{"guid": "c6db7d4b-d2c5-4039-97d2-7b6806737cc1:3c17e37f-bb30-44c4-a6b4-2097c5ac84a7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6121452295.3", "spisova_znacka": "5Cob/235/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/235/2024 z 26. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2026, sp. zn. 5Cob/235/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6121452295.3", "identifikacne_cislo": "6121452295", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková", "sudca_id": 1431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mgr-miriam-plavcakova-1431", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c17e37f-bb30-44c4-a6b4-2097c5ac84a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6121452295.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6121452295.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6121452295.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/235/2024\n6121452295\n26. 02. 2026\nMgr. Mgr. Miriam Plavčáková\nECLI:SK:KSBA:2026:6121452295.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a\nčlenov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Ivany Neviďanskej, v právnej veci žalobcu: AUMOSY s.\nr. o., so sídlom Bratislavská cesta 1020/78, Veľký Meder, IČO: 47 675 683, zastúpeného: Advokátska\nkancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, proti\nžalovanej: M. Á., s miestom podnikania Brnenské námestie 2238/10, Kolárovo, IČO: 42 366 470\n(ukončila podnikateľskú činnosť ku dňu 09.11.2022), zastúpenej: JUDr. Richard Schwarz, advokát, so\nsídlom Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 51 446 049, o zaplatenie 5 248,48 eur s príslušenstvom, o\nodvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/125/2021 - 182 zo dňa 12.05.2022\nv spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/125/2021-290 zo dňa 13.03.2024 a dopĺňacím rozsudkom\nč.k. 5Cb/125/2021- 312 zo dňa 11.04.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/125/2021-182 zo dňa\n12.05.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/125/2021-290 zo dňa 13.03.2024 v časti jeho I.\na IV výroku potvrdzuje.\nII. Žalobcovi súd proti žalovanej priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel podanej žalobe v časti o\nzaplatenie 2.725,- € s príslušenstvom, druhým výrokom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,05 %\ndenne zo sumy 2.725,- eur za obdobie 02.10.2021 do 22.03.2022 zamietol, tretím výrokom zastavil\nkonanie v časti o zaplatenie 665,- eur, 1.560,- eur a vyčíslených úrokov z omeškania pevnou sumou\n298,48 eur s príslušenstvom a posledným výrokom rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo\nstrán tento nárok nepriznal.\n2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví\nšpecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradených mesačných faktúr za nájom nebytových\npriestorov, nájomné dojednané v mesačnej výške 550,- €. Jednotlivé faktúry boli splatné od 10.07.2020\ndo 02.03.2021.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v podstatných častiach z hľadiska podaného odvolania\nodôvodnil nasledovne:\n„13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver. Žalobca\nako prenajímateľ uzatvoril so žalovanou, M. Á., IČO: 42366470 so sídlom Brnenské námestie 2238/10,\n946 03 Kolárovo ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 ZC I., dňa 1.8.2019. V\nzmysle uvedenej zmluvy sa žalovaná zaviazala uhrádzať žalobcovi za užívanie nebytových priestorov\nšpecifikovaných v zmluve mesačné nájomné vo výške 550,- eur. Nájomná zmluva medzi stranami\nkonania bola ukončená výpoveďou žalovanej zo dňa 25.11.2020 a nájom sa skončil ku dňu uplynutia\nvýpovednej doby t.j. 28.2.2021. Na základe zmluvy žalobca žalovanej vystavil nasledovné faktúry:\n\ni. faktúra č. N2020044, splatná dňa 10.7.2020, znejúca na sumu 550,- eur,\nii. faktúra č.N2020052, splatná dňa 17.8.2020, znejúca na sumu 550,- eur,\niii. faktúra č.N2020060, splatná dňa 10.9.2020, znejúca na sumu 550,- eur,\niv. faktúra č.N2020068, splatná dňa 10.10.2020, znejúca na sumu 550,- eur,\nv. faktúra č.N2020078, splatná dňa 10.11.2020, znejúca na sumu 550,- eur,\nvi. faktúra č.N2020087, splatná dňa 10.12.2020, znejúca na sumu 550,- eur,\nvii. faktúra č.N2020095, splatná dňa 31.12.2020, znejúca na sumu 550,- eur,\nviii. faktúra č.N2021004, splatná dňa 18.1.2021, znejúca na sumu 550,- eur,\nix. faktúra č.N2021011, splatná dňa 10.2.2021, znejúca na sumu 550,- eur.\nDlžná suma je potom ako súčet neuhradených faktúr vo výške 4.950,- eur (9 x 550,- eur, pričom\nod uvedenej sumy žalobca odpočítal nasledovné úhrady: - sumu vo výške 665,- eur, v zmysle ním\nvystavenej faktúry č. N2021030, ktorou dobropisoval nájom žalovanej za obdobie 19.12.2020 do\n28.2.2021. Uhradenú faktúru č. N2019001, ktorou žalovaná žalobcovi uhradila kauciu v zmysle čl. 3\nods. 3.1.6. Nájomnej zmluvy vo výške 1.560,- eur. Celkovo dlžná suma na istine tak predstavuje sumu\nvo výške 2.725,- eur (4.950,- eur - 665,- eur - 1.560,- eur). V zmysle čl. 4 bod 4.1 Nájomnej zmluvy\nsi žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy vo výške 2.725,- eur odo dňa\n02.10.2021 (deň nasledujúci po dni doručenia platobného rozkazu žalovanej) do zaplatenia, a to za\nkaždý deň omeškania. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy vo\nvýške 2.725,- eur odo dňa 02.10.2021 (deň nasledujúci po dni doručenia platobného rozkazu žalovanej)\ndo zaplatenia. Žalovanej na účet žalobcu bola poskytnutá dotácia na nájomné dôsledkom pandémie\nCOVID 19 oznámením Ministerstva Hospodárstva Slovenskej Republiky dňa 22.4.2021 v sume 660,eur priamo na účet prenajímateľa - žalobcu, na základe jeho žiadosti v mene žalovanej zo dňa 22.3.2021\nza obdobie 19.12. 2020 - 28.2.2021. Žalobca svoj návrh na uplatnenie zmluvnej pokuty na súd podal\ndňa 18.3.2022, ktoré podanie právnemu zástupcovi žalovaného bol doručený dňa 21.3.2022.\n...\n20. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie\nnájomného je čiastočne dôvodný a to v sume 2.725,- eur. V prvom rade súd skúmal záväzkový vzťah\nmedzi stranami konania, čo založila nájomná zmluva uzavretá medzi nimi dňa 1.8.2019. Nakoľko\npredmetom nájomnej zmluvy bol nebytový priestor v rozlohe 65 m2, súd mal za to, že na posúdenie\nnárokov zo zmluvy vyplývajúcich je potrebné aplikovať ustanovenia špeciálneho predpisu a to zákona o\nnájme nebytového priestoru č. 116/1990 Zb., ktorý predpis má prednosť pred všeobecným predpisom,\nObčianskym zákonníkom. Podľa charakteru zmluvných strán a účelu nájmu súd mal za to, že sa jedná\no obchodno-záväzkový vzťah medzi stranami konania (§ 261 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka).\nNásledne súd skúmal platnosť nájomnej zmluvy ako otázku predbežnú „Otázku platnosti nájomnej\nzmluvy a s ňou súvisiacimi právnymi úkonmi, teda aj pri zaplatení nájomného musí riešiť súd v konaní,\nako otázku predbežnú (R 28/2004)“. Zmluvné strany v nájomnej zmluve dohodli všetky podstatné\nnáležitosti platného právneho úkonu vyžadované podľa § 3 ods.3 zákona č. 116/1990 Zb. Medzi stranami\nkonania nebola sporná výška mesačného nájmu ani spôsob úhrady a ani obdobie, za ktoré si žalobca\nuplatnil nájomné. Žalovaná v rámci svojich námietok vzniesol započítaciu námietku na zaplatenú kauciu\nv sume 1 560,- eur, ktorú zaplatila ešte pred uzatvorením nájomnej zmluvy a na započítanie poskytnutej\ndotácie štátom žalobcovi za obdobie 19.12.2020 až 28.2.2021 v sume 660,- eur, ktorú dobropisoval\nv sume 665,- eur. V týchto častiach žalobca svoj návrh aj zobral späť a navrhol konanie zastaviť.\nŽalobca na základe podaného odporu žalovaným svoj návrh zobral späť aj v časti o zaplatenie 660,eur, ktorý nárok následným podaním zo dňa 18.3.2022 opätovne uplatnil z dôvodu, že táto suma bola\nuž zohľadnená v predmetnom dobropise. Súd po preskúmaní predložených listinných dôkazov mal za\nto, že žalobca na započítanie 660,- eur titulom dotácie v prospech žalovanej nemal dôvod, nakoľko\ndotáciu už započítal v prospech žalovanej v sume 665,- eur dobropisom fa. č. N2021030. Jednalo by\nsa o duplicitné započítanie. Medzi stranami sporu bolo sporné, či došlo k uzatvoreniu dohody ohľadne\nneplatenie nájomného za obdobie od september až december 2020. Žalovaný tvrdil, že s konateľom\nžalobcu uzatvorili ústnu dohodu a prítomná pri dohode bola jej dcéra ako zamestnankyňa. Konateľ\nžalobcu popieral uzatvorenie takejto dohody. Vo veci vypočutá svedkyňa potvrdila, t. j., že bolo to\nv auguste, keď sa rozprával asi dva či tri krát tu prítomný konateľ a žalovaná na tému týkajúce sa\ndotácie, kde tu prítomný konateľ žalobcu povedal žalovanej, že bude vybavená dotácia a nebude\npotrebné platiť nájomné. Že netreba platiť nájomné. Dohoda bola do novembra (september, október,\nnovember) a v decembri sa uvidí, či bude s obchodom. Napriek tomu, súd skúmal, či prípadná\nvyššie popísaná dohoda by spĺňala zákonné podmienky zmeny obsahu nájomnej zmluvy. Tu treba\npoukázať na ust. § 3 ods. 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. v spojitosti s ust. § 40 ods. 1, 2 Občianskeho\n\nzákonníka. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že nájomná zmluva na nebytové priestory musí\nbyť uzatvorená písomne, inak je neplatná a ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje\nzákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť\niba písomne. Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ust. § 40a\nObčianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje\nverejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť\ncharakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem,\nktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy\nje pritom charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a\nsúd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť\nratihabície či konvalidácie vadného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového\nobmedzenia sa jej môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes).\nAbsolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Z\nvyššie uvedeného vyplýva, že k platnej dohode medzi stranami konania v časti nezaplatenie nájomného\nnedošlo, tým pádom uplatnenie nájomného žalobcom na základe platnej zmluvy súd považoval za\ndôvodné. Súd súčasne skúmal aj námietku žalovaného v zmysle ktorého súd nemôže formalisticky\nskúmať uzatvorenú dohodu v časti tohto článku, nakoľko pandémia Covid-19 zasiahla nielen Slovensko,\nale celý svet a v predmetnom prípade sa jedná o vis major a to sa týka aj obchodnoprávne vzťahy.\nVyššia moc (lat. vis maior) je zvláštna právna skutočnosť, spočívajúca v mimoriadnej, nepredvídateľnej,\nneodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti, ktorá spôsobí škodu. Môže ju predstavovať neovplyvniteľné\nštátne nariadenie alebo prírodná udalosť. Právna úprava zodpovednosti v obchodno-právnych vzťahoch\nje založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Podľa §373 Obchodného zákonníka je ten, kto poruší\nsvoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže\npreukáže, existenciu liberačných dôvodov. Liberačné dôvody sa však nevzťahujú na povinnosť zaplatiť\nzmluvnú pokutu, teda povinná strana je povinná zmluvnú pokutu zaplatiť i v prípade existencie vis major.\nLiberačným dôvodom vzniku zodpovednosti zo záväzkového vzťahu je existencia okolností vyššej moci\n(tzv. vis major), teda takých nepredvídateľných okolností, ktoré vznikli nezávisle od vôle povinnej strany,\nbránia jej v splnení povinnosti a povinná strana túto prekážku alebo jej následky nemohla odvrátiť alebo\nprekonať. Prekážkami môžu byť napr. živelné pohromy, vojny, epidémie chorôb, skutočnosti charakteru\nvnútropolitického (štrajky, opatrenia legislatívneho charakteru) alebo zahraničnopolitického (uvalenie\nembarga medzinárodným spoločenstvom a pod.) Neplnenie zmluvných povinností podnikateľským\nsubjektom z dôvodu koronavírusu môže byť posúdené ako niektorá z nasledovných situácií: Okolnosť\nvyššej moci podľa § 374 Obchodného zákonníka, zmarenie účelu zmluvy podľa § 356 Obchodného\nzákonníka, nemožnosť plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka v spojení s § 374 Obchodného\nzákonníka. V predmetnom prípade však zmluvné strany zanedbali formálno-právnu stránku dohody,\nnezávisle od pandémie CORONA 19, dôsledkom ktorého ich prípadne uzatvorená dohoda by nemohla\npožívať právnu ochranu v prospech žalovanej na nezaplatenie nájomného. Súd konanie žalobcu skúmal\naj podľa § 265 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami\npoctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Vychádzal pritom z výpovede svedkyne, dcéry\nžalovanej, z obsahu ktorej vyplýva, že v rámci rozhovoru o dotácií na nájomné konateľ žalobcu povedal,\nže bude vybavená dotácia a nebude potrebné platiť nájomné. Netreba platiť nájomné do novembra\n2020. Gramatickým výkladom súd dospel k záveru, že samotné platenie nájomného bolo podmienené\ndotáciou, ktorú mal dostať žalobca, ako kompenzáciu. Z listinných dôkazov vyplýva, že žiadosť bola\npodaná 22.3.2021 za obdobie 19.12.2020 - 28.2.2021. Samotnú dotáciu v sume 660,- eur žalobca\naj započítal v prospech žalovanej v sume 665,- eur dobropisom. Oznámenie o schválení dotácie\nbolo doručené i žalovanej. Na základe vyššie uvedeného súdu sa nejavil výkon práva žalobcu na\nzaplatenie nájomného nad rámec poskytnutej dotácie v rozpore so zásadami poctivého obchodného\nstyku. V neposlednom rade treba upozorniť aj na to, že samotná žalovaná bola priamo zainteresovaná\ndo podania žiadosti o dotáciu na nájomné. Nepodanie žiadosti za obdobie september až december\n(18.12.2020) zaťažuje obe zmluvné strany, ktorá skutočnosti žalovanej musela byť známa.\n21. Žalobca voči žalovanému si uplatnil i dohodnutú zmluvnú pokutu podľa čl. 4 nájomnej zmluvy v\nzmysle ktorého: Doba splatnosti faktúr je 10 dní. Ak sa Nájomca ocitne v omeškaní s platbou v prospech\nPrenajímateľa v zmysle tejto Zmluvy o viac ako 10 dní, zaväzuje sa na výzvu Prenajímateľa zaplatiť\nPrenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 percenta z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania.\nNa posúdenie dôvodnosti tohto nároku žalobcu súd skúmal, vzhľadom aj na námietku žalovaného, či mu\nboli v súlade so zmluvou doručené faktúry. Podľa čl. 3 bod 3.1. Mesačné nájomné za celú Nehnuteľnosť\nčiní 520,- eur. Mesačné nájomné za celú Nehnuteľnosť bude Nájomca platiť na účet prenajímateľa\nna základe faktúry vystavenej prenajímateľom so splatnosťou 10 dní. Žalovaný tvrdil, že vyúčtovacie\n\nfaktúry mu žalobca nedoručil od augusta 2020, t.j. od septembra mu nič nedoručil. Z predložených\nlistinných dôkazov, fotokópie email správy vyplýva, že síce žalobca ich mal odoslané, ale ich prevzatie\nžalovaným potvrdené neboli. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná do omeškania so zaplatením\npeňažného dlhu najskôr mohol dostať až po preukázateľnom doručení uvedených faktúr. Žalovaná\nfaktúry preukázateľne prevzal pri doručení platobného rozkazu od Okresného súdu Banská Bystrica v\nkonaní 14Up/1391/2021 dňa 29.9.2021. Žalobca výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty v konaní si uplatnil\npodaním zo dňa 18.3.2022, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené 21.3.2022. Z vyššie\nuvedeného vyplýva, že splatnosť zmluvnej pokuty nastala nasledujúci deň po doručení výzvy žalobcu\npodľa čl. 4. nájomnej zmluvy. Naproti tomu žalobca svoj nárok si uplatnil od 2.10.2021, preto súd v časti\nuplatnenia zmluvnej pokuty za obdobie 2.10.2021 do 22.3.2022 zo sumy 2.725,- eur žalobu zamietol.\n22. Žalobca dôsledkom omeškania žalovaného si uplatnil i zákonné úroky z omeškania podľa §\n369 Obchodného zákonníka ...Samotný začiatok omeškania žalobca ustálil dňom 2.10.2021 - deň\nnasledujúci po dni doručenia platobného rozkazu spolu s prílohami. Súd v tejto časti nárok žalobcu\npovažoval za dôvodný, nakoľko sa jedná o zákonný nárok.\n23. Súd konanie o časti návrhu žalobcu dôsledkom jeho späťvzatia zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. Späť\nvzatá časť nároku sa týka 665,- eur - poskytnutá dotácia, 1.560,- eur zaplatená kaucia a vyčíslených\núrokov z omeškania pevnou sumou 298,48 eur.\n24. Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 255 ods.2 v spojitosti s ust. § 256 ods. 1\nCSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnom konaní žalobca sa\ndomáhal voči žalovanému zaplatenie 5.248,48 eur, z toho bol úspešný v sume 2.725,- eur. V rozdielnej\nčasti svoj návrh zobral späť, ktorý návrh bol podaný na súd nedôvodne. Poukazujúc na pomer úspech\ns neúspechom súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 40, § 663, § 671 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), § 1, § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme\nnebytových priestorov, § 13c ods. 1, 4b, 5, 6, 7, 8, 10, 14, 16, 17 zákona č. 155/2020 Z.z., ktorým sa\ndopĺňa zákon č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych\nopatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a\nktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z.z.\n5. Proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/125/2021 - 182 zo dňa 12.05.2022 podala včas\nodvolanie žalovaná, ktorý namietala vydaný rozsudok v rozsahu jeho I. a IV výroku. Žalovaná vymedzila\nodvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /porušenie práva na spravodlivý proces/, písm.\nf) /nesprávne skutkové zistenia/, písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok /CSP/.\n6. Žalovaná bola názoru, že súd prvej inštancie jednak po vykonanom dokazovaní nesprávne a neúplne\nzistil skutkový stav veci a jednak nesprávne právne posúdil vec.\n7. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku vyhovel žalobe a rozhodol v prospech\nžalobcu primáme z toho dôvodu, že dohoda o odpustení nájomného uzavretá ústne medzi stranami\nsporu má mať charakter absolútne neplatného právneho úkonu. Toto zásadné stanovisko súdu však\nmalo byť dané stranám sporu na vedomie už pri tzv. predbežnom právnom posúdení veci v zmysle § 181\nods. 2 CSP. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.03.2022 v zápisnici na str. 3 síce uvádza, že „súd\ntiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci\", čo však neurobil a svoje predbežné stanovisko\nnevyslovil a ani iným spôsobom neodôvodnil, prečo tak neurobil.\n8. Žalovaná ďalej poukázala na opakované zmeny žaloby žalobcom, vrátane dôvodov, pre ktoré tak\nurobil s tým, že tieto dôvody boli jednak zmätočné, rozporuplné a postrádajú logiku, nakoľko argument\no tom, že dobropis vo výške 665,- EUR zohľadňuje v sebe už dotáciu na nájomné vo výške 660,- EUR\nžalobca neuvádzal ani v žalobe, ani v jeho ďalších písomných podaniach a ani na pojednávaní dňa\n16.03.2022, načo však súd prvej inštancie neprihliadal.\n9. Čo sa týka spochybňovania dohody žalovanej strany a žalobcu v otázke odpustenia nájomného od\nseptembra 2020, v tejto časti táto skutočnosť bola preukázaná jednak výpoveďou žalovanej strany,\nvýpoveďou svedka O. Á. a predloženým jej čestného prehlásenia.\n10. Na celkový skutkový a právny stav je potrebné prihliadať (nielen z hľadiska ust. zák. č. 116/1990 Zb.\nv platnom znení uvádzaných v rozsudku), ale aj na skutočnosť prepuknutia pandémie COVID-19 ako\nudalosti „vis maior“, kde žalovaná cca od mesiaca apríl 2020 rokovala so žalobcom o úprave nájomnej\nzmluvy a výšky nájomného a o odpustení nájomného.\n11. V tejto súvislosti poukázala na to, že i keď v konaní sa primárne neriešila otázka zodpovednosti za\nškodu, ale vyjadrenie vyššej moci ust. § 374 ods. 1 ObZ, uvádza „za okolnosti vylučujúce zodpovednosť\n\nsa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti,\nak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila\nalebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. “\n12. Ďalšou skutočnosťou, ktorú žalobca v žalobe neuvádzal (uznal to za oprávnené až po predložených\ndôkazoch), je tá skutočnosť, že v rámci štátnej pomoci v dôsledku pandémie COVID-19, mu bolo listom\nMinisterstva hospodárstva SR zo dňa 22.04.2021 priznaná dotácia na nájomné vo výške 660,- EUR.\n13. V tejto súvislosti uviedla, že v dôsledku pandémie COVID-19 od marca 2020 až do skončenia\nnájomného pomeru - február 2021, mala prenajaté priestory buď uzavreté, a to rozhodnutím orgánov\nSlovenskej republiky, alebo bola obmedzená otváracia doba priestorov resp. do priestorov mohli\nvchádzať len osoby s certifikátmi. V tejto súvislosti predložila odvolaciemu súdu prehľad poklesu tržieb\nza rok 2020 (oproti roku 2019), čo uviedla aj v konaní pred súdom prvej inštancie.\n14. Vyššie uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal resp. sa s nimi\nnevysporiadal vo svojom rozhodnutí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je riadne odôvodnené.\nNamietala, že rozsudok bol nedostatočne odôvodnený, čím tento rozsudok je nevyhnutné považovať za\narbitrárny, zjavne neodôvodnený, a tým priamo zasahujúci do základného práva strany súdneho konania\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n15. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne priznania zmluvnej pokuty vo výške 0,05 %\ndenne od 22.03.2022 do zaplatenia žalobcovi, v tejto časti súd pochybil, nakoľko zmluvná pokuta nie je\npríslušenstvom pohľadávky, a ako taká má byť v zmysle ustálenej judikatúry uplatnená pevnou sumou k\nurčitému dátumu. Poukázala aj na to, že z uplatnenej zmluvnej pokuty sa platí súdny poplatok, čo taktiež\nsúd prvej inštancie ako úkon nevykonal a nevyzval stranu žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku a\nnapriek tomu v tejto časti konal a aj rozhodol.\n16. Z právnej stránky uplatnenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie sa oprel o ust. čl. 4 ods. 4.1.\nnájomnej zmluvy, v zmysle ktorej, „Doba splatnosti faktúr je 10 dní. Ak sa nájomca ocitne v omeškaní\ns platbou v prospech prenajímateľa v zmysle tejto zmluvy o viac ako 10 dní, zaväzuje sa na výzvu\nprenajímateľa zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, a to za každý\ndeň omeškania.“\n17. Uplatnenie zmluvnej pokuty (v prípade, ak by celkový nárok žalobcu bol oprávnený, čo odmietala)\nje viazané na zaslanie výzvy prenajímateľa nájomcovi. Uvedená výzva zo strany prenajímateľa na\nuhradenie zmluvnej pokuty nikdy nebola podľa žalovanej urobená, a ani o tom nebol predložený žiaden\nlistinný dôkaz. Žalobca predložil len tzv. predsporovú výzvu zo dňa 06.07.2021 (nebola žalovanej strane\ndoručená), ktorá sa však týkala len výzvy na uhradenie nedoplatku nájomného vo výške 5.248,48 EUR,\nale nie výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil.\n18. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd označený rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň\nžiadal priznať trovy konania v celom rozsahu.\n19. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 14.06.2022, v ktorom uviedol, že sa plne\nstotožňuje s rozhodnutím súdu, rozhodnutie považuje za správne, riadne odôvodnené a zákonné.\n20. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej ohľadne porušenia povinnosti súdu spočívajúcej v uvedení\npredbežného právneho posúdenia veci. Žalovaná vytýka súdu jeho postup, kedy na uskutočnenom\npojednávaní zo dňa 15.03.2022 súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci samej, pričom\nžalovaná má za to, že súd už musel vedieť, že dohoda účastníkov konania o odpustení nájomného\nje absolútne neplatná. Na tomto pojednávaní však ešte neboli vykonané všetky relevantné dôkazy,\npričom platí, že právne posúdenie možno vykonať len na základe zistení, t.j. poznatkov ako výsledkov\ndokazovania. Zároveň však súd na pojednávaní dňa 15.03.2022 predbežne uviedol (na základe zatiaľ\nlistinných dôkazov založených v súdnom spise) právne posúdenie.\n21. Žalovaná ďalej vo svojom odvolaní poukazovala na to, že ústna dohoda strán sporu o odpustení\nnájomného je platná a to vzhľadom aj na skutočnosť prepuknutia pandémie COVID-19, ako okolnosť\nvis maior.\n22. V súvislosti s touto námietkou žalovanej sa žalobca plne stotožnil s odôvodnením súdu, podľa ktorého\nje potrebné uvedenú dohodu považovať za absolútne neplatnú vzhľadom na absenciu obligatórnej\npísomnej formy. Zároveň žalobca opätovne uviedol, že takáto dohoda nikdy medzi stranami uzatvorená\nnebola, a to hoci len ústne.\n23. V súvislosti s predmetnou dohodou strán sporu o odpustení nájomného žalobca poukázal na to, že\nžalovaná ju predniesla až na prvom pojednávaní v tejto veci, preto postupovala v rozpore s § 153 ods.\n1 CSP. Z uvedeného dôvodu súd už na jej námietku podľa § 153 ods. 2 CSP nemal prihliadať.\n24. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby\nžalobcovi priznal náhradu trov konania.\n\n25. Na predchádzajúce vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná podaním, doručeným súdu dňa\n18.06.2022 (čl. 244). V tomto podaní však žiadne nové relevantné skutočnosti neuviedla, rovnako ako\nžalobca v podaní zo dňa 17.06.2022 (čl. 256).\n26. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n27. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.\n1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n28. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej\nnie je dôvodné.\n29. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď\nvykonal najmä všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného\nnároku, prihliadol na procesnú obranu žalovanej ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými\nstranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k\nsprávnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení.\nNásledne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade\nso zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,\ns ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom\nuvedené, opakovať.\n30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n32. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n33. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n34. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n35. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n36. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n37. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie dlžného nájomného s\npríslušenstvom za nájom nebytových priestorov, ktoré žalovaná užívala na základe písomnej zmluvy o\nnájme nebytových priestorov, uzatvorenej v písomnej forme medzi účastníkmi konania dňa 01.08.2019.\n38. Podstata odvolacích námietok žalovanej spočívala v tom, že\n- súd I. inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci neuviedol stranám to, že žalovanou\ntvrdenú dohodu o odpustení nájomného považuje za neplatnú\n- súd I. inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu o tom, že dobropis vo výške 665,- v sebe má\nzohľadňovať dotáciu na nájomné vo výške 660,- €\n- namietala preukázanie dohody o odpustení nájomného\n- súd I. inštancie sa nevysporiadal s poklesom tržieb žalovanej v dotknutom období nájmu z dôvodu vis\nmaior, v dôsledku čoho má byť napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné\n\n- súd I. inštancie pri rozhodovaní o zmluvnej pokute nezohľadnil to, že táto bola podľa zmluvy viazaná\nna doručenie výzvy žalobcu ako nájomcu žalovanej ako nájomníčky, k čomu však vôbec nedošlo, preto\nsúd oprávnenosť tohto nároku nesprávne vyhodnotil.\n39. V súvislosti s uplatnenými odvolacími dôvodmi odvolací súd dáva do pozornosti žalovanej, že riadne\nuplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:\n- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň\n- zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne\n(§ 363 CSP) a zároveň\n- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech\nodvolateľa.\nIba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími\ndôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.\n40. K skôr vymedzeným odvolacím námietkam žalovanej o tom, že preukázala dohodu o odpustení\nnájomného a o tom, že sa súd I. inštancie nevysporiadal s poklesom tržieb žalovanej v dotknutom období\nnájmu z dôvodu vis maior, odvolací súd uvádza, že z podaného odvolania nie je zrejmé, ako tieto otázky\nmohli spôsobiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Ak by aj žalovaná preukázala existenciu dohody\no odpustení nájomného, táto dohoda by bola neplatná pre nedostatok písomnej formy. K uvedenému\nzáveru dospel v napadnutom rozhodnutí súd I. inštancie a žalovaná tento záver žiadnym spôsobom v\npodanom odvolaní nespochybnila, preto preukázanie neplatnej dohody nemá žiaden vplyv na správnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n41. Vo vzťahu k námietke o poklese tržieb, odvolaciemu súdu nie je vôbec zrejmý súvis tejto otázky\ns nárokom žalobcu resp. so správnosťou napadnutého rozhodnutia - žalovaná v podanom odvolaní\ntakýto súvis ani netvrdila ani nepreukázala. Preto odvolací súd aj túto námietku musel vyhodnotiť ako\nnedôvodnú.\n42. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej smerovala k tomu, že žalobca opakovane menil žalobný petit,\npričom z pôvodne uplatneného nároku vzal späť žalobu v časti o zaplatenie 2.200,- € na základe\nargumentov žalovanej, v dôsledku čoho zostal predmet konania 2.363,48 €. Následne žalobca na\npojednávaní dňa 15.03.2022 uvádzal žalovanú sumu vo výške 2.125,- € (kde zohľadnil zníženie\nnájomného o sumu 665,- EUR, dotáciu na nájomné vo výške 660,- € a uhradenú kauciu vo výške 1.560,€). Vo vyjadrení zo dňa 16.03.2022 už žalobca uvádzal, že dobropis vo výške 665,- EUR zohľadňuje v\nsebe už dotáciu na nájomné vo výške 660,- EUR. Tieto tvrdenia žalobcu boli podľa žalovanej zmätočné,\nrozporuplné a postrádajú logiku, nakoľko tento argument žalobca neuvádzal ani v žalobe, ani v jeho\nďalších vyjadreniach, načo však súd prvej inštancie neprihliadal.\n43. Z vyššie opísanej odvolacej argumentácie žalovanej odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom by\nmala na základe uvedenej argumentácie spočívať nesprávnosť napadnutého rozsudku. Meniť žalobu,\nči už rozšírením predmetu konania, jeho zúžením prípadne tým, že si žalobca bude nárok uplatňovať\nna základe iných skutkových alebo právnych dôvodov, je procesným právom žalobcu, ktoré podlieha\npríslušnému rozhodnutiu súdu (o späťvzatí žaloby, o jej rozšírení alebo o inej jej zmene). V tejto súvislosti\nžalovaná nenamietala žiadnu konkrétnu vadu, ktorej sa mal súd I. inštancie v súvislosti so zmenami\npredmetu konania dopustiť. Odvolací súd však podotýka, že sám v tejto súvislosti zistil nedostatok\nv postupe súdu I. inštancie, ktorý mu vytkol a ktorý bol odstránený vydaním dopĺňacieho rozsudku.\nUvedený nedostatok v postupe súdu I. inštancie ani jeho dodatočné odstránenie na základe pokynu\nodvolacieho súdu nemajú žiadny právne relevantný vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.\n44. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 660,- € a následné uplatnenie rovnakej sumy môže v danom\nprípade vyznievať zmätočne, avšak podstatným v danom prípade je vyhodnotenie toho, či žalobcom\nuplatnený nárok je alebo nie je dôvodný. Žalovaná v podanom odvolaní podľa odvolacieho súdu\nneuplatnila také argumenty, ktoré by nárok žalobcu v tejto časti spochybnili.\n45. K námietke žalovanej k nedostatkom predbežného právneho posúdenia veci pre neuvedenie\npredbežného názoru súdu o neplatnosti dohody o odpustení nájmu odvolací súd uvádza, že už zo\nsamotného označenia vyplýva, že názor súdu na posúdenie veci je iba predbežným s tým, že vyslovený\nprávny názor nie je de lege pre konajúci súd záväzný. Prípadné odchýlenie sa od vysloveného\nprávneho názoru, opomenutie jeho vyslovenia, prípadne aj zmena v meritórnom rozhodnutí bez\ntoho, aby bol predbežný právny názor doplnený nespôsobuje porušenie práva účastníka konania na\nspravodlivý proces. K takémuto záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.\n2Obdo/56/2020 zo dňa 28.12.2020:\n„11. K dovolateľom namietanému postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 C. s. p. dovolací\nsúd uvádza, že o tom, aký bol procesný postup súdu prvej inštancie a ako prebiehalo konanie, si dovolací\nsúd môže urobiť obraz len zo spisu. To, ako prebiehalo pojednávanie, dovolací súd zisťuje z obsahu\n\nzápisnice o pojednávaní zo dňa 09.12.2019. Z jej obsahu vyplýva, že súd na pojednávaní neoboznámil\nstrany sporu s tým, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré\nnevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Zároveň však z neho vyplýva, že súd\nprvej inštancie vyzval strany na prípadné doplnenie návrhov na vykonanie dokazovania, na čo zhodne\nuviedli, že ďalšie návrhy nemajú a právny zástupca žalovaného len predložil súdu listinný dôkazový\nmateriál, a to odborné vyjadrenie č. 8/2019 a písomné vrátenie faktúry, ktoré súd krátkou cestou doručil\nprotistrane. V zásade platí, že postup súdu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. je pre strany sporu a ich zástupcov\nna základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, avšak zároveň sa kladie väčší dôraz na\nzodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a transparentné substancovanie skutkových tvrdení\na dôkazných návrhov. To, že žalobca možno aj vzhľadom na skôr vydaný platobný rozkaz predpokladal\niné meritórne rozhodnutie, ho nezbavilo povinnosti predložiť všetky potrebné dôkazy na preukázanie\noprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na\nzáklade zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 C. s. p.), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli\nnajavo počas konania (čl. 11 ods. 4 C. s. p.) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných\ntvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 C. s. p.). Súd pri výkone\nspravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci,\nako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením.\n12. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 181 ods. 2 C. s. p. v podstatných rysoch prevzal úpravu\npriebehu pojednávania po prednesoch strán podľa § 118 ods. 2 O. s. p.. Podľa § 181 ods. 2 C. s.\np., po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré\nskutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie\nsvoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní\nsporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť\nvylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie\ncitovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť\nsa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na\nzáver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu\nzápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2\nO. s. p. (teraz § 181 ods. 2 C. s. p. - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení,\nktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali\nsporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ O. s. p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia\na nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013). Dovolací súd v nadväznosti na uvedenú judikatúru uvádza, že\nustanoveniu § 237 písm. f/ O. s. p. korešponduje podľa novej právnej úpravy ustanovenie § 420 písm. f/\nC. s. p., pričom pojem ,,odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil pojmom ,,právo na spravodlivý\nproces“, čím právna úprava C. s. p. precizuje podmienky prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti.\n13. Dovolateľ uviedol, že v prípade postupu súdu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. by realizácia jej procesných\npráv bola iná a v konaní by navrhol a predložil ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení, najmä k otázke\nodmietnutia prevzatia tovaru žalovaným. Teda, ak by súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom\na naznačil by svoje predbežné právne posúdenie veci, dovolateľ by mal možnosť preukázať dôvodnosť\nsvojho nároku. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ÚS SR“) v týchto súvislostiach konštatoval,\nže § 118 ods. 2 OSP neukladá povinnosť súdu „naznačiť svoj predbežný právny názor“, ale upravuje iba\npovinnosti pri vedení pojednávania. Zo samotnej skutočnosti, že súd určitú okolnosť neuvedie výslovne\nako spornú, nevyplýva, že by táto okolnosť bola považovaná za nespornú. Nie je zjavným cieľom § 118\nods. 2 OSP zmeniť rozloženie bremena tvrdenia či dokazovania medzi účastníkmi konania. Skutočnosť,\nže ani okresný súd a ani krajský súd neupozornil sťažovateľov na to, aby preukázali určitý predpoklad, na\nktorý sa má viazať určitý právny následok, nemôže znamenať, že by im, slovami sťažovateľov „odopreli...\nmožnosť splniť dôkaznú povinnosť... a následne uniesť dôkazné bremeno“. Tvrdené nepoužitie rýdzo\nprocesného § 118 ods. 2 OSP v okolnostiach daného prípadu nemohlo predstavovať opísaný protiprávny\nzásah do v sťažnosti označených práv sťažovateľov (pozri uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z\n12. januára 2012).\n14. Dovolací súd dodáva, že cieľom § 181 ods. 2 C. s. p. je zamerať procesnú aktivitu strán na\nskutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu,\naby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie\ntak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa\npozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo\nprávne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii\n\njej procesných práv. Z vyššie uvedenej judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd\naž v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p., vyjadrí svoj\ndefinitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn.\n3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). Na základe\nuvedeného dovolací súd konštatuje, že námietka dovolateľa týkajúca sa opomenutia postupu podľa §\n181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu prvej inštancie nie je vzhľadom na ďalší priebeh konania (zápisnica z\npojednávania, vykonané dokazovanie, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia) relevantná.“\n46. K námietke žalovanej, vzťahujúcej sa k tomu, že súd I. inštancie pri rozhodovaní o zmluvnej pokute\nnezohľadnil to, že táto bola podľa zmluvy viazaná na doručenie výzvy žalobcu ako nájomcu žalovanej\nako nájomníčky, k čomu však vôbec nedošlo, odvolací súd poukazuje na záver ods. 21 napadnutého\nrozsudku, kde sa súd I. inštancie s uvedenou otázkou vysporiadal nasledovne:\n„Žalobca výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty v konaní si uplatnil podaním zo dňa 18.3.2022, ktoré\nbolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené 21.3.2022. Z vyššie uvedeného vyplýva, že splatnosť\nzmluvnej pokuty nastala nasledujúci deň po doručení výzvy žalobcu podľa čl. 4. nájomnej zmluvy. Naproti\ntomu žalobca svoj nárok si uplatnil od 2.10.2021, preto súd v časti uplatnenia zmluvnej pokuty za obdobie\n2.10.2021 do 22.3.2022 zo sumy 2.725,- eur žalobu zamietol.“\n47. Z citovanej časti napadnutého rozhodnutia vyplýva, že skôr označená odvolacia námietka žalovanej\nnemá oporu v súdnom spise ani v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka,\nže podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci skutkový stav, ktorý je daný v čase vyhlásenia\nrozsudku. V danom prípade nie je relevantné, kedy žalobca ako prenajímateľ výzvu urobil - či sa tak\nstalo pred začatím súdneho konania, alebo v jeho priebehu. Podstatné pre rozhodnutie bolo to, že sa tak\nstalo skôr, ako bol napadnutý rozsudok vyhlásený. Odvolací súd k tejto námietke považuje za potrebné\nuviesť, že správnosť skutkových záverov skôr citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\no uplatnení výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty a o jej doručení žalovanej (jej právnej zástupcovi)\nodvolateľka v podanom odvolaní nenamietala. Z týchto dôvodov aj námietku žalovanej, vzťahujúcu sa\nk nesprávnemu rozhodnutiu o zmluvnej pokute musel odvolací súd vyhodnotiť ako nedôvodnú.\n48. Posledná relevantná odvolacia námietka sa týkala toho, že zmluvná pokuta nie je príslušenstvom\npohľadávky, a preto má byť v zmysle ustálenej judikatúry uplatnená pevnou sumou k určitému dátumu.\nNapriek tomu, že žalovaná argumentovala ustálenou judikatúrou, žiadnu konkrétnu vo svojom odvolaní\nneoznačila. Zmluvná pokuta je legislatívne vymedzená v § 544 OZ a niektoré ustanovenia o zmluvnej\npokute pre obchodnoprávne vzťahy sú obsiahnuté v § 300 a nasl. ObZ. Označené zákonné ustanovenia\nžiadne obmedzenia spôsobu určenia zmluvnej pokuty neobsahujú. Skôr označená odvolacia námietka\nje naviac v rozpore s ustálenou judikatúrou, preto ju odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú:\n49. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v\nnej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou,\nprípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať.\nJej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť,\npre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná. /rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp.zn. M Obdo V 4/2003, 23/2004 ZSP/\n50. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako nedôvodné\na nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\n\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/125/2021", "guid": "1c88858a-578a-4f6a-8371-8eef092a4ca7:c2673cda-a843-4d3f-9460-e2e47b0ea03c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df"}, {"guid": "84444600-6850-49cc-a32a-630ed6f7fbca:4999814b-b4f2-4034-b5d9-7cdafb15a87d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2", "spisova_znacka": "2Obdo/56/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 27. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-27", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2"}], "citovane_v": []}