{"guid": "db2b80ba-620c-4ec7-a2e1-51b2fb2d35db:a63e2acd-0706-45ca-86bd-9ed614ad578a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6120420565.4", "spisova_znacka": "3CoCsp/9/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoCsp/9/2026 z 23. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. júla 2026, sp. zn. 3CoCsp/9/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6120420565.4", "identifikacne_cislo": "6120420565", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Saxová", "sudca_id": 1236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-saxova-1236", "datum_vydania": "2026-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a63e2acd-0706-45ca-86bd-9ed614ad578a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6120420565.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120420565.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120420565.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoCsp/9/2026\n6120420565\n23. 07. 2026\nJUDr. Miroslava Saxová\nECLI:SK:KSBA:2026:6120420565.4\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,\nIČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zast. Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255\n739, advokátskou kanceláriou so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovaným: X./. A.. H. Š., X..\nXX.XX.XXXX, V. L. P. XXX, zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 19,\nRevúca, X./. H. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. L. S. XXX, R.Ý. D., zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO: 50 680\n552, advokátskou kanceláriou so sídlom Duchnovičovo nám. 1, Prešov, o zaplatenie 17. 085, 32 eur\ns príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1./ a 2./ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa\n12.01.2026, č. k. 4Csp/7/2021-687, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd odvolacie konanie v časti odvolania podaného voči výroku o zastavení konania z a s\nt a v u j e.\nII. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania m e n í\ntak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania.\nIII. Žiadnej zo sporových strán náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby konanie zastavil a\nžalovaným 1./ a 2./ priznal spoločne a nerozdielne proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %.\n2. Rozhodnutie s odkazom na ust. čl. 2 ods. 1, 2, 3, čl. 17, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zák.\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) odôvodnil\nspäťvzatím žaloby a neexistenciou vážnych dôvodov pre nesúhlas žalovaných 1./ a 2./ so späťvzatím\nžaloby. Konštatoval, že späťvzatie žaloby v danom štádiu konania nemožno považovať za špekulatívne\na ani účelové, ale v súlade so zásadou hospodárnosti/ efektivity civilného sporového konania, keď\nbolo len reakciou na v čase sa vyvíjajúcu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít po doručení\nv poradí druhého rozhodnutia odvolacieho súdu v danom konaní. Žalobca podal v roku 2021 žalobu o\nzaplatenie pohľadávky postúpenej na neho veriteľom žalovaných (bankou) zo zmluvy o spotrebiteľskom\núvere. Odvolací súd v prvom rozhodnutí v roku 2024 uviedol, že pre zosplatnenie úveru a platné\npostúpenie banky boli splnené všetky podmienky a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,\nkeď uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39 OZ neplatná, v dôsledku čoho dospel k\nnesprávnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom mal posudzovať zmluvu o úvere a v\nspore uplatnený nárok podľa noriem spotrebiteľského práva, pričom v otázke aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu už bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Sám odvolací súd v tomto rozhodnutí\n\nuviedol, že v tejto otázke je súdna prax súdov všetkých inštancií, vrátane dovolacieho súdu, rozdielna.\nAž v druhom rozhodnutí v roku 2025 odvolací súd skonštatoval, že pre posúdenie sporu podstatná\nprávna otázka- neplatnosť postúpenia banky na nebankový subjekt v dôsledku neplatnej výzvy veriteľa/\nbanky v zmysle § 53 ods. 9 OZ, právnym následkom čoho nedošlo k predčasnému zosplatneniu\nspotrebiteľského úveru, je už záväzne vyriešená v R 34/2025 (uznesenie NS SR zo dňa 13.02.2025, sp.\nzn. 6Cdo/152/2022). Pokiaľ zhodný nesúhlas žalovaných 1./ a 2./ spočíval v tvrdení, že v prípade „iba“\nzastavenia tohto konania bez meritórneho rozhodnutia, by ostali v právnej neistote, kto je ich veriteľom,\nako aj to, že sa mienia domáhať finančného zadosťučinenia v zmysle zák. o ochrane spotrebiteľa, tieto\ndôvody nevyhodnotil prvoinštančný súd ako „vážne“, pre ktoré by mal späťvzatie žaloby nepripustiť, v\nkonaní pokračovať a meritórne rozhodnúť. Uviedol, že v prípade, ak by rozhodol vo veci samej, vo výroku\nsvojho rozhodnutia by totiž žalobu (viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v\ndruhom zrušujúcom rozhodnutí) „iba“ zamietol, a to pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\n(teda presne z rovnakých dôvodov a na základe rovnakého právneho posúdenia, ako v prípade prvého\nrozhodnutia), t. j. vo výroku záväznom v zmysle § 228 CSP by neurčil, kto je veriteľom žalovaných 1./ a\n2./. Rovnako by záväzne neurčil, či a ktoré zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy by boli prípadne\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami, prípadne či pôvodný veriteľ žalovaných (Slovenská sporiteľňa\na.s.) porušil ich práva, prípadne povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľov pre prípadné uplatnenie\nnárokov žalovanými v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, čím by nedošlo k naplneniu podmienky\npre uplatnenie práva v zmysle § 3 ods. 5 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ev. v\nzmysle § 3 ods. 1 písm. e) zákona NR SR č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (úspech žalovaných v\nprocesnom postavení žalobcov, ako spotrebiteľov voči dodávateľovi, ako žalovanému). Pokiaľ žalovaná\n2./ vážnosť nesúhlasu odôvodňovala existenciou jej zápisu v úverovom registri, čo jej bráni v budúcnosti\nv prístupe k úveru, ani tento argument neposúdil súd prvej inštancie ako dôvodný. Poukázal na to,\nže žalovaná 2./ tvrdenú skutočnosť ani ku dňu rozhodnutia nepreukázala a zo skutkového stavu ani\nnevyplýva splnenie záväzku žalovaných splatiť poskytnutý úver, t. j. ich záväzok trvá, hoc ako tzv.\nnaturálna obligácia (prirodzený dlh). O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady zavinenia\nvyjadrenej v ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.\n3. Voči obom výrokom napadnutého uznesenia podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1./ a 2./.\n4. Žalovaný 1./ pre existenciu odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a\nh) CSP navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie za súčasného priznania nároku na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie nedal\nodpoveď na dôvody nesúhlasu so zastavením konania, konkrétne, že pohľadávku bude môcť žalobca\naj naďalej vymáhať mimosúdne a obťažovať tak žalovaného 1./, a že žalovaný nemôže podať žalobu na\nurčenie, že zosplatnenie nebolo platné. Za nesprávny považoval názor prvoinštančného súdu, že ak by\nžalobu zamietol (pre neplatné zosplatnenie), tak by aj tak nebolo zrejmé, kto je veriteľom žalovaného,\nnakoľko ak by súd žalobu zamietol z dôvodu neplatného zosplatnenia, uvedené by malo za následok\naj neplatné postúpenie, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a teda veriteľom žalovaného 1./ by bol\npôvodný veriteľ. Nesprávny je podľa neho aj záver prvoinštančného súdu o tom, že by žalovanému 1./\nnevzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ak by žalobu zamietol (čo sám indikoval), lebo\nveriteľ by porušil minimálne ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ, ak nie aj ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách a ust. §\n17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Prvoinštančný súd tak odobral právo žalovaného 1./ na prístup k súdu,\nnerozhodol eurokonformne a porušil princíp efektivity. Naviac súd by aj v prípade zamietnutia žaloby mal\nskúmať to, na čo je ex offo povinný, napr. splnenie povinností podľa § 7, § 9, § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010\nZ. z. a skutočnosť, či vymáhaný nárok nie je postavený na prípadne neprijateľných podmienkach, čo\nby zvýšilo hodnotu primeraného zadosťučinenia. Vo vzťahu k priznaným trovám konania žalovaný 1./\nnamietal, že žalovaní 1./ a 2./ sú v spore zastúpení každý iným zástupcom a od iného času a nie sú v\npozícii procesného spoločenstva, a preto mala byť náhrada trov konania prizná každému žalovanému\nsamostatne (nie solidárne). Naviac prvoinštančný súd rozhodol formuláciou priznáva nárok na náhradu\ntrov, pričom správna formulácia v zmysle ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít je, že súd\nzaväzuje žalobcu zaplatiť žalovanému 1./ náhradu trov konania v rozsahu 100 % a súd zaväzuje žalobcu\nzaplatiť žalovanému 2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n5. Žalovaná 2./ z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f), g) a h) CSP navrhla\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a\nrozhodnutie za súčasného priznania nároku na náhradu trov odvolacieho skonania. Úvodom namietala\n\nporušenie zásady kontradiktórnosti konania a z toho vyplývajúce porušenie práva na spravodlivý súdny\nproces pre nedoručenie nesúhlasu žalovaného 1./ so späťvzatím žaloby, ktoré ako podanie/dôkaz\nprvoinštančný súd bral do úvahy pri rozhodovaní o zastavení konania, v dôsledku čoho napadnuté\nrozhodnutie označila aj za prekvapivé. Podporne v tejto súvislosti citovala právne závery vyslovené v\nrozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.09.2024, č. k. 7CoCsp/18/2024-258. Za nesprávny a\nv rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie označila záver prvoinštančného súdu o nepreukázaní\nskutkového tvrdenia o zápise do úverového registra a splnení žalovaného záväzku. V tejto súvislosti\npoukázala na to, že súd ju vyzval na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby obratom, najneskôr do 30.10.2025,\na že vo svojom nesúhlase uviedla, že tento zápis v úverových registroch existuje a z časového hľadiska\nho nevie bez svojej viny pripojiť. Naviac žalobca nepoprel skutkové tvrdenia žalovanej 1./ o zápisoch v\núverových registroch a nevysvetlil, prečo toto nepopreté skutkové tvrdenie nepovažoval za nesporné.\nPodľa jej názoru, mal súd prvej inštancie uvedené tvrdenie považovať za nesporné, príp. ak ho považoval\nza sporné, mal vyzvať žalovanú 2./ ako slabšiu stranu v spore na jeho preukázanie a poskytnúť jej\nna to dostatočnú lehotu. Nesprávnosť posúdenia veci a porušenie práva na spravodlivý súdny proces\npodčiarkuje aj záver prvoinštančného súdu o nepreukázaní splnenia záväzku, keď žalovaná 2./ v konaní\npoukazovala na to, že v úverovom registri je nesprávne zapísané predčasné zosplatenie, ktorého sa po\ncelý čas dovolávala, a k záveru ktorému dospel aj odvolací súd v poslednom rozhodnutí. Aj keď súd prvej\ninštancie uviedol, že žalobu by zamietol iba z dôvodu, že úver nebol vyhlásený za predčasne splatný\nplatne, uvedené je nesprávne a porušuje právo žalovanej 2./ na prístup k súdu, pretože by musel ex\noffo skúmať aj to, či veriteľ porušil svoje povinnosti skúmať bonitu žalovaných 1./ a 2./, ako to vyplýva z\nnajnovšieho rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2024, ktoré má tak za nemožnosť vyhlásiť predčasnú\nsplatnosť, ale aj zánik veriteľa na úroky a poplatky, a nakoľko sa v takom prípade majú započítavať\nnajprv na istinu, zápis v úverovom registri by nemohol byť správny a nemohol by byť správny ani záver\nsúdu o tom, že záväzok žalovaných 1./ a 2./ trvá. Prvoinštančnému súdu vytkla, že na jednej strane\ntvrdí, že žalovaní 1./ a 2./ nepreukázali úhradu žalovaného záväzku, na druhej strane odmieta odstrániť\nstav právnej neistoty, keď žalovaní 1./ a 2./ nevedia, kto je ich veriteľom. Uviedla, že ak by súd prvej\ninštancie zamietol žalobu v dôsledku neplatného zosplatnenia, uvedené by malo ipso facto a de iure za\nnásledok, že pohľadávka by na žalobcu nebola postúpená platne, nakoľko v čase postúpenia pohľadávky\nby nenastal termín konečnej splatnosti a postúpenie pohľadávky by tak bolo neplatné z dôvodu podľa §\n17 zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj z dôvodu podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách a veriteľom pohľadávky\nby bol pôvodný veriteľ. Vyslovila právny názor, že vzhľadom na okolnosti prípadu, a to stav konania,\nskutočnosť, že vo veci bolo 5 súdnych konaní, žalovaná 2./ po celý čas namietala porušenie svojich\npráv aj tým, že v úkonoch veriteľa nie je uvedená splátka, zaplatením ktorej sa mohol vyhnúť vyhláseniu\npredčasnej splatnosti, resp. pre nezaplatenie ktorej veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť, žalobca zobral\nžalobu späť až po tom, ako odvolací súd uviedol, že podstatou sporu je právna otázka už záväzne\nvyriešená v R 34/2025, prvoinštančný súd zastavením konania porušil princíp efektivity, tak ako je\njudikovaný Súdnym dvorom EÚ a porušil právo na spravodlivý súdny proces, keď odmietol zavŕšiť proces\nochrany spotrebiteľa (primerané finančné zadosťučinenie) a nerozhodol tak eurokonformne. Naviac\nsa nevysporiadal ani s argumentmi žalovanej 2./, že žalobca bude môcť pohľadávku ďalej vymáhať\nmimosúdne a obťažovať tak žalovanú 2./, a že žalovaná 2./ nemôže podať žalobu, aby súd určil, že boli\nporušené práva podľa § 53 os. 9, § 565 OZ, § 92 ods. 8 zák. o bankách a § 17 zák. o spotrebiteľských\núveroch. Naviac prvoinštančný súd prehliadol, že žalobca nepoprel skutkové tvrdenie žalovanej 2./, že\nžalobca zobral žalobu späť špekulatívne, pretože tak mal možnosť urobiť už pred vydaním rozsudkov v\ntomto konaní. Záverom za nesprávny označila aj výrok prvoinštančného súdu o trovách konania, ktoré\nnemali byť priznané solidárne, vzhľadom na to, že každému zo žalovaných vznikli iné trovy konania, sú\nzastúpení iným advokátom a zastúpenie vzniklo v inom čase. Poukázala tiež na nesprávnu formuláciu\nvýroku o trovách konania, keď správne mal súd prvej inštancie zaviazať žalobcu na náhradu trov konania\nžalovanému 1./ v rozsahu 100 % a žalovanej 2./ v rozsahu 100 %.\n6. Podaniami doručenými prvoinštančnému súdu dňa 27.02.2026 tak žalovaný 1./ ako aj žalovaná 2./\nzobrali odvolanie späť v časti odvolania voči výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil. Aj\nnaďalej zotrvali na odvolaní voči výroku o trovách konania.\n7. Žalobca vo vyjadrení k podaným odvolaniam žalovaných 1./ a 2./ a čiastočným späťvzatiam uviedol,\nže tieto by mali byť odmietnuté z dôvodu, že odvolanie voči rozhodnutiu, v ktorom bola strana sporu\núspešná v rozsahu 100 % je neprípustné.\n\n8. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal\nodvolanie späť, nemôže ho podať znova.\n9. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého\nrozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho\nkonania.\n10. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd\nodvolacie konanie zastaví.\n11. Podľa § 369 ods. 4 CSP ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich\nodsekov primerane.\n12. V prejednávanej veci odvolací súd s prihliadnutím na dispozičný úkon žalovaných 1./ a 2./, ktorí\npodané odvolania v časti napadnutého výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil, vzali späť v\nčase, keď o nich ešte nebolo rozhodnuté, a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odvolacie\nkonanie podľa § 369 ods. 4 CSP vo vymedzenej časti zastavil.\n13. Vo vzťahu k odvolaniam žalovaných 1./ a 2./ v časti namietajúcej solidárne priznanie nároku na\nnáhradu trov konania odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,\n§ 380 CSP)\npreskúmal napadnutý výrok prvoinštančného uznesenia, prejednal odvolanie žalovaných 1./ a 2./ bez\nnariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1./\na 2./ je prípustné a podané dôvodne.\n14. Podľa § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné voči uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na\nnáhradu trov konania a v sporoch proti verejnej účasti aj o výške náhrady trov konania.\n15. Úvodom pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniam namietal ich neprípustnosť z dôvodu, že\nnapadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v prospech odvolateľov, odvolací súd uvádza, že predmetom\nodvolacieho prieskumu po čiastočných späťvzatiach odvolaní žalovanými 1./ a 2./ bolo rozhodnutie o\nnáhrade trov konania v rozsahu solidarity nároku odvolateľov na náhradu trov konania. Podmienkou\nsubjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Ako\nsprávne poukazuje žalobca, osobou oprávnenou podať odvolanie je totiž len tá strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Ujma vzniknutá napadnutým rozhodnutím sa\nposudzuje výlučne z hľadiska procesného, pričom sa vychádza z výroku napadnutého rozhodnutia.\nMôže mať podobu formálnu, ktorá sa navonok prejavuje v nezhode meritórneho výroku rozhodnutia\na návrhu sporovej strany, o ktorom súd konal, alebo materiálnu, a to vtedy, ak rozhodnutie\nznevýhodňuje odvolateľa alebo zhoršuje jeho právne postavenie (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.\nPraha.: C.H. Beck, 2022, str. 1454). V prejednávanej veci prípustnosť odvolaní vyplýva z ust. § 357\npísm. m) CSP a skutočnosti, že v prípade viacerých subjektov na strane žalujúcej/žalovanej, ktorých\nkonajúci súd zaviazal na náhradu trov konania, resp. ktorým odvolací súd priznal nárok na náhradu trov\nkonania, je pre posúdenie toho, či rozhodnutie je alebo nie je v neprospech odvolateľov rozhodujúci\nnielen samotný rozsah priznaného nároku (v danom prípade 100 %), ale aj spôsob, akým má strana\nzaviazaná na náhradu trov konania (v danom prípade žalobca) plniť viacerým v konaní úspešným\nsubjektom vystupujúcim v kontradiktórnom postavení (v danom prípade žalovaným 1./ a 2./), keď\ndotknutým subjektom nemožno vnútiť rozvrhový regres. Vychádzajúc z princípu solidarity, z ktorej\nvyplýva oprávnenie ktoréhokoľvek zo solidárnych veriteľov žiadať celé plnenie od dlžníka a povinnosť\ndlžníka splniť dlh v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý s následkom zániku solidárneho\ndlhu, je nepochybné, že solidárne priznanie nároku na náhradu trov konania viacerým žalovaným\nznevýhodňuje toho zo solidárnych veriteľov, ktorému dlžník neplnil, keďže reálna vymáhateľnosť\npohľadávky voči dlžníkovi (povinnému) sa koncentruje u veriteľa, ktorý o plnenie požiadal prvý (tzv.\nprávo predstihu). Solidárne priznanie nároku na náhradu trov konania je preto spôsobilé zhoršiť právne\npostavenie (jedného) zo solidárnych veriteľov, a preto je v zmysle § 357 písm. m) CSP prípustné\nodvolanie aj čo do výroku o solidárnej povinnosti (spoločne a nerozdielne) vyslovenej vo vzťahu k nároku\nna náhradu trov konania.\n\n16. Vo všeobecnosti platí, že ak na jednej strane sporu vystupuje viac subjektov (procesné\nspoločenstvo), títo sú oprávnení požadovať náhradu trov, príp. sú povinní na náhradu trov konania podľa\npomeru účastníctva vo veci (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha.: C.H. Beck, 2022,\nstr. 1028). Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, t.\nj. hmotnoprávnou úpravou. Samostatné spoločenstvo (§ 76 CSP) je také spoločenstvo, kde každý\nzo spoločníkov má samostatný procesný nárok (povinnosť) voči svojmu procesnému náprotivku. K\notázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi NS SR už v rozhodnutí sp. zn.\n4Cdo/203/2005 uviedol, že žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými\nspoločníkmi v konaní (obdobne viď NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015, nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 375/2019,\nuznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 535/2022). Obdobne NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo/3952/2013\nuviedol, že veriteľ má voči každému zo solidárne zodpovedných dlžníkov samostatnú pohľadávku a\nmôže splnenie dlhu vymáhať voči jednému alebo všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne;\nkaždý zo spoludlžníkov je povinný splniť dlh v celom rozsahu, ale veriteľovi má byť dlh uhradený len\nraz a jediným čo dlhy sodlidárne zaviazaných dlžníkov spája, je identita plnení, resp. predmetu plnení; v\nprípade pasívnej solidarity tak existuje toľko právnych vzťahov, koľko je dlžníkov (obdobne viď NS ČR sp.\nzn. 30Cdo/493/2013, sp. zn. 28Cdo/3473/2011, sp. zn. 28Cdo/3952/2013, sp. zn. 22Cdo/3003/2014).\n17. S prihliadnutím na uvedené v danej veci mali žalovaní 1./ a 2./ aj napriek požiadavke na solidárnu\núhradu žalovaného dlhu nepochybne postavenie samostatných spoločníkov s rovnakou účasťou v\nspore, a preto každému z nich prináleží náhrada trov konania samostatne. V prípade samostatného\nspoločenstva sa totiž úspech a náhrada trov konania posudzujú individuálne pre každého zo spoločníkov\nzvlášť. Každému zo samostatne v konaní vystupujúcich žalovaných 1/ a 2./ vznikol samostatný nárok na\nnáhradu trov konania, ktorý vzhľadom na záver prvoinštančného súdu o procesnom zavinení žalobcu na\nzastavení konania, je žalobca povinný zaplatiť žalovaným 1./ a 2./ ako dve samostatné plnenia. Priznaniu\nnároku voči žalobcovi spoločne a nerozdielne tak nezodpovedá ani z požiadavky solidarity vyplývajúca\nidentita plnenia, keď v prípade náhrady trov konania dvoch samostatných spoločníkov sa jedná o\ndva samostatné nároky na náhradu trov konania majúce základ v procesnom práve. Prvoinštančným\nsúdom založenú aktívnu solidaritu vo vzťahu k pohľadávke vzniknutej titulom náhrady trov konania\nnemožno vyvodiť ani z hmotnoprávnej úpravy (§ 145 ods. 2 OZ), keď žalovaní 1./ a 2./ neboli v\nčase rozhodovania prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov konania manželmi (podľa dôkazov\nzaložených v súdnom spise a nesporných skutkových tvrdení manželstvo žalovaných 1./ a 2./ bolo\nprávoplatne rozvedené dňa 17.11.2015). Súd prvej inštancie preto rozhodol nesprávne, ak nárok na\nnáhradu trov konania priznal žalovaným 1./ a 2./ solidárne.\n18. Ako dôvodnú s odkazom na rozhodnutia NS SR (rozhodnutia zo dňa z 23.03.2017, sp. zn.\n6Cdo/222/2016, zo dňa 04.04.2017, sp. zn. 7Cdo/123/2016, zo dňa 22.06.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016,\nzo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 a iné) uznal odvolací súd aj odvolaciu argumentáciu\nžalovaných 1./ a 2./, v ktorej namietali nesprávnu formuláciu napadnutého výroku, keď dovolací súd\nnepovažuje za správnu takú interpretáciu ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorej má aplikácii tohto\nustanovenia zodpovedať výrok rozhodnutia o trovách konania vyslovujúci, že strana sporu má nárok na\nnáhradu trov konania. O tom, kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania musí rozhodnúť\nsúd rozhodujúci o nároku na náhradu trov konania podľa\n§ 262 ods. 1 CSP, keď len takouto\nformuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie o nároku\nna náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné. Napadnutý\nvýrok prvoinštančného súdu mal preto znieť na uloženie povinnosti žalobcovi na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 % žalovaným 1./ a 2./.\n19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov\nkonania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť každému zo žalovaných 1./\na 2./ trovy konania v rozsahu 100 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie\no určení výšky trov konania.\n20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n21. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n\n22. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n23. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255, 256 ods. 1 v spojení s §\n396 ods. 1 CSP a vychádzajúc z toho, že žalovaní 1./ a 2./ zavinili zastavenie odvolacieho konania v\nčasti odvolania podaného voči zastaveniu konania a vo zvyšnej časti, ktorá bola predmetom odvolacieho\nprieskumu, boli plne úspešní, t. j. vzhľadom na čiastočný porovnateľný úspech oboch strán sporu,\nodvolací súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému\nsubjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Csp/7/2021", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b816be27-54ff-43c5-adfd-90266457d839", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.535.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 535/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 535/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.535.2022.1"}, {"guid": "ussr:3cecab4c-c131-4924-82b2-8c42d0c25bdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1"}, {"guid": "097da502-5770-42ba-a6e2-6c165d58af13:c0eebbbd-4e61-433f-8219-ccb938f895d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120375098.1", "spisova_znacka": "3Cdo/52/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/52/2024 z 10. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120375098.1"}, {"guid": "cc3c72f0-baa3-481d-974a-19dbc22e2a39:000c33f4-a16e-4703-bc59-6daa04e74ff2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1708211753.1", "spisova_znacka": "6Cdo/196/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/196/2016 z 21. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-21", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1708211753.1"}, {"guid": "c41c82da-dbc2-49fa-a8e8-3d0734e61d2e:f36e12d2-3d50-4656-b951-c50e4c75f610", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123241900.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/18/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/18/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123241900.1"}, {"guid": "334594aa-d4d0-4e1c-9b01-11ecdec322ae:2744f662-3b89-4c8a-b617-e5804bd900a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Csp/7/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4Csp/7/2021 z 23. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2021-09-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/334594aa-d4d0-4e1c-9b01-11ecdec322ae:2744f662-3b89-4c8a-b617-e5804bd900a2"}], "citovane_v": []}