Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/39/2025 z 11. 2. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. februára 2026, sp. zn. 2Co/39/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6120458093.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/39/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:6120458093.1 | 2026-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1af2a875-ebf4-49a7-a631-e00922dfdec6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6120458093.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 2Co/39/2025 6120458093 11. 02. 2026 JUDr. Ivana Jahnová ECLI:SK:KSBA:2026:6120458093.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. E. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Bratislava, 2/ Ing. P. C. (pôvodne Z.), narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XX, Bratislava, obaja právne zastúpení AK Mgr. Zuzana Slováková, s. r. o., so sídlom Pivovarská 9, Nitra, IČO: 54 068 126, proti žalovanej: Ing. T. E. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. cesta XXA, Bratislava, právne zastúpená LJF legal s.r.o., so sídlom Krížna 47, Bratislava, IČO: 56 432 968, o zaplatenie 7.645,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15.10.2024, č. k. B1-11C/22/2021-346, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B1-11C/22/2021-346, zo dňa 15.10.2024, vo výroku I. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e. II. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú , spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 15.10.2024, č. k. B1-11C/22/2021-346, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ (ďalej aj žalobcovia) istinu vo výške 3.220,40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia sú oprávnení plnenie vyžadovať spoločne a nerozdielne. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Žalobcovia sa žalobou voči žalovanej domáhali zaplatenia sumy 7.645,38 eur s príslušenstvom, ako aj trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaná ako nájomca a žalobcovia ako prenajímatelia uzavreli dňa 22.03.2013 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu a garáže, pričom predmet nájmu bol žalovanej v súlade s nájomnou zmluvou odovzdaný dňa 02.04.2013, o čom bol spísaný protokol. Ukončením nájomného vzťahu vznikla žalovanej povinnosť vrátiť predmet nájmu v stave, v akom ho prevzala s prihliadnutím k obvyklému opotrebeniu. Žalobcovia tvrdili, že žalovaná túto povinnosť nesplnila a v dôsledku tohto porušenia zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcom. Žalovaná vrátila predmet nájmu v stave nad rámec obvyklého opotrebenia, keď niektoré časti inventára boli poškodené, alebo neboli vrátené vôbec, čím žalobcom spôsobila škodu v celkovej výške 7.645,39 eur. Konkrétne nároky žalobcov predstavovali: reálne náklady žalobcov spojené s odstránením poškodenia drevenej komody v obývacej miestnosti v sume 630,- eur (podľa protokolu v miestnosti obývačka), reálne náklady žalobcov spojené s odstránením poškodenia konferenčného stolíku v sume 660,- eur (podľa protokolu v miestnosti obývačka), reálne náklady žalobcov spojené s odstránením poškodenia manželskej postele v sume 696,- eur (podľa protokolu v miestnosti spálňa), reálne náklady žalobcov spojené s odstránením poškodenia parketovej lišty v sume 354,- eur (podľa protokolu v miestnosti hosťovská izba), reálne náklady žalobcov spojené s odstránením poškodenia posuvných dverí v sume 103,20 eur (podľa protokolu v miestnosti hosťovská izba), reálne náklady žalobcov spojení s odstránením úchytky na kuchynskej linke v sume 34,80 eur (podľa protokolu v miestnosti kuchyňa). Poškodenie nábytku potvrdila svojím podpisom žalovaná na protokole pri odovzdaní predmetu nájmu žalobcom po ukončení nájomnej zmluvy. Ďalej si žalobcovi uplatnili náhradu škody za poškodenie rolovacej brány, ktorá je súčasťou garáže, nad rámec obvyklého opotrebenia, a to konkrétne: reálne náklady žalobcov spojené s odstránením poškodenia rolovacej brány v sume 1.550,40 eur a náhradu škody za nevrátenie niektorých častí inventáru bytu: reálne náklady žalobcov spojené s obstaraním novej práčky ako adekvátnej náhrady namiesto chýbajúcej práčky, ktorú žalovaná do dnešného dňa žalobcom nevrátila, v sume 391,89 eur, reálne náklady žalobcov spojené s obstaraním nového televízora ako adekvátnej náhrady namiesto chýbajúceho televízora, ktorý žalovaná do dnešného dňa žalobcom nevrátila, v sume 485,74 eur, náhrada vo výške nadobúdacej hodnoty chýbajúcich záclon, ktoré žalovaná do dnešného dňa žalobcom nevrátila, v sume 2.739,36 eur. Čo sa týka chýbajúceho televízora, toto žalovaná potvrdila svojím podpisom na protokole pri odovzdaní predmetu nájmu žalobcom po ukončení nájomnej zmluvy (podľa protokolu v miestnosti obývačka). Čo sa týka chýbajúcej práčky, táto bola žalovanou vymenená, ako vyplýva z protokolu, pričom žalovaná túto vymenenú práčku dodatočne z bytu zobrala ako jej vlastnú práčku. Čo sa týka chýbajúcich záclon, jednalo sa o hodvábne záclony, ktoré boli šité na mieru. Vzhľadom k tomu, že ich žalovaná nevrátila vôbec, žalobcovia požadovali od žalovanej náhradu v hodnote nadobúdacej ceny, nakoľko takúto sumu musia žalobcovia vynaložiť na to, aby obstarali nové záclony v obdobnej kvalite a hodnote ako náhradu za chýbajúce záclony. 3. Dňa 13.01.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. 26Up/2261/2020 a zaviazal žalovanú na úhradu žalobcami uplatneného nároku. 4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 26.02.2021 odpor, v ktorom žalovaná nárok žalobcov neuznala v celom rozsahu. Uviedla, že ona, ako ani žiadne ďalšie osoby, ktoré s ňou v byte bývali, nespôsobili žalobcom žiadnu škodu a žalovaná neporušila žiadnu povinnosť vyplývajúcu jej zo zákona. S odkazom na článok V. bod 1.16. nájomnej zmluvy zo dňa 25.04.2015 žalovaná uviedla, že žalobcovia ju nikdy neupozornili na skutočnosť, že má poškodenia a/alebo závady na byte vrátane jeho zariadenia odstrániť sama, inak pristúpia k odstráneniu vo vlastnej réžii a budú si uplatňovať náhradu za vynaložené náklady. K jednotlivým položkám označeným žalobcami uviedla, že náhrada za poškodenie nábytku v sume spolu 2.478,- eur je neprimerane vysoká a nezohľadňuje amortizáciu veci po dobu 7-ročného nájmu. Poškodenie rolovacej brány zn. Hormann žalovaná rovnako v celom rozsahu namietala a uviedla, že k jej poškodeniu došlo zrejme z dôvodu nekvality vyhotovenia rolovacej brány. Vo vzťahu k náhrade za chýbajúce záclony poznamenala, že dlhodobým používaním veci, čistením záclon dôjde k ich prirodzenému opotrebovaniu a zničeniu. Žalovaná zároveň odovzdala žalobcom 3 kusy iných záclon, ktorými nahradila pôvodné a podotkla, že žalobcovia od nej v žiadnom prípade nemôžu požadovať náhradu nákupnej ceny záclon bez zohľadnenia ich opotrebovania. K chýbajúcemu televízoru a práčke uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o spotrebný tovar, ten po 7 rokoch prestal fungovať a nebolo možné ho opraviť. Žalovaná zabezpečila na byt iný zodpovedajúci televízor. Dodala, že výška požadovanej náhrady je limitovaná účelnosťou, ktorá musí byť objektívna a predstavuje všeobecnú cenu prác, ktoré je potrebné vykonať na opravu preukázaných škôd spôsobených nájomcom. V nadväznosti na uvedené bolo zrejmé, že náhrada, ktorú žalobcovia požadovali bola nedôvodná a aj zjavne neprimerane vysoká. Záverom poukázala na skutočnosť, že podľa článku IV. bod 1.4. nájomnej zmluvy zo dňa 25.04.2015 zaplatila zábezpeku v sume 1.450,- eur. Predmetná zábezpeka nebola žalovanej do dnešného dňa vrátená, preto si uplatnila proti žalobcom na započítanie sumu zábezpeky 1.450,- eur. 5. Žalobcovia v replike tvrdenia žalovanej označili za nepravdivé. Uviedli, že žalovaná bola zo strany žalobcov upozornená na nevyhnutnosť odstránenia zistených závad a poškodení pri odovzdaní predmetu nájmu dňa 15.06.2020, čo vyplývalo aj z jej následného konania, kedy sa pokúsila túto svoju povinnosť v dohodnutej lehote čiastočne splniť dňa 15.07.2020, a zároveň dodatočne dňa 14.08.2020, kedy priviedla do predmetu nájmu remeselníka za účelom návrhu potrebných prác, ako aj príslušnej cenovej ponuky. Pri poškodení nábytku má nájomca povinnosť odstrániť poškodenie bez ohľadu na amortizáciu opravovanej veci. Ani samotný zákon s amortizáciou v tomto smere nepočíta, nakoľko výška náhrady je obmedzená účelnosťou vynaložených nákladov a určí sa objektívne, t. j. ako všeobecná cena prác, ktoré je nevyhnutné vykonať na odstránenie preukázateľné spôsobených závad a poškodení nájomcom. Podotkli, že sa jednalo o veci vo vlastníctve žalobcov, ktoré žalovaná bez akéhokoľvek upovedomenia a súhlasu žalobcov z bytu odniesla. Žalovanej žalobcovia zároveň oznámili, že sumu 1.450,- eur započítavajú na náklady na odstránenie škôd, ktoré spôsobila žalovaná na predmete nájmu. 6. Žalovaná v duplike uviedla, že nepoškodila zariadenie bytu spôsobom, ktoré by dosahovalo intenzitu nadmerného opotrebenia, pričom zopakovala svoju dovtedajšiu argumentáciu. 7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že podľa výpisu z LV č. XXXX, pre kat. úz. J. E., sú žalobcovia 1/ a 2/ podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti 3-izbového bytu č. XXX, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcelné č. XXXX/ X a č. XXXX/X, ako i spoluvlastníci samostatne uzatvorenej dvojgaráže č. XNPXX na 1. poschodí garážového domu na F. J. v Bratislave. Žalovaná ako nájomca a žalobcovia ako prenajímatelia uzavreli dňa 22.03.2013 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu a garáže, pričom predmet nájmu bol žalovanej v súlade s nájomnou zmluvou odovzdaný dňa 02.04.2013, o čom žalobcovia a žalovaná spísali protokol. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila v zmysle čl. IV. bod 4.1. zmluvy zábezpeku vo výške 1450,- eur, ktorá mala slúžiť o. i. na zaplatenie nákladov na odstránenie škôd, ktorú spôsobil nájomca na predmete nájmu, náklady vynaložené v súlade s ods. 5.10. a 5.12. zmluvy. Žalobcovia sa so žalovanou dohodli na ukončení nájomnej zmluvy a pri odovzdaní predmetu nájmu dňa 15.06.2020 spísali protokol, ktorý žalovaná podpísala. Z dohody o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 15.06.2020, mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluvné strany sa v bode 3. dohodli, že „Strany dohody sa zaväzujú vysporiadať vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z nájmu, ako aj z ukončenia nájmu založeného nájomnou zmluvou v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa odovzdania predmetu nájmu zo strany nájomcu prenajímateľovi, plus energie podľa vyúčtovania 30.“ Z doloženej fotodokumentácie mal súd prvej inštancie preukázaný stav predmetu nájmu pri jeho odovzdaní v roku 2013 a následne pri skončení nájmu v roku 2020. Svedok pán J., otec žalovanej vypovedal, že sa domnieva, že ho respektíve dcéru na opravu nedostatkov nikto nevyzval. Chýbajúce veci boli pokazené, preto ich odniesli z bytu, po 7 rokoch sa nie je čomu diviť, závesy 4 x ročne dávali do čistiarne a nakoniec sa rozpadli. Svedok sa nepamätal prečo doniesol v auguste 2020 do bytu náhradnú práčku, televízor a záclony za akým účelom tam mal ísť. Návšteva, resp. obhliadka bytu s pánom H. E. bola realizovaná len za tým účelom, aby on zhodnotil, či to čo žiadajú žalobcovia za opravy je reálna suma, on povedal, že v žiadnom prípade. Na opravu závad nebola dcéra nikdy vyzvaná. Podotkol, že nešlo o luxusný byt ako poopisovali žalobcovia. Svedkyňa pani Z., matka žalobcov vypovedala, že pri odovzdávaní bytu v roku 2020 žalovanej dali jasne najavo, že byt je potrebné opraviť a dokedy. 8. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach poukazovala na nájomnú zmluvu zo dňa 25.04.2015, žiadna takáto zmluva v konaní nebola stranami sporu predložená, preto nárok žalobcov posudzoval podľa nájomnej zmluvy zo dňa 22.03.2013. Žalobcovia so žalovanou dohodli na ukončení nájomnej zmluvy, pri odovzdaní predmetu nájmu dňa 15.06.2020 spísali protokol o odovzdaní predmetu nájmu, kde uviedli, všetky na predmete nájmu pri obhliadke zistené nedostatky, čo žalovaná nenamietala, avšak nakoľko nedostatky neodstránila v lehote 30 dní, museli ich odstrániť žalobcovia vo vlastnej réžii, samotné zaplatenia úhrad za opravy v konaní sporné neboli. 9. Spornou v prejednávanej veci bola skutočnosť, či žalobcovia upozornili, že má žalobcami tvrdené poškodenia a závady na byte odstrániť žalovaná sama, inak pristúpia žalobcovia k odstráneniu vo vlastnej réžii a budú si uplatňovať náhradu za vynaložené náklady. Išlo o primárnu obranu žalovanej, podľa ktorej neboli splnené hmotnoprávne predpoklady nároku. 10. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 494, 420 ods. 1, 442 ods. 1, § 663, § 665 ods. 1, § 667 ods. 2, § 668 ods. 1, § 670, § 682, § 683 ods. 1, § 685 ods. 1, § 689, § 692 ods. 1, § 693, Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „OZ“). 11. Aplikáciou citovaných ustanovení na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie argumentoval, že pri odovzdaní predmetu nájmu dňa 15.06.2020, teda pri podpise dohody o ukončení ako aj protokolu žalobcovia vyzvali žalovanú na odstránenie závad v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa odovzdania predmetu nájmu zo strany žalovanej. Uvedená skutočnosť vyplývala zo samotnej dohody, podľa ktorej bodu 3. platí, že: „Strany dohody sa zaväzujú vysporiadať vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z nájmu ako aj z ukončenia nájmu založeného nájomnou zmluvou v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa odovzdania predmetu nájmu zo strany nájomcu prenajímateľovi. Lehota „30“ kalendárnych dní bola do dohody napísaná rukou priamo na stretnutí, čo strany nespochybňovali, čiže bola výsledkom vzájomnej dohody oboch strán. Žalovaná si musela byť vedomá, že v tejto lehote mala odstrániť závady, ktoré boli spísané v protokole, pričom s časom dohodnutým na opravu súhlasila. Uvedené podporovali aj výpovede svedkov pani Z. ako i výsluchy žalobcov, ktorí popisovali ako stretnutie strán sporu pri odovzdaní predmetu nájmu prebiehalo dňa 15.06.2020 a z ktorých vyplýva, že sa všetci aj so žalovanou snažili nájsť spôsob ako situáciu vyriešiť. Žalovaná dostala na vysporiadanie práv a povinností vyplývajúce z ukončenia nájmu 30 dní. Bolo nesporné, že žalovaná v istom rozsahu do 30 dní sa snažila vytýkané nedostatky predmetu nájmu odstrániť. Z protokolu o ohliadke nehnuteľnosti vyplynulo, že v súvislosti s vysporiadaním vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z ukončenia nájomnej zmluvy umožnil prenajímateľ na žiadosť nájomcu obhliadku nehnuteľnosti za prítomnosti pána J. a pána E.. Svedok pán J. uviedol, že pán E. nebol remeselník, neprišiel nedostatky na predmete nájmu opraviť, ale len prišiel pomôcť posúdiť, či sú nároky oprávnené. Súd prvej inštancie konštatoval, že táto vec nič nemenila na preukázanej skutočnosti, že žalovaná vedela, že sa zaviazala vysporiadať vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z nájmu, ako aj z ukončenia nájmu založeného nájomnou zmluvou v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa odovzdania predmetu nájmu, teda do 15.07.2020. Nebolo sporné, že do 15.07.2020 žalovaná vrátila len niektoré spotrebiče, o opravu vytýkaných nedostatkov na predmete nájmu neprejavila záujem, i keď bolo zrejmé, že žalobcovia majú na oprave, resp. odstránení zaprotokolovaných závad záujem. Naproti tomu, žalovaná dňa 27.08.2020 písomne žalobcom oznámila (č. l. 276 spisu), že všetky ich uplatnené nároky z ukončenia nájmu má za vysporiadané a protokolované nedostatky považuje za bežné opotrebenie, teda ani o prípadnú opravu nemala záujem, nakoľko ju nepovažovala za dôvodnú. Na základe uvedených zistení súd prvej inštancie obranu žalovanej spočívajúcu v tom, že nebola vyzvaná na odstránenie závad na predmete nájmu, považoval za neúčinnú. V konaní nebolo sporné, že byt ako aj garáž boli žalovanej odovzdané v bezchybnom stave. Žalovaná ani netvrdila a napokon ani nepreukazovala, žeby nedostatky na predmete nájmu oznamovala žalobcom, resp. žiadala o ich opravu. Tvrdenia žalovanej, že vykurovacia jednotka, žalúzie a okná boli od začiatku nájmu v zlom technickom stave, v konaní preukázané ničím neboli. V konaní rovnako nebolo sporné, že o ukončení nájomnej zmluvy boli zistené nedostatky a poškodenia, ktorých existenciu žalovaná potvrdila svojim podpisom na protokole. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcov. Žalovaná mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým nedostatkom, pričom existenciu poškodení nespochybňovala, no snažila sa situáciu ospravedlniť tým, že podľa nej išlo o úplne bežné opotrebovanie bytu po 7 rokoch. Žalovaná užívala počas nájmu cudzie veci, ku ktorým mali vlastnícke právo žalobcovia, pričom akékoľvek zásahy do prenajatej veci, ktoré presahujú rámec bežného užívania, môže nájomca urobiť len so súhlasom prenajímateľa. O súhlas s vykonaním zmien by mal nájomca požiadať ešte pred ich vykonaním. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, zákon ukladá nájomcovi povinnosť uviesť veci na svoje náklady do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či došlo v dôsledku vykonaných zmien k zhodnoteniu veci alebo, či sa nimi vec znehodnotila. V prejednávanej veci, žalovaná počas nájomnej zmluvy na predmete nájmu realizovala viaceré zásahy presahujúce bežné užívanie, čo preukázali doložené fotografie z bytu po skončení nájomnej zmluvy. To, že si žalovaná v priebehu nájomného vzťahu žiadne povolenie od žalobcov nežiadala v konaní sporné nebolo. Išlo o značný počet zásahov, ktoré nijakým spôsobom nekorešpondovali so štýlom a kvalitou zariadenia v byte, čím došlo esteticky k znehodnoteniu daného priestoru, nábytku a zariadenia. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nedostatky na predmete nájmu spísané v preberacom protokole nebolo možné považovať za bežné opotrebovanie, ani bežné opravy, ktoré nebola povinná žalovaná oznamovať žalobcom. Žalovaná vykonala všetky uvedené úkony bez súhlasu žalobcov ako prenajímateľov, a preto zodpovedá za ich uvedenie do pôvodného stavu po ukončení nájmu. Žalovaná v súvislosti so zariadením bytu porušila aj prevenčnú povinnosť uvedenú v § 670 OZ, v zmysle ktorej bola povinná starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Prenajímateľ je povinný prevziať vec po skončení nájmu aj v prípade, ak je poškodená alebo nadmerne opotrebená; pričom má právo sa náhradu škody podľa ustanovení § 420 a nasl. OZ. Po ukončením nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou medzi žalobcami a žalovanou vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobcom predmet nájmu v stave, v akom ho prevzala s prihliadnutím k obvyklému opotrebeniu. Žalovaná však vrátila predmet nájmu v stave nad rámec obvyklého opotrebenia. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná užívala predmet nájmu závadným spôsobom, čím porušila povinnosti nájomcu užívať vec riadnym spôsobom podľa ust. § 665 OZ, ale aj § 667 OZ a § 668 OZ, taktiež porušila ustanovenie bodu 5.12. a 5.11. dojednanej nájomnej zmluvy. Liberačný dôvod na zbavenie sa zodpovednosti žalovaná ako nájomca nepreukázala, taktiež nebolo v konaní žalovanou preukázané, žeby mali byť sumy za realizované opravy neprimerané, žalovaná v tejto súvislosti nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie nárok žalobcov považoval za čiastočne dôvodný, a to v časti náhrady škody za poškodenie nábytku, ktorý bol súčasťou bytu, pričom výšku škody mal preukázanú faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 16.09.2020, podľa ktorej bola žalobkyni fakturovaná suma 3.120,- eur za vykonané stolárske práce v predmete nájmu. Konkrétne bolo fakturované odstránenie poškodenia drevenej komody v obývacej miestnosti v sume 630,- eur, konferenčného stolíku v sume 660,-eur, manželskej postele v sume 696,- eur, parketovej lišty v sume 354,-eur, poškodenia posuvných dverí v sume 103,20 eur, úchytky na kuchynskej linke v sume 34,80,eur. Nebolo sporné, že suma bola žalobcami uhradená, pričom šlo tak o reálne náklady ktoré žalobcom vnikli v priamej príčinnej súvislosti s nutnosťou odstrániť tieto závady (žalovaná ich neodstránila sama) a ktoré boli všetky uvedené v protokole o odovzdaní predmetu nájmu. 12. Za dôvodný považoval súd prvej inštancie aj nárok žalobcov na náhradu škody za poškodenie rolovacej brány, ktorá je súčasťou garáže, pričom šlo o náklady žalobcov spojené s odstránením poškodenia rolovacej brány v sume 1.550,40 eur. Výšku škody žalobcovia preukázali faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 02.12.2020, ktorej uhradenie v konaní nebolo sporné. Žalovaná v konaní tvrdila, že škodu na garáži nespôsobila a že jej poškodenie je výsledkom len bežného používania, resp. opotrebovania, nepopierala ale, že rozmontovala garážovú bránu, resp. demontovala viaceré komponenty, s čím jej mala pomáhať neznáma tretia osoba, ktorá v dôsledku uvedeného mala aj utrpieť bližšie nešpecifikované zranenie. Keďže garážová brána bola pri ukončení nájomnej zmluvy v nefunkčnom stave, žalobcovia boli nútení ju dať opraviť, pričom žalovaná nepostupovala podľa bodu 5.11. nájomnej zmluvy zo dňa 22.03.2013 a bez zbytočného odkladu neoznámila prenajímateľovi potrebu opráv na garážovej bráne, pričom preukázateľne nešlo o bežnú opravu. Podľa súdu prvej inštancie tvrdenia žalovanej, že škodu na garáži, do ktorej nik okrem nej nemal prístup nespôsobila, neboli preukázané, nakoľko k samotnému poškodeniu žalovaná ani neuviedla podrobnejšie skutkové tvrdenia, nebolo zrejmé ako a kedy k poškodeniu došlo. Garáž ako predmet nájmu bola preukázateľne odovzdaná nie v stave zodpovedajúcom dojednaniam v nájomnej zmluve, a keďže žalobcovia mali záujem garáž naďalej prenajímať, boli nútení ju nechať opraviť, čo sa podarilo aj napriek tomu, že žalovaná tvrdila, že brána je neopraviteľná, čo pravdepodobne odvodzovala zo svojho neúspešného pokusu svojpomocne bránu opraviť bez toho, aby vôbec pokazenie brány žalobcom bezodkladne oznámila. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy celkom 3.220,40 eur, a to pri výpočte 1.550,40 eur za opravu garážovej brány plus/+ 3.120,- eur za opravu poškodeného nábytku v byte mínus/- zmluvná zábezpeka v sume 1.450,- eur (uhradená pri podpise zmluvy v zmysle čl. 4 ods. 4.1. písm. b/). 13. Súd prvej inštancie žalobe nevyhovel v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali náhrady škody za nevrátenie niektorých častí inventáru bytu, ako náklady žalobcov spojené s obstaraním novej práčky, ako adekvátnej náhrady namiesto chýbajúcej práčky v sume 391,89 eur, náklady spojené s obstaraním nového televízora, ako adekvátnej náhrady namiesto chýbajúceho televízora, v sume 485,74 eur, náhrady vo výške nadobúdacej hodnoty chýbajúcich záclon v sume 2.739,36 eur. Súd prvej inštancie argumentoval, že v konaní nebolo preukázané, aký presný inventár pri vzniku nájmu sa v predmete nájmu nachádzal, aká bola jeho obstarávacia cena, tak aby mohol vyhodnotiť i pripadnú amortizáciu. Zároveň nebolo preukázané, že veci, ktoré žalovaná doniesla, resp. vrátila za tento z bytu odnesený inventár ako náhradu dňa 15.07.2020 neboli v sumách, resp. v kvalite, ktoré by korešpondovali s pôvodným inventárom po zohľadnení používania počas 7 rokov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, pričom zohľadnil porovnateľný úspech strán konania v spore. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobcovia vyzvali žalovanú na odstránenie vád v zmysle ustanovenia § 693 OZ, pričom ale mal absentovať akýkoľvek dôkaz, že žalobcovia v zmysle ustanovenia § 693 OZ žalovanú vyzvali na odstránenie konkrétnych vád zistených dňa 15.06.2020 v určitej lehote. Uviedla, že bod 3. dohody neobsahoval žiadnu výzvu na odstránenie vád zistených pri odovzdávaní bytu a zapísaných v preberacom protokole, ale len všeobecné ustanovenie o záväzku na vysporiadanie si vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z nájmu, t. j. nájomné, energie a depozit. Z takejto všeobecnej formulácie nie je možné vyvodiť, že žalovaná bola vyzvaná na odstránenie vád/poškodení zistených až v deň odovzdania bytu pri skončení nájmu. Ďalej uviedla, že z vyjadrení žalobcov vyplynulo, že, text dohody pripravili ešte pred odovzdávaním bytu, t. j. pred dňom 15.06.2020, preto je zrejmé, že žalobcovia v rámci dohody, nemohli urobiť voči žalovanej kvalifikovanú výzvu na odstránenie vád v zmysle ustanovenia § 693 OZ, nakoľko v čase prípravy dohody objektívne nemohli mať vedomosť o žiadnych prípadných vadách/poškodeniach prenajímaného bytu. Až po zistení prípadných konkrétnych vád/škôd pri prebratí bytu, by bolo možné žalovanú relevantne vyzvať, s označením takýchto závad, na ich odstránenie spolu s upozornením, že ak závady neodstráni, budú odstránené na jej náklady a tieto si budú od žalovanej uplatňovať. Toto sa však nikdy nestalo a namiesto toho žalobcovia odovzdali žalovanej oznámenie o uplatnení nárokov vyplývajúcich z ukončenia nájomnej zmluvy zo dňa 15.07.2020. Z predmetného oznámenia vyplývalo, že žalobcovia neadresovali žalovanej žiadnu výzvu na odstránenie vád a po prebratí bytu sa ani so žalovanou nedohodli na odstránení vád (ako bol podľa žalovanej nesprávne a účelovo vykladaný bod 3. dohody), ale po prebratí bytu v rámci 30dňovej lehoty ustanovenej v bode 3. dohody o skončení nájomnej zmluvy hneď vyčíslili sumu spočívajúcu v údajných nákladoch na odstránenie závad a nedostatkov, ktorú si oznámením u žalovanej uplatnili. Za rozpor s logikou považovala, ak by žalobcovia poskytli žalovanej možnosť odstrániť vady v lehote 30 dní odo dňa 15.06.2020, aby už dňa 15.07.2020 na základe cenovej ponuky zo dňa 08.07.2020 (ktorej musela predchádzať prehliadka bytu oceňujúcou osobou a následný proces oceňovania) mali špecificky nacenené náklady na odstránenie všetkých závad a nedorobkov uvedených v preberacom protokole zo dňa 15.06.2020. Poznamenala, že uvedené potvrdzuje tvrdenia žalovanej, že pri prebratí bytu dňa 15.06.2020 bol len spísaný odovzdávací a preberací protokol bez akéhokoľvek konkrétneho riešenia situácie len s tým, že vzájomné nároky sa vyporiadajú v lehote 30 dní a následne dňa 15.07.2020 si žalobcovia uplatnili bez predchádzajúcej výzvy na odstránenie závad a upozornenia nárok na náhradu škody. Ďalej upozornila na skutočnosť, že žalobcovia, až do námietok žalovanej ohľadne absencie výzvy na odstránenie škôd, ani nikdy netvrdili, že by žalovanú na odstránenie závad vyzývali a až v reakcii na obranu žalovanej účelovo začali vykladať bod 3. dohody tak, aby fingovali hmotnoprávnu podmienku na priznanie uplatneného nároku - výzvu na odstránenie závad v lehote 30 dní. Dodala, že Ing. W. J. vo svojej výpovedi jasne poprel a odmietol, že by žalobcovia žalovanú na odstránenie škôd niekedy vyzývali, a to ako ani písomne, tak ani slovne. Vo vzťahu k ohliadke, ktorú vykonal H. E., ktorý mal skoncipovať alternatívnu cenovú ponuku, svedčí o tom, že žalobcovia už cenovú ponuku na odstránenie vytýkaných závad mali, túto škodu si od žalovanej nárokovali (bez predchádzajúcej výzvy na odstránenie vád alebo upozornenia) a žalovaná sa snažila len brániť a znížiť peňažný nárok uplatňovaný voči nej žalobcami. Rovnako namietala, že ani prinesenie vecí opisovaných žalobcami žalovanou alebo jej otcom nebolo možné v žiadnom prípade vykladať ako reakciu na údajnú výzvu na odstránenie vád. Uvedeným spôsobom sa žalovaná len snažila znížiť uplatnený finančný nárok žalobcov. V nadväznosti na uvedené bola žalovaná toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia voči žalovanej neurobili výzvu na odstránenie vád v zmysle ustanovenia § 693 OZ a priamo si voči nej uplatnili už len peňažný nárok. Zároveň uviedla, že žalobcovia sú v konaní, ak chcú byť úspešní, povinní preukazovať prvky ich hmotnoprávneho nároku vyplývajúce z príslušnej právnej normy. Žalobcovia sú okrem preukázania, že došlo k výzve žalovanej na odstránenie vád a žalovaná vady neodstránila, povinní preukázať aj to, že poškodenia sami odstránili a preukázať, že došlo k vynaloženiu nákladov na odstránenie vád. Dodala, že žalobcovia v tunajšom konaní ani nepreukázali, že by došlo k reálnemu odstráneniu nimi tvrdených vád (t. j. či predmetné veci skutočne opravili) a ani nepreukázali, že skutočne vynaložili finančné prostriedky na odstránenie takýchto vád. Uvedené nepreukazovali faktúry, resp. žiadne iné doklady predložené žalobcami, nakoľko z faktúr nevyplýva, či boli predmetné veci skutočne opravené, či položky v nich uvedené pochádzali z predmetného bytu (t. j. či žalovaná ich užívala počas trvania nájmu) a ani či boli žalobcami reálne uhradené. Súd prvej inštancie podľa žalovanej nesprávne aplikoval, respektíve neaplikoval na zistený skutkový stav ustanovenie § 693 OZ. 15. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, náležite odôvodnený a taký, ktorého odôvodnenie vychádza zo správneho skutkového a právneho základu. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, že nebola vyzvaná na odstránenie vád v súlade s ust. § 693 OZ žalobcovia argumentovali, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaná na odstránenie vád bola vyzvaná. Taktiež sa stotožnili so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalovaná „si musela byť vedomá, že v tejto lehote má odstrániť závady, ktoré boli spísané v protokole, pričom s časom dohodnutým na opravu súhlasila (dohodu podpísala).“ K žalovanej namietanému, že dohoda o ukončení nájmu, ako aj záhlavie protokolu boli vytlačené a prinesené na stretnutie vopred, žalobcovia uviedli, že takýto postup je absolútne štandardný a logický, Lehota „30“ kalendárnych dní bola do dohody napísaná rukou priamo na stretnutí a bola výsledkom vzájomnej dohody oboch strán. Žalovaná teda bola uzrozumená s tým, že v tejto lehote má odstrániť závady, ktoré sú spísané v protokole, pričom s jej dĺžkou súhlasila (dohodu vlastnoručne podpísala). Svedkyňa O. Z. potvrdila, že na stretnutí pri odovzdaní predmetu nájmu bola žalovaná aj ústne vyzvaná na odstránenie závad zistených na predmete nájmu. Svedok W. J. vo výpovedi uviedol, že žalovaná nebola vyzvaná na odstránenie závad na predmete nájmu, na druhej strane však nevedel vysvetliť, prečo sa dňa 15.07.2020 dostavil na dohodnuté stretnutie do bytu a priniesol hnuteľné veci, ktoré celkom zjavne mali predstavovať odstránenie závad na predmete nájmu zistených a vytýkaných žalobcami. Bolo zrejmé, že žalovaná prostredníctvom svojho otca, svedka W. J., ktorý zjavne konal v jej mene, čo žalovaná nerozporovala - konala tak, ako keby bola vyzvaná na odstránenie závad. Z jej konania teda jednoznačne vyplynulo, že na odstránenie závad vyzvaná bola, bez ohľadu na to, či písomne alebo ústne. Na margo argumentu žalovanej, že žalobcovia odovzdali žalovanej dňa 15.07.2020 oznámenie o uplatnení nárokov vyplývajúcich z ukončenia nájomnej zmluvy žalobcovia uviedli, že toto jej odovzdali po tom, čo jej uplynula 30-dňová lehota na odstránenie závad - od 15.06.2020 do 15.07.2020. Pokiaľ by žalovaná na stretnutí dňa 15.07.2020 navrhla spôsob a konkrétny časový rámec, ako a kedy navrhuje vady odstrániť, žalobcovia by tento dokument žalovanej na stretnutí predsa logicky nedoručili. Ďalej tvrdenia žalovanej, že do garážovej brány údajne žiadnym spôsobom nezasahovala označili žalobcovia za nepravdivé, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie. Žalobcovia mali za to, že žalovaná v priebehu trvania nájmu vykonávala opakovane a bez súhlasu žalobcov zmeny na predmete nájmu, čo zistili pri kontrole predmetu nájmu pri ukončení nájomnej zmluvy. Taktiež boli toho názoru, že pri viacerých poškodeniach došlo zo strany žalovanej aj k zanedbaniu oznamovacej povinnosti podľa ust. § 668 ods. 1 OZ, resp. ust. § 692 ods. 1 OZ. Trvali na tom, že žalovaná porušila aj prevenčnú povinnosť uvedenú v § 670 OZ, v zmysle ktorej bola povinná starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. V neposlednom rade žalobcovia tvrdili, že zo strany žalovanej došlo k spôsobeniu závad a poškodení, ktoré spôsobila na predmete nájmu, pričom na ich odstránenie je povinná okrem iného aj podľa s ust. § 693 OZ. 16. Žalovaná predložila vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov, v ktorom zotrvala v celom rozsahu na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Zdôraznila, že nikdy nedošlo k výzve žalovanej na odstránenie tvrdených vád predmetu nájmu, žalobcovia od počiatku požadovali len peňažné plnenie a lehota tridsiatich (30) dní uvedená v predmetnej dohode mala slúžiť na to, aby žalobcovia oznámili žalovanej presnú sumu, ktorú im má zaplatiť. Upozornila na to, že absentuje akýkoľvek dôkaz, že žalobcovia v zmysle ustanovenia § 693 OZ žalovanú vyzvali na odstránenie konkrétnych vád zistených dňa 15.06.2020 v určitej lehote a tiež na to, že text dohody pripravili žalobcovia ešte pred odovzdávaním bytu, t. j. pred dňom 15.06.2020, a teda nemohli urobiť voči žalovanej kvalifikovanú výzvu na odstránenie vád, nakoľko objektívne nemohli mať vedomosť o žiadnych prípadných vadách/ poškodeniach prenajímaného bytu. 17. Odvolací súd preskúmal napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 379, § 380 ods. 1 CSP, postupoval aj podľa § 382 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 18. Odvolací súd vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie, podľa ktorých žalobcovia ako prenajímatelia a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 22.03.2013 nájomnú zmluvu ohľadom trojizbového bytu č. 9-06, nachádzajúceho sa v bytovom dome na F. slobody č. XX v Bratislave a ohľadom garáže č. XNPXX na 1.poschodí garážového domu na F. J. č. XX v Bratislave, definované v zmluve ako predmet nájmu, za nájomné dojednané v jednej spoločnej výške po 1.450,-eur mesačne. V predmetnej zmluve bola zakotvená okrem iného aj povinnosť nájomcu odstrániť závady a poškodenia spôsobené na predmete nájmu nájomcom alebo tými, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu (bod 5.12. nájomnej zmluvy). Po skončení nájmu mal byť predmet nájmu, jeho príslušenstvo a zariadenie, ktoré bolo poskytnuté na užívanie spolu s predmetom nájmu, vrátený v stave ako ho nájomca prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie (článok VII. bod 7.8. nájomnej zmluvy). Vlastnícke právo žalobcov ku dňu vzniku a skončenia nájomného vzťahu nebolo v konaní sporné. 19. Predmetom konania v preskúmavanej veci je požiadavka žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na uvedenie predmetu nájmu do pôvodného stavu po skončení nájomného vzťahu dňom 15.06.2020. Žalobcovia tvrdia, že žalovaná porušila povinnosti z nájomného vzťahu a došlo ku vzniku fyzického poškodenia predmetu nájmu a ku škode na ich majetku, ktorú po skončení nájmu odstránili na svoje náklady. 20. Žalovaná odvolaním namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie primárne v tom, že žalobcovia ju neupozornili na odstránenie závad a poškodení, preto im v zmysle ustanovenia § 693 OZ nevzniklo právo na uplatnený nárok. 21. Podľa § 121 odsek 2 OZ príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. 22. Podľa § 1 písmeno a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov sa tento zákon vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; 23. Podľa § 3 zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme (odsek 1). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené (odsek 2). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (odsek 3). Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná (odsek 4). 24. Podľa § 13 zákona č. 116/1990 Zb. a nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 25. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 26. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 27. Podľa § 693 OZ je nájomca povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu. 28. Pre záver o tom, podľa ktorej právnej úpravy sa bude riadiť právny vzťah strán sporu je podstatným predmet nájmu. 29. Predmet nájmu je v nájomnej zmluve označený v článku 1. v bode 1.1a/ a 1.1b/ v spojení s bodom 1.2. Podľa bodu 1.1a/ je predmetom nájmu trojizbový byt č. X-XX nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, číslo vchodu XX, postavený na pozemku parcelné č. XXXX/X a č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie J. E.. Podľa bodu 1.1b/ je predmetom nájmu samostatne uzatvorená dvojgaráž č. XNPXX, nachádzajúca sa na 1.poschodí garážového domu na F. J. v Bratislave, súpisné číslo XXXX, vybudovaný na pozemku parcelné č. XXXX/X a č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie J. E.. Z uvedeného vyplýva, že aj označený byt a aj označená garáž sú samostatným predmetom právneho vzťahu. 30. Ustanovenie § 121 Občianskeho zákonníka rozlišuje príslušenstvo veci, bytu a pohľadávky. Pokiaľ ide o príslušenstvo bytu, zákon ho osobitne definuje ako vedľajšie miestnosti (napr. komory, kúpeľne, toalety, šatníky a pod.), ktoré sú súčasťou bytu a zároveň ako vedľajšie priestory mimo samotného bytu (napr. pivnica, práčovňa a pod.). Tieto priestory musia byť umiestnené v tej istej budove ako byt a musia slúžiť na účely dopĺňajúce bývanie. Garáž je ale určená na parkovanie vozidiel, je to priestor, ktorý neslúži na uspokojovanie bytových potrieb, a preto takýto priestor nie je možné považovať za príslušenstvo bytu. V podmienkach tejto veci garáž nie je s bytom neoddeliteľne (funkčne ani stavebne) spojená, čo potom znamená, že nesleduje právny režim bytu, a nájom garáže je preto potrebné právne posúdiť samostatne (podporne rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/156/2008 a vzhľadom na historicky rovnakú právnu úpravu aj rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/623/2005). Keďže garáž právne nie je príslušenstvom bytu, ako nebytový priestor podlieha pod právny režim zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov. Tento zákon pod sankciou neplatnosti vyžaduje, aby zmluva bola písomná a aby obsahovala náležitosti, ako sú vymedzenie predmetu a účelu nájmu, výška a splatnosť nájomného, spôsob jeho platenia a prípadne aj doba nájmu (§ 3 ods. 3, ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb.). Preskúmavaná zmluva strán sporu neobsahuje rozdelenie dojednaného nájomného na časť patriacu bytu a na časť určenú za garáž, preto je v časti týkajúcej sa garáže podľa § 3 ods. 4 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov pre nedostatok určitého dojednania o výške nájomného neplatná. 31. Skutkové zistenie, že obidve zmluvné strany (žalobcovia a žalovaná) rešpektovali voči garáži podmienky nájomnej zmluvy, žalovaná garáž dlhodobo užívala, garáž prevzala od žalobcov bez závad a poškodení, a v takomto stave s prihliadnutím na bežné opotrebovanie garáž žalobcom nevrátila, potom podlieha pod právnu úpravu zodpovednosti za škodu porušením prevenčnej povinnosti založenej ustanovením § 415 OZ, ktoré ukladá každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. 32. Nájomný vzťah, ktorého predmetom bol medzi stranami sporu nájom bytu podlieha osobitnej právnej úprave o nájme bytu podľa § 685 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 693 OZ predstavuje špeciálnu právnu normu upravujúcu objektívnu zodpovednosť nájomcu ako zmluvnej strany za škody a závady na byte, a to bez ohľadu na to, či ich spôsobil sám alebo osoby s ním bývajúce. Toto ustanovenie neobsahuje len skutkovú podstatu zodpovednosti (t. j. podmienky jej vzniku), ale aj postup pri uplatňovaní náhrady škody a formu tejto náhrady. Základnou povinnosťou nájomcu je odstrániť závady a poškodenie, ktoré vznikli jeho zavinením, ide teda o tzv. naturálnu reštitúciu (obnovenie pôvodného stavu). Ak si nájomca túto povinnosť nesplní, prenajímateľ má právo po predchádzajúcom upozornení závady sám odstrániť a následne od nájomcu požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov. Podmienkami vzniku tohto nároku sú: nesplnenie povinnosti nájomcom závadu odstrániť, preukázané upozornenie nájomcu na závady zo strany prenajímateľa, odstránenie závad prenajímateľom a vznik konkrétnych nákladov. 33. Upozornenie je jednostranným právnym úkonom adresovaným nájomcovi, na vykonanie ktorého nie je zákonom predpísaná forma. Z hľadiska obsahu musí byť dostatočne určité a musí z neho byť nezameniteľne zrejmé, odstránenia akých závad a poškodení sa týka. V prejednávanej veci bol súdom prvej inštancie vykonaný dôkaz protokolom o odovzdaní bytu a garáže žalovanou žalobcom zo dňa 15.06.2020, v ktorom sú zadefinované také závady a poškodenia na byte, bytovom zariadení a na garáži, ktoré oproti ich stavu pri vstupe do užívania nie sú prejavom obvyklého opotrebovania veci, a ktoré podstatne znehodnocujú a zhoršujú ich užívanie. Existencia v protokole zo dňa 15.06.2020 označených závad a poškodení, navyše zdokumentovaná aj fotografiami, tak bola preukázaná. Dohoda zmluvných strán o tom, že si do 30 dní odo dňa odovzdania bytu a garáže vysporiadajú vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z nájmu a z ukončenia nájmu založeného označenou nájomnou zmluvou podporuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia žalovanú na závady a poškodenia a ich odstránenie upozornili. Odvolací súd sa s týmito závermi stotožňuje a na tieto odkazuje. Povinnosťou žalovanej bolo garáž a byt už ku dňu vrátenia odovzdať bez závad a poškodení označených v protokole (článok VII. bod 7.8. nájomnej zmluvy). Zo samotného úkonu odovzdania bytu a garáže vyplýva, že žalobcovia sa v tomto momente dozvedeli, že byt a garáž nie sú vrátené v stave, v akom ich žalovaná prevzala. Spoločne so žalovanou pritom určili a odsúhlasili rozsah závad a poškodení a tieto zapísali do protokolu (je podpísaný všetkými účastníkmi právneho vzťahu). Dohoda o lehote 30 dní na vyrovnanie vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy je potom logickým dôsledkom toho, že žalobcovia poskytli žalovanej priestor na odstránenie týchto závad, ktoré na odovzdanom predmete už ku dňu odovzdania podľa dojednania v článku VII. bod 7.8. nájomnej zmluvy nemali byť. Inými slovami povedané, táto lehota predstavuje prirodzenú reakciu na požiadavku žalobcov adresovanú žalovanej, aby zabezpečila nápravu vzniknutých poškodení a závad, čo bola jej povinnosť podľa článku VII. bod 7.8. nájomnej zmluvy, respektíve tento časový priestor je vytvorený práve upozornením žalobcov na závady a poškodenia, vyhodnotené pri odovzdaní bytu a garáže, ako tie, ktoré má odstrániť. Uvedené podporuje aj následné správanie žalovanej, kedy v označenej lehote priniesla niektoré chýbajúce alebo náhradné predmety inventáru bytu a nechala si oceniť nápravu závad a poškodení. K odstráneniu závad a poškodení podľa protokolu zo dňa 15.07.2020 nedošlo. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že je v rozpore s logikou, aby dňa 15.07.2020 (po uplynutí lehoty 30 dní na plnenie) mali žalobcovia už ocenené náklady na odstránenie závad a poškodení. Keďže pre odstránenie závad a poškodení žalovanou v určenej lehote bola potrebná súčinnosť žalobcov pre sprístupnenie priestorov a v spore nič nesvedčí o tom, žeby túto súčinnosť žalobcovia žalovanej odopreli, potom pri zrejmej nečinnosti žalovanej počas lehoty 30 dní nie je nelogickým, ale naopak javí sa logickým práve postup žalobcov, aby pri dohodnutom stretnutí dňa 15.07.2020 poznali, nechali si oceniť výšku nákladov na odstránenie závad a poškodení. Právne posúdenie nárokov žalobcov voči žalovanej z nájmu bytu súdom prvej inštancie je preto správne a zodpovedá dôkazom vykonaným súdom prvej inštancie. V konaní bol vykonaný dôkaz faktúrou č. 102020035 zo dňa 16.09.2020 vystavenou spoločnosťou MAR-CAN, s.r.o, za vykonané stolárske práce, ktorými boli drevené nábytky a časti bytu uvedené do predošlého stavu. Keďže žalovaná tento dôkaz spochybňovala len všeobecnou námietkou o nedôvodnosti uplatnenej výšky poukázaním na amortizáciu vecí bez označenia a predloženia takého dôkazu, ktorý by vecne odborne spochybnil dôkaz žalobcov, potom nedôvodne súdu prvej inštancie vyčíta, že výšku nákladov ustálil nesprávne (z dôkazu žalobcov). 34. Rovnako je potrebné vyvodiť zodpovednosť žalovanej podľa ustanovenia § 420 a § 415 OZ (bod 31. tohto odôvodnenia) za škodu na garáži, a to na základe skutkového zistenia, že žalovaná garáž prevzala v plne funkčnom stave, v takomto stave jej bola zverená a musela si byť z okolnosti danej veci vedomá toho, že sa o takýto stav garáže má aj starať, ktorú povinnosť nesplnila, pretože garáž bola vrátená s rozobranou garážovou rolovacou bránou a so zdemontovanými komponentami. Ustanovenie § 420 OZ je základnou úpravou tzv. všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorá nastupuje za splnenia ďalších podmienok pri porušení právnej povinnosti a dáva poškodenému právo na náhradu spôsobenej škody, a to uvedením v predošlý stav, či peňažnou náhradou zodpovedajúcou hodnote, ktorú treba na obnovu veci vynaložiť. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje a odkazuje na jeho závery, že rozobraná garážová brána a z nej zdemontované prvky nie sú javom bežného opotrebenia, že tento stav je v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcom, a že za tento stav podľa výsledkov dokazovania a splnenia/nesplnenia si dôkaznej povinnosti nesie zodpovednosť žalovaná, ktorá neuniesla dôkazné bremeno o tvrdenom zavinení inej osoby. Pri takomto stave nie je možné zodpovednosť žalovanej za označenú škodu spočívajúcu v nákladoch na uvedenie garážovej brány do stavu jej užívania vylúčiť. I keď súd prvej inštancie vo vzťahu ku garáži označenú právnu úpravu v ustanovení § 420 a § 415 OZ nezdôraznil, pri určení výšky náhrady škody správne vychádzal z faktúry č. 20201135 zo dňa 02.12.2020 vystavenej spoločnosťou Romus SK s.r.o., podporenej pracovným listom (č. l. 18-19 spisu), ktorá je vyjadrením nákladov nutných na obnovenie funkčného stavu garáže. 35. Námietka žalovanej, že žalobcovia nepreukázali, že skutočne došlo k vynaloženiu nákladov na odstránenie závad a poškodení je námietkou novou, ktorú žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie v podmienkach sudcovskej koncentrácie konania (zvukový záznam z pojednávania zo dňa 15.10.2024) včas nepredniesla. O podmienkach procesnej obrany bola žalovaná súdom prvej inštancie poučená v uznesení č. k. B1-11C/22/2021-56, zo dňa 13.06.2022, ktorým bola vyzvaná k podaniu vyjadrenia k vyjadreniu žalobcov. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z nespornosti tvrdení k preplateniu označených faktúr. Marginálne k uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že vyššie označené faktúry podľa obsahu ich znenia boli vystavené za už vykonané práce a žalobcom vznikla povinnosť ich zaplatenia. Za škodu sa v právnej teórii i praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ??a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi. Skutočnou škodou na veci treba rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Pre účely náhrady škody nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie. 36. Z uvedeného potom pre danú vec vyplýva, že je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žaloba je v rozsahu výroku I., ktorý bol žalovanou napadnutý odvolaním dôvodná, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali aj v odvolacom konaní plný úspech, priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).