Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/90/2025 z 14. 1. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. januára 2026, sp. zn. 3Cob/90/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6122433050.2 Krajský súd Bratislava | 3Cob/90/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:6122433050.2 | 2026-01-14 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c2a78b3-a431-4d40-97f9-fe38fdb82f6f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122433050.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 3Cob/90/2025 6122433050 14. 01. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:6122433050.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu UNIKONT SLOVAKIA, spol. s r.o., Murgašova 922/50, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 35 786 078, práv. zast. Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 3.712,84 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-35Cb/96/2022-152 zo dňa 11.3.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-35Cb/96/2022 - 152 zo dňa 11.3.2025 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a druhým výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.9.2022 domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu nevyplatenia poistného plnenia za škodu spôsobenú právnickou osobou pri výkone podnikateľskej činnosti. Žalobu odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia poistného plnenia na náhradu škody titulom škody, ktorú spôsobil žalobca (prostredníctvom svojho zamestnanca) dňa 16.12.2021 na diaľnici D1 - výjazd Bajkalská pri doručovaní podvozku MAN TGM (na prepravných značkách) zákazníkovi. Ku škode došlo na kolíziou podvozku s motorovým vozidlom VW Touran. Žalobca zabezpečoval prevoz podvozku pre MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., ktorý bol v čase prevozu podvozku jeho vlastníkom. Žalobca si následne objednal u spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. opravu poškodenia podvozku. Náklady na opravu motorového vozidla predstavovali sumu 3.712,84 EUR, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle poistnej zmluvy u žalovaného. Žalovaný nepriznal žalobcovi poistné plnenie z dôvodu naplnenia výluk podľa čl. 4, ods. 1, písm. b, e, g.e VPP. Žalobca mal za to, že odmietnutie vyplatenia poistného žalovaným z uvedeného dôvodu v žalovanej výške bolo porušením povinností žalovaného z poistnej zmluvy. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu žalobcom uplatnený nárok neuznal, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatnených nárokov. Uviedol, že v čase likvidácie škodovej udalosti nebol informovaný o skutočnosti, že žalobca v čase škodovej udalosti nebol vlastníkom prepravovaného podvozku. Z uvedeného dôvodu trval už len na uplatnení výluk podľa ods. e, a, g.e VPP. 4. Žalobca v rámci žalobnej repliky uviedol, že v prípade výluky podľa písm. e, je jej uplatnenie nedôvodné, jedná o škodu spôsobenú tretej osobe, čo predstavuje klasické poistenie zodpovednosti za škodu. V prípade výluky podľa písm. g.e uviedol, že podvozok nie je výrobkom poisteného, nakoľko v čase škodovej udalosti nebol jeho vlastníkom, a teda škoda nebola spôsobená žalobcovi, ale tretej osobe. 5. Žalovaný vo svojej žalobnej duplike zotrval na svojich argumentoch uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. 6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej pri výkone podnikateľskej činnosti. Na pojednávaní dňa 4.12.2023 strany sporu ako sporné označili dôvodnosť uplatnenia výluk v zmysle čl. 4, ods. 1, písm. e, g.e VPP, dôvodnosť uplatnenia úroku z omeškania, a teda dôvodnosť postupu žalovaného pri odmietnutí vyplatenia poistného plnenia. Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia, jeho rozsah, výšku škody a aj skutočnosť, že žalovaný už netrval na uplatnení výluky podľa písm. b. Súd v zmysle ust. § 797, ods. 4 OZ vo veci posudzoval dôvodnosť uplatnenia výluk podľa ust. čl. 4, ods. 1, písm. e, g.e VPP. 7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. B1-35Cb/96/2022-107 zo dňa 4.12.2023 (v poradí prvým), ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.712,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 11.2.2022 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8.1.2024 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. O odvolaní žalovaného proti rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. B1-35Cb/96/2022-114 zo dňa 8.1.2024 rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/81/2024-142 zo dňa 20.11.2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvodnení uznesenia odvolací súd uzavrel, že zodpovednosť vodiča za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ktoré v čase spôsobenia škody riadil, má charakter zodpovednosti za zavinené spôsobenie škody, konkrétne porušenie pravidiel cestnej premávky s poukazom na zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa názoru odvolacieho súdu k poškodeniu motorového vozidla došlo pri jeho prevádzke, teda podľa platných VPP a zmluvných dojednaní a žalovaný správne pristúpil k uplatneniu výluk podľa čl. 4 ods. 1 písm. e), g.e) VPP, a teda uvedená škoda nie je krytá poistnou zmluvou, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným. 8. Súd prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom, ustálil, že pri výluke podľa písm. e, sú z poistenia vylúčené škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla a kryté PZP alebo KASKO poistením. Mal za preukázané, že škoda, ktorá je predmetom konania, vznikla pri prevádzke podvozku ako motorového vozidla, a preto nárok žalobca mal a mohol uplatniť len z PZP poistenia prepravných značiek, na ktorých bol podvozok prepravovaný. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca si nárok u poisťovateľa a ani nárok uplatnený žalobou neuplatnil z titulu PZP poistenia prepravných značiek, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku (v podrobnostiach body 37.-44. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). 9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepovažoval nárok žalobcu v sume 3.712,84 EUR za dôvodný, a preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na dosiahnutý plný procesný úspech žalovaného vo veci samej, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p. a uviedol, že závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku sú nesprávne a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prejednávanej veci. Žalobca namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo spôsobuje jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. V kontexte namietaného porušenia práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces poukázal ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca aj naďalej zotrval na dôvodnosti žalobného nároku. Uviedol, že mal v úmysle poistiť vznik škody spôsobenej žalobcom tretím osobám pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti. Mal za to, že sa nejedná o prevádzku motorového vozidla, pretože v danom prípade prepravovaný podvozok nebol vo vlastníctve žalobcu, a jednalo sa o spôsob doručenia tovaru kupujúcemu. Argumentoval aplikáciou ust. § 2 ods 23 zák. č. 106/2018 Z.z.. Uviedol tiež, že prevozné značky, ktoré má za týmto účelom žalobca v držbe, má uzavreté povinné zmluvné poistenie, z ktorého bola uhradená škoda spôsobená na motorovom vozidle VW Touran, ktoré bolo zachytené podvozkom MAN pri jeho preprave k zákazníkovi. Podľa žalobcu vyvstala otázka, aké poistenie sa vzťahuje na škodu spôsobenú na podvozku MAN v danom prípade, resp. o akú škodu sa jedná. Mal za to, že sa jedná práve o škodu spôsobenú tretej osobe a teda ide o klasické poistenie zodpovednosti za škodu. Práve na tieto situácie mal žalobca u žalovaného dojednané poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám a to poistnou zmluvou č. 511125258. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný v reakcii na obsah odvolania poukázal na druh žalobcovej poistenej činnosti uvedený v poistnej zmluve, ktorý nebol koncipovaný na krytie potencionálnej škody na prepravovanom majetku tretích osôb. Uviedol, že žalobcovi by boli poistením kryté škody, ktoré by spôsobil tretej osobe pri výkone uvedenej poistenej činnosti (predmet podnikania: maloobchod, veľkoobchod), avšak s výnimkou toho, na čo sa viaže výluka z dojednaného poistenia podľa č. 4 VPP. Vo VPP v čl. 4 ods. 1 písm. e) je zrozumiteľne uvedené, že poisťovateľ nekryje škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a tak akákoľvek škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla je vylúčená z poistenia všeobecnej zodpovednosti za škodu. 12. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní a uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č. 511125258 pre komplexné poistenie podnikateľov, ktorá zahŕňala poistenie majetku, poistenie budov, poistenie hnuteľných vecí, poistenie zodpovednosti za škodu - všeobecná zodpovednosť. Žalobca svoj nárok odôvodňuje tým, že zamestnanec žalobcu poverený doručeným podvozku MAN TGM (v čase prevozu podvozku bol jeho vlastníkom tretí subjekt MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o.) zákazníkovi Hlavné mesto SR Bratislava, spôsobil dopravnú nehodu, pričom škodu, ktorá predstavuje náklady na opravu podvozku vo výške 3.712,84 EUR si uplatnil v zmysle poistnej zmluvy u žalovaného ako poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami. 18. Podľa čl. 4, bod 1., písm. e) VPP, toto poistenie sa nevzťahuje na škodu spôsobenú alebo vyplývajúcu z vlastníctva, správy alebo prevádzky akéhokoľvek motorového vozidla poisteným alebo ním poverenou osobou. Táto výluka sa však nevzťahuje na škody spôsobené prevádzkou strojov na automobilovom podvozku ak škoda nastane v dôsledku používania týchto strojov. 19. Podľa čl. 4, bod 1., písm. g), g.e) VPP, toto poistenie sa nevzťahuje na škodu spôsobenú na výrobku poisteného. 20. Odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie v prejednávanej veci, t.j. uznesenie č.k. 3Cob/81/2024-142 zo dňa 20.11.2024, najmä bod 15., v ktorom odvolací súd uzavrel, že k poškodeniu motorového vozidla MAN TGM došlo pri jeho prevádzke. V čl. 4 ods. 1 písm. e) VPP je jednoznačne uvedené, že poistenie nekryje škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom zamestnanec žalobcu v čase spôsobenia škody riadil (prevádzal) motorové vozidlo k zákazníkovi. Podľa platných VPP a zmluvných dojednaní žalovaný správne pristúpil k uplatneniu výluk podľa čl. 4 ods. 1 písm. e), g.e) VPP. Preto súd prvej inštancie povinný/viazaný právnym názorom odvolacieho súdu/ po vrátení veci na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru v rozsahu, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie, keď škoda nebola krytá poistením z dôvodu výluky podľa VPP. K vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že sporové strany si v poistnej zmluve č. 511125258 dojednali druh poistenej činnosti: kúpa tovaru za účelom jeho predaja končenému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti a kúpa tovaru za čelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti komunálna technika, stroje, zariadenia, špeciálne MV pre čistenie a údržbu komunikácií. Nebolo sporné, že sa jedná o predmet podnikania žalobcu. Odvolací súd prisvedčil argumentácii žalovaného v tom, že z obsahu dojednaného poistenia nevyplýva zodpovednosť za škodu, ktorá spočíva v prepravovaní majetku tretích osôb. Odvolací súd uzavrel, že na predmetnú škodovú udalosť sa vzťahuje výluka podľa čl. 4, ods. 1, písm. e) VPP, pretože sa jedná o škodu spôsobenú na preprave podvozku, pri ktorej došlo jeho prevádzkou (kolízia s iným motorovým vozidlom na diaľnici D1 - výjazd Bajkalská, zapríčinená žalobcom), a ktorá nie je krytá predmetnou poistnou zmluvou. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca nemal právo na zaplatenie istiny, žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s plnením, preto žalobcovi nevznikol ani nárok ani na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky. Nie je úlohou súdu poskytnúť žalobcovi poradenstvo v oblasti poisťovníctva a odpovedať na otázku aké poistenie mal mať žalobca uzatvorené na prepravu podvozku pre tretiu osobu. Súd sa pri posúdení dôvodnosti žaloby zaoberal len právnou otázkou v tom rozsahu, či uplatnené plnenie z poistnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami je zmluvne dohodnuté a teda dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 21. V reakcii na odvolaciu námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci predstavuje omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, k súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.2.2010). K ďalej namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces je potrebné uviesť, že jeho obsah je pomerne široký. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolací súd tieto žalobcom vytýkané pochybenia na strane súdu prvej inštancie nezistil. 22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 23. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).