{"guid": "956a03d6-40da-4ae1-b6e0-8a79e28c63fb:fc5c3ed8-2439-4f45-b10b-3fb9626f0550", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6120375098.2", "spisova_znacka": "2CoCsp/3/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoCsp/3/2026 z 22. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. júla 2026, sp. zn. 2CoCsp/3/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6120375098.2", "identifikacne_cislo": "6120375098", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2026-07-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc5c3ed8-2439-4f45-b10b-3fb9626f0550", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6120375098.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120375098.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120375098.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoCsp/3/2026\n6120375098\n22. 07. 2026\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2026:6120375098.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a\nčlenov senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Home Credit\nSlovakia, a.s., so sídlom: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska\nkancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom: 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234\n679, proti žalovanej: R. B., O.. XX.XX.XXXX, V.: T. XX, XXX XX V., zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o.,\nso sídlom: Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 16.443,63 eur s\npríslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. marca\n2023, č. k. 12Csp/184/2020-127, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.marca 2023, č. k. 12Csp/184/2020-127\nv odvolaním napadnutom výroku I. mení tak, že žaloba sa z a m i e t a.\nII. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a\ndovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 30.03.2023, č. k. 12Csp/184/2020-127, uložil žalovanej\nvo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.052,54 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku. Vo výroku II. určil, že vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. Vo výroku III. rozhodol o trovách\nkonania tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83 %. O výške\ntrov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti\nrozsudku.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia\nsumy 16.443,63 eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že dňa 10.07.2019 uzatvoril so žalovanou\nako spotrebiteľom Úverovú zmluvu č. 4907012569, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné\npodmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 16.560,- eur zo strany\nžalobcu. Žalovaná sa zaviazala prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 250,41\neur. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne nesplácala.\nNásledkom toho dňa 29.06.2020 pristúpil žalobca k zosplatneniu úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie\ncelého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalovaná ani v poskytnutej lehote 15 dní do 14.07.2020\npovinnosť nesplnila. Žalobca si preto uplatnil aj úrok z omeškania 5 % ročne od 15.07.2020 do zaplatenia.\nListom zo dňa 15.07.2020 žalobca vyzval žalovanú pred podaním žaloby k zaplateniu dlžnej sumy. Ku\ndňu podania žaloby žalovaná uhradila celkovo 1.507,46 eur. Celkový dlh 16.443,63 eur pozostáva z\nistiny 7.-10. splátky 483,05 eur, úroku zo 7.-10. splátky 571,87 eur a zosplatnenej istiny 15.388,71 eur\nz 11.-96. splátky.\n\n3. Žalovaná v konaní uviedla, že žalobca neuviedol ani nepreukázal, že bol oprávnený vyhlásiť\npredčasnú splatnosť, a že spotrebiteľský úver nie je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu hrubého\nporušenia povinností žalobcu spojenými s overovaním bonity žalovaného. Uviedla, že možnosť žalobcu\nvyhlásiť predčasnú splatnosť nebola platne dojednaná, pretože bola dojednaná iba v obchodných\npodmienkach a vyhlásenie bolo v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Obchodné podmienky\nsa nikdy nestali súčasťou zmluvy, do zmluvy neboli inkorporované správne, žalovaná ich nepodpísala,\nnikdy sa s nimi neoboznámila. Ak by aj boli obchodné podmienky inkorporované platne, právo podľa\n§ 565 musí byť individuálne dojednané, čo vylučuje forma obchodných podmienok. Poukazuje na\nprávne prípady riešené súdnou praxou v oblasti zmluvných pokút, kde súdna prax drží konštantnú\nlíniu, že ak zákon požaduje, aby bolo nejaké právo zmluvne dojednané, takéto nemôže byť nanútené\nprostredníctvom zmluvných podmienok. Zároveň je to nárokové právo, pričom účelom obchodných\npodmienok je zakotvenie výhradne vedľajších a technických dojednaní. Žalovaná formulárovú zmluvu\npodpísala, obchodné podmienky nikdy neprevzala, nikdy jej neboli doručené a nikdy sa s nimi\nneoboznámila, nikdy s nimi neprejavila súhlas. Žalobca síce tvrdí, že žalovanú opakovane upozornil na\nmožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti, avšak súdu nepreukázal existenciu upozornenia podľa § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka. Navyše v súvislosti s oznámením vyhlásenia splatnosti úveru podľa §\n565 Občianskeho zákonníka, žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukázal, či vôbec žalovanej oznámil\nzosplatnenie úveru. Upozornenie podľa § 53 ods. 9 a vyhlásenie predčasnej splatnosti nikdy nedošli do\nsféry žalovanej. Žalovaná má za to, že zmluva by mala byť bezúročná a bezpoplatková. V zmluve nie\nsú uvedené podstatné náležitosti, a to celková výška úveru, predpoklady použité na výpočet RPMN ani\ndoba trvania zmluvy. Žalovaná tiež tvrdí, že peňažné prostriedky v takejto výške nikdy na účet neprijala.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenia úverovej zmluvy bod 11 až 27, kde sú\nuvedené požadované informácie, podľa ktorých posúdil bonitu žalovanej. Disponuje tiež listinami, z\nktorých pri posudzovaní bonity vychádzal. Úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovanej.\nPredpoklady pre výpočet RPMN sú na str. 2 zmluvy. Žalovanú výzvou zo dňa 22.05.2020 upozornil\nna možnosť zosplatnenia budúcich splátok. Strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve a\npred samotným zosplatnením zo dňa 29.06.2020 bola žalovaná na túto možnosť upozornená. Tvrdenia\nžalovanej o nedoručení výzvy považuje za lož.\n5. K vyjadreniu žalobcu žalovaná uviedla, že žalobca vo svojom vyjadrení uviedol nové prostriedky\nprocesného útoku a odkazuje na dokumenty, ktoré majú preukazovať splnenie povinnosti podľa § 53 ods.\n9 OZ. Ide o neprípustnú zmenu žaloby. Súd na takúto zmenu nemôže prihliadať. Táto výzva je navyše\nneurčitá a neplatná. Takýto úkon musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Ak nebude\ndoručený do sféry dispozície adresáta, nikdy nevyvolá zamýšľané účinky. Veriteľ musí v upozornení\njasne uviesť, s ktorou konkrétnou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní. Takéto konkrétne vymedzenie tejto\npovinnosti musí byť tiež uvedené v právnom úkone, ktorým veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť. Výzva\nzo dňa 22.05.2020 však takéto náležitosti nespĺňa. Z výzvy nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou\nbol žalovaný v omeškaní a ktorú požadoval zaplatiť. Žalovaný bol veriteľom vyzvaný na úhradu 797,23\neur okamžite. Takýto právny úkon je neurčitý a neplatný, nakoľko zabránenie vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti veriteľ podmieňoval zaplatením viac ako jednej splátky. Nie je z neho možné ani určiť, či bol\nspotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu troch mesiacov. Žalovaná tiež poukazuje na to,\nže žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou. Dôkaz „Úverová správa z registrov dlžníkov“ je neurčitý,\nnie je zrejmé, kto a kedy ho vyhotovil, je vyhotovený v cudzom jazyku a rozporuje jeho pravosť. Namieta\naj, že žalobca odkazuje na dokument, ktorý má preukazovať, že úver bol poskytnutý na refinancovanie\niných dlhov. Aj v tomto zmysle ide o neprípustnú zmenu žaloby. Žalovaná ďalej uviedla aj, že má voči\nžalobcovi na započítanie spôsobilú pohľadávku na základe zmlúv č. XXXXXXXXXX. a č. XXXXXXXXXX.\nÚver poskytnutý žalovanej uvedenými zmluvami z roku 2016 je bezúročný a bez poplatkov a zo strany\nžalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu a v rámci procesnej obrany započítava svoje pohľadávky\nna vydanie bezdôvodného obohatenia z týchto zmlúv voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v konaní.\n6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými\nlistinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 10.07.2019\nuzatvorili žalobca a žalovaná Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - účelový úver a revolvingový úver\nč. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej účelový úver k úhrade záväzkov\nuvedených v prílohe č. 1, vo výške 16.560,- eur. Uvedený úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 96\nmesačných splátkach vo výške 250,14 eur, s dátumom prvej splátky 13.09.2019. Ročná úroková sadzba\n\nbola dohodnutá 9,87 % a RPMN predstavovala 10,30 %. Celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala\nsplatiť predstavovala sumu 24.039,36 eur.\n7. Z prílohy č. 1 zmluvy vyplýva, že žalovanej bol úver poskytnutý na refinancovanie celkovo 4 pôžičiek,\nv celkovej sume 15.784,- eur. Predmetnú prílohu žalovaná podpísala. Zostávajúca časť úveru jej bola\npripísaná v prospech osobného účtu. Z bodov 20 až 27 zmluvy vyplýva, že žalovanej bol úver poskytnutý\nako dôchodcovi s pravidelným mesačným dôchodkom 733,- eur a príjmom manžela 560,- eur. Na strane\n5 zmluvy žalovaná podpísala vyhlásenie, že prevzala úverové podmienky s kódom C že sa s nimi\noboznámila, že sú jej ich ustanovenia zrozumiteľné a považuje ich za dostatočne určité a prejavuje\nsúhlas byť nimi viazaná. Podľa hlavy 6., bod § 2 písm. a) Úverových podmienok C v prípade, že ste sa\noneskorili s platením aspoň troch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky dlhšie ako tri\nmesiace, nám musíte celý čerpanú úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru). Zisťovanie bonity\nžalovanej žalobca preukázal výpisom z účtu žalovanej v Slovenskej sporiteľni v období od 01.06.2019\ndo 30.06.2019, teda pred poskytnutím úveru, z ktorého vyplýva, že žalovaná hospodárila s konečným\nstavom 822,93 eur. Zároveň predložil úverovú správu, ktorá preukazuje dáta, ktoré žalobca o žalovanej\nzistil z hľadiska jej ekonomickej situácie pred poskytnutím úveru. Správa obsahuje sumár úverov, ktoré\nboli žalovanej poskytnuté a ich stav. Výzvou zo dňa 22.05.2020, vyzval žalobca žalovanú k plneniu\ndlžnej čiastky z poskytnutého úveru, v celkovej sume 797,23 eur. Žalovanú zároveň upozornil, že v\nprípade ďalšieho omeškania bude po splnení podmienok podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka,\noprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane príslušenstva a nákladov. Odoslanie\nvýzvy preukazuje podacím hárkom pošty č. W Uvedená zásielka bola na pošte evidovaná pod č. E a\nodoslaná 25.05.2020. Výzvou zo dňa 29.06.2020, vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie celého úveru\nčerpaného na základe zmluvy, v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru č.\nXXXXXXXXXX. Na rubovej strane výzvy žalobca uviedol výpis čerpania, splátok a úhrad, z ktorého\nvyplýva, že žalovaná dňa 17.07.2019 čerpala čiastku 16.560,- eur. Následne, počnúc 11.09.2019, začala\ns úhradou splátok úveru. Celkovo uhradila 6 splátok, poslednú 13.02.2020. Dňa 15.03.2020 uhradila\nešte 5,- eur. Celkovo tak uhradila žalobcovi sumu 1.507,46 eur. Dňa 15.07.2020 zaslal žalobca žalovanej\npredžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy 16.511,15 eur. Odoslanie predžalobnej výzvy preukazuje\npodacím hárkom pošty č. W Uvedená zásielka bola na pošte evidovaná pod č. E a odoslaná 17.07.2020.\n8. Súd prvej inštancie k žiadosti žalovanej o započítanie pohľadávky uviedol, že nevykonal dokazovanie\nzabezpečením úverových zmlúv č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a s nimi súvisiacimi prehľadmi\núhrad, ako to navrhovala žalovaná, nakoľko obstaranie týchto dokumentov súd neposúdil ako\nhospodárne ani relevantné pre ustálenie skutkového stavu, nakoľko nároky vyplývajúce z týchto\nzmlúv neboli predmetom konania. Žalovaná súdu síce uviedla, že na základe týchto zmlúv má voči\nžalobcovi pohľadávku, ktorú navrhuje započítať voči pohľadávke žalobcu, túto pohľadávku však súdu\nnijako nevyčíslila ani nekonkretizovala. Pokiaľ žalovaná mala voči žalobcovi pohľadávku spôsobilú na\nzapočítanie, túto bola povinná súdu špecifikovať a riadne vyčísliť. Uvedeného mala byť schopná aj bez\nzabezpečenia úverových zmlúv a prehľadu úhrad a to bez ohľadu na to, či je v postavení spotrebiteľa.\nSúd tiež uviedol, že žalovaná ako zmluvná strana týchto zmlúv by mala týmito zmluvami disponovať\nsama. Žalovaná tiež poukazovala na § 295 CSP. Súd prvej inštancie však uviedol, že cieľom ustanovenia\n§ 295 CSP je umožniť súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, a to aj bez návrhu\nspotrebiteľa. Takto určil rozsah vyhľadávacej povinnosti súdov aj súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-511/17\nLintner ako aj v ďalších rozhodnutiach. Zisťovať ale či, a v akej výške, by mohla mať žalovaná pohľadávku\nspôsobilú na započítanie ďaleko presahuje rozsah vyhľadávacej povinnosti zo strany súdu.\n9. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 52 ods. 1, § 52a ods. 1, § 53\nods. 1, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 2 písm. h), § 7 ods. 1, §\n7 ods. 4, § 7 ods. 16, § 7 ods. 17, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. b), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010\nZ.z., o spotrebiteľských úveroch, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je v časti\ndôvodná. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia\ndlžnej sumy v dôsledku zosplatnenia spotrebiteľského úveru, ktorý poskytol žalobca žalovanej a ktorý\nžalovaná riadne a včas nesplácala. Skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola medzi stranami sporná. Sporným v konaní zostalo, či žalobca\nposkytol žalovanej úver vo výške, ktorá bola zmluvne dohodnutá, či zmluva o spotrebiteľskom úvere\nobsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, či žalobca nezanedbal svoje povinnosti\npri zisťovaní bonity žalovanej, ako aj to, či úver, ktorý žalovaná riadne neplatila, zosplatnil spôsobom\nsúladným so zákonom. V prvom rade žalovaná v konaní argumentovala, že vyjadrenie žalobcu zo dňa\n\n16.11.2020, ktorým žalobca predložil súdu ďalšie dôkazy na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby,\nmožno považovať za zmenu žaloby pre uvedenie nových prostriedkov procesného útoku, resp. pre\npodstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností. Poukazovala, že zmena žaloby v konaní, kde je žalovaným\nspotrebiteľ, je neprípustná. S uvedeným názorom žalovanej sa súd prvej inštancie nestotožnil. Uviedol,\nže žalobca vo svojich vyjadreniach v priebehu konania nijako nezmenil svoje rozhodujúce skutočnosti,\nktoré uviedol ako rozhodujúce pre uplatnenie svojho žalobného nároku. Žalobca len reagujúc na\nprocesnú obranu žalovanej predložil súdu ďalšie dôkazy na podporu svojho žalobného nároku. Je plným\noprávnením strany reagovať na každý argument protistrany v konaní, ktorý oslabuje právo uplatnené\nžalobou. Uvedené nemožno automaticky posudzovať ako zmenu žaloby, obzvlášť vo včasnej fáze\ncivilného sporového konania, ktorou doručovanie žaloby a nasledujúcej repliky, či dupliky nesporne\nje. Civilný sporový poriadok na tento účel poskytuje strane priestor v procese doručovania žaloby a\nnasledujúcich vyjadrení (§ 167 CSP) vyjadriť sa a uviesť ďalšie skutočnosti, prípadne označiť ďalšie\ndôkazy na preukázanie dôvodnosti žalobného nároku, prípadne, naopak, na účinnú procesnú obranu\nprotistrany. Súd prvej inštancie preto neposúdil uvedené vyjadrenie žalobcu ako návrh na zmenu žaloby,\npreto o ňom ani nerozhodoval a v tomto zmysle sa ním ani nezaoberal. Pokiaľ ide o zmluvu samotnú,\nsporným v rámci tohto konania bola otázka, či možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť záväzku bola\nplatne dojednaná, nakoľko nebola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale bola súčasťou len\nobchodných podmienok. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch platný\nv čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval podľa § 9 ods. 2) písm. n), aby v zmluve bolo uvedené upozornenie\nna následky týkajúce sa nesplácania úveru. Táto obsahová požiadavka zmluvy bola podľa názoru súdu\nprvej inštancie splnená na 1. strane zmluvy, kde je uvedené, cit.: „Za splnenia dohodnutých podmienok\n(najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností) nám musíte celý úver na požiadanie splatiť\n(tzv. zosplatnenie).“ Takéto upozornenie možno podľa názoru súdu prvej inštancie považovať za\ndostatočné. Zákon o spotrebiteľských úveroch ani Občiansky zákonník nevyžaduje v žiadnom zo svojich\nustanovení (OZ ani v § 53 ani § 565), aby dohoda o predčasnej splatnosti bola priamo v zmluve.\nÚverové podmienky, v ktorých sa toto oprávnenie žalobcu nachádzalo, boli podľa názoru súdu platne\ninkorporované do zmluvy. V zmluve žalovaná podpísala osobitným podpisom, ktorý sa týkal výhradne\ntejto otázky, že je s nimi oboznámená, zobrala tieto podmienky na vedomie, a že sú neoddeliteľnou\nsúčasťou zmluvy. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru týkajúcu sa dojednania o zmluvnej\npokute, ktorá by podľa jej názoru mala byť analogicky použitá aj v prípade dohody o predčasnej\nsplatnosti. Uvedené však podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno stotožňovať. Pokiaľ ide o právnu\núpravu zmluvnej pokuty, Občiansky zákonník v § 544 vyžaduje prísnejšie formálne náležitosti pre platné\ndojednanie zmluvnej pokuty. Obligatórne vyžaduje písomnú formu, ako aj uvedenie jej výšky alebo aspoň\nspôsobu jej určenia. Naopak, pri práve podľa § 565 Občianskeho zákonníka, zákon hovorí len o tom, že\nuvedené má byť medzi stranami dohodnuté. Bližšie formálne požiadavky na spôsob tejto dohody však\nneupravuje. Takáto obsahová požiadavka zmluvy napokon nevyplýva ani zo zákona o spotrebiteľských\núveroch. Žalovaná mala ďalej za to, že v danom prípade neexistovalo upozornenie podľa § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka a nebolo jej doručené ani vyhlásenie predčasnej splatnosti. Ani túto námietku\nžalovanej súd prvej inštancie nevyhodnotil ako dôvodnú. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie\npreukázal, že žalovanú upozornil na možnosť uplatnenia práva zosplatniť úver. Predložil súdu výzvu na\nplnenie zo dňa 25.05.2020, adresovanú žalovanej, kde ju upozornil, že v prípade ďalšieho omeškania\nbude oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane príslušenstva. K uvedenej výzve\npriložil podací hárok z pošty, na ktorom adresa žalovanej je totožná s tou, ktorá je uvedená v zmluve.\nNa podacom hárku je zároveň uvedený dátum podania aj podacie číslo zásielky. Takáto zásielka je\nteda dohľadateľná a poskytuje dostatočný dôkaz o tom, že žalobca svoju zákonnú povinnosť splnil. Súd\nprvej inštancie sa tiež nestotožnil so záverom žalovanej, že veriteľ podmienil zabránenie vyhlásenia\npredčasnej splatnosti zaplatením viac ako jednej splátky. Žalobca vo výzve vyčíslil akú dlžnú sumu\nžalovaná dlží a že túto sumu prirodzene požadoval zaplatiť. Neuviedol však, že iba zaplatením tejto\nsumy zabráni žalovaná vyhláseniu predčasnej splatnosti. Pokiaľ ide o predčasnú splatnosť, žalobca\nžalovanú upozornil, že tak urobí po splnení podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z\nuvedeného tak nevyplýva, že by tak žalobca mal urobiť, ak žalovaná nezaplatí celú dlžnú sumu, ktorú\njej vyčíslil žalobca. Pokiaľ ide o nedoručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa § 565 OZ, súd\nprvej inštancie poukázal na to, že zákon v tejto súvislosti nehovorí o tom, že oznámenie o uplatnení\npráva na zosplatnenie úveru je potrebné nejakým osobitným spôsobom oznamovať dlžníkovi. Pokiaľ\nsa strany dohodli na uplatnení práva podľa § 565 OZ, v zmysle § 53 ods. 9 OZ, môže veriteľ toto\nprávo uplatniť za splnenia podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky\na súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd mal\npreukázané, že žalobca žalovanú upozornil v lehote viac ako 15 dní pred zosplatnením a zároveň\n\npo uplynutí 3 mesiacov s omeškaním splátky na možnosť uplatnenia tohto práva. Z predloženého\nvýpisu úhrad zo strany žalovanej vyplýva, že žalovaná zaplatila naposledy splátku 15.02.2020 v sume\n250,41 eur. Splátku splatnú 15.03.2020 už neuhradila. Bola teda v omeškaní aspoň 3 mesiace so\nzaplatením splátky. O tom, že toto právo veriteľ za splnenia zákonných podmienok uplatní sa dlžník\ndozvie z niektorých ďalších úkonov veriteľa. V praxi je bežná situácia, že veriteľ až v predžalobnej výzve\nupozorní dlžníka, že jeho úver zosplatnil v dôsledku splnenia zákonných podmienok a preto je povinný\nzaplatiť celý úver naraz. Osobitná výzva resp. osobitné doručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti\nnie je podmienkou pre uplatnenie práva na zosplatnenie úveru. Toto je právo, ktoré vyplýva veriteľovi\nzo zákona, ak bolo samozrejme medzi stranami dohodnuté. Žalobca okrem výzvy z 29.06.2020, k\nsplateniu celého úveru predložil aj predžalobnú výzvu z 15.07.2020, kde takisto upovedomil žalovanú,\nže došlo k zosplatneniu úveru. K tejto výzve súdu predložil tiež podací hárok z pošty, kde je označený\ndátum odoslania aj číslo tejto zásielky. K otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy žalovaná\nnamietala nedodržanie podstatných obsahových náležitostí zmluvy zo strany žalobcu. Podľa názoru\nsúdu prvej inštancie žalobca pri dodržaní podstatných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom\núvere pochybil, keď v zmluve neuviedol predpoklady použité na výpočet RPMN ani uvedenie doby\ntrvania zmluvy. Žalobca uviedol, že predpoklady použité na výpočet RPMN sú uvedené na strane 2\nzmluvy, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú kompletné. Absentuje informácia o nákladoch\nspotrebiteľa ako aj doba trvania zmluvy. Tieto možno len odvodiť od ostatných uvedených veličín, čo\npodľa názoru súdu nie je postačujúce. Pokiaľ ide o uvedenie doby trvania zmluvy, súd sa stotožnil so\nžalovanou, že táto veličina nie je v zmluve uvedená vôbec. Žalobca uviedol len počet splátok (96), z čoho\npri mesačných splátkach možno odvodzujúco zistiť dobu trvania zmluvy. Toto však nie je postačujúce.\nUstanovenia § 9 ods. 2 písm. d) a h) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vykladať tak, že\nstačí, ak sa k veličinám dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení, či dokonca ďalších častí\nzmluvnej dokumentácie. Tento termín musí byť jasne a presne vymedzený v zmluve a musí byť vyjadrený\njednoznačne a pre spotrebiteľa pochopiteľným spôsobom s presnosťou na konkrétny deň (pokiaľ ide\no dobu trvania zmluvy), čo v posudzovanej zmluve splnené nebolo. Uvedené tvrdenie žalovanej, že\nzmluva neobsahovala dobu trvania zmluvy, žalobca napokon ani nerozporoval.\n10. K námietke žalovanej, že žalobca neskúmal riadne jej bonitu, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle\nzákonných ustanovení je povinnosťou poskytovateľa spotrebiteľských úverov pred uzatvorením zmluvy\na poskytnutím úveru zisťovať bonitu spotrebiteľa, teda, či spotrebiteľ bude schopný spotrebiteľský úver\nsplácať. Poskytovateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci/osobný rozpočet a to ako\nstranu príjmov tak aj výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Takéto informácie\nveriteľ zabezpečí pred uzavretím zmluvy na základe informácii získaných jednak od samotného\nspotrebiteľa ako aj na základe vlastného šetrenia, predovšetkým nahliadnutím do príslušnej databázy.\nSkutočnosť, že žalobca bonitu žalovanej zisťoval, preukázal súdu listinnými dôkazmi. Nemožno sa\nteda stotožniť s tvrdením žalovanej, že žalobca hrubo porušil svoju odbornú starostlivosť. O hrubé\nporušenie odbornej starostlivosti ako to uvádza žalovaná by sa jednalo jedine v prípade, ak by veriteľ\nposúdil schopnosť splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave\nspotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Čo však nie je tento prípad. Žalobca neporušil podľa\nnázoru súdu prvej inštancie ani odbornú starostlivosť ako takú. Veriteľ posúdil schopnosť spotrebiteľa\nsplácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. Je tiež potrebné si\nuvedomiť, že úver bol poskytnutý za účelom splatenia iných úverov žalovanej. V takom prípade je\nzákon benevolentnejší k posudzovaniu bonity spotrebiteľa. Žalobca súdu predložil výpis z osobného\núčtu žalovanej v období pred poskytnutím spotrebiteľského úveru, z ktorého je zrejmé, že žalovaná\ndokázala hospodáriť s dostatočným zostatkom pre splácanie spotrebiteľského úveru, ako aj úverovú\nsprávu, ktorá preukazuje zisťovania žalobcu ohľadne žalovanej v databáze úverov, ktoré boli poskytnuté\nžalovanej. Žalovaná v tejto súvislosti namietala, že tento dôkaz bol v českom jazyku a pochádza zo\nzahraničného registra a preto bol nepoužiteľný. S týmto názorom sa súd prvej inštancie nestotožnil.\nUvedená úverová správa má podľa názoru súdu preukazovať všetky skutočnosti, ktoré v súvislosti s\núverom, o ktorý v tomto konaní ide, žalobca o žalovanej zistil. Je to teda interný dokument žalobcu a nie\nvýpis zo zahraničného registra ako sa domnieva žalovaná.\n11. Žalovaná namietala aj celkovú výšku spotrebiteľského úveru a tvrdila, že sumu 16.560,- eur\nna svoj účet nikdy neprijala. Uvedená argumentácia sa súdu prvej inštancie javila čisto špekulatívne.\nŽalovaná nepoprela, že by zmluvu uzatvorila. Zmluva je podpísaná a žalovaná hradila aj splátky vo\nvýške dohodnutej v zmluve. Je potrebné uviesť, že výška splátky a poskytnutá výška úveru spolu priamo\n\nsúvisia a výpočet splátky závisí od výšky úveru. Nie je zrejmé, prečo by žalovaná platila dohodnuté a\npredpísané splátky, keby takýto úver neprijala na svoj účet. Súdu nepredložila ani neoznačila žiadny\ndôkaz na preukázanie akú výšku úveru teda prijala. V neprospech žalovanej svedčí aj žalobcom\npredložená príloha č. 1 zmluvy, ktorú žalovaná osobne podpísala. V nej je uvedené, cit: „Podpisom\nzmluvy potvrdzujete správnosť údajov poskytnutých Vám veriteľmi a uvedených v prílohe č. 1 častí\na) a b) a ďalej súhlasíte s prevodom peňažných prostriedkov priamo v prospech úverových účtov\nšpecifikovaných v prílohe č. 1 vo výške a pod variabilnými symbolmi uvedenými v prílohe č. 1.“ Z\nuvedeného je zrejmé, že žalobca previedol sumu úveru, ktorá bola určená na splatenie ostatných úverov\nžalovanej priamo na úverové účty a nie na osobný účet žalovanej. Na osobný účet žalovanej bola\nposkytnutá len zostávajúca časť 776,- eur, a to neúčelovo. Uvedené ale neznamená, že žalovanej nebol\nposkytnutý úver v dohodnutej sume.\n12. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom uplatnený\nnárok bol dôvodný len v časti. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanej\nspotrebiteľský úver v sume 16.560,- eur, ktorý žalovaná riadne nesplácala, preto žalobca uplatnil svoje\nprávo úver žalovanej zosplatniť. V priebehu súdneho konania však súd zistil, že žalobca nedodržal\npodstatné obsahové náležitosti zmluvy o úvere, ktoré vyžaduje zákon a preto je tento úver potrebné\nposúdiť ako bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca tak v takomto prípade má nárok na vrátenie len dlžnej\nistiny, ktorá zodpovedá nesplatenej istine úveru zo strany žalovanej, od ktorej je potrebné odpočítať\nčiastku, ktorú žalovaná žalobcovi splatila. V danom prípade žalovaná žalobcovi zaplatila celkovo 6\nsplátok úveru, zo siedmej splátky zaplatila 5,- eur. Celková suma, ktorú žalovaná zaplatila a bola v\nkonaní nesporná, predstavovala výšku 1.507,46 eur. Keďže žalobca poskytol žalovanej úver 16.560,eur, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi ešte sumu 15.052,54 eur, ktorá zodpovedá dlžnej istine\npo odpočítaní uhradených splátok zo strany žalovanej. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu posúdil\nako nedôvodnú a preto ju zamietol, z dôvodu konštatovania zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej.\nŽalovaná v konaní uviedla, že si voči žalobcovi uplatňuje pohľadávku na započítanie, ktorá vyplýva z\núverov, ktoré jej žalobca poskytol, evidované pod č. zmlúv XXXXXXXXXX. a č. XXXXXXXXXX. Podľa\ntvrdení žalovanej sú tieto úvery bezúročné a bez poplatkov a zo strany žalobcu došlo k bezdôvodnú\nobohateniu. Uvedenú pohľadávku na započítanie žalovanej súd prvej inštancie v konaní nezohľadnil.\nPre konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné rozhodnutie súdu, rovnako tak aj\npre konštatovanie právneho nároku z bezdôvodného obohatenia. Žalovaná však v konaní žiadne takéto\nprávoplatné rozhodnutie súdu nepredložila a svoj nárok voči žalobcovi nijakým spôsobom nepreukázala.\nPokiaľ žalovaná požadovala započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu, musí byť schopná\npresne identifikovať akú pohľadávku má a v akej výške ju započítava. Súd prvej inštancie posúdil, že\nnie je povinnosťou a už vôbec nie úlohou súdu ani v konaniach so spotrebiteľským prvkom vyhľadávať\na vypočítavať aké potenciálne pohľadávky voči žalobcovi by mohla žalovaná mať a v akej výške ich\nmožno započítať. Toto je výhradne povinnosťou strany, obzvlášť, ak je v konaní právne zastúpená.\n13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s\n§ 262 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 15.052,54 eur\n(91,50 % úspech), žalovaná bola v konaní úspešná v zamietnutej časti o zaplatenie sumy 1.391,09 eur\n(8,50 % úspech). Čistý úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 83 %. V tomto rozsahu má žalobca\nnárok na náhradu trov konania voči žalovanej.\n14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie proti výroku I. a výroku III. podala žalovaná odvolanie z\ndôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b)\nCSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\n(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). Žalovaná namieta, že súd prvej\ninštancie v rozsudku neuvádza, ako aplikoval ust. § 7 ods. 19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch,\nktorých porušenie zakladá hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou (a teda\nneexistenciu nároku na úroky), ani ust. § 7 ods. 1 až 18, ktorých porušenie zakladá obyčajné porušenie\npovinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou\n(a teda nemožnosti vyhlásenie predčasnej\nsplatnosti). Uvedené považuje za porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny proces a rozsudok\nako taký považuje za nepreskúmateľný v tejto otázke. Ak teda súd uvádza, že v prípade refinančného\núveru je zákon benevolentnejší, nie je zrejmé, ktorú normu zákona mal na mysli a teda opäť v tejto časti\n\nje rozsudok za nepreskúmateľný. Ďalej žalovaná namieta, že ak súd vychádza z úverovej správy, ktorá\nmala byť nejakým interným dokumentom žalobcu a mala byť vyhotovená v českom jazyku, má za to,\nže súd nemal na tento dôkaz prihliadnuť, nakoľko bol vyhotovený v inom ako slovenskom jazyku. Súd\nsa nevysporiadal nijakým spôsobom s tým, prečo akceptoval ako dôkaz listinu v inom ako slovenskom\njazyku. Navyše, žalobca je slovenská spoločnosť, a žalovanej nie je zrejmé, prečo v tomto súdnom\nkonaní bol použitý dokument v inom ako slovenskom jazyku. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca\nneporušil svoju povinnosť konania s odbornou starostlivosťou, považuje žalovaná za zásadné nesprávne\nprávne posúdenie veci, nakoľko žalobca, na ktorom je v tejto otázke bremeno tvrdenia a následne\naj dôkazné bremeno (porovnaj najmä, nie výlučne rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nC-449/13), v súdnom konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno toho, či a ako\nsplnil svoje povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 až 18 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa\nust. § 7 ods. 19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia\nani dôkazné bremeno, že bol oprávnený úver predčasne zosplatniť. Žalovaná namieta aj nesprávny\nzáver súdu prvej inštancie o doručení upozornenia podľa ust. § 53 ods. 9 OZ žalovanej. Má za to,\nže dôkazy, ktoré uviedol súd prvej inštancie, preukazujú maximálne tak odoslanie danej listiny, ale nie\ndoručenie do dispozičnej sféry žalovanej. Súd prvej inštancie sa takýmto svojím právnym názorom\nodklonil od judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom svoj odklon žiadnym spôsobom\nneodôvodňuje, čím porušil právo žalovanej na spravodlivý súdny proces. Žalovaná namieta aj nesprávny\nzáver o tom, že výzva zo dňa 25.05.2020 je v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Vyčíta, že súd prvej\ninštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď vo výzve zo dňa 25.05.2020 je uvedené, že „...v prípade\nďalšieho omeškania budeme po splnení podmienok podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka oprávnení\npožadovať okamžité splatenie celého úveru vrátane jeho príslušenstva...“. Súd prvej inštancie teda\nnesprávne uviedol, že žalobca odkazoval na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zároveň, z obsahu\ndanej výzvy je zrejmé, že žalobca požadoval okamžité zaplatenie sumy vo výške 797,23 eur, ktorá\nteda v sebe obsahovala „okrem dlžných splátok i ostatné nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy a tiež\nnáklady spojené s vymáhaním pohľadávky“, a to pod hrozbou žiadania okamžitého splatenia celého\núveru vrátane jeho príslušenstva. Len uhradením celej sumy - ako vplýva z danej výzvy, mal žalovaný\nmožnosť predísť tomu, aby žalobca úver zosplatnil. V danej výzve navyše veriteľ požadoval okamžitú\núhradu, teda spotrebiteľ ani nebol informovaný o tom, že má právo zabrániť vyhláseniu predčasnej\nsplatnosti úhradou omeškanej splátky do 15 dní od doručenia. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie\nnesprávne právne posúdil otázku toho, či je alebo nie je potrebné doručiť zosplatňujúcu výzvu podľa\nust. § 565 OZ spotrebiteľovi tak, aby nastali účinky podľa ust. § 565 OZ. V prvom rade žalovaná\nrozporuje, že právo podľa ust. § 565 OZ vyplýva veriteľovi zo zákona. Naopak, zákon vyslovene uvádza,\nže predpokladom jeho existencie je jeho platné dojednanie v zmluve. Zároveň, za právne nezmyselné\npovažuje názor súdu prvej inštancie, že osobitná výzva resp. osobitné doručenie vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti nie je podmienkou pre uplatnenie práva na zosplatnenie úveru. Uvedené je v zjavnom\nrozpore s ust. § 45 ods. 1 OZ, ktorý súd na vec neaplikoval. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne\nprávne posúdil a dokonca v tomto názore súdu žalovaná vidí aj svojvôľu pri výklade práva a v tomto\nkontexte aj porušenie jej práva na spravodlivý proces. Žalovaná namieta aj nevykonanie navrhnutých\ndôkazov. Poukazuje na to, že vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2021 uviedla, že v rámci procesnej\nobrany uvádza, že žalovaný ako spotrebiteľ má voči žalobcovi na započítanie spôsobilú pohľadávku.\nZ dokumentu Príloha č. X k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2019 totiž vyplýva, že\nžalovaná žiadala o splatenie 4 záväzkov, pričom išlo o 2 záväzky vo VÚB, a.s. a 2 záväzky v Home\nCredit Slovakia, a.s., menovite: a) číslo zmluvy XXXXXXXXXX, dátum uzatvorenia 09.11.2016, čiastka\nistiny k splateniu úveru 1.504 eur a b) číslo zmluvy XXXXXXXXXX, dátum uzatvorenia 17.05.2016,\nčiastka istiny k splateniu úveru 2.117 eur. Žalovaná uviedla, že úver poskytnutý žalovanému vyššie\nuvedenými zmluvami z roku 2016 zo strany žalobcu je bezúročný a bez poplatkov a zo strany žalobcu\ndošlo k bezdôvodnému obohateniu a v rámci procesnej obrany započítava svoje pohľadávky na vydanie\nbezdôvodného obohatenia z týchto zmlúv voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto súdnom konaní.\nUviedla, že žalovaná však momentálne nedisponuje pôvodnými zmluvami o spotrebiteľskom úvere,\nani prehľadom platieb v súvislosti s poskytnutými úvermi. Z tohto dôvodu žiadala súd, aby vykonal\ndôkaz, a to vyššie uvedené zmluvy o spotrebiteľskom úvere z roku 2016 a s nimi súvisiace prehľady\núhrad / platieb, a aby na predloženie tohto dôkazu zaviazal žalobcu, keďže žalovaná týmto dôkazom\nnedisponuje. Žalovaná tak v rámci procesnej obrany žiadala aby súd prvej inštancie vykonal prieskum\nzmlúv o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli predmetom refinancovania podľa zmluvy, pohľadávky z\nktorej sa žalobca domáhal plnenia v tomto súdnom konaní, pričom uviedla, že sama týmito zmluvami už\nnedisponuje, a navrhovala, aby v prípade posúdenia týchto zmlúv ako bezúročných a bez poplatkov,\nbol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia započítaný v rámci jej procesnej obrany. V prvom\n\nrade má žalovaná za to, že tým, že súd prvej inštancie tieto návrhy na vykonanie dôkazov nevykonal,\nporušil právo žalovanej na spravodlivý proces a jej právo na prístup k súdu a založil aj odvolacie\ndôvody, a síce, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň\npoukázala žalovaná na to, že súdy sú v zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej\núnie povinné zabezpečiť ex offo prieskum spotrebiteľských zmlúv. Je pritom zrejmé, že tieto zmluvy\no spotrebiteľskom úvere boli predmetom refinacovania u toho istého veriteľa. Je zrejmé, že uvedené\npredstavuje pre spotrebiteľa nebezpečnú prax, nakoľko v rámci amortizácie istiny sú jednotlivé splátky\nspotrebiteľských úverov rozložené vo výrazne väčšej miere na splátky úrokov a poplatkov a vo výrazne\nmenšej miere na splátky istiny, pričom plynutím času sa tento rozdiel mení smerom k väčším splátkam\nistiny. Je tak zrejmé, že refinancovaním pôvodných zmlúv bola zaplatená iba malá časť na ich istinu\na veľká časť na odmenu žalobcu (úroky a poplatky). Takéto refinancovanie je teda z tohto pohľadu\nskôr v prospech žalobcu ako silnejšej strany. Žalovaná nedisponuje týmito dôkazmi (ani zmluvami so\nžalobcom, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, dátum uzatvorenia 09.11.2016, a číslo zmluvy XXXXXXXXXX,\ndátum uzatvorenia 17.05.2016, čiastka istiny k splateniu úveru 2.117,- eur, ani prehľadom vykonaných\nplatieb), a tak sama nevie ustáliť prípadný rozsah svojej pohľadávky na započítanie. Je tak zrejmé, že\nuvedené zmluvy majú priamy vzťah na prejednávaný prípad tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne\n(kde uvedené má napríklad vplyv na otázku úspešnosti v otázke úhrady trov konania).\n15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že preukázal bonitu klienta v súlade s § 7 zákona č.\n129/2010 Z. z. s náležitou odbornosťou a predmetné skutočnosti boli súčasťou vyjadrenia k odporu\nžalobcu zo dňa 13.11.2020. Žalobca má za to, že žalovaná uvádza nesprávny právny názor s\nprekladom listiny z českého jazyka a aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom\npredpokladaným spôsobom. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jej dôkaznú\nsilu. Žalobca týmto upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo 9/2005.\nIná je situácia, pokiaľ ide o vykonávanie dôkazu listinou, ktorá je napísaná v inom ako štátnom\njazyku. V takom prípade je súd povinný najskôr pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov\npredložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s\nvýnimkou českého (§ 51 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.\nz. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské\nsúdy). Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že listina bola vykonaná ako dôkaz\nzákonným spôsobom. Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovanej o neplatnom zosplatnení úveru,\nnakoľko žalobca zosplatnil úver v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami. Žalobca zároveň v\nprílohe k odporu zo dňa 13.11.2020 zaslal súdu listiny preukazujúce zosplatnenie úveru v súlade s\n§ 53 ods. 9 OZ v spojení § 565 OZ. K doručovaniu výzvy pred zosplatnením úveru žalobca uvádza,\nže sa jedná o jednostranný hmotnoprávny úkon v režime Občianskeho zákonníka. Poukazuje na\nto, že celkovo v oblasti súkromného práva sa predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený\nadresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície a už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť\nvoči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry\" nemožno vykladať\nv zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej\nosoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou\nchápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady,\nkedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či\ndo jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej\nzásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom\nzásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho\núkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 28.01.2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010). Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak\nsa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky\njednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát\nskutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v\nčase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť. Záleží teda\nna tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej\nsféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny\núkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Predmetné tvrdenia sú právnym\nnázorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2020, sp. zn. 5Cdo36/2020. Žalobca taktiež\npoukazuje na ustanovenia úverových zmluvných podmienok o doručovaní zásielok.\n\n16. Na základe odvolania žalovanej odvolací súd rozsudkom z 25.10.2023 č. k. 2CoCsp/10/2023-163\nrozsudok súdu prvej inštancie v I. a III. napadnutom výroku aplikujúc ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.\nŽalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .\n17. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach odvolacích dôvodov, dospel\nk záveru, že súd prvej inštancie vecne a právne rozhodol správne. Odôvodnenie obsahuje všetky\nnáležitosti, je jasné a určité a je z neho zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie pri hodnotení\ndôkazov spravoval a ako dospel k výslednému rozhodnutiu. Súd prvej inštancie dal odpoveď na všetky\nargumenty žalovanej prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie obsahuje aj\nodpovede na argumentáciu uvedenú v odvolaní, keď táto sa v podstate zhoduje už z argumentáciou\nuvádzanou žalovanou počas konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a s jeho právnym posúdením sporu a prijatými závermi.\nOdvolací súd sa stotožnil s posúdením súdu prvej inštancie, že medzi stranami bola riadne dohodnutá\nmožnosť zosplatniť úver pre nesplnenie povinnosti dlžníka riadne a včas splácať úver. Dané bolo\nupravené v samotnej zmluve na strane 1., kde sú zvlášť uvedené ustanovenia úverových podmienok\ntýkajúcich sa možnosti zosplatnenia úveru. Rovnako bolo zo zmluvy zrejmé, že žalovaná sa riadne\noboznámila s úverovými podmienkami, ktoré tvoria súčasť úverovej zmluvy a dané riadne podpísala.\nNebolo možné konštatovať, že nedošlo k riadnej inkorporácii obchodných podmienok do zmluvy.\nOdvolací súd taktiež rovnako, ako súd prvej inštancie, posúdil aj to, že zo strany žalobcu došlo k riadnej\nvýzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Vo výzve z 25.05.2020 bolo takéto upozornenie uvedené a bolo\nvykonané potom, čo bola žalovaná v omeškaní s tromi splátkami. Argument v odvolaní, že v danej výzve\nbol uvedený § 53 ods. 8 OZ, a teda je nesprávne vyhodnotené, že išlo o výzvu v zmysle ust. § 53 ods.\n9 OZ, považoval odvolací súd za nedôvodný. Bolo potrebné vychádzať z obsahu danej výzvy, z ktorej\nbolo zrejmé, že žalovaná bola upozornená, že je v omeškaní s platením splátok, a že v prípade ďalšieho\nomeškania pristúpi veriteľ ku zosplatneniu dlhu. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil ani s tým, že by\nvýzva bola formulovaná tak, že len v prípade uhradenia celej sumy, ktorá bola žalovanej oznámená,\nveriteľ nepristúpi ku zosplatneniu. Bolo zrejmé, že výzva obsahovala upozornenie na možnosť uplatnenia\npráva na zosplatnenie, a teda podmienka § 53 ods. 9 OZ bola splnená. Čo sa týka námietky doručenia\nvýzvy vznesenej žalovanou, v tejto otázke sa odvolací súd stotožnil s posúdením súdom prvej inštancie,\na to, že došlo k doručeniu výzvy žalovanej. Žalovaná namietala aj to, že súd prvej inštancie nesprávne\nposúdil či je, alebo nie je potrebné doručiť zosplatňujúcu výzvu podľa ust. § 565 OZ spotrebiteľovi tak,\naby nastali účinky podľa ust. § 565 OZ. Odvolací súd sa aj v posúdení tejto otázky stotožnil so závermi\nsúdu prvej inštancie uvedené v bode 17. odôvodnenia rozsudku. Z ust. § 565 OZ nevyplýva osobitná\npovinnosť doručovať ešte dlžníkovi, okrem výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, ďalšiu výzvu, že pristupuje\nku zosplatneniu, teda ako uviedol súd prvej inštancie, nie je potrebné nejakým osobitným spôsobom\noznamovať zosplatnenie dlžníkovi. Ďalšou námietkou žalovanej v odvolaní bolo, že súd prvej inštancie\nnevykonal ňou navrhnuté dôkazy, nezaoberal sa jej uplatnenou námietkou započítania pohľadávok,\nčím tiež porušil jej právo na spravodlivý proces a odňal jej možnosť konať pred súdom. Odvolací súd\nopätovne uviedol, že aj v posúdení danej otázky sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý bol\nzrozumiteľne vysvetlený v bode 22. a aj v bode 7. odôvodnenia rozsudku.\n18. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že si žalobca splnil\npovinnosti vyplývajúce z ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda či posúdil\ns odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaná mala za to, že\nsúd prvej inštancie neuviedol ako aplikoval ust. § 7 ods. 19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch,\nktorých porušenie zakladá hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, a teda\nneexistenciu nároku na úroky a ani ust. § 7 ods. 1 až 18, ktorých porušenie zakladá porušenie povinnosti,\na teda nemožnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti. Súd prvej inštancie sa k danej námietke vyjadril\nv bode\n19. odôvodnenia rozsudku, pričom dospel k záveru, že žalobca zisťoval riadne bonitu\nžalovanej a svoj názor oprel o dôkazy, ktoré boli predložené. Aj odvolací súd dospel rovnako k názoru, že\nnedošlo zo strany veriteľa (žalobcu) k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z us t. § 7 zákona č. 129/2010 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch. Bolo zrejmé, že žalobca zisťoval od žalovanej údaje o jej príjmoch, pričom\nodvolací súd v týchto súvislostiach zdôraznil, že žalovaná bola povinná pravdivo uviesť dané údaje o\npríjmoch domácnosti. Z údajov poskytnutých žalovanou bolo zrejmé, že bola schopná pri dodržaní ust.\n§ 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. splácať stanovenú mesačnú splátku. Taktiež bolo preukázané, že\nžalobca si nechal pred uzavretím zmluvy predložiť výpis z účtu žalovanej, ako poukázal aj súd prvej\ninštancie, z ktorého prehľadu vyplynula schopnosť splácať stanovenú splátku, pričom veriteľ mal aj\n\núverovú správu o žalovanej. To, že daná listina bola v českom jazyku, neznamenalo, že nie je prípustná\nako dôkaz. Odvolací súd ďalej uviedol, že úverová zmluva bola súdom vyhodnotená ako bezúročná a\nbezpoplatková, preto posúdenie, či došlo až k hrubému porušeniu tejto povinnosti nebolo relevantné,\nkeď následkom by bola potom bezúročnosť úveru.\n19. Na dovolanie žalovanej Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 10.12.2025, sp. zn. 3Cdo/52/2024\nrozsudok odvolacieho súdu z 25.10.2023, sp. zn. 2CoCsp/10/2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Uviedol, že sa odvolací súd nevysporiadal s namietanými skutočnosťami v odvolaní, pričom\nnezaujal relevantné stanovisko k argumentácii žalovanej, podľa ktorej prvoinštančný súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia neuviedol, ako aplikoval ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď aj z\nrozsudku Súdneho dvora EÚ C-565/12 z 27.03.2014 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ\npovinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú\nbonitu dlžníka má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti.\nNajvyšší súd v uznesení poukázal na to, že povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa je v našom\nprávnom poriadku zakotvená v § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o transpozíciu čl.\n8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom\núvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“). Podľa tohto ustanovenia je veriteľ\npred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení\nspotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku\nspotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno\npri overení toho, či si veriteľ splnil túto zákonnú povinnosť, je na strane veriteľa (pozri § 7 ods. 16 písm. b)\nza bodkočiarkou zákona o spotrebiteľských úveroch). Splnenie tejto povinnosti je však potrebné vnímať\nvo všetkých aspektoch súvisiacich s poskytovaním úveru.\n20. Dovolací súd v týchto súvislostiach poukázal, že po podaní dovolania žalobcom Ústavný súd\nSlovenskej republiky v inej veci nálezom z 12.02.2025 sp. zn. II. ÚS 530/2024-39 uznesenie najvyššieho\nsúdu zo dňa 26.09.2023 sp. zn. 4Cdo/48/2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, konštatujúc, že\nním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie. Bližšie uviedol, že súd rozhodujúci v spotrebiteľskej veci je povinný (ex offo) sa vysporiadať\nso všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo\npreskúmanie jeho bonity veriteľom bolo / nebolo v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi,\nale aj normami európskeho práva. Vychádzajúc z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými\nznalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho\nposkytnutia, nemožno očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nadobudne v priebehu súdneho\nkonania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu - spotrebiteľ by mal\nz rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými\nskutočnosťami vysporiadal a napokon či to urobil správne, a preto mu mohol úver poskytnúť. Poukázal\nna čl. 8 smernice a rozsudok Súdneho dvora vo veci C-679/18, bod 20.: ,,...cieľom uvedenej povinnosti\nje v súlade s odôvodnením 26 tejto smernice posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu\nnebonitného spotrebiteľského úveru .“; rozsudok Súdneho dvora vo veci C-58/18, bod 40.: ,,... cieľom\npovinnosti ohodnotiť úverovú bonitu spotrebiteľa je posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu\nnebonitného spotrebiteľského úveru.“. Z citovaného rozhodnutia ústavného súdu bola zverejnená\nprávna veta, v zmysle ktorej je „Súd rozhodujúci vo veci je povinný (ex offo) sa vysporiadať so všetkými\nkonkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo preskúmanie\njeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi, ale aj normami\neurópskeho práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými znalosťami\na skúsenosťami na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho poskytnutia,\npotom nemožno očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehu súdneho konania.\nOdôvodnenie preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu - spotrebiteľ by mal z rozhodnutia\npochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými skutočnosťami\nvysporiadal a napokon či to urobil správne, a preto mu mohol úver poskytnúť“. Cieľom § 7 ods. 1 v\nspojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ\nexistujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe\ninformácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri\nposúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a\nna posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,\naká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver\n\nsa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o\nzískanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť,\nže spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.. Z textu zákona o\nspotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie\nalebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní\nrelevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z\ninformácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava\nz iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť\nich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa\npovažujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny\nobraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,\npresné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,\nteda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a\nobjektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii\nsplácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,\naby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto\ndodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov.\nNa základe uvedeného možno uzavrieť, že aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné\npreukázať aj odbornosť samu - teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne, (boli\nvyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov\nbez ich správneho a odborného posúdenia by totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takej povinnosti\nveriteľa sledovalo - chrániť spotrebiteľa pred nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou.\n21. Dovolací súd uviedol aj, že je tu aj ďalší aspekt procesu poskytovania úveru, na ktorý je súd\npovinný prihliadať na účely posúdenia, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou, a to či na základe\nodborného posúdenia mal byť úver poskytnutý. Napriek prieskumu zo strany veriteľa sa môže stať (a je\nzrejmé, že sa aj stáva), že dlžník úver splácať nebude. V takom prípade je potrebné vyhodnotiť, či sa\ntejto situácii nedalo predísť jednoducho tým, že by veriteľ úver nebol poskytol. Ak totiž veriteľ klientovi\núver neposkytne, klient síce finančné prostriedky nezíska, ale ani nič nestratí. V prípade omeškania\nso splátkami, naopak, nielenže musí poskytnuté prostriedky vrátiť, ale suma sa (častokrát výrazne)\nnavyšuje o úroky, zmluvné pokuty a ďalšie poplatky, na ktoré má veriteľ nárok (ak ho má). Aj na platobnej\nneschopnosti dlžníkov teda môže veriteľ „zarobiť“, a preto je potrebné vyhodnocovať, či platobnú\nschopnosť dlžníka mohol už pri poskytovaní úveru racionálne predpokladať alebo nie - jednoducho\npovedané, či neposkytol úver napriek tomu, že bolo už na začiatku zrejmé, že ho dlžník nebude vedieť\nsplácať. Uvedené platí napriek tomu, že tieto aspekty poskytovania úveru nevyplývajú z doslovného\nznenia § 7 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednak je potrebné vziať do úvahy\nslovíčko „najmä“ v § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednak je potrebné prihliadať na účel\na cieľ čl. 8 smernice, ktorým je nielen ochrana samotného spotrebiteľa, ale aj posilnenie zodpovednosti\nveriteľa a zabránenie poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru (rozsudok Súdneho dvora CA\nConsumer Finance z 18.12.2014,\nC-449/13, bod 43.; zvýraznenie pridané ústavným súdom,\npozn.). Podľa bodu 26. odôvodnenia smernice by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na podporu\nzodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter\nsvojho trhu s úvermi, „...Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali\núvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity, a aby členské štáty\nvykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu, a aby stanovili potrebné opatrenia\nna sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.“. Povinnosť posúdiť úverovú bonitu klienta (akokoľvek\nsprávne) by nedávala zmysel, ak by mohol veriteľ poskytovať úvery aj napriek negatívnym výsledkom\nposúdenia bonity klienta - posúdenie sa predsa vykonáva preto, aby sa zamedzilo poskytovaniu úverov\nnebonitným klientom. Podľa čl. 23 smernice sú členské štáty povinné stanoviť pravidlá o sankciách za\nporušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe smernice a sú povinné prijať všetky potrebné\nopatrenia, aby zabezpečili ich vykonávania. Ustanovené sankcie pritom musia byť účinné, primerané\na odrádzajúce. Taká sankcia, ktorá by veriteľovi hrozila len v prípade nenahliadnutia do príslušných\nregistrov či v prípade úplnej ignorancie akýchkoľvek podkladov nevyhnutných na posúdenie úverovej\nbonity klienta, by bola zjavne v rozpore s účelom a cieľom smernice a nebolo by ju možné považovať ani\nza účinnú, ani za primeranú a ani za odradzujúcu. V štádiu súdneho konania sa dlžník nachádza opäť v\npozícii toho slabšieho - dokonca aj právne zastúpený (pozri rozsudok Súdneho dvora Froukje Faber proti\nAutobedrijf Hazet Ochten BV zo 04.06.2015, C-497/13, bod 47.). Práve s poukazom na znevýhodnené\n\npostavenie spotrebiteľa preto Súdny dvor zdôrazňuje povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo\nporušenie niektorých ustanovení spotrebiteľského práva (napríklad rozsudok Súdneho dvora Radlinger\na Radlingerová, už citovaný, bod 62.). Tento prístup sa pritom neaplikuje len pri prieskume neprijateľnosti\nzmluvných podmienok, ale súd je povinný ex offo skúmať aj dodržanie povinnosti veriteľa konať s\nodbornou starostlivosťou pri prieskume úverovej bonity klienta [„... účinná ochrana spotrebiteľa by sa\nnedala dosiahnuť, keby vnútroštátny súd nebol povinný, hneď ako disponuje na tento účel potrebnými\ninformáciami o právnych a skutkových okolnostiach, preskúmať ex offo dodržanie povinnosti veriteľa\nstanovenej v článku 8 uvedenej smernice (pozri analogicky rozsudok z 21.04.2016, Radlinger a\nRadlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, body 66. a 70.).“ (rozsudok Súdneho dvora OPR-Finance s.r.o.\nproti GK, už citovaný, bod 23.)].\n22. Dovolací súd uzavrel, že obsahom povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je len\nbonitu spotrebiteľa skúmať (proces zisťovania informácií o príjmoch a výdavkoch žiadateľa o úver), ale\nzistené skutočnosti aj vyhodnotiť. Predmetom posúdenia v rámci odvolacieho prieskumu preto musia byť\nvšetky okolnosti majúce rozhodujúci význam pre záver o (ne)dôvodnosti uplatneného nároku, teda aj, či\nbolo veriteľom ako odborníkom vykonané hodnotenie a či bolo toto hodnotenie súladné so zákonom, teda\nči bola platobná schopnosť žalovanej posúdená správne (boli vyhodnotené všetky údaje a správnym\nspôsobom bolo na ne prihliadnuté, osobitne údaje získané z listín predlžených žalobcom , ako je\núverová správa a výpis z bankového účtu žalovanej s označeným zostatkom na účte). Odvolací súd\nmal posúdiť, či veriteľ správne vyhodnotil zistené skutočnosti a správne posúdil schopnosť spotrebiteľa\nsplácať spotrebiteľský úver, a svoje úvahy v tomto smere podrobne vysvetliť. Súdy nižších inštancií sa v\nsúvislosti s posudzovaním bonity dlžníka nemôžu uspokojiť len s tým, že veriteľ bonitu klienta skúmal v\nzmysle svojho interného dokumentu, a že nahliadol do úverových registrov dlžníka, oboznámil sa s jeho\npríjmom, výdavkami, rodinným stavom a výpisom z bežného účtu, ale dôkazné bremeno ho zaťažuje\naž do tej miery, že musí preukázať ako bonitu dlžníka vyhodnotil, pričom takéto vyhodnotenie nesmie\nbyť len formálne. Z hodnotiaceho úsudku musí byť zrejmé, prečo veriteľ dlžníkovi úver (ne)poskytol.\nOdvolací súd si túto povinnosť riadne nesplnil. K názoru odvolacieho súdu, že úverová zmluva bola\n(už) vyhodnotená ako bezúročná a bezpoplatková (z iných dôvodov), preto posúdenie, či došlo až\nk hrubému porušeniu tejto povinnosti nie je relevantné, odvolací súd uvádza, že uvedený názor nie\nje dôvodom, aby bol súd zbavený povinnosti ex offo skúmať, či veriteľ posudzoval pri poskytovaní\núveru bonitu spotrebiteľa (viď rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp. zn. C-565/12 z 27.03.2014,\nC-449/13 zo dňa 18.12.2014 a C-679/18 zo dňa 05.03.2020, z ktorých vyplýva, že skúmanie splnenia\ntejto povinnosti dodávateľa - veriteľa /skúmanie bonity/ nie je viazané na námietku spotrebiteľa, ale túto\npovinnosť má konajúci súd ex offo) aj vzhľadom na skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch\nza nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou ukladá aj inú sankciu, a to nemožnosť požadovať\njednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V danom spore sa práve uvedenej sankcie žalovaná od\npočiatku sporu dovoláva.\n23. Dovolací súd záverom teda vyslovil, že vo veci konajúci súd je povinný v ďalšom konaní sa s\nargumentáciou prednesenou žalovanou riadne zaoberať a vysporiadať, a je jeho povinnosťou zaoberať\nsa aj ďalšími podmienkami, ktoré právna úprava ukladá pri ochrane spotrebiteľa, a to aj či boli splnené\npodmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.\n24. Odvolací súd po zrušení prvého rozsudku odvolacieho súdu, vec opätovne prejednal, a to bez\nnariadenia pojednávania, nakoľko má za to, že ide o právne posúdenie, právne vyhodnotenie splnenia\npovinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - žalovanej splácať\nspotrebiteľský úver. Nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie, a odvolací súd vychádzal zo skutkového\nstavu riadne zisteného súdom prvej inštancie. Odvolací súd viazaný vysloveným právnym názorom\na záverom dovolacieho súdu, aplikujúc teda na vec aj závery obsiahnuté v zrušujúcom uznesení\ndovolacieho súdu, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n25. Zo strany dovolacieho súdu bolo predchádzajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu vytknuté, že\nneodôvodnil riadne prečo dospel k záveru, že boli splnené aj podmienky podľa ust. § 7 zákona o\nspotrebiteľských úveroch. Poukázal pritom na to, že obsahom povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou\nstarostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona o\nspotrebiteľských úveroch nie je len bonitu spotrebiteľa skúmať (proces zisťovania informácií o príjmoch\na výdavkoch žiadateľa o úver), ale zistené skutočnosti aj vyhodnotiť. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s §\n\n11 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu\nklienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných\npred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej\nschopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,\nči spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná\npre splácanie úveru. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti\nspotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj\npreukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z\nktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\ninformácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako\nsituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom\nrozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať\nsplátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/\ndomáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov. Na základe uvedeného možno uzavrieť,\nže aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu - teda\npreukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne, (boli vyhodnotené všetky údaje a\nsprávnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté). Odvolací súd vzhľadom na tieto vyslovené závery,\nmusí konštatovať, že v danej veci veriteľ nepreukázal, že si splnil povinnosť posúdiť s odbornou\nstarostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver. Ako uviedol dovolací súd, dôkazné bremeno leží na\nveriteľovi. Uviedol, že je potrebné jednak informácie zozbierať, a to v rozsahu takom, aby bolo objektívne\nz nich možné vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, a jednak aj preukázať ako dané zozbierané informácie\nboli zanalyzované. V danej veci veriteľ preukazuje splnenie povinnosti tým, že nahliadol do úverovej\nsprávy z registra dlžníkov a výpisu z bankového účtu za účelom zistenia príjmov a výdavkov. Taktiež\nv zmluve je spotrebiteľom uvedený údaj o jeho mesačnom príjme a príjme partnera. Vzhľadom k\nzáverom prijatým jednak Ústavným súdom SR v rozhodnutí II. ÚS 530/2024, ako aj závery uvedené v\nzrušujúcom uznesení dovolacieho súdu v danej veci, je zrejmé, že veriteľ dôkazné bremeno posúdenia\nbonity spotrebiteľa neuniesol. Ním predložené doklady sú nedostatočné k tomu, aby bol schopný\nobjektívne posúdiť, či žalovaná skutočne bola schopná úver splácať. Nedá sa z predložených dôkazov\nustáliť, ako dané získané informácie veriteľ vyhodnotil a prečo dospel k záveru o bonite žalovanej.\nVzhľadom na požiadavky pre skúmanie bonity, ktoré kladie na veriteľa smernica európskeho parlamentu\na Rady 2008/48/Es o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ako aj vnútroštátna zákonná úprava zákon\no spotrebiteľských úveroch a vyššie uvedená rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít v otázke\nposudzovania bonity spotrebiteľa a jeho účelu, veriteľ sa nemal obmedziť len na získanie informácie\nod žalovanej o jej príjme, a na výpis z bankového účtu žalovanej za jeden mesiac. Mohol a mal\ninformácie doplniť aj o iné údaje, a to pravidelné výdavky, náklady domácnosti, ktoré sa nedajú zistiť z\njednomesačného výpisu, koľko osôb žije v domácnosti so spotrebiteľom, potvrdenie o výške dôchodku,\nči nie je vedená voči spotrebiteľovi exekúcia a podobne. Taktiež po získaní potrebných informácií, pre\npreskúmanie bonity spotrebiteľa, by mal veriteľ zaznamenať proces vyhodnotenia, aké zistil príjmy,\nčím ich má preukázané, o akú ide domácnosť, v ktorej spotrebiteľ žije, či má nejaké vyživovacie\npovinnosti, aké má domácnosť výdavky, k akej sume dospel, ktorá ostáva spotrebiteľovi po úhrade\nvšetkých nevyhnutných životných nákladov a ako vyhodnotil, že je dostatočná pre prijatie záveru o bonite\nspotrebiteľa, teda jeho schopnosti splácať úver.\n26. Odvolací súd teda dospel k záveru, že veriteľ nepreukázal v konaní, že si splnil riadne povinnosť\nuloženú mu v § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Porušenie tejto povinnosti, má podľa\nust. § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere za následok, že veriteľ nie je oprávnený\nvyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ak ide o až hrubé porušenie tejto povinnosti\ntak následkom je , že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd má za to, že\nurčite ide v danej veci o porušenie, ktorého následkom je to, že nie je veriteľ oprávnený vyžadovať\nod spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na\nminimum informácií získaných veriteľom a na absenciu preukázania ako dané informácie hodnotil, by\nbolo možné uvažovať aj o hrubom porušení tejto povinnosti. Avšak následkom hrubého porušenia je, že\núver je bez poplatkov a bezúročný. V danom prípade je úver posúdený ako bezúročný a bez poplatkov\n\nuž na základe inej právnej skutočnosti a to, že zmluva neobsahovala potrebné náležitosti. Odvolací\nsúd dodáva aj, že nemá za to, že by sa v danom prípade malo aplikovať ust. § 7 ods. 24 zákona o\nspotrebiteľskom úvere, nakoľko nebolo zo strany veriteľa v konaní preukázané, ani neposkytol v tomto\nsmere žiadnu obranu, že by poskytnutý úver slúžil výlučne na splatenie iného úveru. Zo zmluvy vyplýva,\nže bol použitý len čiastočne na splatenie iného úveru.\n27. V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené je nutné poskytnutý úver hodnotiť nie len ako bez\npoplatkov a úrokov, ale z dôvodu porušenia povinnosti veriteľom skúmať s odbornou starostlivosťou\nschopnosť žalovanej splácať úver, aj ako nemožný zosplatnenia. Žalobou sa žalobca domáha zaplatenia\ndlžnej istiny úveru na podklade predčasného vyhlásenia splatnosti, teda požaduje jednorazové splatenie\núveru. Nakoľko však v dôsledku porušenia povinnosti odborného posúdenia bonity spotrebiteľa, nebolo\nmožné daný úver zosplatniť, je potom dôvodné žalobu zamietnuť. Pre úplnosť odvolací súd dodáva,\nže zmena žaloby je podľa ust. § 294 CSP v spotrebiteľských sporoch, v ktorých je žalovanou stranou\nspotrebiteľ, neprípustná. Odvolací súd zastáva názor, že je zrejmé, že celá žaloba je postavená na\nskutkovom tvrdení o zosplatnení úveru, na čo nadväzuje aj požadovaný nárok definovaný v petite\nžaloby. Prisúdením splátok, s ktorými je v omeškaní žalovaná do dňa vydania rozsudku, by v danom\nprípade došlo k priznaniu nároku, ktorý nebol predmetom žaloby, a znamenal by zmenu žaloby, ktorá je\nv spotrebiteľskom spore, v ktorom je žalovanou stranou spotrebiteľ, neprípustná. Odvolací súd v danej\notázke poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 vydané v civilnom - spotrebiteľskom\nspore.\n28. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , § 453 ods. 3 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní plne úspešná preto jej vznikol nárok na náhradu\ntrov prvoinštančného, odvolacieho, ako aj dovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov\n3 : 0 (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Csp/184/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:954d5525-a479-4256-bb6a-67c96f853ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.530.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2024 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.530.2024.1"}, {"guid": "89d073d0-dffa-4399-aeea-da24bafcb4a2:cd935476-215b-4496-8fee-1ac8fca4ccb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1", "spisova_znacka": "4Cdo/85/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-12", "citacie_n": 546, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6817206510.1"}, {"guid": "2e7334c7-cb83-4ea7-b368-b7d270ed7011:e13af8d2-2858-4486-a913-61e9a330708c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6120249939.1", "spisova_znacka": "4Cdo/48/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/48/2023 z 26. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6120249939.1"}, {"guid": "d3071a79-f774-4370-aa88-5843058693ae:7780edc3-90f9-4c53-8f8d-2c35e5a67104", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/10/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/10/2023 z 23. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-08-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d3071a79-f774-4370-aa88-5843058693ae:7780edc3-90f9-4c53-8f8d-2c35e5a67104"}, {"guid": "33f9234c-da38-4cfe-8cea-89dae484d1a2:ae6e7e76-4d93-48cd-a710-2a777170a6c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Csp/184/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 12Csp/184/2020 z 11. 1. 2021", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2021-01-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33f9234c-da38-4cfe-8cea-89dae484d1a2:ae6e7e76-4d93-48cd-a710-2a777170a6c0"}], "citovane_v": []}