{"guid": "5b4e48a0-c2d7-47db-bacc-3702bc81395a:c40b0e78-0549-4819-8a56-ab68033eacce", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6121566006.2", "spisova_znacka": "7Cob/202/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/202/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 7Cob/202/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6121566006.2", "identifikacne_cislo": "6121566006", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Žiliaková", "sudca_id": 1370, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-ziliakova-1370", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-3", "nazov": "§ 269 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365", "nazov": "§ 365 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "nazov": "§ 369 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "nazov": "§ 369 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-365", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c40b0e78-0549-4819-8a56-ab68033eacce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6121566006.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6121566006.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6121566006.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/202/2024\n6121566006\n29. 04. 2026\nJUDr. Valéria Kleinová\nECLI:SK:KSBA:2026:6121566006.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov\nsenátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Haitovej, v spore žalobcu: ALVIKA, s.r.o., so sídlom\nGogoľova 18, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 376 321, zastúpený: ČORBA &\nPARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bajkalská 45G, 821 05 Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, IČO: 50 933 973, proti žalovanému: Sara HC, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 24,\n841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 51 238 489, zastúpený: Bartošík Šváby, s.r.o.,\nadvokátska kancelária, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, o zaplatenie\n14.448,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.\nk. B4-11Cb/6/2022-169 zo dňa 13.03.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-11Cb/6/2022-169 zo dňa\n13.03.2024 potvrdzuje.\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. B4-11Cb/6/2022-169 zo\ndňa 13.03.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\nvo výške 14.448,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne, zo sumy 4.557,- eur od 16.02.2021\ndo zaplatenia , zo sumy 4.998,- eur od 16.03.2021 do zaplatenia , zo sumy 4.893,- eur od 16.04.2021\ndo zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40, - eur, a to všetko do troch dní\nodo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal vocˇi zˇalovanému na´rok na na´hradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\n1.1. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa § 15 ods. 1, § 266 ods. 1, 2, 3, § 269\nods. 2 a 3, § 365, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka\n(ďalej aj „Obchodný zákonník“) a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“).\n1.2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca na základe\nobjednávky žalovaného č. 001/2020 zo dňa 02.03.2020, podpísanej za žalovaného W.. T. N., zhotovil\ndielo, odovzdávaciu stanicu tepla (ďalej len „OST“). Po dokončení diela dňa 23.07.2020, sa zástupcovia\nžalobcu mali ústne dohodnúť so zástupcom žalovaného, W.. T. N., na podmienkach prevádzkovania\nOST, na predmete aj cene za hodinu poskytovania služieb. Žalobca za poskytnuté služby vystavoval\nfaktúry, ktoré za obdobie od 23.07.2020 do 31.12.2020 žalovaný uhradil. Faktúry za poskytnuté služby za\nobdobie od 01.01.2021 do 31.03.2021, v celkovej výške 14.448,- eur, žalovaný neuhradil, čo odôvodnil\ntým, že so žalobcom žiadnu zmluvu ohľadne poskytovania služieb prevádzky OST neuzatvoril a za\nslužby, ktoré žalobca poskytol, úhrady v primeranej výške vykonal.\n\n1.3. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázanú dôvodnosť žaloby. Medzi stranami sporu\npodľa neho nebolo sporné, že žalobca na základe objednávky žalovaného zhotovil odovzdávaciu stanicu\ntepla (ďalej len OST), ako ani to, že žalobca vykonával v období od jej uvedenia do prevádzky, t.j. odo\ndňa 23.07.2020 do 31.03.2021, jej dočasnú obsluhu. Konštatoval, že sporné medzi stranami sporu bolo,\nči si žalovaný u žalobcu objednal služby dočasnej obsluhy OST, či bol W.. T. N. oprávnený za žalovaného\nvykonať prípadnú objednávku, uzatvoriť za žalovaného zmluvu, či v prípade, ak došlo k uzatvoreniu\nzmluvy, bola dohodnutá cena a určený predmet zmluvy a či cena, ktorú žalobca žalovanému fakturoval,\nbola primeranou.\n1.4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca pre žalovaného v období odo dňa 23.07.2020\ndo 31.03.2021 vykonával dočasnú obsluhu OST. Žalobca túto dočasnú obsluhu začal vykonávať po\ntom, čo došlo k uvedeniu OST do prevádzky dňa 23.07.2020. Táto skutočnosť vyplýva tak z vyjadrenia\nstrán sporu, výpovede svedka, ako aj zo záznamu z uvedenia OST do prevádzky zo dňa 23.07.2020\n(č.l. 35), kde bolo výslovne uvedené, že do ukončenia preberacieho konania bude za bezpečnú,\nspoľahlivú a ekonomickú prevádzku zodpovedný práve žalobca, a to až do jej prevzatia správcom od\nžalovaného. Tak z výpovede konateľov žalobcu, svedka W.. N., ako aj z predmetného záznamu podľa\nneho vyplýva, že za žalovaného bol pri uvedení OST do prevádzky, ako aj pri podpisovaní tohto záznamu\na dohadovaní podmienok prítomný svedok W.. T. N., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že\nkonsenzom prítomných na stretnutí pri podpise záznamu došlo k dohode o tom, že žalobca bude\nvykonávať dočasnú obsluhu OST. Vzhľadom na fakt, že svedok pôsobil u žalovaného ako technický\nriaditeľ - projektový manager, tak podľa výpovede konateľov žalobcu, ako aj jeho výpovede, vykonával\nna stavbe za žalovaného prakticky všetky úkony, podpisoval niektoré objednávky a súpisy prác, bol aj\npri dohadovaní podmienok pri uvádzaní OST do (dočasnej) prevádzky a podpisoval za žalovaného aj\nzáznam z uvedenia OST do prevádzky, mal súd prvej inštance za to, že v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného\nzákonníka ho bolo možné považovať za osobu, ktorá na predmetnej stavbe konala za žalovaného a\nzároveň bol oprávnený za neho aj objednávať, podpisovať a dohadovať podmienky týkajúce sa obsluhy\nOST so žalobcom. Z výpovede svedka navyše vyplýva interný postup žalovaného, v zmysle ktorého\nv prípade, ak išlo o písomné zmluvy, tieto síce podpisoval štatutár žalovaného, avšak pokiaľ šlo o\nobjednávky, tieto po odsúhlasení majiteľom, vystavoval za žalovaného práve svedok W.. T. N., čiže\nžalobca, ako ani iné osoby navonok, nepoznajúc interné postupy žalovaného, oprávnene podľa súdu\nprvej inštancie považovali svedka za osobu, ktorá je oprávnená konať za žalovaného. Poukázal na to,\nže svedok tiež potvrdil, že so žalobcom na stavbe komunikoval prevažne on, pri dohadovaní prevádzky\nOST bol za žalovaného iba on a taktiež prevádzku OST riešil iba on, keď pri výpovedi uviedol, že štatutár\nžalovaného prevádzku OST neriešil a v kotolni zrejme ani nebol.\n1.5. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca svoje služby obsluhy OST poskytoval žalovanému na\nzáklade nepomenovanej ústne uzatvorenej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú\nmožno považovať za uzatvorenú dňom uvedenia OST do prevádzky (kedy bol podpísaný aj vyššie\nuvedený záznam) a konsenzuálnej dohody o tom, že žalobca bude vykonávať prevádzku OST do\nukončenia preberacieho konania, pričom za žalovaného túto zmluvu uzatvoril svedok W.. T. N.. Napriek\ntomu, že žalovaný namietal, že aj keby bol W.. N. oprávnený konať za žalovaného, nedošlo k uzatvoreniu\nzmluvy, keďže nebol dostatočne špecifikovaný predmet zmluvy, súd prvej inštancie mal za to, že predmet\nzmluvy bol dostatočne sporovým stranám známy. Zo samotného záznamu podľa neho vyplývalo, že\nžalobca mal vykonávať bezpečnú, spoľahlivú a ekonomickú prevádzku OST, pričom z výpovede svedka\nvyplynulo, že žalobca presne vedel, čo je náplňou jeho práce a nebolo treba presne špecifikovať a\nhovoriť mu, čo má robiť. Svedok ako zástupca žalovaného na stavbe navyše tiež potvrdil, že spolupráca\nfungovala dlhodobo a práce boli vždy vykonané správne, takže aj svedok, a teda aj žalovaný vedel, čo\nje predmetom práce žalobcu. Vzhľadom na fakt, že ide o nepomenovanú a ústnu zmluvu, podľa súdu\nprvej inštancie presná špecifikácia prác zrejme ani nebola možná a do predmetu zmluvy tak spadali\nvšetky úkony potrebné pre obsluhu a prevádzku OST. Cenu, ktorú fakturoval žalobca žalovanému mal\nsúd prvej inštancie za preukázanú z predmetných faktúr, ako aj súpisov prác, ktoré na mesačnej báze\nžalobca predkladal svedkovi, ktorý ich podpisoval a žalobca na ich základe vykonal fakturáciu. Napriek\ntomu, že z výpovede svedka nevyplýva, či a kedy presne došlo k dohode o cene, súd prvej inštancie\nmal za to, že aj v prípade ak táto nebola dohodnutá v čase dohody o predmete zmluvy, bola v zmysle §\n269 ods. 3 Obchodného zákonníka určená dodatočne a v zmysle § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka\naj praxou, ktorú medzi sebou sporové strany zaviedli, keďže pri výklade vôle sa berie náležitý zreteľ na\nvšetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj na\nnásledné správanie strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Keďže tak zo súpisov prác, ako aj z faktúr\nza obdobie do dňa 31.12.2020, ktoré boli žalovaným uhradené (táto skutočnosť je nesporná), vyplýva\ncena 35,- eur/hod. bez DPH (na faktúrach navýšená o DPH), je zjavné, že žalovaný o cene za obsluhu\n\nOST vedel a tým, že faktúry uhrádzal, ju akceptoval. V danom prípade bolo podľa súdu prvej inštancie\npráve správanie strán, hlavne žalovaného, interpretačným prostriedkom, ktorý objasňuje skutočný zámer\nzmluvy. Správanie žalovaného, ktoré nasledovalo po uzatvorení zmluvy, jej obsah v danom prípade aj\nspätne kvalifikovalo, a to práve dobrovoľným plnením vo fakturovanej výške, ktorá začala byť namietaná\naž následne po úhrade prvých troch faktúr. Súd prvej inštancie uviedol, že aj z daného správania bolo\nmožné zistiť úmysel strán sporu tak o predmete zmluvy, ako aj o cene za poskytnuté služby. Konštatoval,\nže to, že služby boli vo fakturovanom rozsahu riadne vykonané, vyplynulo tak zo súpisov prác za obdobie\nodo dňa 01.01.2021 do 31.03.2021, ktoré boli technickým riaditeľom žalovaného, svedkom W.. T. N.,\npodpísané, ako aj z výpovede svedka, ktorý potvrdil, že súpis prác mu bol raz mesačne odovzdaný a\nnemal dôvod ho spochybňovať, keďže práce boli vždy odvedené správne. Poukázal na fakt, že žalovaný\no predmete a fakturovanej cene vedel, keďže svedok uviedol, že faktúry odovzdával účtovníčkam,\nktoré sledujú splatnosť a aj ich odsúhlasenie žalovaným. Žalovaný tak mal, alebo minimálne mal mať\nvedomosť o prácach, faktúrach a fakturovanej cene, keďže prvé tri faktúry uhradil a až následné tri\núčelovo namietal po tom, čo ho na úhradu ďalších troch žalobca predžalobnou výzvou vyzval.\n1.6. Neprihliadol na tvrdenie žalovaného, že by žalobca predmetnými faktúrami fakturoval opravy vád\nna OST v rámci záruky a záručnej doby, keďže z predložených listinných dôkazov ani výpovede svedka\nnevyplýva, že by boli žalovaným predložené žalobcovi nejaké reklamácie. Svedok navyše potvrdil, že\nnebolo nič, čo by bránilo užívaniu a odovzdaniu OST, táto bola riadne odskúšaná, a ak tam boli nejaké\ndrobnosti, tieto boli nepodstatné a odstránené (ako napr. nalepenie nálepiek). Aj zo záznamu z uvedenia\nOST do prevádzky zo dňa 23.07.2020 bolo preukázané, že k zhotovenej OST neboli žiadne pripomienky\na neboli zaznamenané žiadne vady.\n1.7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne, nakoľko služby\nspočívajúce v obsluhe a dočasnej prevádzke OST žalobcom boli riadne pre žalovaného vykonané a\nžalovanému tak vznikla povinnosť za tieto služby fakturovanú cenu uhradiť. Nakoľko bol žalovaný v\nomeškaní s úhradou fakturovanej ceny, súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť paušálnu náhradu\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a úroky z omeškania.\n1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal\nvo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.\n2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal\nnapadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a povinnosti v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (365 ods. 1 písm. f/ CSP)\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm.\nh) CSP).\n2.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 15 Obchodného\nzákonníka, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia súdom prvej inštancie. Namietal posúdenie oprávnenia Ing. Karola Goliana konať za\nžalovaného z dôvodu, že ak poverená osoba uskutočnila právny úkon, ktorý presahuje rámec obvyklých\núkonov v danej pozícií, tak takýto úkon podnikateľa zaväzuje iba vtedy, ak tretia osoba o excese\nnevedela. No podľa odbornej literatúry sa za exces podľa slovenského práva má považovať nielen\nuskutočnenie úkonu, ktorý je neobvyklý vzhľadom na poverenie na výkon činnosti pri prevádzkovaní\npodniku, ale aj také konanie, ktoré síce je obvyklé pri danej pozícií konajúcej osoby, ale je nad rámec\nkonkrétneho poverenia na výkon činnosti (nad rámec „rozsahu poverenia“). Medzi stranami podľa neho\nnebolo sporné, že pán Golian (externá osoba bez zamestnaneckého vzťahu k žalovanému) konal za\nžalovaného v technických veciach týkajúcich sa vybudovania OST v projekte Cubicon Gardens II.\netapa a jej uvedenia do prevádzky. Pán Golian v rámci svojho oprávnenia napríklad po technickej\nstránke kontroloval práce na budovanej OST, vytýkal prípadné vady, preberal od zhotoviteľa (žalobcu)\nodovzdané technické plnenia a podobne. Žalovaný však naďalej namietal proti tvrdeniam žalobcu, že\npán N. bol oprávnený zastupovať žalovaného pri uzavretí obchodnej dohody o poskytovaní odplatnej\nslužby obsluhy OST po jej uvedení do skúšobnej prevádzky a že žalobca nemohol vedieť o prípadnom\nchýbajúcom oprávnení pána N. na takéto konanie v mene žalovaného. Poukázal na to, že žalobca\nnepreukázal, že by medzi stranami sporu bola zavedená taká prax, že by pán N. v mene žalovaného\nod žalobcu objednal služby, práce, alebo iné plnenie.\n2.2. Podpis pána N. na súpisoch prác v súvislosti s OST podľa žalovaného potvrdil, že pán N. zastupoval\nžalovaného vo veciach technických a mal oprávnenie na posudzovanie realizácie technických diel\n\ndodaných žalovanému. Túto skutočnosť potvrdil aj pán N. na svojom vyššie uvedenom výsluchu keď\nzdôraznil, že on preberal plnenie po vecnej, a nie finančnej stránke. Z toho vyplýva, že oprávnenie pána\nN. konať za žalovaného bolo jasne a zrejme ohraničené, pričom žalobcovi bolo, respektíve malo byť,\nzrejmé toto ohraničenie.\n2.3. Žalobca podľa žalovaného nemal dôvod sa bez primeranej obozretnosti domnievať, že pán N. je\ntechnickým riaditeľom žalovaného, nakoľko z e-mailovej korešpondencie medzi pánom N. a zástupcami\nžalobcu jasne vyplývalo, že N. bol zmocnený na výkon činnosti technického riaditeľa spoločnosti\nHamilton & Co s.r.o., a nie žalovaného. Zo všetkých skutočností súvisiacich s vybudovaním a prevádzkou\nOST a praxou, ktorú strany medzi sebou mali (obchodné zmluvy vždy podpisoval štatutár žalovaného),\nžalobca vedel alebo mal vedieť, že pán N. rieši iba technické veci v mene žalovaného a žiadne obchodné\nzáležitosti. Pán N. konal za žalovaného vždy iba vo veciach technických, pričom obchodné podmienky\nboli vždy dohadované a podpisované konateľom žalovaného. Konštatoval, že akákoľvek tretia strana\nby objektívne nemohla považovať pána N. za oprávneného konať samostatne v mene žalovaného pri\ndojednaní a uzavretí zmluvy o odplatnom poskytovaní služby obsluhy OST žalovanému. Bolo podľa\nneho zrejmé, že žalobcom vymáhaný nárok, ktorý je založený na údajnej ústnej nepomenovanej zmluve\nv zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú mal za žalovaného dohodnúť a uzatvoriť W.. T. N.,\nje v rozpore so zákonom, a to konkrétne s ustanovením § 15 Obchodného zákonníka.\n2.4. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne právne posúdil aj dohodu o odplatnom poskytovaní\nslužby prevádzky OST. Poukázal na to, že žalobca prevzal zodpovednosť za skúšobnú prevádzku OST\ndňa 23.07.2020 pri uvedení OST do prevádzky. Pri tomto stretnutí sa žiadne podmienky prevádzky\nnedohodli, a to ani s pánom N.. Žalobca prvýkrát doručil pánovi N. informáciu o výkone prác na obsluhe\nOST dňa 19.08.2020, a to v podobe súpisu prác, v ktorom bolo uvedené len obdobie, počet hodín\npráce a cena za hodinu služby v tomto období. Výsluchy štatutárnych zástupcov žalobcu a pána N. mali\npodľa žalovaného potvrdiť, že medzi nimi bolo dohodnuté iba to, že žalobca prevezme zodpovednosť\nza prevádzku OST. Žiadnym spôsobom však neboli diskutované, a už vôbec nie dohodnuté, vzájomné\npráva a povinnosti, teda ani to, aké služby, v akom rozsahu a za akých podmienok mal žalobca pre\nžalovaného vykonávať, aké činnosti spadajú pod prevzatie zodpovednosti za prevádzku OST, či je\nsúčasťou služieb aj dodanie náhradných dielov, apod. Zároveň nebolo podľa žalovaného žiadnym\nspôsobom dohodnuté ani zrejmé, ako sa majú takéto chýbajúce náležitosti doplniť.\n2.5. Navyše, cena za prevzatie zodpovednosti za prevádzku OST, dokonca ani samotná odplatnosť\ntakejto činnosti, nebola medzi štatutárnymi zástupcami žalobcu a pánom N. vôbec diskutovaná, čo\nuviedol vo svojom výsluchu pán N.. Štatutárni zástupcovia žalobcu síce tvrdili, že cena bola s pánom\nN. dodatočne diskutovaná, ale vzhľadom na to, že ich výsluch je výsluchom strany sporu a žalobca toto\ntvrdenie nepreukázal žiadnym iným spôsobom, diskusia alebo dokonca dohoda o cene nebola žiadnym\nspôsobom preukázaná. Pán N. nemohol údajne dohodnutú cenu schváliť ani dodatočne potvrdením\nsúpisov prác, nakoľko tieto súpisy potvrdzoval iba po technickej (vecnej) stránke a nie po stránke\nfinančnej. Údajná ústna dohoda žalobcu s pánom N. o odplatnom poskytovaní služby obsluhy OST\nžalovaného za cenu 35,- eur za hodinu práce nikdy podľa žalovaného uzatvorená nebola a ani ho\nnemohla platne zaviazať na prijímanie plnenia a platenie mesačných odmien fakturovaných žalobcom.\n2.6. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne aplikoval ustanovenie § 269 ods. 2 a 3\nObchodného zákonníka, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie.\n2.7. Namietal preukázanie rozsahu poskytnutých služieb zo strany žalobcu. Poukázal na to, že žalobca\nsi v konaní uplatnil svoj nárok na úhradu odmeny za služby, ktoré údajne poskytoval žalovanému, avšak\nv konaní nijakým spôsobom nepreukázal, kedy a v akom rozsahu tieto služby poskytol a ani nepreukázal,\nže mu nárok na odmenu za tieto služby aj vznikol. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne\naplikoval príslušnú právnu normu, a to ustanovenie § 325 Obchodného zákonníka, čo malo za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci samej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie.\n2.8. Napadnutý rozsudok považoval žalovaný aj za nedostatočne odôvodnený, čím malo byť porušené\njeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý\nsúdny proces. Súd prvej inštancie sa podľa neho veľmi povrchne postavil najmä k odôvodneniu kľúčovej\notázky pre rozhodnutie vo veci samej, a to, či žalobca skutočne dodal poskytnuté služby a či ich dodal\nv takom rozsahu, v akom si uplatňuje nárok na zaplatenie odmeny.\n3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť\na žalovaného zaviazať k plnej náhrade trov odvolacieho konania žalobcu. Uviedol, že sa v plnej miere\npridržiava svojej doterajšej argumentácie a stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie. Odvolaciu\nnámietku žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného\n\nzákonníka, mal za priamo v rozpore s tvrdeniami W.. N. uvedenými počas výsluchu, nakoľko sám uviedol,\nže u žalovaného pracuje „na mandátnu zmluvu ako technický riaditeľ - projektový manažér“ a tiež, že pri\nstretnutiach týkajúcich sa prevádzky OST stanice bol za žalovaného iba on, s tým, že štatutárny orgán\nžalovaného „v kotolni ani poriadne nebol“. Konkrétny postup objednávania opísal vo svojej výpovedi\nW.. N., keď uviedol, že: „Máme na to tak, ako som uviedol, štandardný postup, ja aj keď niečo nájdem\npotrebujem to odsúhlasiť majiteľom, ak to odsúhlasí, spravím objednávku a takto postupujeme.“ Žalobca\nmal za to, že dodávateľ žalovaného nemal mať ako vedomosť o internom postupe schvaľovania a\npodpisovania objednávok, ktorého výstupom voči tretej strane je podpísaná objednávka od žalovaného,\nvypracovaná, menežovaná a niekedy aj podpísaná iba W.. N..\n3.1. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa viackrát odvolával pri zákonnom zastúpení podľa § 15\nObchodného zákonníka na obvyklosť, avšak mal za to, že uvedené je naplnené, nakoľko konatelia\nžalobcu, ako aj pán N. potvrdili, že za žalovaného konal na stavbe p. N., a že obchodné veci - objednávky,\nak sú odsúhlasené majiteľom žalovaného, sprocesuje p. Golian. Zároveň podľa žalobcu, ak by W..\nN. nebol oprávnený za žalovaného uzavrieť dohodu na dočasnej prevádzke OST, určite by žalovaný\nuž pri evidencii a zaúčtovaní prvej faktúry za dočasnú prevádzku OST od žalobcu žiadal predloženie\nobjednávky/zmluvy, na základe ktorej žalobca fakturuje, alebo by aspoň požiadal žalobcu o stretnutie s\ncieľom uzavrieť dohodu o dočasnej prevádzke OST.\n3.2. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný ani raz počas poskytovania služieb skúšobnej prevádzky\nnesporoval výšku odmeny, ktorú počas skúšobnej prevádzky riadne uhrádzal a ani nevyzval žalobcu\nna uzavretie písomnej zmluvy o dočasnej prevádzke OST. Práve naopak, žalovaný skoršie faktúry\nbez pripomienok zaúčtoval a uhradil aj faktúry, ktoré sú predmetom sporu, a na ktorých úhradu podľa\nžalovaného nemal žalobca z dôvodu neexistencie dohody nárok, zaúčtoval a dokonca aj uviedol v\nkontrolnom výkaze k daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, čím podľa žalobcu potvrdil, že proti\nich obsahu a výške nemal námietky.\n3.3. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal rozsah poskytnutých služieb a tiež, že žalobcu\nvyzýval na predloženie špecifikácie rozsahu poskytovaných služieb, a že o rozsahu sa prvýkrát dozvedel\naž z repliky žalobcu zo dňa 13.06.2022, žalobca uviedol, že žalovaný na inom mieste odvolania uviedol,\nže o rozsahu poskytnutých služieb ho žalobca informoval po skončení dočasnej prevádzky OST na\nzáklade žiadosti žalovaného listom zo dňa 26.04.2021.\n3.4. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka,\nže v zmysle § 15 Obchodného zákonníka W.. N. mohol konať za žalovaného a z pozície technického\nriaditeľa objednať dočasnú prevádzku OST u žalobcu, vrátane dojednania konkrétnych podmienok,\nopakovaným podpísaním súpisov prác potvrdil vykonanie prác, za ktoré žalobca vystavil faktúry a\ndohodu o konkrétnych podmienkach, ktorú potvrdilo aj účtovné oddelenie žalovaného, keď prvé faktúry\nzaúčtovalo a uhradilo bez výhrad.\n3.5. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania viackrát sporoval primeranosť ceny. Žalobca\ntak k otázke primeranosti ceny uviedol, že ak sa raz dve, nie závislé právnické osoby, dohodnú na cene\na niekoľkokrát túto cenu potvrdia podpísaním súpisov a úhradou faktúr, nie je podľa neho možné spätne\ntúto cenu sporovať porovnávaním s inými zmluvami, pri ktorých nie je totožný rozsah poskytovaných\nslužieb a ani nie je známy proces kreovania zmluvnej ceny.\n3.6. Konštatoval, že súd prvej inštancie spoľahlivo odôvodnil všetky závery, ku ktorým v priebehu konania\ndospel, jasne sa vysporiadal aj s otázkou, či žalobca skutočne dodal poskytnuté služby, že poskytnutie\nslužby potvrdzoval každý mesiac podpisom súpisu W.. N., ktorý zároveň pri výpovedi uviedol, že nemal\ndôvod obsah súpisu spochybňovať, keďže spolupráca prebiehala dlhodobo a práce boli odvedené vždy\nsprávne. Zároveň mal za to, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti strán, rovnosti zbraní a zásady\nkontradiktórnosti, nakoľko obe strany sporu mali rovnaké možnosti na vyjadrenie, pričom poukázal\nna to, že žalovaný využil právo na konanie v neprítomnosti a predniesol svoj pohľad na spor iba\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu.\n4. Ďalšie vyjadrenia strán podané neboli.\n5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),\nvychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné\ndoplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3\nCSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n\n6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením\nveci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky\nsprávne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie\nnáležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého\nrozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní\nobsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej\ninštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý\nrozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na\nzáklade správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení\nuviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k\nveci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový\nstav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.\n9. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti\ntvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a\naké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy\nvykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé.\n10. Predmetom konania je zˇalobcom uplatneny´ na´rok na zaplatenie faktúr za dočasnú obsluhu OST,\npričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca na základe objednávky žalovaného zhotovil\nodovzdávaciu stanicu tepla (ďalej len OST), ako ani to, že žalobca vykonával v období od jej uvedenia do\nprevádzky, t.j. odo dňa 23.07.2020 do 31.03.2021, jej dočasnú obsluhu. Konštatoval, že sporné medzi\nstranami sporu bolo, či si žalovaný u žalobcu objednal služby dočasnej obsluhy OST, či bol W.. T. N.\noprávnený za žalovaného vykonať prípadnú objednávku, uzatvoriť za žalovaného zmluvu, a v prípade,\nak došlo k uzatvoreniu zmluvy, či bola dohodnutá cena a určený predmet zmluvy a či cena, ktorú žalobca\nžalovanému fakturoval, bola primeranou.\n11. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil\nnapadnutý rozsudok a opomenul jeho argumenty pri rozhodovaní, čím tak namietal, že súd prvej\ninštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP),\nodvolací súd uvádza, že tento nedostatok nemožno napadnutému rozsudku vyčítať.\n11.1. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť\nfyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred\nním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n11.2. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo\nsporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS\n50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\n\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011).\n11.3. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom jeho kontexte spĺňa náležitosti odôvodnenia\nvyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, keďže zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Z\nodôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je konzistentné, logické a presvedčivé, preto ho\nnemožno považovať za nepreskúmateľný.\n11.4. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s otázkou, či žalobca skutočne dodal poskytnuté služby,\nže poskytnutie služby potvrdzoval každý mesiac podpisom súpisu W.. N., ktorý zároveň pri výpovedi\nuviedol, že nemal dôvod obsah súpisu spochybňovať, keďže spolupráca prebiehala dlhodobo a práce\nboli odvedené vždy správne.\n12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v\nhodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli\nnajavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo\nak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z\nustanovení § 192 a § 193 CSP.\n12.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.\nNapadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,\nže by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo\nže by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov\nnezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP,\nalebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné\nustanovenia nesprávne vyložil.\n13. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z posúdenia\nnároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje\nrozhodnutie aj náležite odôvodnil. Do^kazy hodnotil podlˇa svojej u´vahy, kazˇdy´ do^kaz jednotlivo\na vsˇetky do^kazy v ich vza´jomny´ch su´vislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Dal odpovedˇ\nna tie ota´zky sporovy´ch stra´n, ktore´ maju´ pre vec podstatny´ vy´znam, pri´padne dostatocˇne\nobjasnˇuju´ skutkovy´ a pra´vny za´klad rozhodnutia. Zistenia su´du prvej inštancie maju´ vecne´ a\nlogicke´ zakotvenie vo vykonany´ch do^kazoch, a prijate´ skutkove´ a pra´vne za´very su´ odo^vodnene\n´ zrozumitelˇne a v su´lade s usta´lenou su´dnou praxou, pri su´cˇasnom zohlˇadneni´ ochrany subjekti\n´vneho pra´va oboch sporovy´ch stra´n, ich rovnosti v uplatneni´ pra´va, ochrany ich opra´vnenej do^very\nv pra´vo, ako i predvi´datelˇnosti su´dneho rozhodnutia. Preto odvolaci´ su´d prebera´ v celom rozsahu\nsu´dom zisteny´ skutkovy´ stav, ktory´ vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej\nveci. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky,\npotrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka,\nv sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´\na aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v civilnom sporovom\nkonaní nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky\nnavrhovane´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu\n´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du (§ 185 CSP), a nie strán sporu.\n13.1. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný\nprávnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a\nprostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti.\n\nInak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz\nsvojho opaku.\n14. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno\nspočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti\nprináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov\nnavrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo\nnedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky\nunesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie\nzodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných\ndôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k\nuplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania\ndôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu\naj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný\nskutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej\ndopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno,\nt.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. Rozdelenie\ndôkazného bremena medzi stranami v spore závisí na tom, ako vymedzuje relevantná právna norma\npráva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,\nzatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Súd prvej inštancie správne\npostupoval pri vykonávaní dokazovania. Žalobca si splnil povinnosť v rámci procesného útoku, predložil\ndôkazy na preukázanie svojho nároku, preukázal, že si splnil svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal\nv zmluve, avšak žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť za dodané služby nesplnil a ani hodnoverným\nspôsobom nepreukázal, že žalobca nemá nárok za dodané služby a z akého dôvodu.\n15. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci\n§ 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových\nzistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná\nvada konania nebola odvolacím súdom zistená.\n16. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou\nčinnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.\n17. Podľa § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej\nosoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V\nprípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý\nby mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v\nobchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade\nvôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane\nrokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania\nstrán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.\n18. Podľa § 269 ods. 2 a 3 prvá veta Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,\nktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,\nzmluva nie je uzavretá.\n19. Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné\nurčenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany.\n20. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,\na to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.\n\n21. Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného\nzáväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo\npožadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby\nosobitného upozornenia.\n22. Žalobca svoje služby obsluhy OST poskytoval žalovanému na základe nepomenovanej ústne\nuzatvorenej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú možno považovať za\nuzatvorenú dňom uvedenia OST do prevádzky, v deň, kedy bol podpísaný aj záznam a konsenzuálnej\ndohody o tom, že žalobca bude vykonávať prevádzku OST do ukončenia preberacieho konania, pričom\nza žalovaného túto zmluvu uzatvoril svedok, W.. T. N.. Žalobca pre žalovaného v období odo dňa\n23.07.2020 do 31.03.2021 vykonával dočasnú obsluhu OST. Žalobca túto dočasnú obsluhu začal\nvykonávať po tom, čo došlo k uvedeniu OST do prevádzky dňa 23.07.2020. Táto skutočnosť vyplýva\ntak z vyjadrenia strán sporu, výpovede svedka, ako aj zo záznamu z uvedenia OST do prevádzky zo\ndňa 23.07.2020, kde bolo výslovne uvedené, že do ukončenia preberacieho konania bude za bezpečnú,\nspoľahlivú a ekonomickú prevádzku zodpovedný práve žalobca, a to až do jej prevzatia správcom od\nžalovaného. Tak z výpovede konateľov žalobcu, svedka W.. N., ako aj z predmetného záznamu vyplýva,\nže za žalovaného bol pri uvedení OST do prevádzky, ako aj pri podpisovaní tohto záznamu a dohadovaní\npodmienok prítomný svedok, W.. T. N., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že konsenzom\nprítomných na stretnutí pri podpise záznamu došlo k dohode o tom, že žalobca bude vykonávať dočasnú\nobsluhu OST.\n23. K námietke žalovaného, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, keďže nebol dostatočne špecifikovaný\npredmet zmluvy, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmet zmluvy bol dostatočne\nsporovým stranám známy. Zo samotného záznamu vyplýva, že žalobca mal vykonávať bezpečnú,\nspoľahlivú a ekonomickú prevádzku OST, pričom z výpovede svedka vyplynulo, že žalobca presne vedel,\nčo je náplňou jeho práce a nebolo treba presne špecifikovať a hovoriť mu, čo má spraviť. Svedok ako\nzástupca žalovaného na stavbe navyše tiež potvrdil, že spolupráca fungovala dlhodobo a práce boli vždy\nvykonané správne, takže aj svedok a aj žalovaný vedel, čo je predmetom práce žalobcu. Vzhľadom na\nfakt, že ide o nepomenovanú a ústnu zmluvu, podľa súdu prvej inštancie presná špecifikácia prác zrejme\nani nebola možná a do predmetu zmluvy tak spadali všetky úkony potrebné pre obsluhu a prevádzku\nOST. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal rozsah poskytnutých služieb, že žalobcu vyzýval\nna predloženie špecifikácie rozsahu poskytovaných služieb a že o rozsahu sa prvýkrát dozvedel až z\nrepliky žalobcu zo dňa 13.06.2022, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná, nakoľko žalovaný aj\nv odvolaní uviedol, že o rozsahu poskytnutých služieb ho žalobca informoval po skončení dočasnej\nprevádzky OST na základe žiadosti žalovaného listom zo dňa 26.04.2021.\n24. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne\naplikoval ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, je aj v rozpore s tvrdeniami W.. N., uvedenými\npočas výsluchu, nakoľko sám uviedol, že u žalovaného pracuje „na mandátnu zmluvu ako technický\nriaditeľ - projektový manažér“ a tiež, že pri stretnutiach týkajúcich sa prevádzky OST stanice bol za\nžalovaného iba on, s tým, že štatutárny orgán žalovaného „v kotolni ani poriadne nebol“. Konkrétny\npostup objednávania opísal W.. N. vo svojej výpovedi. Žalobca nemal mať ako vedomosť o internom\npostupe schvaľovania a podpisovania objednávok, ktorého výstupom voči tretej strane je podpísaná\nobjednávka od žalovaného, vypracovaná, menežovaná a niekedy aj podpísaná iba W.. N.. Žalovaný\nsa viackrát odvolával pri zákonnom zastúpení podľa § 15 Obchodného zákonníka na obvyklosť, avšak\nkonatelia žalobcu, ako aj pán N. potvrdili, že za žalovaného konal na stavbe p. N., a že obchodné veci objednávky, ak sú odsúhlasené majiteľom žalovaného, sprocesuje p. N.. Zároveň odvolací súd dodáva,\nže predchádzajúce faktúry za obdobie do dňa 31.12.2020 boli na základe tohto konania boli zo strany\nžalovaného uhradené, pričom táto skutočnosť nie je nesporná.\n24.1. Cenu, ktorú fakturoval žalobca žalovanému mal správne súd prvej inštancie za preukázanú z\npredmetných faktúr, ako aj súpisov prác, ktoré na mesačnej báze žalobca predkladal svedkovi, ktorý ich\npodpisoval a žalobca na ich základe vykonal fakturáciu. Napriek tomu, že z výpovede svedka nevyplýva,\nči a kedy presne došlo k dohode o cene, aj v prípade, ak táto nebola dohodnutá v čase dohody o\npredmete zmluvy, bola v zmysle § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka určená dodatočne a v zmysle\n§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka aj praxou, ktorú medzi sebou sporové strany zaviedli, keďže pri\nvýklade vôle sa berie náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane praxe, ktorú\nstrany medzi sebou zaviedli, ako aj na následné správanie strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Keďže\n\ntak zo súpisov prác, ako aj z faktúr za obdobie do dňa 31.12.2020, ktoré boli žalovaným uhradené (táto\nskutočnosť je nesporná), vyplýva cena 35,- eur/hod. bez DPH (na faktúrach navýšená o DPH), je zjavné,\nže žalovaný o cene za obsluhu OST vedel, a tým, že faktúry uhrádzal, ju akceptoval. Skutočnosť, že\nslužby boli vo fakturovanom rozsahu riadne vykonané, vyplynulo tak zo súpisov prác za obdobie odo dňa\n01.01.2021 do 31.03.2021, ktoré boli technickým riaditeľom žalovaného, svedkom W.. T. N., podpísané,\nako aj z výpovede svedka, ktorý potvrdil, že súpis prác mu bol raz mesačne odovzdaný a nemal dôvod\nho spochybňovať, keďže práce boli vždy odvedené správne. Poukázal na fakt, že žalovaný o predmete\na fakturovanej cene vedel, keďže svedok uviedol, že faktúry odovzdával účtovníčkam, ktoré sledujú\nsplatnosť a aj ich odsúhlasenie žalovaným. Žalovaný tak mal, alebo minimálne mal mať vedomosť o\nprácach, faktúrach a fakturovanej cene, keďže prvé tri faktúry uhradil a až následné tri ďalšie faktúry\nnamietal.\n25. Žalovaný v odvolaní namietané skutočnosti nepreukázal, ani raz počas poskytovania služieb\nskúšobnej prevádzky nesporoval výšku odmeny, ktorú počas skúšobnej prevádzky riadne uhrádzal\na ani nevyzval žalobcu na uzavretie písomnej zmluvy o dočasnej prevádzke OST. Naopak v konaní\nbolo preukázané, že žalobcom skôr vystavené faktúry akceptoval, nepreukázal skutočnosť, že by ich\nnamietal, odsúhlasil ich uhradením bez pripomienok a zaúčtoval.\n26. Žalovaným namietané odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd prvej inštancie na základe\nsprávne ustáleného skutkového stavu, vyplývajúceho z posúdenia nároku žalobcu, aplikoval správne\nustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.\nV konaní sa nevyžadovalo vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania. Z vyššie uvedených dôvodov\nodvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť\nsprávnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.\n1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cb/6/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}