{"guid": "a3f0404d-b77c-4772-a87f-773068832b93:18700b82-d80e-4393-8f2e-1ad23f41a9f7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6122207879.2", "spisova_znacka": "2Cob/90/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/90/2024 z 14. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. apríla 2026, sp. zn. 2Cob/90/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6122207879.2", "identifikacne_cislo": "6122207879", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2026-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-1", "nazov": "§ 269 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18700b82-d80e-4393-8f2e-1ad23f41a9f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122207879.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6122207879.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6122207879.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/90/2024\n6122207879\n14. 04. 2026\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2026:6122207879.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: P R O B U G A S a.s.,\nNám. 1. mája 18, Bratislava - metská časť Staré Mesto 811 06, IČO: 47 695 421, zastúpeného: Capitol\nLegal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III, Einstienova 19, Bratislava - mestská časť\nPetržalka 851 01, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: LAMPOGAS.sk s. r. o., Námestie Andreja Hlinku\n3, Bratislava - mestská časť Rača 831 06, IČO: 44 930 844, zastúpeného: Bird & Bird s.r.o. advokátska\nkancelária, Landererova 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 44 275 862, o zaplatenie\n100.972,50 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.\nk. B2-25Cb/61/2022 - 253 zo dňa 5.10.2023 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/61/2022 - 253 zo dňa\n5.10.2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie\nplatobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 5.1.2022 domáhal zaplatenia sumy\n100.972,50 EUR s prísl., titulom neuhradenia provízie v zmysle Zmluvy o spolupráci pri prevádzkovaní\nLPG staníc LAMPOGASU v sieti čerpacích staníc OMV zo dňa 16.8.2016 (ďalej iba Zmluva). Žalobu\nodôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 16.8.2018 Zmluvu o spolupráci pri prevádzkovaní\nLPG staníc LAMPOGASU v sieti čerpacích staníc OMV, predmetom ktorej bol na jednej strane jeho\nzáväzok poskytovať pre žalovaného služby podľa individuálnych požiadaviek a na druhej strane záväzok\nžalovaného mesačne mu platiť dohodnutú odplatu vo forme provízie v zmysle vzorca uvedeného v bode\n3.1 Zmluvy. Na základe Zmluvy žalovaný riadne plnil svoje zmluvné povinnosti až do roku 2020.\n3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný nárok neuznal, keď poukázal na to, že\nstrany sporu uzatvorili dňa 16.8.2016 Zmluvu, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalobcu\npo dobu platnosti Zmluvy poskytovať mu služby v zmysle bodu 1.2 Zmluvy (teda nie podľa individuálnych\npožiadaviek žalovaného ako to tvrdí žalobca v návrhu) a na druhej strane jeho záväzok mesačne platiť\nžalobcovi províziu v zmysle vzorca uvedeného v bode 3.1 Zmluvy v spojení s postupom podľa bodu\n3.2 Zmluvy. Bol to žalobca, ktorý si neplnil zmluvné povinnosti a záväzky zo Zmluvy, najmä v zmysle\nbodu 1.2 Zmluvy, a to práve počas obdobia, za ktoré žalobca vystavil predmetné faktúry. Už listom\nzo dňa 19.3.2021 požiadal žalobcu, aby mu preukázal, ktoré z dohodnutých povinností (služieb) v\n\nZmluve za fakturované obdobia v zmysle predmetných faktúr, požadovaných na zaplatenie splnil, resp.\nvôbec aké plnenie mu v súlade so Zmluvou poskytol, s požiadavkou na uvedenie identifikácie týchto\npovinností, rozsahu a dátumov ich splnenia. Napriek uvedenému žalobca neuviedol a neidentifikoval\ndoteraz žiadne poskytnutie služieb v zmysle Zmluvy, pričom sám žalobca uvádza, že predmetom Zmluvy\nboli obojstranné záväzky. Žalobca nemôže požadovať uhradenie nejakých finančných súm za služby,\nktoré pre neho reálne nevykonával, resp. ich nevie zdokladovať. Všetky žalobcom vystavené faktúry nie\nsú vystavené v súlade so Zmluvou, keďže pre výpočet provízie podľa bodu 3.1 a 3.2 Zmluvy sú dané\njasné pravidlá, postup a vzorec k výpočtu provízie, pričom žalobca v návrhu nepreukázal oprávnenosť\nsúm predmetných faktúr čo do dôvodu a výšky, tieto ničím nepodložil, a to nielen pri fakturácii ale ich\nneosvedčil ani s podaným návrhom. Nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že údajne ak žalovaný do roku\n2020 mesačne uhrádzal províziu, bola založená obchodná prax medzi zmluvnými stranami.\n4. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy\n100.972,50 EUR vrátane úroku z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti\njednotlivej faktúry do zaplatenia. Žalobca oprávnenosť žalovanej pohľadávky odôvodňoval tým, že v\nzmysle uzavretej zmluvy mu vznikol nárok na províziu, ktorú vyúčtoval faktúrami č. 252200136, č.\n252200249, č. 252200373, č. 252200456, č. 252200489, č. 252210067 a č. 252210418.\n5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 269 ods. 1 Obch. zákonníka a príslušných ustanovení\nZmluvy. Poukázal na to, že nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť\ntvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami,\npredovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné\na rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové\nokolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným\npredpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie\npovinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú\nsankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo\nneúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd\npovažuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.\n6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných\ndôkazov. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má sporová strana jednak povinnosť\ntvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého\nrozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, čo je v tomto prípade žalobca.\nDôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, či sú v konaní\npreukázané jeho tvrdenia a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci\nsamej v jeho prospech. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto možno konštatovať, že žalobcovi\nnevzniklo právo na zaplatenie žalovanej istiny a príslušenstva, nakoľko nepreukázal, že žalovanému\njednak poskytol v rozhodnom období služby v zmysle článku 1. bodu 1.2 Zmluvy a zároveň nepreukázal,\nakým spôsobom (za použitia akých veličín) dospel k určeniu výšky provízie v jednotlivých faktúrach.\n7. V danom spore o zaplatenie provízie za poskytnuté služby má žalobca bremeno tvrdenia, že so\nžalovaným uzavrel príslušnú zmluvu a že žalovaný dojednanú províziu riadne a včas nezaplatil. Z tohto\nbremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že\nzmluva bola uzavretá a dojednané služby poskytol. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol\nako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť,\nže províziu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy, alebo že plnenie mu nebolo poskytnuté. Ide tu\no rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako\nvymedzuje právna norma, resp. zmluva ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce\nžalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.\n8. Podľa súdu prvej inštancie, v prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným\nuzavrel zmluvu o spolupráci, že v nej dojednané služby aj reálne poskytol a že žalovaný dohodnutú\nprovíziu neuhradil. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy,\nteda existenciu právneho vzťahu z dohodnutých služieb a ich skutočné poskytnutie. Uzavretie zmluvy\nžalobca preukázal predložením jej písomného vyhotovenia (medzi sporovými stranami ani nebola táto\nskutočnosť sporná). Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že služby mu neboli poskytnuté,\nbolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenie, že služby riadne poskytol. Tento záver možno\n\nvyvodiť aj uplatnením spomínanej tzv. negatívnej dôkaznej teórie na danú situáciu. Žalovaný poprel\ndodanie služieb zo strany žalobcu a vo svojej podstate tak tvrdil ich neexistenciu. Preukázanie nedodania\nslužby (reálnej neexistencie) nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, lebo podľa uvedenej\nteórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje.\n9. Záver súdu o nepreukázaní poskytnutého plnenia zo strany žalobcu nemôže zmeniť ani jeho\npoukazovanie na tú skutočnosť, že žalovaný predtým nedodanie služieb nenamietal. V neposlednom\nrade súd poukázal na nemenej závažnú skutočnosť, že žalobcom vyčíslenú províziu nie je možné\nverifikovať.\n10. Vzhľadom na uvedené závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách súd prvej inštancie\nrozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.\n11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1\npísm. f) CSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n12. Žalobca poukazuje na závažnú vadu argumentácie súdu prvej inštancie, ktorá vyústila do\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa podľa jeho názoru nijak nevysporiadal s tvrdením\nžalobcu, v zmysle ktorého zmluva o spolupráci nebola založená na ekvivalentnom plnení. Má za to, že\nsúd nie je povinný poskytnúť odpoveď na každý skutkový a právny argument strany, v prejednávanom\nspore však otázka ekvivalentnosti plnenia je podstatná z hľadiska výkladu zmluvy a následne pre\nsprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že Zmluva o spolupráci predstavuje základný rámec fungovania\nzmluvného vzťahu a sú v nej zakotvené viaceré, nie vždy na seba ekvivalentne nadväzujúce, práva\na povinnosti zmluvných strán. Z článku 1.2 Zmluvy je možné vyvodiť, že nárok žalobcu na províziu\npredstavuje osobitný zmluvný mechanizmus, mimo rámca ostatných práv a povinností zmluvných strán.\nV zmysle článku 1.2 zmluvy o spolupráci PROBUGAS sa na základe tejto Zmluvy zaväzuje, že počas\ndoby jej platnosti poskytne LAMPOGASU služby nevyhnutné za účelom riadneho prevádzkovania LPG\nStaníc umiestnených v sieti Čerpacích staníc OMV. Na článok 1.2 zmluvy však nenadväzuje platobná\npovinnosť žalovaného, ale nasleduje ustanovenie bodu 1.3 zmluvy. Zmluva o spolupráci v článku 1.3\nupravuje celkom zjavne iný obsah zmluvnej spolupráce, konkrétne rozširovanie LPG staníc žalovaného.\nV článku 1.3 nie je ani zmienka o tom, že by práva a povinnosti vyplývajúce z rozširovania LPG staníc\nboli spojené so zmluvnými povinnosťami žalobcu vymedzenými v predchádzajúcom ustanovení bodu\n1.2 zmluvy o spolupráci.\n13. Namieta, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutočnosti, že žalobca nedodával\nžalovanému služby vymedzené v bode 1.2 zmluvy, pričom však zmluva o spolupráci províziu neviaže\nna tieto služby, ale na výstavbu LPG staníc. Ako tomu článok 1.3 zmluvy o spolupráci nasvedčuje,\nzmluvný nárok žalobcu vznikol z titulu podpory pri výstavbe LPG staníc, pričom na províziu mal nárok\nkaždý mesiac, bez ohľadu na to, či v konkrétnom mesiaci došlo k plneniu. Súd prvej inštancie podľa\nneho pochybil, keď v plnom rozsahu prijal jednoduchú žalovaným nastolenú koncepciu, v zmysle\nktorej za faktúry vystavené žalobcom nebolo poskytnuté žiadne plnenie. Žalobca pritom v konaní\npred súdom prvej inštancie dostatočne zdôrazňoval, že zmluva o spolupráci nie je založená na\nkaždomesačnej vzájomnosti. Na tomto fakte nič nemení ani žalovaným fabulovaný rozpor s poctivým\nobchodným stykom. Rozhodovacia prax vyšších súdnych inštancií dospela k jednoznačnému záveru,\nže v obchodnoprávnych vzťahoch sa nevyžaduje plnenie rovnomerne, ale môže dôjsť k neproporčnému\nzmluvnému vzťahu, čo však nezakladá neplatnosť zmluvy.\n14. Podľa žalobcu, žalovaný si bol vedomý svojej zmluvnej povinnosti, napokon túto roky plnil. Súd prvej\ninštancie sa obmedzil na konštatovanie, že v rozhodnom období za vystavené faktúry nebolo zo strany\nžalobcu poskytované žiadne plnenie. Pre posúdenie zmluvného vzťahu však bolo nevyhnutné skúmať,\nako fungoval zmluvný mechanizmus strán v predchádzajúcich rokoch. Ak totiž žalobca poskytoval\nžalovanému pomoc pri výstavbe a manažmente LPG staníc počas trvania zmluvy, mal nárok na zmluvnú\nodmenu bez ohľadu na to, či každý mesiac niečo plnil. Žalovaný sám pristúpil na zmluvný variant\nprovízie. Jedná sa o zmluvu v režime obchodného zákonníka, kde žalovaný si vybral platenie mesačnej\nprovízie žalobcovi. Zmluvný mechanizmus medzi stranami fungoval v zásade bezproblémovo do začatia\npandémie spôsobenej vírusom covid-19. Žalovaný na výzvy žalobcu na úhradu dlžnej sumy reagoval\ntak, že faktúry nevie uhradiť z dôvodu covid situácie (komunikácia je súčasťou súdneho spisu).\n\n15. Podľa jeho názoru z konania žalovaného je zrejmé, že jeho prejav vôle uzavrieť predmetnú zmluvu\nv predloženom znení nemožno považovať za konanie, ktoré by stavalo žalovaného do postavenia\nznevýhodnenej strany. Žalovaný mal možnosť sa k návrhu zmluvy vyjadriť a upraviť si zmluvu podľa\nsvojich predstáv. Zmluvy, ktoré obsahujú vzájomne neekvivalentné zmluvné protiplnenia, nie sú ako\ntaké v rozpore s dobrými mravmi a teda nemôžu byť neplatné v zmysle 39 Občianskeho zákonníka.\nVzhľadom na vyššie uvedené a z dôvodu, že žalovaný nenamietal a preukázateľne súhlasil s uzavretím\nzmluvy a s predmetnými zmluvnými článkami provízie, nie je možné samotný nepomer vzájomných\nplnení považovať za dôvod neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným\nstykom. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s právnou argumentáciu žalobcu týkajúcou sa\nvzájomnosti plnenia, podstatnou pre náležité posúdenie sporu.\n16. Namieta, že v bode 24 Rozsudku súd prvej inštancie podrobne rozoberá faktúry, ktoré boli podkladom\nžaloby. Žalobca považuje za neprípustnú nadmernú aktivitu súdu vo vzťahu k jednotlivým faktúram,\ntotiž žalovaný vo svojich podaniach nevenoval takú pozornosť výpočtu fakturovanej sumy ako súd prvej\ninštancie. Žalovaný spochybňoval faktúry ako celok a právny dôvod ich vzniku, hlbšie však ich výšku a\nspôsob výpočtu neskúmal. Nie je možné súhlasiť s nahradením procesnej aktivity žalovaného súdom,\nktoré v prejednávanej veci nastalo.\n17. Žalobca na základe vyššie uvedených dôvodov, za účelom zabezpečenia svojej uplatňovanej\npohľadávky navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa\n5.10.2023, sp. zn. B2-25Cb/61/2022-253 zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že celá argumentácia žalobcu o údajnej\n„neekvivalentnosti“ plnení strán sporu zo Zmluvy o spolupráci vychádzala zo snahy žalobcu odkloniť\npozornosť súdu od zjavnej dôkaznej núdze žalobcu, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie nevedel\npreukázať a ani nepreukázal, že by počas celého obdobia, kedy Zmluva o spolupráci mala byť medzi\nstranami sporu realizovaná, poskytol žalovanému akékoľvek plnenie v rámci povinností vymedzených\nv bode 1.2 Zmluvy o spolupráci.\n19. Nesúhlasí so žalobcom, že „súd prvej inštancie mechanicky cituje ustanovenia zmluvy o spolupráci,\npričom sa však nijak nevenuje ich interpretácii“. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je bez\nakýchkoľvek pochybností zrejmé, ako súd prvej inštancie interpretoval ustanovenia Zmluvy o spolupráci,\na ako posúdil práva a povinnosti strán sporu zo Zmluvy o spolupráci. Žalovaný podotýka, že\nargumentácia žalobcu je od začiatku sporu nekonzistentná a vnútorne rozporná. Žalovaný poukazuje\nna to, že sám žalobca popisuje vzťah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich zo\nZmluvy ako jasne synalagmatický už v návrhu na vydanie platobného rozkazu nasledovne: „Žalobca a\nžalovaný uzatvorili dňa 16.8.2016 „Zmluvu o spolupráci pri prevádzkovaní LPG staníc LAMPOGASU\nv sieti Čerpacích staníc OMW“ ..., predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalobcu poskytovať\npre spoločnosť žalovaného služby podľa individuálnych požiadaviek žalovaného a na strane druhej,\nzáväzok spoločnosti žalovaného mesačne zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu vo forme provízie v\nzmysle vzorca uvedeného v bode 3.1 Zmluvy.“. Následne žalobca reagoval v bode 4. vyjadrenia k odporu\nzo dňa 23.03.2022, k povahe vzájomnosti plnenia nasledovným spôsobom: „Je nevyhnutné podotknúť,\nže žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu ho ani raz nevyzval na splnenie povinnosti, resp. ani raz\nmu nevytkol akékoľvek vadné plnenie“, pričom žalobca ďalej pokračoval „Na druhej strane však ostáva\nfaktom, že je to práve žalobca, ktorý iniciatívne bráni svoje práva voči žalovanému a ten musí uniesť\nokrem tvrdenia aj dôkazné bremeno, že mu služby neboli dodané.“ Žalobca sa teda, v rozpore s tzv.\nnegatívnou dôkaznou teóriou, snažil preniesť na žalovaného dôkazné bremeno ohľadom preukázania\nskutočnosti, že žalobca žalovanému nikdy žiadne plnenia podľa Zmluvy o spolupráci neposkytol. Súd\nprvej inštancie však správne zdôraznil (body 2.1 a 2.5 tohto vyjadrenia vyššie), že pokiaľ sa žalobca\ndomáhal peňažného plnenia na základe Zmluvy o spolupráci, pričom žalovaný sa (okrem iného) bránil\nnámietkou, že mu žalobca nikdy žiadne plnenie podľa Zmluvy o spolupráci neposkytol, v súlade s tzv.\nnegatívnou dôkaznou teóriou bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že svoje povinnosti podľa\nZmluvy o spolupráci plnil.\n20. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v súdenej veci v žiadnom prípade nejde o „nepomer“ alebo\nnevyváženosť vzájomných plnení žalobcu a žalovaného podľa Zmluvy o spolupráci (ako podsúva\n\nžalobca), ale o to, že žalobca nikdy žalovanému žiadne plnenie podľa Zmluvy o spolupráci neposkytol,\na napriek tomu od žalovaného žiadal plnenie peňažných povinností žalovaného. Súd prvej inštancie\nsa preto nemohol zaoberať (údajnou) námietkou žalobcu, že „Zmluva o spolupráci nebola založená na\nekvivalentnom plnení“, keďže takáto námietka žalobcu pre konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nnebola vôbec relevantná. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany pred súdom prvej inštancie totiž\nnenamietal, že žalobca žalobou požaduje od žalovaného peňažné plnenie, ktoré by bolo nepomerné\n(nevyvážené) k plneniu poskytnutému žalobcom.\n21. Podľa jeho názoru, bez ohľadu na to, že peňažné plnenie žalovaného podľa Zmluvy o spolupráci\nje označené ako „provízia“, a aj bez ohľadu na zmluvne stanovený spôsob výpočtu jeho výšky, ide o\npeňažné plnenie žalovaného podľa Zmluvy o spolupráci za plnenia žalobcu podľa Zmluvy o spolupráci\n(bod 1.2). Znenie Zmluvy o spolupráci neposkytuje priestor pre iný výklad. Súd prvej inštancie správne\nvychádzal z tohto výkladu, pričom na základe skutkového zistenia, že žalobca žalovanému žiadne\nplnenie podľa Zmluvy o spolupráci neposkytol, nepriznal žalobcovi nárok na požadované peňažné\nplnenie od žalovaného podľa Zmluvy o spolupráci. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu v bode 13.\nodvolania, že „zmluva o spolupráci províziu [údajne] neviaže na tieto služby [t.j. služby, ktoré mal žalobca\nposkytovať podľa bodu 1.2 zmluvy], ale na výstavbu LPG staníc“. Výstavbu LPG staníc zabezpečoval\nžalovaný, nie žalobca; viď bod 1.2 Zmluvy o spolupráci, ktorý v odvolaní cituje aj žalobca, konkrétne:\n„... Zmluvné strany sa dohodli, že LAMPOGAS bude výstavbu nových LPG Staníc zabezpečovať\ndodávateľsky alebo vlastnými kapacitami...“. Túto argumentáciu žalobca v bode 20. odvolania dotiahol\nad absurdum, pokiaľ žalobca tvrdí, že „ak žalovaný počas spolupráce rozširoval sieť LPG staníc, bez\nakýchkoľvek pochybností trval na zmluve o spolupráci a musel zároveň uhrádzať aj províziu, ako odmenu\nžalobcu“, teda bez ohľadu na to, či žalobca vôbec poskytol žalovanému akékoľvek plnenia.\n22. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec netvrdil, že\nžalobca poskytol žalovanému (akúkoľvek) podporu pri výstavbe LPG staníc. Skutkové tvrdenie žalobcu,\nže žalovanému (údajne) poskytoval/poskytol podporu pri výstavbe LPG staníc je preto prostriedkom\nprocesného útoku, ktorý nebol žalobcom uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a pre ktorého\nuplatnenie ako novoty v odvolacom konaní nie sú splnené podmienky podľa § 366 CSP. Takýto tento\nprostriedok procesného útoku žalobcu je preto v odvolacom konaní neprípustný. Žalovaný navyše,\nz dôvodu právnej istoty, týmto výslovne popiera skutkové tvrdenie žalobcu, že žalobca kedykoľvek\nposkytol žalovanému akúkoľvek podporu pri výstavbe LPG staníc.\n23. Argumentáciu žalobcu (bod 25. odvolania) vo vzťahu k „nadmernej“ aktivite súdu pri analýze faktúr\npriložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu označil ako účelovú a zavádzajúcu. Žalovaný\npoprel argumentáciu žalobcu, že „žalovaný [údajne] spochybňoval faktúry ako celok a právny dôvod\nich vzniku, hlbšie však ich výšku a spôsob výpočtu neskúmal.“ Má za to, že pokiaľ sa žalobca v\nkonaní domáha zaplatenia provízie, na ktorú mu mal (údajne) vzniknúť nárok vo výške stanovenej\npodľa vzorca uvedeného v bode 3.1 Zmluvy o spolupráci, povinnosťou žalobcu pochopiteľne bolo\npreukázať nielen fakturovanie provízie (predložením jednotlivých faktúr), ale aj preukázať jednotlivé\nhodnoty ukazovateľov, vstupujúcich do daného vzorca. Žalobca však v tomto smere žiadne dôkazy\nnepredložil, ani neoznačil, a preto žalobca musí znášať s tým nevyhnutne spojený procesný dôsledok\nneúspechu vo veci.\n24. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací\nsúd napadnutý rozsudok potvrdil.\n25. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.4.2024. Má za to, že žalovaný\nvo svojom vyjadrení ako aj súd v Rozsudku odignorovali podstatnú časť argumentácie žalobcu, ktorý\nopakovane poukazoval na skutočnosť, že Zmluva o spolupráci neviaže úhradu provízie na pravidelné\nplnenie poskytnuté žalobcom (čím žalobca netvrdí, že plnenie neposkytol). Žalobca totiž od podania\nžaloby jednoznačne deklaroval, že úhrada provízie má celkom odlišný režim, ako vzájomné práva a\npovinnosti zmluvných strán vyplývajúce z údržby LPG staníc. Žalobca opakovane poukazoval na to,\nže Zmluva o spolupráci obsahuje viac zmluvných mechanizmov v jednej listine. Žalovaný ako aj súd\nprvej inštancie prijali najjednoduchší (avšak nie správny) záver o simplexnej zmluve obsahujúcej jeden\nzmluvný vzťah, ktorý mal byť založený na ekvivalentnej vzájomnosti. Súd prvej inštancie sa vôbec\nnezaoberal možnosťou zloženej zmluvy, ktorá v jednej listine zachytáva viac dojednaní, ktoré na seba\nvôbec nemusia byť naviazané.\n\n26. Poukázal na to, že vo svojich písomných vyjadreniach pred súdom prvej inštancie ako aj v\nodvolaní žalobca zdôraznil, že Zmluva o spolupráci je bezpochyby z pohľadu zaväzkovoprávneho\nzmiešanou (zloženou) zmluvou. Zo zmluvy vôbec nevyplýva vzájomná prepojenosť, podmienenosť,\npríp. vzájomnosť (synalagmatickosť) dvoch zmluvných dojednaní, ktoré existujú popri sebe v jednej\nlistine. Plnenia zmluvných strán vyplývajúce zo Zmluvy o spolupráci nepodmieňujú iné plnenia, preto\ntvoria samostatnú a úplne oddeliteľnú časť, môžu samostatne existovať aj bez dodávania pravidelných\nslužieb žalobcom. Nie je správne dve dojednania zachytené v jednej listine „skrížiť“ ako to spravil\nsúd prvej inštancie v Rozsudku. Pravidelné poskytovanie služieb žalobcom nebolo podmienkou pre\nplatenie provízie a žalobca by si svoje zmluvné povinnosti splnil aj v prípade, ak by služby pravidelne\nneposkytoval a nárok na províziu by mal naďalej. Hlavným zmyslom zmluvy o spolupráci je výstavba\nLPG staníc, pričom záväzok žalobcu dodávať služby za dohodnutých podmienok bol až druhou zložkou\nplnenia, ktoré malo nastať pri prevádzke. Zmluva o spolupráci je nepomenovanou zmiešanou zmluvou\nobsahujúcou viac predmetov zmluvy, pričom aj s prihliadnutím na predmet zmluvy je zrejmé, že obsahuje\nvo svojom texte viac oddeliteľných plnení a záväzkov, ktoré sa však zmluvné strany rozhodli poňať do\ntextu jednej zmluvy.\n27. Žalobca má za to, že zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o spolupráci za účelom realizovania výstavby\nLPG staníc práve z dôvodu, že žalobca je dodávateľom LPG, ktoré bolo do zariadení žalovaného\ndodávané a následne predávané konečným spotrebiteľom. Teda bolo v záujme žalobcu napomáhať\npri výstavbe a rozširovaní LPG staníc žalovaného a následne sa podieľať na pozitívnom výsledku\nz rozširovania siete LPG staníc vo forme provízie. Rozsudok súdu v obchodnoprávnej veci neguje\nzákladný zmysel podnikania, ktorým je dosiahnutie zisku. Je len ťažko predstaviteľné, že by bolo\nzáujmom žalobcu napomáhať pri výstavbe LPG staníc, t.j. umožniť podnikanie žalovaného s využitím\nknow-how žalobcu, ak by predmetom zmluvy nebol zároveň podiel na predaji tovaru žalovaného (alebo\nakékoľvek iné plnenie). Žalobca nemohol mať záujem na výstavbe LPG staníc práve pre žalovaného,\nak by nemal z uvedeného hospodársky prospech. Ak by boli pravdivé tvrdenia žalovaného, že žalobca\nsa musel podieľať len na údržbe existujúcich LPG staníc (plnenie vymedzené v bode 1.2 zmluvy), celá\nzmluvná konštrukcia by nedávala ekonomický zmysel. S ohľadom na strategický zámer, dodávateľskú\nčinnosť a podnikateľské aktivity žalobcu by teda taký stav bol neprijateľný. Aj napriek tomu, že žalovaný\nvytýka žalobcovi nedodržanie zmluvy, je to práve žalovaný, ktorý účelovo vyberá tie časti z ustanovení\nzmluvy a Obchodného zákonníka, ktoré sa mu do jeho argumentácie hodia. Žalovaný pritom sám\nopomína ust. § 275 ods. 1 Obchodného zákonníka.\n28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.5.2024. Má za to, že argumentácia\nžalobcu je len reakciou žalobcu na jeho dôkaznú núdzu vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, či vôbec\nnejaké služby podľa bodu 1.2 Zmluvy o spolupráci žalovanému kedykoľvek poskytol, a z neunesenia\ntohto dôkazného bremena nevyhnutne vyplývajúci neúspech žalobcu, ktorého žalobu súd prvej inštancie\nnapadnutým rozsudkom po správnosti zamietol. Ako už žalovaný uviedol vo vyjadrení zo dňa 12.02.2024\nk odvolaniu žalobcu, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie takúto argumentáciu vôbec neuplatnil.\nNaopak, žalobca tvrdil, že povinnosti podľa bodu 1.2 Zmluvy o spolupráci plnil, hoci na preukázanie\ntakéhoto tvrdenia nepredložil alebo neoznačil žiaden dôkaz. Vo vzťahu k Zmluve o spolupráci žalobca\nargumentoval výlučne prípustnosťou vzájomného nepomeru plnení sporových strán. Je preto zrejmé,\nže táto nová argumentácia žalobcu je len účelová. Navyše, celá „nová“ argumentácia žalobcu nemá\noporu v priebehu a vykonanom dokazovaní v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobcom v konaní\npred súdom prvej inštancie nebolo tvrdené ani preukázané, že Zmluva o spolupráci bola uzavretá „ako\nlistina zahŕňajúca viac zmlúv“. Rovnako podľa jeho názoru nie je dôvodné ani aplikovať ustanovenia\no výklade právnych úkonov podľa vôle konajúcich strán, keďže žalobca v konaní pred súdom prvej\ninštancie vôbec netvrdil ani nepreukázal, že jeho vôľou pri uzavretí Zmluvy o spolupráci bolo dosiahnuť\núpravu, podľa ktorej (a) žalobca mal poskytovať plnenia podľa bodu 1.2 Zmluvy o spolupráci, bez\nakéhokoľvek protiplnenia žalovaného, a zároveň (b) žalovaný mal platiť províziu, bez akéhokoľvek\nprotiplnenia žalobcu - resp. „za poskytnutie know-how pri výstavbe LPG staníc a rozširovaní siete\nžalovaného.“\n29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 30.3.2026.\n\nPo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a následnými\nvyjadreniami sporových strán, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné\nvyhovieť.\n30. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n31. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na\nzáklade vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých\ndôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený\nskutkový stav správne právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím\nnámietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.\n32. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia sumy\n100.972,50 EUR s prísl. titulom neuhradenia provízie v zmysle Zmluvy o spolupráci pri prevádzkovaní\nLPG staníc LAMPOGASU v sieti čerpacích staníc OMV zo dňa 16.8.2016. Podľa súdu prvej inštancie\n“v prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o spolupráci,\nže v nej dojednané služby aj reálne poskytol a že žalovaný dohodnutú províziu neuhradil. Z tohto\nbremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu\nz dohodnutých služieb a ich skutočné poskytnutie. Uzavretie zmluvy žalobca preukázal predložením\njej písomného vyhotovenia (medzi sporovými stranami ani nebola táto skutočnosť sporná). Pokiaľ\nsa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že služby mu neboli poskytnuté, bolo povinnosťou žalobcu\npreukázať svoje tvrdenie, že služby riadne poskytol. Tento záver možno vyvodiť uplatnením tzv.\nnegatívnej dôkaznej teórie na danú situáciu. Žalovaný poprel dodanie služieb zo strany žalobcu.“ Súd\nprvej inštancie teda žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a\ndôkazné bremeno, čo vedie k strate sporu.\n33. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej závažná vada argumentácie\nsúdu prvej inštancie vyústila do nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa podľa jeho názoru\nnijak nevysporiadal s jeho tvrdením, že Zmluva o spolupráci nebola založená na ekvivalentnom plnení,\nsúd prvej inštancie mechanicky cituje ustanovenia zmluvy o spolupráci, pričom sa však nijak nevenuje\nich interpretácii. Vytýka súdu, že sa nikde nevenoval argumentom žalobcu, že plnenie označené\nako „provízia“ nekorešponduje s povinnosťami žalobcu tak ako sú vymedzené v bode 1.2. zmluvy o\nspolupráci.\n34. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že strany sporu sú povinné\noznačiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Ak teda\nsúd vyhodnotil zmluvný vzťah ako synalagmatický, vychádzal z tvrdení žalobcu, ktorý už v žalobe\nargumentoval, že predmetom Zmluvy o spolupráci bol na jednej strane záväzok žalobcu poskytovať\npre spoločnosť žalovaného služby podľa individuálnych požiadaviek žalovaného a na strane druhej,\nzáväzok spoločnosti žalovaného mesačne zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu vo forme provízie v\nzmysle vzorca uvedeného v bode 3.1 Zmluvy. Následne žalobca v odpore zo dňa 23.03.2022 k povahe\nvzájomnosti plnenia argumentoval tým, že žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu mu nevytkol\nakékoľvek vadné plnenie a žalovaný musí uniesť okrem tvrdenia aj dôkazné bremeno, že mu služby\nneboli dodané.\n35. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej\nstrany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im\nzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady\npotom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nStrana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet\n(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,\nktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019\nz 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.\n20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).\n\n36. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje\nna skutočnosť, že žalobca sa na základe tvrdení v žalobe domáhal zaplatenia provízie vo výške\n100.972,50 EUR s prísl., pričom svoje tvrdenia preukazoval Zmluvou o spolupráci a vystavenými\nfaktúrami. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že žalobca žalobou požaduje od\nžalovaného peňažné plnenie napriek tomu, že žalobca žalovanému nikdy žiadne plnenie podľa Zmluvy\no spolupráci neposkytol. Súd prvej inštancie sa správne zameral na skúmanie skutkovej otázky, či\nžalobca žalovanému vôbec nejaké plnenie podľa Zmluvy o spolupráci poskytol. Na základe výsledkov\ndokazovania súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca poskytnutie žiadneho plnenia žalovanému\npodľa Zmluvy o spolupráci nepreukázal a dôkazné bremeno nie je možné preniesť na žalovaného.\n37. Odvolací súd konštatuje, že v odvolaní už žalobca od tohoto tvrdenia upustil a svoju obranu výslovne\nzameral na tvrdenie, že zmluvný nárok žalobcu vznikol z titulu podpory pri výstavbe LPG staníc, pričom\nna províziu mal nárok každý mesiac, bez ohľadu na to, či v konkrétnom mesiaci došlo k plneniu. Poukázal\nna to, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutočnosti, že žalobca nedodával žalovanému\nslužby vymedzené v bode 1.2 zmluvy, pričom však zmluva o spolupráci províziu neviaže na tieto služby,\nale na výstavbu LPG staníc.\n38. Podľa Článku 1. bod 1.1. Zmluvy, predmetom tejto zmluvy (ďalej len ako „Zmluva“) je úprava práv a\npovinností zmluvných strán pri prevádzkovaní LPG Staníc LAMPOGASU umiestnených v sieti Čerpacích\nstaníc OMV, ktorých zoznam je uvedený v Prílohe 1 tejto Zmluvy a špecifikácia nároku PROBUGASU\nna províziu z predaja LPG na týchto LPG Staniciach Konečným spotrebiteľom.\n39. Podľa Článku 1. bod 1.2 Zmluvy, PROBUGAS sa na základe tejto Zmluvy zaväzuje, že počas doby\njej platnosti poskytne LAMPOGASU služby nevyhnutné za účelom riadneho prevádzkovania LPG Staníc\numiestnených v sieti Čerpacích staníc OMV v nasledovnom rozsahu:\n1.2.1. Údržba, revízie a opravy LPG Staníc\n1.2.2. Školenie personálu na LPG Staniciach\n1.2.3. Spolupráca pri dodávkach LPG do LPG Staníc\n1.2.4. Kontrola a vyhodnocovanie predaja LPG cez LPG Stanice\n1.2.5. Konzultačné a poradenské služby pri prevádzkovaní LPG Staníc\n1.2.6. Prieskum trhu a vyhodnotenie podmienok za účelom výstavby nových LPG Staníc.\n40. Podľa Článku 1. bod 1.3. Zmluvy, LAMPOGAS má záujem rozširovať počet LPG staníc ako\npredajných miest OMV na Čerpacích staniciach OMV. Každá takto zriadená nová LPG stanica bude\nzaradená do zoznamu čerpacích staníc v Prílohe 1, ktorú zmluvné strany potvrdia obojstranným\npodpisom, čím sa nové znenie Prílohy stane súčasťou tejto Zmluvy. PROBUGASU vzniká nárok na\nProvíziu podľa bodu 3.1 Zmluvy z Hrubej marže LAMPOGASU vypočítanej z celkového objemu LPG\npredaného Konečným spotrebiteľom cez takto novozriadené LPG Stanice na Čerpacích staniciach OMV\naž po splatení nákladov na zriadenie tejto LPG Stanice. Zmluvné strany sa dohodli, že LAMPOGAS\nbude výstavbu nových LPG Staníc zabezpečovať dodávateľsky alebo vlastnými kapacitami, pričom pred\nzačatím výstavby je povinný najprv vyhlásiť ponukové konanie s výzvou na predloženie cenových ponúk\n3 dodávateľom, z ktorých jedným osloveným musí byť vždy PROBUGAS. Rozhodujúcim kritériom pre\nvýber dodávateľa je najnižšia ponúknutá pevná cena podľa zadania. V prípade, že sa LAMPOGAS\nrozhodne uskutočniť výstavbu LPG Stanice vlastnými kapacitami alebo iným dodávateľom ako\nPROBUGAS, náklady na jej vybudovanie nesmú vo finančných vyjadrení prevýšiť ponuku PROBUGAU\nv uskutočnenom ponukovom konaní.\n41. Podľa Článku 3. bod 3.1. Zmluvy, veta prvá, zmluvné strany sa dohodli, že PROBUGAS má nárok na\nProvíziu vo výške 25% z Hrubej marže LAMPOGASU, vypočítanej z celkového objemu LPG predaného\nKonečným spotrebiteľom cez LPG Stanice na Čerpacích staniciach OMV v rozhodnom období.\n42. Podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal\nposkytnutie plnení podľa článku 1.2 Zmluvy o spolupráci, keďže tento článok upravuje záväzok žalobcu\nv špecifikovanom rozsahu a žalobca nepreukázal, že plnil a v prvoinštančnom konaní nepreukázal, že\nplnenie sa viazalo na iné povinnosti, resp. že ide o akýsi paušál bez povinnosti poskytnúť konkrétne\nplnenie. Súd prvej inštancie nebol povinný skúmať, ako fungoval zmluvný mechanizmus strán v\npredchádzajúcich rokoch, ani vykonávať dôkazy bez označenia, resp. navrhnutia stranami sporu.\n\nŽalobca, ak chcel byť v konaní úspešný, mal jednoznačne substancovať svoje tvrdenia a následne\nuniesť dôkazné bremeno. Žalobca však sám neposkytol žiadne kvalifikované argumenty a nepredložil,\nani neoznačil jediný dôkaz preukazujúci či už poskytnutie plnení podľa bodu 1.2 Zmluvy o spolupráci,\nalebo poskytnutie akejkoľvek pomoci či podpory pri výstavbe LPG staníc a už vôbec nenavrhol dôkazy\nna preukázanie, že nárok na províziu vzniká každý mesiac bez ohľadu na konkrétne plnenia. Ak žalobca\npodľa svojho tvrdenia v odvolaní, zdôrazňoval v konaní, že zmluva nie je založená na každomesačnej\nvzájomnosti, mal tieto tvrdenia preukázať. Púhy odkaz na čl. 1.3 Zmluvy o spolupráci nie je dôkazom,\nže zmluvný nárok žalobcu vznikol titulom podpory pri výstavbe LPB staníc bez ohľadu, či v konkrétnom\nmesiaci došlo k plneniu. Aj samotný článok 1. 3 obsahuje určité podmienky, pričom žalobca neprodukoval\nžiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že došlo k ich splneniu.\n43. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa vôbec nevenoval spornej otázke, že plnenia strán\nnemuseli byť vyvážené, odvolací súd uvádza, že v intenciách procesnej obrany žalovaného, ktorý\npoprel akékoľvek plnenie a teda nárok na províziu, bolo irelevantné, či plnenia strán podľa Zmluvy o\nspolupráci boli vyvážené alebo nie, súd prvej inštancie sa správne zameral na skúmanie skutkovej\notázky, či žalobca žalovanému vôbec nejaké plnenie podľa Zmluvy o spolupráci poskytol a na základe\nvýsledkov dokazovania súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca poskytnutie žiadneho plnenia\nžalovanému podľa Zmluvy o spolupráci nepreukázal.\n44. K výhrade žalobcu, že súd prvej inštancie bol nadmerne aktívny ak skúmal spôsob výpočtu faktúr\nbez toho, aby to rozporoval žalovaný, odvolací súd uvádza, že žalovaný už v odpore proti platobnému\nrozkazu poukázal na to, že nie je možné akceptovať predmetné faktúry ako podklad k návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu, nakoľko tieto faktúry boli vystavené žalobcom svojvoľne, bez zdokladovania výšky\nfakturovaných súm predmetných faktúr, v rozpore so Zmluvou o spolupráci, nedodržaním dojednaného\npostupu a procesov podľa bodu 3.1 v spojení s bodom 3.2 Zmluvy o spolupráci. Žalovaný teda v\nprvoinštančnom konaní výslovne namietal, že žalobca výšku týchto súm nezdokladoval. Odvolací súd\nvšak zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bol rozporovaný základ nároku a súd dospel k\nzáveru, že nie je daný (nebolo preukázané plnenie), bolo nadbytočné zaoberať sa samotnými faktúrami.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že zo strany súdu išlo o podporné odôvodnenie\nnepreukázania nároku aj pokiaľ ide o jeho výšku.\n45. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne vecne a právne relevantné dôvody,\nktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie postupoval\nv súlade s civilným procesným poriadkom a vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany\nžalobcu, správne žalobu zamietol. Záverom odvolací súd uvádza, že ústavný súd podľa konštantnej\njudikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou\nproti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania (I. ÚS 241/07).\n46. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto napadnutý\nrozsudok v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.\n47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s §\n255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal plnú náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n49. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/61/2022", "guid": "883e4f26-23c8-4557-aa2c-cfc482859e96:07ff6401-6e00-4051-9d09-21e01ce5cb8d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}