{"guid": "a15261f0-edac-416b-84bc-0ce86e224f55:852ac6d3-ac0f-45f5-9e99-aa48d883a6f0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123341694.2", "spisova_znacka": "7Cob/79/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/79/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 7Cob/79/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6123341694.2", "identifikacne_cislo": "6123341694", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-139", "nazov": "§ 139 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-139", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140.odsek-1", "nazov": "§ 140 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140.odsek-2", "nazov": "§ 140 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-2", "nazov": "§ 145 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-145"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-140", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-142", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-145"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/852ac6d3-ac0f-45f5-9e99-aa48d883a6f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123341694.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123341694.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123341694.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/79/2024\n6123341694\n29. 04. 2026\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2026:6123341694.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu\nJUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, v spore žalobcu: Slovenská republika, zastúpená\nMinisterstvom hospodárstva SR, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832,\nproti žalovanému: GLADIUS GROUP s. r. o., so sídlom Piaristická 16, 949 01 Nitra, IČO: 44 133 120,\nzastúpený: BIZOŇ&PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava,\nIČO: 36 833 533 o zaplatenie 28 035,71 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Nitra č. k. 56Cb/74/2023-344 zo dňa 12.12.2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/74/2023-344 zo dňa 12.12.2023\nzrušuje a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj len súd prvej inštancie) svojím rozhodnutím - rozsudkom č. k.\n56Cb/74/2023-344 vydaným dňa 12.12.2023 (ďalej aj len napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že (I)\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17 286,91 eur, (II) v časti o zaplatenie sumy 10\n748,80 eur konanie zastavil a zároveň (II) žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.\n2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 28 035,71 eura z dôvodu, že dňa 22.03.2021 bola so žalovaným\nuzavretá zmluva o poskytnutí dotácie reg. 28/2021 - 2060 - 1080 - 20411 (ďalej len zmluva), na\nzáklade ktorej bola žalovanému poskytnutá dňa 13.04.2021 dotácia vo výške 48 123,87 eura, pričom\npovinnosťou žalovaného podľa zmluvy bolo do 90 dní od poskytnutia dotácie doručiť poskytovateľovi\ndokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok, účtovných kníh,\ndokladov, resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie.\nNa základe kontroly zo dňa 16.05.2023 bolo zistené porušenie povinnosti žalovaným a to tým, že\nnepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel požutia dotácie vo výške 28 035,71 eura a z toho dôvodu\nžalobca dňa 17.05.2023 čiastočne odstúpil od zmluvy o poskytnutí dotácie do výšky 28 035,71 eura,\npričom žalovaný doposiaľ časť dotácie nevrátil.\n3. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote\npodal odpor s tým, že čiastočné odstúpenie od zmluvy považoval za nedôvodné, nakoľko žalobca\nho dňa 14.09.2021 vyzval na predloženie dokumentácie a táto mu bola zaslaná poštovou zásielkou\nzo dňa 23.09.2021 doručenou žalobcovi nasledujúci deň. Žalovaný si teda splnil zmluvnú povinnosť\na keď mu žalobca oznámil, že predložená dokumentácia bola nekompletná, tak žalovaný následne\nvšetky dokumenty zaslal žalobcovi poštovou zásielkou dňa 01.12.2021, ktorá bola doručená žalobcovi\nnasledujúci deň.\n3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 22.09.2023 a trval na podanej žalobe s tým,\nže kontrolou zo dňa 16.05.2023 zistil, že žalovaný celkovo vo výpočte deklaroval náklady v hodnote 75\n592,84 eura, ale predložil doklady len na 44 442,05 eura a teda rozdiel predstavoval sumu 31 150,79\neura, pričom intenzita pomoci bola 90% a z toho dôvodu žiadal vrátiť dotáciu vo výške 28 035,71 eura.\nŽalovaný nepredložil všetky účtovné doklady potvrdzujúce výšku nákladov v sume 75 592,84 eura a\n\nk vyúčtovaniu doručil aj účtovné doklady z neoprávneného obdobia, t. j. január a február 2020, kde\nnebolo zrejmé, či boli použité pre výpočet. Nekompletnosť doručených dokladov bola zistená na základe\nkontroly prebiehajúcej v rámci lehoty na doplňovanie dokladov a poskytovateľ dotácie nebol povinný\nprijímateľov vyzývať na doplnenie dokumentácie a teda poskytnutá dotácia bola vymáhateľná až po\nuplynutí lehoty na jej predkladanie.\n4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.10.2023 uviedol, že predmetom jeho podnikateľskej činnosti je\nzastupovanie skupiny Gladiátor, pričom počas celej doby existencie od roku 2008 vykazoval na konci\núčtovného obdobia zisk, avšak situácia sa zmenila v roku 2020, keď štát zakázal podnikať, čoho\nnásledkom prišiel o obrat približne 120 000 eur a prvýkrát v priebehu svojej existencie sa dostal na konci\núčtovného obdobia do mínusu. Z uvedených dôvodov uvítal pomoc od štátu, ktorý sa zaviazal vykryť\n90% nákladov zo straty spôsobenej zákazom výkonu podnikateľskej činnosti. Podľa svojho účtovníctva\nvyplnil tlačivá a žalobcom bola vygenerovaná suma, ktorú žalobca schválil. Zároveň doručil konajúcemu\nsúdu všetky poklady z účtovníctva, ktoré boli žalobcovi zaslané dňa 01.12.2021 s tým, že po ich prepočte\nbolo zrejmé, že preukázal využitie dotácie na podnikateľské účely v ešte väčšej sume, než aká mu bola\nžalobcom pridelená.\n5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 04.12.2023, v ktorom uviedol, že\nobdobie, na ktoré sa výzva vzťahovala bolo stanovené na marec až december 2020, pričom žalovaným\nboli zaslané doklady aj z obdobia január a február 2020, na ktoré sa výzva nevzťahovala. Na základe\nopätovne zaslaných dokladov žalovaným bola urobená opätovná kontrola, pričom doklady neboli\nvytriedené a ani z nich nebolo zrejmé, čo a ako žalovaný použil na výpočet dotácie a preto museli byť\nkontrolnou skupinou vytriedené, z čoho bol urobený záznam zo dňa 24.11.2023. Časť dokladov bola\nposúdená ako neoprávnené náklady a v rozpore s príslušnou výzvou na predkladanie žiadosti v hodnote\n19 207,68 eura, z toho 13 572,60 eura z hľadiska neoprávnených nákladov a 5 635,08 eura z hľadiska\nneoprávneného obdobia. Pri kontrole vykonanej dňa 17.05.2023 boli nedopatrením neuznané niektoré\npoložky. Keďže žalovaný nepredložil žiaden prepočet napriek svojim vyjadreniam, tak sa žalobca k týmto\nnemohol relevantne vyjadriť. Vzhľadom na revíznu správu o kontrole zobral žalobca žalobu čiastočne\nspäť vo výške 10 748,80 eura a trval na zvyšku žaloby vo výške 17 286,91 eura.\n6. Na pojednávaní dňa 12.12.2023 zástupkyňa žalobcu uviedla, že príloha k žiadosti obsahovala náklady,\nktoré boli fixnými nákladmi, pričom žalovaný predložil aj doklady, ktoré nemohli byť uznané a išlo o\nrôzne doklady, ktoré neboli fixnými dokladmi a zároveň predložil aj doklady za iné obdobie. Zo strany\nžalovaného teda neboli predložené doklady preukazujúce oprávnenosť poskytnutia celej dotácie, pričom\nžalovaný nepredložil žiadne svoje výpočty a jeho vyjadrenia v priebehu konania boli iba všeobecného\ncharakteru. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že doklady, ktoré žalobcovi predložili\nopätovne boli tie isté ako doklady zaslané dňa 01.12.2021, čo bolo 17 mesiacov pred podaním žaloby.\nŽalovaný celkovo zaslal doklady v oveľa vyššej sume ako bola poskytnutá dotácia. Náklady vo výške\n13 572,60 eura boli použité na odstránenie havarijnej situácie a to zatopenie štúdia.\n7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi ako aj s ostatným\nspisovým materiálom a zistil, že na základe výzvy Ministerstva hospodárstva SR na predkladanie\nžiadostí o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a\nkreatívneho priemyslu zo dňa 29.12.2020 požiadal žalovaný o poskytnutie dotácie vo výške 48 123,87\neura a následne bola medzi Ministerstvom hospodárstva SR a žalovaným dňa 22.03.2021 uzavretá\nzmluva o poskytnutí dotácie reg. č. 28/2021 - 2060 - 1080 - 20411 (ďalej aj len zmluva) podľa § 51\nObčianskeho zákonníka s tým, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie štátnej pomoci príjemcovi podľa\nčl. 107 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o fungovaní EÚ formou dotácie určenej na kompenzáciu nekrytých\nfixných nákladov príjemcu. Podľa čl. II. bolo dotáciu možné použiť výhradne na kompenzáciu nekrytých\nfixných nákladov príjemcu a to v súlade s ustanoveniami schémy a výzvy na základe schválenej\nžiadosti a jej príloh príjemcu. Z hľadiska času sa za oprávnené obdobie pre kompenzáciu považovalo\nobdobie od 01.03.2020 do 31.12.2020. V čl. III. bolo uvedené, že poskytovateľ poukáže finančné\nprostriedky v plnej výške schválenej dotácie určenej na kompenzáciu nekrytých fixných nákladov, t. j.\n48 123,87 eura na účet príjemcu. Podľa čl. IV. bod 3 sa príjemca zaviazal do 90 dní od poskytnutia\ndotácie ministerstvu doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme\núčtovných závierok, účtovných kníh, dokladov, resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady\npoužité pre výpočet výšky dotácie. Podľa čl. V. bod 1 zmluvy v prípade, že príjemca nepoužije poskytnutú\ndotáciu s predmetom a účelom tejto zmluvy, poskytovateľ mal právo odstúpiť od zmluvy. Poskytovateľ\nbol tiež oprávnený odstúpiť od zmluvy ak príjemca uviedol v žiadosti nepravdivé údaje alebo ak nesplnil\npovinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Odstúpenie je účinné dňom doručenia písomného oznámenia o\nodstúpení od zmluvy príjemcovi. Podľa bodu 2, ak nastane situácia podľa bodu 1 tohto článku, t. j,\nposkytovateľ od zmluvy odstúpi, príjemca je povinný do 30 dní od doručenia písomného oznámenia\n\no odstúpení od zmluvy vrátiť poskytovateľovi dotáciu, ktorá mu bola poskytnutá. Podľa výpisu z účtu\nMinisterstva hospodárstva SR bola žalovanému dotácia vo výške 48 123,87 eura vyplatená na účet dňa\n13.04.2021.\n8. Podľa správy o výsledku kontroly dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti\nkultúry a kreatívneho priemyslu zo dňa 17.05.2023 bola vykonaná kontrola oprávnenosti poskytnutia\ndotácie vo výške 48 123,87 eura žalovanému a medzi nedostatkami bolo uvedené, že žalovaný predložil\nneroztriedené účtovné doklady, z ktorých nebolo jasné, čo a ako použil na výpočet dotácie v tej ktorej\nkategórii a bolo možné ich potriediť len na základe odhadov. Celkovo vo výpočte deklaroval náklady\nv hodnote 75 592,84 eura, ale predložil doklady len za 44 442,05 eura, t. j. rozdiel 31 150,79 eura. V\ndôsledku toho požadovaná výška dotácie bola znížená na sumu 20 088,16 eura a výška neoprávnene\nposkytnutej dotácie činila 28 035,71 eura.\n9. Listom zo dňa 17.05.2023 Ministerstvo hospodárstva SR oznámilo žalovanému čiastočné odstúpenie\nod zmluvy o poskytnutí dotácie reg.č. 28/2021 - 2060 - 1080 - 20411, nakoľko na základe kontroly\nzo dňa 16.05.2023 bolo zistené porušenie povinnosti žalovaného, keďže tento ministerstvu nepredložil\ndokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške 28 035,71 eura a preto došlo k čiastočnému\nodstúpeniu od zmluvy do tejto výšky s poukazom na čl. V bod 1 zmluvy a zároveň ministerstvo vyzvalo\nžalovaného na vrátenie uvedenej sumy v lehote 30 dní od doručenia tohto podania. Odstúpenie od\nzmluvy bolo doručené žalovanému dňa 18.05.2023.\n10. Na základe dokladov opätovne zaslaných žalovaným bola dňa 24.11.2023 vykonaná ich kontrola\nohľadne posúdenia oprávnenosti poskytnutia dotácie žalovanému vo výške 48 123,87 eura, pričom\nbolo konštatované, že žiadateľ predložil neroztriedené účtovné doklady a celkovo vo výpočte deklaroval\nnáklady v hodnote 75 592,84 eura, avšak predložil doklady, ktoré boli posúdené ako neoprávnené a v\nrozpore s príslušnou výzvou na predkladanie žiadosti v hodnote 19 207,68 eura, z čoho doklady na sumu\n13 572,60 eura predstavovali neoprávnené náklady a na sumu 5 635,08 eura doklady za neoprávnené\nobdobie. Podľa výsledku kontroly boli deklarované náklady vo výške 75 592,84 eura znížené o náklady\nvo výške 19 207,68 eura a teda celkové náklady potom predstavovali 56 385,16 eura, pričom výsledok\nhospodárenia za rok 2020 bol z toho dôvodu znížený na sumu -34 263,29 eura a keďže intenzita pomoci\npredstavovala 90%, tak dotácia bola vypočítaná na sumu 30 836,96 eura a keďže žalovanému bola\nposkytnutá dotácia vo výške 48 123,87 eura, tak rozdiel ako výška neoprávnene poskytnutej dotácie\npredstavovala sumu 17 286,91 eura a z toho dôvodu žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu\nspäť v časti o zaplatenie sumy 10 748,80 eura a trval na žalobe do výšky 17 286,91 eura.\n11. Po citácii zákonných ustanovení § 51 Občianskeho zákonníka (OZ) a § 349 ods. 1, ods. 2, ods.\n3 Obchodného zákonníka (ObZ) a na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k\nzáveru, že žaloba v časti o zaplatenie sumy 17 286,91 eura bola dôvodná, pričom vo zvyšnej časti\no zaplatenie sumy 10 748,80 eura zobral žalobca žalobu späť. Bolo nesporné, že strany konania\nuzavreli dňa 22.03.2021 zmluvu o poskytnutí dotácie ako zmluvu nepomenovanú podľa § 51 OZ,\npričom zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti upravujúce vzájomný vzťah strán zmluvy a preto\nbolo potrebné ju považovať za platnú a žalovaný v priebehu konania jej platnosť ani nenamietal. Na\nzáklade zmluvy bola žalovanému podľa jeho predchádzajúcej žiadosti poskytnutá dotácia vo výške\n48 123,87 eura na kompenzáciu nekrytých fixných nákladov v období od 01.03.2020 do 31.12.2020,\nčím mu boli kompenzované sťažené podmienky vykonávania jeho podnikateľskej činnosti z dôvodu\nvypuknutia pandémie Covid-19 a prijatých opatrení slovenských orgánov na zamedzenie šírenia\npandémie, ktoré s účinnosťou k 10.03.2020 zakázali organizovať a usporadúvať hromadné podujatia\nšportovej, kultúrnej, spoločenskej a inej povahy. Povinnosťou žalovaného bolo použiť poskytnutú dotáciu\nna účel uvedený v zmluve (čl. II zmluvy), pričom žalovaný sa zaviazal do 90 dní od poskytnutia dotácie\ndoručiť žalobcovi dokumentáciu preukazujúcu účel požitia dotácie. Na základe výzvy žalobcu predložil\nžalovaný dokumentáciu, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 24.09.2021, pričom žalobca dňa 26.09.2021\noznámil žalovanému, že predložená dokumentácia je nekompletná a preto žalovaný dokumentáciu\nskompletizoval a opätovne doručil žalobcovi dňa 02.12.2021. Pri kontrole posúdenia oprávnenosti\nposkytnutia dotácie zo strany žalobcu vykonanej dňa 17.05.2023 však bolo konštatované, že žalovaný\nzdokladoval účel použitia dotácie podľa zmluvy iba do výšky 20 088,16 eura a keďže dotácia bola\nposkytnutá vo výške 48 123,87 eura, tak rozdiel predstavoval 28 035,71 eura. V dôsledku toho, že výška\nposkytnutej dotácie nebola žalovaným v celom rozsahu preukázaná, tak žalobca z dôvodu nepoužitia\nposkytnutej dotácie v súlade s predmetom a účelom zmluvy odstúpil od zmluvy do výšky 28 035,71 eura\na požadoval od žalovaného vrátenie uvedenej sumy. V priebehu konania žalovaný predložil konajúcemu\nsúdu všetky doklady, ktoré by mali preukazovať oprávnenosť použitia poskytnutej dotácie a na základe\n\ntýchto dokladov žalobca vykonal ich opätovnú kontrolu dňa 24.11.2023, pričom z predložených dokladov\nposúdil ako neoprávnené doklady v hodnote 19 207,68 eura s tým, že požadovaná výška dotácie\npotom predstavovala 30 836,96 eura a výška neoprávnene poskytnutej dotácie sumu 17 286,91 eura.\nNakoľko zo strany žalovaného nebol účel poskytnutia dotácie riadne zdokladovaný v plnej výške 48\n123,87 eura, tak odstúpenie od zmluvy do sumy 17 286,91 eura zo strany žalobcu možno považovať\nza dôvodné s poukazom na čl. V bod 1 zmluvy o poskytnutí dotácie. Dôvodom odstúpenia od zmluvy\nbola teda skutočnosť, že žalovaný nepoužil poskytnutú dotáciu v súlade s predmetom a účelom zmluvy\nv celej výške, ale len v časti a preto výška neoprávnene poskytnutej dotácie bola vyčíslená na sumu 17\n286,91 eura. V dôsledku odstúpenia od zmluvy bolo povinnosťou žalovaného vrátiť časť neoprávnene\nposkytnutej dotácie, pričom žalovaný si uvedenú povinnosť nesplnil. Poukazovanie žalovaného v jeho\nodpore proti platobnému rozkazu na ustanovenie § 349 ods. 2 ObZ z toho dôvodu súd prvej inštancie\npovažoval za právne irelevantné, pretože oprávnenému zaniká právo na odstúpenie od zmluvy len vtedy,\nak povinnosť bola skutočne splnená a teda v prejednávanej veci si žalovaný nesplnil svoju povinnosť\npreukázať použitie dotácie v súlade so zmluvou v celom rozsahu.\n12. Žalovaný časť neoprávnene poskytnutej dotácie nevrátil ani na základe výzvy žalobcu a preto súd\nprvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17 286,91 eura, nakoľko žalobu v tejto časti\npovažoval za dôvodne podanú. V časti o zaplatenie sumy 10 748,80 eura zobral žalobca žalobu späť\npred prvým pojednávaním a preto súd prvej inštancie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1\nCSP konanie zastavil.\n13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol výsluch svedkov - konateľa žalovaného Q.\nZ. a jeho manželky S. ako aj účtovníčky Q. O. s tým, že by sa mali vyjadriť k nákladom vo výške 13\n572,60 eura, ktoré boli posúdené žalobcom ako neoprávnené, pričom tieto boli použité na odstránenie\nhavarijnej situácie v dôsledku zatopenia štúdia, avšak konajúci súd s poukazom na ustanovenie § 153\nods. 2 CSP doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov zamietol, pretože by to vyžadovalo\nnariadenie ďalšieho pojednávania, pričom žalovaný až do pojednávania výsluch svedkov nenavrhoval\na nepredložil žiaden doklad, ktorý by spochybňoval výpočet výšky neoprávnene poskytnutej dotácie\nzo strany žalobcu a nešpecifikoval, ktoré z dokladov neuznaných žalobcom bolo potrebné akceptovať\nza účelom preukázania použitia poskytnutej dotácie v súlade so zmluvou. V tejto súvislosti súd prvej\ninštancie výsluch navrhnutých svedkov považoval za nadbytočný aj s poukazom na zásadu rýchlosti a\nhospodárnosti konania, pretože povinnosťou žalovaného bolo v prípade jeho nesúhlasu so stanoviskom\nkontrolného orgánu žalobcu produkovať také dôkazy, ktoré by ovplyvnili výšku výpočtu neoprávnene\nposkytnutej dotácie, avšak žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný v priebehu konania\ntvrdil, že všetky svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy mal riadne splnené, avšak na toto svoje tvrdenie\nneprodukoval žiadne dôkazy a preto podľa názoru konajúceho súdu neuniesol dôkazné bremeno, ktoré\nho zaťažovalo, pričom ani výsluch navrhnutých svedkov by na tomto názore konajúceho súdu nič\nnezmenil, pokiaľ fixné náklady v spornom období žalovaný nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi.\n14. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 v spojení s 256 ods.\n1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obe strany mali vo veci iba\nčiastočný úspech, keďže žalobe bolo vyhovené do výšky 17 286,91 eura a v dôsledku čiastočného\nspäťvzatia žaloby do sumy 10 748,80 eura by mal žalovaný v tejto časti nárok na náhradu trov konania,\navšak úspech žalobcu v konaní bol vyšší ako úspech žalovaného, pričom žalobca náhradu trov konania\nnepožadoval.\n15. Voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to zodvolacích dôvodov podľa - ust. § 365 ods. 1 písm. f ) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami, - ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,\nsúd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - ust. § 365 ods. 1\npísm. g) CSP, keďže zistený skutkový stav neobstojí, pretože boli prípustné ďalšie prostriedky procesnej\nobrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, - ust. § 365 ods. 1 písm. h)\nCSP a napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n16. Podľa žalovaného súd prvej inštancie v konaní nerozhodoval o pôvodne uplatnených dôvodoch\nžaloby, ale o zmenenej žalobe, ktorej zmenu však v priebehu konania nepripustil a nedal žalovanému\nprocesný priestor sa k nej vyjadriť.\n17. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 220 ods. 2 CSP je súd povinný v rozsudku označiť podstatné\nskutkové tvrdenia strán sporu a ich právne argumenty, pričom následne musí rozsiahlo a presvedčivo\nodôvodniť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty. Súd prvej inštancie však\nv napadnutom rozsudku neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považoval za preukázané a ktoré nie,\n\nneuviedol z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, neuviedol ako vec právne posúdil. Uvedený\nzáväzný postup teda konajúci súd pri vydaní a zdôvodňovaní napadnutého rozsudku nedodržal a\nkonal svojvoľne. Žalobca totiž podal žalobu dňa 26.06.2023 na tom skutkovom základe, že podľa jeho\ntvrdenia žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy tým, že nepredložil dokumentáciu preukazujúcu\núčel využitia dotácie v sume 28.035,71 eur, následkom čoho dňa 17.05.2023 žalobca čiastočne odstúpil\nod zmluvy. Z uvedeného dôvodu, teda na základe výsledkov kontroly zo dňa 16.05.2023, žalobca žiadal,\naby konajúci súd žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť mu sumu 28.035,71 eur. Podaním zo dňa\n26.10.2023 však žalovaný toto tvrdenie žalobcu vyvrátil, keď preukázal, že dňa 01.12.2021 žalobcovi\nzaslal poštovou zásielkou dokumentáciu o svojich nákladoch v roku 2020 o celkovej sume až 105.333,00\neur. Celú dokumentáciu mu pritom zaslal z dôvodu, že žalobca mu predtým len veľmi neurčito oznámil, že\npôvodne zaslanú dokumentáciu považoval za nedostatočnú. Zaslaním tejto dokumentácie bola pritom\npreukázaná nedôvodnosť žaloby od samého počiatku, nakoľko tým bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie\nžalobcu, že mu žalovaný nedoručil žiadnu dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie.\n18. Na preukázanie nedôvodnosti žaloby však žalobca reagoval tým, že urobil dňa 24.11.2023 (po\nvyhlásení sudcovskej koncentrácie z októbra 2023) ďalšiu kontrolu. Na základe tejto “novej kontroly”\nnásledne predložil dňa 04.12.2023 do konania podanie nazvané ako “Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu\nžalovaného zo dňa 26.10.2023 a čiastočné späťvzatie návrhu vo výške 10.748,80 eur” (ďalej ako\nPodanie žalobcu), v ktorom uviedol: „Na základe opätovne zaslaných dokladov žalovaným, žalobca\nurobil opätovnú kontrolu doručených dokladov. Keďže doklady neboli vytriedené, ani z nich nebolo\nzrejmé čo a ako žalovaný použil na výpočet dotácie, boli kontrolnou skupinou vytriedené. Z opätovnej\nkontroly bol urobený záznam - Správa o kontrole zo dňa 24.11.2023 Vzhľadom na revíznu správu o\nkontrole žalobca berie čiastočne svoj návrh na zaplatenie istiny vo výške 28.035,71 Eur späť vo výške\n10.748,80 Eur a trvá na podanom návrhu vo zvyšnej časti a žiada súd, aby bol žalovaný zaviazaný na\nzaplatenie istiny vo výške 17.286,91 Eur.”. Toto podanie bolo žalovanému doručené dňa 06.12.2023,\nteda len päť dní pred konaním pojednávania vo veci (z čoho dva dni boli dňami pracovného pokoja), bez\ntoho, aby konajúci súd poskytol žalovanému priestor na zaslanie vyjadrenia.\n19. Žalovaný citujúc § 139, § 140 ods. 2 a § 142 ods. 1 CSP, mal za to, že Podanie žalobcu napriek\njeho názvu nebolo len čiastočným späťvzatím žaloby, ale jednalo sa o podstatnú zmenu tvrdených\nrozhodujúcich skutočností. O čiastočné späťvzatie žaloby by totiž išlo v prípade, že by na základe tých\nistých skutkových tvrdení žalobca zúžil svoj uplatnený nárok, čo však nebol tento prípad. Žalobca totiž\nv uvedenom podaní zrazu začal žiadať uhradiť uplatnený nárok na základe úplne iných dôvodov, než\npodľa žaloby zo dňa 26.06.2023. Žalobu totiž podal na základe skutkových tvrdení o kontrole vykonanej\ndňa 16.05.2023, avšak z Podania žalobcu ako aj jeho argumentácie na pojednávaní dňa 12.12.2023\nbolo zrejmé, že na záveroch z kontroly zo dňa 16.05.2023 viac netrval, ale celý svoj nárok v konaní\npo novom opieral už len o výsledky kontroly zo dňa 24.11.2023. Žalobca takisto v uvedenom podaní\nuž netvrdil, že mu žalovaný nedoručil dokumentáciu preukazujúcu využitie dotácie, ale začal tvrdiť, že\nčasť preukázaných nákladov sa týkala nepovoleného obdobia a časť nákladov nebola použitá na fixné\nnáklady.\n20. Pokiaľ žalobca v priebehu konania zmenil rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral svoj nárok, bol\npotom v zmysle ust. § 139 a nasl. CSP povinný podať návrh na zmenu žaloby. Návrh na zmenu žaloby\nmal byť následne konajúcim súdom predložený žalovanému na oboznámenie a vyjadrenie, pričom až\nnásledne mal konajúci súd uznesením zmenu žaloby pripustiť, alebo nepripustiť. Až po vydaní uznesenia\no pripustení zmeny žaloby by bol totiž súd prvej inštancie oprávnený rozhodovať o žalobe, ktorá sa\nopierala o výsledky kontroly zo dňa 24.11.2023. Keďže však žalobca návrh na zmenu žaloby ani len\nnepodal, súd prvej inštancie o tejto zmene rozhodovať nemohol a bol povinný rozhodovať o pôvodných\ndôvodoch žaloby, ktoré sa opierali o výsledky kontroly zo dňa 16.05.2023 (ktoré sa v priebehu konania\nukázali ako nedôvodné).\n21. Miesto toho, aby súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákona (a teda rozhodoval o pôvodných\ndôvodoch uplatnenej žaloby, ktoré však v čase pojednávania už neexistovali) sa aj bez pripustenia\nzmeny žaloby na pojednávaní dňa 12.12.2023 zaoberal výlučne výsledkami kontroly zo dňa 24.11.2023,\nteda novými rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami. Tieto skutočnosti však s pôvodne podanou žalobou\nnemali nič spoločné a bez pripustenia zmeny žaloby sa nimi konajúci súd nemal vôbec zaoberať.\nŽalovaný na pojednávaní poukazoval, že len pár dni dozadu došlo zo strany žalobcu (aj napriek\nvyhláseniu koncentrácie) k podstatnej zmene skutkových okolností, ku ktorým žalovaný nemal žiaden\n\nprocesný priestor sa vyjadriť. Žalovaný preto navrhol vo veci vykonať dokazovanie výsluchom účtovníčky\na konateľa žalovaného, ktorí sa mali vyjadriť k faktúram, ktoré žalobca vo svojej kontrole zo dňa\n24.11.2023 neuznal. Konajúci súd však na uvedené námietky žalovaného nijak nereagoval, jeho návrhy\nna doplnenie dokazovania zamietol a vydal napadnutý rozsudok, ktorý bol založený výhradne na nových\nskutkových okolnostiach, ktoré boli do konania predložené až Podaním žalobcu zo dňa 04.12.2023. Súd\nprvej inštancie sa pritom k skutočnosti, že týmto podaním došlo k podstatnej zmene skutkových okolností\nvôbec nevyjadril, taktiež sa nevyjadril ani k námietkam žalovaného, ktorý na túto skutočnosť poukazoval.\n22. Žalobca podal žalobu na podklade výsledkov kontroly zo dňa 16.05.2023, podľa ktorej žalovaný\nnedoručil žiadnu dokumentáciu preukazujúcu využitie dotácie v sume 28.035,71 eur. Z toho dôvodu\nsa žalovaný počas celého priebehu konania vyjadroval a bránil voči tvrdeniam o nedoručení žiadnej\ndokumentácie. Predmetom konania teda nebolo, že by žalovaný dotáciu využil na nepovolený účel, ale\ntvrdenie žalobcu, že mu žalovaný žiadnu dokumentáciu ani len nedoručil. Keď však v priebehu konania\nžalovaný preukázal, že vydokladoval využitie dotácie (čím sa preukázala nedôvodnosť žaloby), žalobca\nsi následne tesne pred pojednávaním prekvapivo spravil novú kontrolu, na podklade ktorej úplne zmenil\nžalobné dôvody. Napriek tomu, že v priebehu konania zo strany žalobcu došlo jednoznačne k podstatnej\nzmene tvrdených rozhodujúcich skutočností, však žalobca nepodal návrh na pripustenie zmeny žaloby,\na potom konajúci súd sa zmenou rozhodujúcich skutočností nemal vôbec zaoberať. Konajúci súd však\nv rozpore so zákonom v postupe žalobcu žiadnu prekážku nevidel, naopak rozhodol výlučne na základe\nzmenených rozhodujúcich skutočnosti, pričom žalovanému ani len nedal žiaden procesný priestor, aby\nsa k tejto zmene mohol vyjadriť a dokázať svoje tvrdenia ďalšími dôkaznými prostriedkami. Konajúci\nsúd teda zaviedol žalovaného, lebo ani nenaznačil, že bude pripúšťať zmenu skutkových častí žaloby\na rozhodovať o nej, ale prekvapujúco, bez pripustenia rozhodol o novom skutkovom stave, ktorý nebol\npredmetom sporu z dôvodu procesného nezmenenia žaloby.\n23. Žalovaný mal za to, že zmätočný procesný postup, ktorým konajúci súd aj bez pripustenia zmeny\nžaloby, rozhodoval o nových skutkových dôvodoch žaloby, pričom zároveň neposkytol žalovanému\nprocesný priestor sa k týmto novým dôvodom žaloby vôbec vyjadriť (a predložiť na podporu svojich\ntvrdení ďalšie dôkazy), jednoznačne porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces. Uvedeným\npostupom preto súd prvej inštancie naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Zároveň\ntým, že konajúci súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania z pojednávania zo dňa\n12.12,2023 naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP.\n24. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil platnosť čiastočného odstúpenia žalobcu\nod zmluvy. Za nesprávne právne posúdenie veci je potrebné rozumieť prípady, kedy konajúci súd\nsubsumuje skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá\ntaké predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci\nmôže potom konkrétne spočívať v tom, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní použil nesprávnu\nprávnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon\nprávnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Žalovaný bol\nnázoru, že nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívalo práve v tretej z uvedených\nmožností, teda v nesprávnej aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie totiž\nv napadnutom rozsudku dospel k právnemu záveru, podľa ktorého “Poukazovanie žalovaného v jeho\nodpore proti platobnému rozkazu na ust. § 349 ods. 2 ObZ z toho dôvodu súd považuje za právne\nirelevantné, pretože oprávnenému zaniká právo na odstúpenie od zmluvy len vtedy, ak povinnosť bola\nskutočne splnená a teda v prejednávanej veci si žalovaný nesplnil svoju povinnosť preukázať použitie\ndotácie v súlade so zmluvou v celom rozsahu.”.\n25. S uvedeným právnym záveru konajúceho súdu žalovaný nesúhlasil a považoval ho za nezákonný, až\nsvojvoľný. Žalobca totiž podal žalobu na tom skutkovom základe, že dňa 17.05.2023 čiastočne odstúpil\nod zmluvy z dôvodu, že žalovaný nepredložil žiadnu dokumentáciu ohľadom použitia dotácie v sume\n28.035,71 eur. Žalobca teda čiastočne odstúpil od zmluvy nie z toho dôvodu, že by žalovaný využil\ndotáciu na nepovolený účel, ale výlučne z toho dôvodu, že mu podľa jeho tvrdení žiadnu dokumentáciu\no použití dotácie ani len nezaslal.\n26. V priebehu konania sa však preukázalo, že v čase čiastočného odstúpenia od zmluvy tvrdený\ndôvod odstúpenia neexistoval, nakoľko žalovaný preukázal, že v zaslanej poštovej zásielke zo dňa\n01.12.2021 sa nachádzala kompletná účtovná dokumentácia, ktorá preukazovala na aké účely bola\n\ndotácia použitá. Žalobca v priebehu konania túto skutočnosť nepoprel a preto sa v zmysle ust. § 151 ods.\n2 CSP považovala za nespornú. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 349 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, podľa ktorého: “Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená\nspráva, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.”.\n27. Vzhľadom na uvedené bolo v konaní nesporným, že v čase čiastočného odstúpenia od zmluvy, mal\nžalobca doručenú dokumentáciu preukazujúcu účel využitia dotácie. Uvedené spôsobilo, že žalovaný\nmal voči žalobcovi dňa 17.05.2023 svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy splnené a neexistoval teda\nžiaden zákonný ani zmluvný dôvod, pre ktorý by mohol žalobca čo i len čiastočne od zmluvy odstúpiť.\nVzhľadom na túto skutočnosť a citovanú právnu úpravu bolo preto čiastočné odstúpenie žalobcu od\nzmluvy zo dňa 17.05.2023 absolútne neplatným právnym úkonom. Záver súdu prvej inštancie o tom,\nže poukazovanie na neplatnosť čiastočného odstúpenia od zmluvy bolo právne irelevantným, preto\npredstavovalo naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n28. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej sumy celkových nákladov, ktorú\nžalovaný u žalobcu deklaroval. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 04.12.2023 dospel k záveru, že\nv predloženej účtovnej dokumentácii žalovaný deklaroval využitie dotácie aj za obdobie, na ktoré sa\ndotácia nevzťahovala, ako aj na náklady, ktoré nesúviseli s podnikateľskou činnosťou. Podľa jeho\nvýpočtu mal žalovaný deklarovať náklady za nepovolené obdobie v celkovej sume 5.635,08 eur a za\nnáklady nesúvisiace s podnikateľskou činnosťou v celkovej sume 13.572,60 eur, spolu 19.207,68 eur.\nŽalobca, podľa správy o výsledku kontroly zo dňa 24.11.2023, následne sumu 19.207,68 eur odrátal\nod celkovo deklarovanej sumy 75.592, 84 eur, pričom po následnom prepočte dospel k záveru, že\nposkytnutá dotácia bola o 17.286,91 eur vyššia.\n29. Žalovaný mal za to, že pri prepočte došlo k zjavnej chybe, nakoľko žalovaný deklaroval celkovú\nsumu až 105.333,00 eur, t. j. o 29.741,00 eur viac, než ako uvádzal žalobca v správe o výsledku kontroly\nzo dňa 24.11.2023. V sume 105.333,00 eur boli totiž započítané všetky náklady za rok 2020, teda aj tie,\nktoré si pôvodne nevyčísloval, ale vyčíslil si ich až po upozornení žalobcu o tom, že pôvodne predložená\ndokumentácia bola nekompletná. Vzhľadom na uvedené mala byť preto v správe o výsledku kontroly\nzo dňa 24.11.2023 v kolónke deklarovaných celkových nákladov žalovaného uvedená suma 105.333,00\neur a od tejto sumy mali byť následne odčítane aj prepočty údajných neoprávnených nákladov. Pokiaľ\ntotiž od celkovej sumy 105.333,00 eur by sa odrátala suma 19.272,68 eur (z toho 13.572,60 eur ako\nneoprávnené náklady a suma 5.635.08 eur ako náklady za neoprávnené obdobie) tak potom žalovaný\ncelkovo deklaroval sumu 86.125,32 eur na účely, ktoré boli kryté poskytnutou dotáciou. Z toho vyplývalo,\nže žalovaný preukázal využitie celej poskytnutej dotácie v súlade so zmluvou.\n30. Na skutočnosť, že žalobca uviedol v správe o výsledku kontroly nesprávnu výšku celkovo\ndeklarovanej sumy, žalovaný na pojednávaní dňa 12.12.2023 upozornil a žiadal preto žalobu zamietnuť.\nSúd prvej inštancie však na túto námietku vôbec nereagoval a miesto toho (v rozpore s predloženou\núčtovnou dokumentáciou) v napadnutom rozsudku sa stotožnil s chybným výpočtom žalobcu. Tým,\nže konajúci súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom celkovej sumy deklarovaných\nnákladov a naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f ) CSP.\n31. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, čím porušil jeho právo\nna spravodlivý súdny proces. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.12.2023, žalovaný navrhol vo\nveci vykonať ďalšie dokazovanie, a to výsluch konateľa žalovaného a účtovníčky, ktorí sa obaja mohli\npodrobne vyjadriť k faktúram, ktoré žalobca vo svojom podaní neuznal. Svedkovia totiž mohli preukázať,\nže aj výdavky z neuznaných faktúr v skutočnosti tvorili fixné náklady súvisiace s podnikateľskou\nčinnosťou, nakoľko boli využité na odstránenie havarijnej situácie v nahrávacom štúdiu žalovaného.\n32. Žalovaný, v reakcii na vyslovenie predbežného právneho názoru konajúceho súdu na pojednávaní\ndňa 12.12.2023, navrhol doloženie písomných dokladov preukazujúcich, že náklady z neuznaných\nfaktúr boli využité v súlade so zmluvou. Všetky návrhy na doplnenie dokazovania pritom neboli\nnavrhnuté oneskorene, ale v priamej súvislosti s podstatnou zmenou rozhodujúcich okolností, ktorá\nbola žalovanému doručená len päť dní pred pojednávaním. Až do podania, ktoré bolo žalovanému\ndoručené dňa 06.12.2023, bolo totiž celým predmetom sporu len to, či žalovaný účtovnú dokumentáciu\ndoručil, alebo nedoručil. Pokiaľ by pritom bolo toto podanie doručené žalovanému čo i len o deň\nneskôr, mohol žiadať o odročenie termínu pojednávania z dôvodu nezachovania minimálnej päť dňovej\nlehoty na prípravu. Keďže dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, žalovaný dovtedy nemal právnu\npovinnosť podrobne vysvetľovať ako každá jedna faktúra súvisela s podnikateľskou činnosťou, ale\n\nstačilo mu preukázať, že účtovnú dokumentáciu skutočne doručil. Keďže po novom žalobca už netvrdil,\nže mu dokumentácia nebola doručená, vznikla v konaní úplne nová situácia a žalovaný mal v zmysle\nzákona dostať procesný priestor vyjadriť sa k novým skutočnostiam a na podporu svojich tvrdení\nprodukovať dôkazy. Súd prvej inštancie však napriek uvedeným skutočnostiam všetky návrhy na\ndoplnenie dokazovania zamietol a svoj postup v napadnutom rozsudku odôvodnil tým, že dôkazy\nboli navrhnuté oneskorene, pričom však vôbec nereflektoval skutočnosť, že žalovaný návrhmi na\nvykonanie dokazovania reagoval na zmenu podstatných skutočností, ktorá nastala tesne pred konaním\npojednávania.\n33. Žalovaný mal za to, že postup súdu prvej inštancie, ktorý za takejto procesnej situácie zamietol\nvšetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania bol v hrubom rozpore so zákonom, Ústavou SR ako aj\nustálenou súdnou praxou, podľa ktorej súd nemá rozhodovať formalisticky, ale spravodlivo. Poukázal\nv tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. 8Co/16/2023-275 zo dňa 31.07.2023, v\nktorom krajský súd k predmetnej otázke (aj s poukazom na relevantnú judikatúru Ústavného súdu\nSlovenskej republiky) uviedol: “Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom,\nktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý\nmá potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne\ndôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. Procesná možnosť súdu vykonať\ndôkaz, sa niekedy môže významovo blížiť až k povinnosti vykonať ho, prípadne vykonať aj iný než\nnavrhovaný dôkaz alebo zvoliť iný vhodný procesný postup, ktorým sa predíde ohrozeniu spoločenskej\nfunkcie civilného konania. Zároveň tak ako vyslovil Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 168/2019,\nnevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z\ndoteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie základného\npráva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ústavy, a to s poukazom aj na rozhodnutie ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 332/09. “. Žalovaný ďalej poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k.\n25Co/15/2022 - 133 zo dňa 25.01.2023, v ktorom krajský súd uviedol: “V tejto súvislosti odvolací súd\niba dodáva, že nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým\nje argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz,\nje bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/\nnevyvráti tvrdenú skutočnosť čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou.\nNakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému\novereniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností\noverené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže\ntáto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (uznesenie Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 13. decembra 2022 sp.zn. 7Cdo/262/2021) .”.\n34. S ohľadom na vyššie citované súdne rozhodnutia žalovaný mal za to, že jeho návrhy na vykonanie\ndokazovania z pojednávania zo dňa 12.12.2023 boli podstatné pre zistenie skutočností, či náklady z\ntzv. “neuznaných faktúr”, súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou a teda či boli využité v súlade so\nzmluvou. Zistenie tejto skutočnosti bolo pre konanie kľúčové, nakoľko preukázanie, že náklady boli\nvyužité v súlade so zmluvou, by bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby, prípadne pre nevyhovenie\nžalobe v celom rozsahu. Poukázal, že návrhy na vykonanie dokazovanie boli podané v priamej reakcii\nna Podanie žalobcu, ktoré mu bolo doručené päť dní pred pojednávaním (z čoho dva dni boli dňami\npracovného pokoja). Žalovaný mal za to, že tieto návrhy ani nemohol uplatniť skôr ako na pojednávaní\ndňa 12.12.2023. Potom bolo zrejmé, že tým, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na\nvykonanie dokazovania, porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, čím zároveň naplnil\nodvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.\n35. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a s tvrdeniami uvedenými v ňom nesúhlasil,\ndôvody v ňom uvedené pokladal za fabulácie a zavádzanie, napadnutý rozsudok považoval za vecne\nsprávny a riadne odôvodnený, podrobne sa zaoberajúci skutkovými okolnosťami.\n36. K názoru žalovaného v odvolaní, že „Zaslaním tejto dokumentácie bola pritom preukázaná\nnedôvodnosť žaloby od samého počiatku, nakoľko tým bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie žalobcu,\nže mu žalovaný nedoručil žiadnu dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie.\" žalobca poukázal\nna opätovné zavádzanie žalovaného, ktorý počas konania mal snahu prekrúcať vyjadrenia žalobcu.\nŽalobca počas konania nikdy netvrdil, že dokumentácia žalovaného mu nebola doručená, ale od začiatku\n\nkonania uvádzal, že dokumentácia, ktorú žalovaný doručil žalobcovi nepreukazovala použitie dotácie\nv súlade so zmluvou v celom rozsahu a takto sa žalobca vyjadril aj na pojednávaní dňa 12.12.2023.\nTvrdenie žalovaného v tomto smere postrádalo akúkoľvek logiku, pretože ak by mal žalobca za to, že\nmu neboli doručené žiadne dokumenty, od začiatku konania by požadoval vrátenie celej dotácie a nielen\njej časti\n37. Na skutkových tvrdeniach žalobcu o dôvodoch žaloby sa nič podstatné nezmenilo ani po tom, čo bola\nu žalobcu vykonaná revízna kontrola doručených dokumentov. Aj pri revíznej kontrole sa vychádzalo\nz tých istých dokumentov zaslaných žalovaným. Skutkový stav sa nezmenil, žalobca počas celého\nkonania uvádzal, že žalovaný zaslanými dokladmi nepreukázal opodstatnenosť poskytnutej dotácie\nv celej poskytnutej výške. S poukazom na vyššie uvedené, bolo zrejmé, že k žiadnym podstatným\nskutkovým zmenám nedošlo, a preto nemohla pripadať do úvahy zmena žaloby, o ktorej sa na žiadosť\nžalobcu mal podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie zaoberať.\n38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoju účtovnú dokumentáciu zaslal konajúcemu sudu, sa\nžalobca opätovne zaoberal dokumentmi, ktoré boli doručené žalobcovi ešte v čase prebiehajúcej\nkontroly, aby konajúcemu súdu preukázal, konkrétne ktoré z predložených dokladov považoval za\nuplatnené neoprávnene a vytriedil ich do dvoch skupín, ako neoprávnene náklady a náklady za\nneoprávnene obdobie. Vtedy bolo zistené, že nedopatrením neboli žalovanému do oprávnených\nnákladov zohľadnené náklady, ktoré vyplývali len z účtovných kníh a na ktoré neboli ďalšie účtovné\ndoklady, a tými boli dane a poplatky, odpisy a úroky. Ostatné náklady bolo potrebné podložiť\nďalšími dokladmi, aby mohli byť vyhodnotené ako nepokryte fixné náklady súvisiace s obmedzením\npodnikateľskej činnosti počas pandémie Covid-19.\n39. K námietke žalovaného v odvolaní o tom, že žalobca po vyhlásení sudcovskej koncentrácie z októbra\n2023 urobil ďalšiu kontrolu žalobca nevedel čo tým žalovaný myslel, keďže kontrola z 24.11.2023 bola\nreakciou na vyjadrenie žalovaného a doručenie dokumentácie žalovaným konajúcemu sudu, ktoré bolo\nžalobcovi doručené dňa 08.11.2023.\n40. Žalobca doručil svoje vyjadrenie konajúcemu sudu 05.12.2023, a toto vyjadrenie bolo žalovanému\ndoručené 06.12.2023, 6 dní pred pojednávaním, pričom mal žalovaný dostatočný čas na reakciu na\npojednávaní, pričom na pojednávaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie, že ním zaslané\ndokumenty preukazovali oprávnenosť poskytnutej dotácie v celom rozsahu. Na dokumenty, ktoré\nvyhodnotil žalobca ako neoprávnené a za neoprávnené obdobie, reagoval právny zástupca žalovaného\ntvrdením, že tieto náklady boli v súvislosti s havarijnou situáciou u žalovaného a v tomto smere\nnavrhol predvolať ako svedka konateľa žalovaného, jeho manželku a účtovníčku žalobca v tomto\nsmere poukázal na fakt, že konateľ žalovaného je predsa sám žalovaný a ako účastník konania\nmal možnosť sa dostaviť na pojednávanie, uviesť podstatné skutočnosti a objasniť, ktoré náklady\nvyhodnotené ako neoprávnené podľa neho súviseli s havarijnou situáciou u žalovaného. Z predložených\ndokladov založených v spise (a vytriedených žalobcom) bolo však zrejmé, že tieto náklady nesúviseli\ns havarijnou situáciou, ale súviseli s úplne s inými činnosťami, išlo napr. o kúpu umývačky riadu,\nbežiaceho pásu, vina, záhradného domčeka, ubytovania v hoteloch Hotel & Spa Resort Kaskady a\nRadisson Blu Carlton Hotel, stavbu plotu, žumpy, kúpu nábytku v Ikea a pod. Všetky tieto dokumenty\nboli súčasťou súdneho spisu. Preto ani navrhovaný výsluch konateľa žalovaného, manželky konateľa a\núčtovníčky by nič nezmenil na skutkovom stave, že náklady uplatnené žalovaným neboli nepokrytými\nfixnými nákladmi za obdobie, kedy mali významne sťažené podmienky vykonávať podnikateľskú\nčinnosť v zmysle výzvy a zmluvy. Ani prípadné preukázanie skutočnosti, že šlo o havarijnú situáciu\nv nahrávacom štúdiu žalovaného, by neodstránilo fakt, že nešlo o nepokryte fixné náklady. Právny\nzástupca žalovaného opakovane argumentoval tak, že doručenie účtovných dokladov žalovaného za\nrok 2020 bolo potvrdením skutočnosti, že bola dotácia poskytnutá oprávnene, čo je absurdné tvrdenie.\nŽalovaný opomínal fakt, že bola uzavretá zmluva o poskytnutí dotácie, kde boli uvedene podmienky,\nza akých a na aké náklady sa dotácia vzťahuje. Žalovaný bol povinný v zmysle čl. IV bod 3 zmluvy\nzaslať žalobcovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie, bolo na žalovanom, aby zaslal\nlen dokumenty použité k výpočtu poskytnutej dotácie Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na\npojednávaní ako obrana k žalobcom tvrdenej skutočnosti, že šlo o neoprávnené náklady bola, že šlo o\noprávnené náklady na odstraňovanie havarijnej situácie u žalovaného, a teda bolo zrejmé, že si tieto\nnáklady do výpočtu žalovaný zahrnul.\n41. Žalobca uviedol, že žalovanému bola poskytnutá dotácia dňa 13.04.2021, teda lehota 90 dni na\npredkladanie dokumentov mu uplynula dňa 13.07.2021. Bolo ústretovým krokom žalobcu, že vyzval\nžalovaného na doloženie dokumentov s tým, že žalovaný až v septembri 2021 doručil dokumentáciu,\nktorá bola navyše nekompletná a následne na opätovnú výzvu žalobcu zo dňa 26.11.2021, ktorou bol\nvyzvaný do 03.09.2021 doručiť kompletné dokumenty preukazujúce oprávnenosť celej dotácie, zaslal až\n\n09.12.2021 dokumentáciu a tá bola následne posudzovaná a vyhodnotená. Už po uplynutí lehoty 90 dní\nna predloženie dokladov mohol žalobca v zmysle zmluvy požadovať celu poskytnutú dotáciu na späť.\n42. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil\nnadbytočnosť výsluchu svedkov (odhliadnuc od toho, že konateľ žalovaného je účastník konania,\nktorý sa mohol dostaviť na pojednávanie a uviesť podstatné skutočnosti na svoju obranu) a správne\nodôvodnil, prečo zamietol návrh na výsluch svedkov, ktorých vypočutie by nič nezmenilo na skutkovom\nstave a skutočnosti, že žalovaný nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi, že použil poskytnutú\ndotáciu v súlade so zmluvou.\n43. Zo spisu bolo zrejmé, že žaloba sa stále opierala o tie isté skutočnosti a rovnaký skutkový základ.\nSnaha žalovaného o prekrúcanie faktov bola tu zjavná. Bolo zrejmé, že sa nejednalo o zmenu\nžaloby, ale o jej čiastočné späťvzatie. Žalobca v správe z revíznej kontroly upresnil, ktoré konkrétne\ndoklady predložené žalovaným neuznal a z akého dôvodu. Aj kontrola, ktorá sa konala dňa 16.05.2023\nvychádzala z tých istých doručených dokladov, pričom revíznou kontrolou bolo upresnené pre potreby\nsúdneho konania, ktoré konkrétne dokumenty nebolo možné uznať a na tie bola konajúcemu súdu\nupriamená pozornosť, pričom žalobca uznal dodatočne náklady, ktoré vyplývali len z účtovných kníh.\nŽalovaný účtovne dokumenty doručil žalobcovi v decembri 2021 nevytriedené, pričom neuviedol, ktoré z\ndokumentov mali preukazovať použitie ktorých nákladov v zmysle vyplnenej žiadosti a kalkulačky, ktorú\nvypĺňal sám žalovaný podľa jednotlivých položiek a kde boli náklady rozdelené podľa druhu.\n44. Žalobca poukázal v tomto smere na komentár k § 140 CSP: „Zmenou žaloby nie je zmena právneho\ndôvodu bez zmeny skutkových tvrdení; právne posúdenie je vecou súdu. Zmenou žaloby taktiež nie je, ak\nžalobca obmedzí svoj žalobný návrh a bude požadovať menej. Takéto podanie je potrebné posudzovať\nako čiastočné spätvzatie žaloby (§ 144 a naši). Za zmenu nemožno považovať ani doplnenie alebo\nspresnenie skutkového stavu, ani návrh na vykonanie dôkazov; tie možno považovať za prostriedky\nprocesného útoku a procesnej obrany.“ Vzhľadom na vyššie uvedené bolo bezpredmetné sa vyjadrovať\nk ďalším úvahám žalovaného ohľadom zmeny žaloby, pretože bolo evidentné, že žalobca čiastočne vzal\nžalobu späť po spresnení skutkových tvrdení.\n45. Žalobca opätovne zdôraznil fakt, že išlo o revíznu kontrolu, ktorá vychádzala z tých istých\ndokumentov a išlo o upresnenie, žalobca tie isté faktúry neuznal aj kontrolou vykonanou dna 16.05.2023,\nale v revíznej správe ku kontrole z novembra 2023 dodatočne uznal náklady, na ktoré neboli doklady\na ktoré vyplývali z účtovných kníh.\n46. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia Civilného sporového poriadku o sudcovskej\nkoncentrácií konania (§ 153 ods. 1, ods. 2).\n47. Žalobca opakovane poukázal na fakt, že konateľ žalovaného je samotný účastník konania, keďže\nkoná v mene spoločnosti a právny zástupca žalovaného neprítomnosť žalovaného na pojednávaní dňa\n12.12.2023 nijako neospravedlnil. Právny zástupca žalovaného mal zabezpečiť prítomnosť konateľa\nžalovaného na pojednávaní, ak mal za nevyhnutne ho v konaní vypočuť a nie následne žiadať jeho\nvypočutie ako svedka. Odhliadnuc od toho, že ani jeho výsluch by nič nezmenil na skutkovom stave.\n48. Sud prvej inštancie preto správne vyhodnotil dôkaznú situáciu a nepripustil žalovaným navrhovaný\nvýsluch svedkov, pretože by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a ani skutočnosti, ktoré\nmali byt týmito výsluchmi preukázane by nezmenili nič na skutkovom stave. Žalobca sa plne stotožnil\ns názorom sudu prvej inštancie, že žalovaný až do pojednávania nepredložil žiaden doklad, ktorý by\nspochybňoval výpočet výšky poskytnutej dotácie zo strany žalobcu a nešpecifikoval, ktoré z dokladov\nneuznaných žalobcom bolo potrebné akceptovať za účelom preukázania použitia poskytnutej dotácie v\nsúlade so zmluvou. Sám žalovaný zaslal konajúcemu sudu všetky účtovne dokumenty, preto neobstojí\njeho obrana, že nemal možnosť sa k nim vyjadriť, pričom ak ich predložil konajúcemu súdu, mal vedieť\nzdôvodniť prečo považoval všetky dokumenty za preukazujúce oprávnenosť dotácie. Bolo absurdné\ntvrdiť, že preukázaním zaslania dokumentov žalobcovi bola preukázaná oprávnenosť celej dotácie. V\nodvolaní sa snažil žalovaný poukazovať na nesprávny procesný postup týkajúci sa zmeny žaloby, avšak\ntvrdenia žalovaného boli absurdné.\n49. Žalobca mal za to, že zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že sa dokumentáciou\nžalovaného zaoberal a z vykonaných kontrol bolo zrejmé, že posudzoval doručené dokumenty a dospel\nk záveru, že mu nebola predložená dokumentácia, ktorá by preukazovala účel použitia celej dotácie v\nsúlade so zmluvou, a to vo výške 28.035,71 eur (neskôr upravené na výšku 17 286,91 eur). Ak by mal\nžalobca za to, že mu nebola predložená žalovaným žiadna dokumentácia, tak by odstúpil od zmluvy\nv celej výške poskytnutej dotácie v sume 48 123,87 eur. Preto argument žalovaného nemohol obstáť,\nnebolo možné logicky zdôvodniť, prečo by žalobca odstupoval len čiastočne od zmluvy a zrovna vo\nvýške, ktorú uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo evidentné, že súd prvej inštancie\nsprávne posúdil čiastočné odstúpenie od zmluvy žalobcom a posúdil ho ako platné, pretože žalobcovi\n\nnezaniklo oprávnenie odstúpiť od zmluvy, keďže si žalovaný nesplnil svoju povinnosť a nepreukázal\npoužitie dotácie v súlade so zmluvou v celom rozsahu.\n50. Žalobca uviedol, že náklady vo výške 13 572,60 eur neuznal ako oprávnené v zmysle výzvy a\nzmluvy, ale nevyjadroval sa ku skutočnosti či súvisia s podnikateľskou činnosťou. Bolo zrejmé, že\nžalovaný nepochopil zmysel výzvy a tú skutočnosť, že výzva sa vzťahovala na nepokryte fixné náklady\npodnikateľov v kreatívnom priemysle počas pandémie Covid-19. Cieľom výzvy bolo poskytnúť dotáciu\nmikro, malým a stredným podnikom pôsobiacim v oblasti kultúry a/alebo kreatívneho priemyslu na\nnepokryté fixné náklady za obdobie, v ktorom mali významne sťažené podmienky pre vykonávanie\nsvojej podnikateľskej činnosti z dôvodu vypuknutia pandémie Covid-19 a prijatých opatrení slovenských\norganov na zamedzenie šírenia pandémie.\n51. Žalobca poukázal na to, že žalovaný si sám vyplnil žiadosť o dotáciu spolu s vyplnením prílohy k\nžiadostí - kalkulačky, kde vypĺňal jednotlivé položky a uviedol celkove náklady spoločnosti vo výške 75\n592,84 eur. Žiadne ďalšie navyšovanie nákladov nad túto sumu nebolo možné, tvrdenia žalovaného,\nže náklady spoločnosti v roku 2020 boli až 105 333,00 eur a preto urobil žalobca chybu v správe ku\nkontrole dňa 24.11.2023 a mal uviesť túto sumu boli bezpredmetné. Žalovaný si sám zažiadal o dotáciu,\nkde do kalkulačky uviedol sumu celkových nákladov 75 592,84 eur a jedine z tejto sumy mohol žalobca\nvychádzať. Ak mal žalovaný fixné nepokryte náklady vo výške 105 333,00 eur za oprávnené obdobie,\nmal si tak zažiadať o dotáciu. Nebolo už možné následne navyšovať celkové náklady. Preto úvahy\nžalovaného o nesprávnom výpočte žalobcu boli len fabulácie, žiadne ďalšie navyšovanie nákladov nad\nvýšku uvedenú v žiadostí nebolo možné uskutočniť. Žalovaným uvádzaná výška nákladov 105 333,00\neur bola za cely rok 2020, pričom výzva sa vzťahovala na obdobie marec až december 2020.\n52. Zo spisového materiálu bolo zrejmé, že žalovaný mal za to, že žalobca mu pokryje 90 % nákladov,\nktoré mu vznikli za rok 2020, v tomto smere sa v priebehu celého konania vyjadroval a opomínal\nskutočnosť, že dotácia mu bola poskytnutá na presne vymedzený účel a na obdobie od 01.03.2020\ndo 31.12.2020. Ak si žalovaný zažiadal o dotáciu a uviedol celkové nepokryté fixné náklady vo výške\n75 592,84 eur, tak z týchto celkových nákladov bol povinný žalobca vychádzať. Žalovaným tvrdená\nskutočnosť, že jeho náklady v danom roku boli oveľa vyššie boli irelevantné.\n53. Žalobca sa plne stotožnil s názorom sudu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno,\nkeď nepredložil počas konania žiaden doklad, ktorý by spochybňoval výpočet výšky poskytnutej dotácie\nzo strany žalobcu a nešpecifikoval, ktoré z dokladov neuznaných žalobcom bolo potrebné akceptovať\nza účelom preukázania použitia poskytnutej dotácie v súlade so zmluvou. Jeho obranou bolo len, že\ndoklady uznané ako neoprávnené, mali byť použité na odstraňovanie havarijnej situácie, pričom zo spisu\na z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že to nebola pravda.\n54. Čo predstavovali nepokryté fixné náklady bolo zrejmé aj z prílohy k žiadosti (kalkulačky), ktorú\nsi vypĺňal sám žalovaný, boli nimi mzdové náklady; nájomné/podnajomné; správa objektov, energie,\nupratovanie; náklady na hospodársku činnosť-telefóny, internet, správa webov, siete, drobný spotrebný\nmateriál, poštovné; služby - finančné, právne, IT; správa vozového parku - servis, PHM, údržba,\nparkovanie; poistenie - vozidlá, nehnuteľnosti, zodpovednosť za škodu; nákladové úroky, poistenie,\nodpisy, zmarené výdavky - propagačné materiály, mediálne náklady, marketingové aktivity, mimoriadne\nnáklady a iné.\n55. Tvrdenia žalovaného, čo malo byt preukázané výsluchom svedkov nemohli obstáť, keďže z obsahu\nlistinných dôkazov bolo evidentné, že boli použité na iný účel ako uvádzal žalovaný. Žalobca poukázal\nna fakt, že nijakým spôsobom nebolo možné výsluchom svedkov odstrániť túto skutočnosť a preukázať\ntým oprávnenosť nákladov. Skutkový stav bol na pojednávaní dňa 12.12.2023 ustálený a jasný. Podľa\nžalobcu žalovaný si zamieňal pojmy oprávnené náklady v zmysle výzvy a zmluvy a náklady súvisiace\ns jeho podnikateľskou činnosťou.\n\n56. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný až do pojednávania nič konkrétne\nna svoju obranu neuviedol, pričom žalobca vyjadrením z 05.12.2023 reagoval na vyjadrenie žalovaného\na zaslanie dokladov žalovaným konajúcemu súdu. K žiadnej zmene podstatných skutočností nedošlo,\na tak nič nebránilo žalovanému predkladať alebo navrhovať dôkazy na svoju obranu. Žalovaný sa len\nobmedzil na tvrdenie, že preukázanie doručenia dokumentov bolo potvrdením skutočnosti, že dotácia\nbola oprávnená.\n57. Žalovaným predložené rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, č. k. 8Co/16/2023-275 a č. k.\n25Co/15/2022-133 nijak nesúviseli so skutkovým a právnym stavom tohto konania. Tak ako v rozhodnutí\nč. k. 25Co/15/2022-133 citoval žalovaný, kedy je možné nevyhovieť dôkaznému návrhu strany, bolo\n\nevidentné, že v tomto konaní bol naplnený dôvod, že vykonaný dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú\nskutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou.\n58. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného v odvolaní o tom, že návrhy na vykonanie dokazovania\nz pojednávania 12.12.2023 boli podstatné pre zistenie skutočností či náklady z „neuznaných faktúr\"\nsúviseli s podnikateľskou činnosťou žalovaného a teda či boli použité v súlade so zmluvou. Išlo o\nnepochopenie skutkového stavu žalovaným, a to, že jeho náklady súviseli s podnikateľskou činnosťou\nešte nepreukazovali oprávnenosť nákladov v zmysle výzvy a zmluvy. Žalobca bol toho názoru, že\nzamietnutím návrhov na dokazovanie nebolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.\n59. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili.\n60. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal spor podľa § 378 ods. 1, § 379\na § 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej\ninštancie, napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného a vyjadrenie žalobcu k nemu dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP).\n61. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred\nodvolacím súdom.\n62. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne\nupravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.\n63. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, (1) Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s\ntýmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe\nnemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. (2) Oprávnená\nstrana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť,\nktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. (3) Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ\nnemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od\nzmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.\n64. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.\n65. Podľa § 140 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo\nalebo sa uplatňuje iné právo. (2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich\nskutočností tvrdených v žalobe.\n66. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na\nktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola\nzmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.\n67. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O\nčiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.\n68. Predmetom sporu je v zmysle podanej žaloby nárok žalobcu na zaplatenie istiny pôvodne vo výške\n28 035,71 eur, resp. v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie v dôsledku späťvzatia v\nčasti 10 748,80 eur vo výške 17 286,91 eur. Nebola sporná skutočnosť, že strany sporu uzatvorili dňa\n22.03.2021 platne zmluvu o poskytnutí dotácie (v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka), na základe\nktorej bola žalovanému poskytnutá dňa 13.04.2021 dotácia vo výške 48 123,87 eura. Žalobca vykonal\ndňa 16.05.2023 kontrolu použitia poskytnutej dotácie a zistil, že žalovaný mu nepredložil dokumentáciu\npreukazujúcu účel použitia dotácie vo výške 28 035,71 eura a z toho dôvodu žalobca dňa 17.05.2023\nčiastočne odstúpil od uzatvorenej zmluvy o poskytnutí dotácie do výšky 28 035,71 eura.\n69. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného voči napadnutému rozsudku v celom\nrozsahu uvádza k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že\ncitovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na\nzáklade ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti\noporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas\nkonania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,\nalebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré konajúci súd založil\nna chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,\nprípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska\n\nzávažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia\ndôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193\nCSP.\n70. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci\n§ 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé, že\nsúd prvej inštancie aplikoval na právne vzťahy strán sporu správny právny predpis (Občiansky zákonník,\nObchodný zákonník).\n71. Žalovaný taktiež namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, spočívajúci v tom, že\nneposkytol žalovanému procesný priestor na vyjadrenie sa k novým dôvodom žaloby prezentovaných\nžalobcom v jeho podaní z 04.12.2023 a možnosti predložiť na podporu svojich tvrdení ďalšie dôkazy, čím\nmu malo byť znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\njeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP a zároveň namietal prípustnosť\nďalších prostriedkov jeho procesnej obrany, ktoré nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť\n(§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP).\n72. Odvolací súd uvádza, k odvolacej námietke nesprávneho vyhodnotenia písomného podania žalobcu\nzo dňa 04.12.2023 zo strany súdu prvej inštancie, ktoré malo byť podľa žalovaného posúdené ako\nzmena žaloby a nie ako späťvzatie časti uplatneného peňažného nároku, že aj podľa odvolacieho súdu\npodanie žalobcu zo dňa 04.12.2023 nie je možné vyhodnotiť ako zmenu žaloby, ale ide o späťvzatie\nžalobného návrhu v časti pôvodne uplatnenej istiny v rozsahu 10 748,80 eura tak, ako to správne\nvyhodnotil súd prvej inštancie a táto odvolacia námietka žalovaného neobstojí. To čo je treba chápať\npod zmenou žaloby upravuje § 140 ods. 1, ods. 2 CSP. Zmenou žaloby, o ktorej má povinnosť rozhodnúť\nkonajúci súd uznesením kladne alebo záporne (§ 142, § 143 CSP) je treba rozumieť taký návrh,\nktorým žalobca rozširuje uplatnené právo alebo uplatňuje iné právo, príp. takýmto podaním dôjde k\npodstatnej zmene alebo doplneniu v podanej žalobe uvedených skutkových tvrdení. V danom spore\nnešlo o žiadnu takúto situáciu, ale žalobca na základe opakovane vykonanej kontroly žalovaným už\nskôr predložených dokladov tieto opätovne vyhodnotil, a to tak, že dodatočne neuznal ako oprávnené\npoložky vo výške celkovo 19 207,68 eura pozostávajúce z 13 572,60 eur ako neoprávnene uplatnené\nnáklady a 5 635,08 eura ako náklady za neoprávnené obdobie (január a február 2020). Ako zmenu\nžaloby nie je možné pokladať doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu. Odvolací súd má za to,\nže v tomto prípade nedošlo k zmene skutkových tvrdení žalobcu a tie ostali rovnaké ako pri podaní\nžaloby, kedy žalobca odvodzoval svoje právo od tej skutočnosti, že žalovaný mu nepredložil relevantnú\ndokumentáciu, ktorá by preukazovala účel použitia dotácie v zmysle výzvy žalobcu a uzatvorenej zmluvy\nv rozsahu 28 035,71 eur. V danom prípade došlo len k zmene, upresneniu výšky požadovaného vrátenia\npriznanej a vyplatenej dotácie (zníženie z 28 035,71 eura na 17 286,91 eura) ako aj špecifikovania\nz čoho takto uplatnená suma pozostáva. Dôvod čiastočného odstúpenia žalobcu od zmluvy ostal\nnezmenený, menil sa len rozsah (zníženie) uplatneného nároku z dôvodu opakovane vykonanej kontroly\na z nej vyplývajúcich nových zistení, resp. jej revízie, kedy žalobca dodatočne uznal niektoré žalobcom\npredložené doklady, ktoré pôvodne nebral do úvahy. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s tým, že by\nskutkovým tvrdením žalobcu v podanej žalobe bolo nepredloženie žiadnej dokumentácie zo strany\nžalovaného ku kontrole, ale išlo o nepredloženie dokumentácie v rozsahu preukázania priznanej dotácie\nv celom rozsahu, pričom pôvodnú požadovanú sumu vyplývajúcu z nepredložených dokladov žalobca\nv priebehu súdneho konania na základe revíznej kontroly pôvodne predložených dokladov revidoval\na znížil. Zmenu výšky uplatnenej istiny žalobca odvodzoval od už v žalobe uvádzaných skutkových\ntvrdení, ktoré len v podaní zo dňa 04.12.2023 bližšie špecifikoval. K podaniu žalobcu - Vyjadrenie k\nvyjadreniu žalovaného z 26.10.2023 a čiastočné späťvzatie návrhu vo výške 10 748,80 eur došlo pred\nprejednaním sporu na pojednávaní konajúceho súdu a pred predbežným prejednaním sporu súdom\nprvej inštancie a potom nebol potrebný súhlas žalovaného. Potom je možné dospieť k záveru, že\ndôvodom čiastočného odstúpenia žalobcu od zmluvy bolo nepredloženie v stanovenej lehote (a ani po\nvýzve žalobcu) dokumentov ohľadom priznanej dotácie vo výške 28 035,71 eur a potom bol postup\npodľa § 349 ods. 2 ObZ irelevantný, nakoľko žalovaný svoju povinnosť predložiť žalobcovi v stanovenej\nlehote doklady preukazujúce dôvodnosť pridelenej mu dotácie v súlade s uzatvorenou zmluvou v celom\nrozsahu pridelenej dotácie nesplnil.\n\n73. K žalovaným namietanému nesprávnemu postupu žalobcu, ktorý v správe z kontroly zo dňa\n24.11.2023 uviedol nesprávnu výšku deklarovaných celkových nákladov, pričom správne malo to byť\npodľa žalovaného 105.333,00 eur, čo malo predstavovať všetky náklady žalovaného za rok 2020, a k\nčomu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa nijako nevyjadril, odvolací súd uvádza, že celkové\nnáklady žalovaného v takejto výške (105 333 eur) si pôvodne žalovaný nevyčíslil, (takto ich vyčíslil až\npo upozornení žalobcu o tom, že pôvodne ním predložená dokumentácia bola nekompletná), pričom\nje treba tiež poukázať aj na to, že žalovaný vo svojej žiadosti na výzvu žalobcu podal žiadosť o\ndotáciu spolu s vyplnením príloh k nej, kde vyplnil jednotlivé položky a uviedol celkové svoje náklady za\nposudzované obdobie vo výške 75 592,84 eur. Výšku dodatočne deklarovaných nákladov žalovaného 105 333 eur, nebolo možné zohľadniť a z tejto sumy vychádzať pri určení výšky dotácie žalovanému,\njednak z dôvodu, že takúto sumu celkových nákladov žalovaný si pri vyčíslení nákladov neuplatnil u\nžalobcu pri podaní žiadosti o dotáciu v zmysle výzvy a tiež preto, že výzva a dotácia sa vzťahovala nie\nna celý kalendárny rok 2020, ale len za obdobie marec - december 2020.\n74. Odvolací súd zároveň uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ktoré\ndoklady predložené žalovaným žalobca pri posudzovaní výšky dotácie pri uskutočnenej kontrole, resp.\nopakovanej kontrole nevyhodnotil ako doklady preukazujúce účel dotácie v zmysle uzatvorenej zmluvy.\nPotom nemohlo byť žalovanému zrejmé, ktoré doklady nepovažoval žalovaný za doklady preukazujúce\núčel dotácie. K opodstatnenosti nákladov vyplývajúcich z predložených dokladov pre účel dotácie\nmohol uviesť podstatné skutočnosti na nariadenom súdnom pojednávaní konateľ žalovaného, ktorý\nv spore vystupoval ako účastník konania, nie ako svedok, tento sa však nariadeného pojednávania\nnezúčastnil. Podľa úpravy konajúceho súdu o nariadení termínu pojednávania na 12.12.2023 bol\npredvolaný právny zástupca žalovaného, nie priamo žalovaný (konateľ). Ostatné osoby - manželka\nkonateľa žalovaného a účtovníčka žalovaného, boli na nariadenom pojednávaní navrhnuté žalovaným\nako svedkovia k okolnostiam neuznaných dokladov ako neoprávnených nákladov vo výške 13 572,60\neur. Odvolací súd má za to, že v prípade, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že výsluch\nnavrhnutých svedkov a konateľa žalovaného by nič nezmenil na zistení skutkového stavu veci a ich\nvýsluch by bol nadbytočný aj s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, tak bolo\njeho povinnosťou takúto svoju úvahu v napadnutom rozsudku dostatočne jasne, logicky a presvedčivo\nodôvodniť. Mal v tejto súvislosti jasne uviesť, ktoré žalovaným predložené doklady vo výške 13 572,60\neur nevyhodnotil kladne žalobca pri posudzovaní oprávnenosti nákladov za posudzované obdobie roku\n2020. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd nevie posúdiť dôvodnosť postupu\nžalobcu pri posudzovaní žalovaným ku kontrole predložených dokladov, keďže nie je jasné o aké doklady\nsa jedná, akých uplatnených položiek nákladov sa týkajú a potom ani zaujať názor, či boli žalobcom\ndôvodne neuznané ako oprávnené náklady v zmysle výzvy a zmluvy. Takáto úvaha v napadnutom\nrozsudku absentuje a v dôsledku toho je možné napadnutý rozsudok považovať za nepreskúmateľný.\nTaktiež je treba prisvedčiť námietke žalovaného o neumožnení výsluchu navrhovaných svedkov, a to\nvzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca až v podaní zo dňa 04.12.2023 detailne špecifikoval z čoho\npozostáva ním neuznaná výška pomoci, a to z hľadiska neoprávnených nákladov a neoprávneného\nobdobia. Potom mal mať žalovaný vytvorený relevantný priestor na prezentovanie svojich skutkových\ntvrdení k takto novo špecifikovanej skutočnosti zo strany žalobcu a to aj formou vypočutia svedkov a\nkonateľa žalovaného, k týmto v podaní žalobcu z 04.12.2023 špecifikovaným dôvodom neuznania výšky\npomoci v pôvodne priznanej sume, čo mu však zo strany konajúceho súdu nebolo umožnené.\n75. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd musí konštatovať, že nakoľko súd prvej inštancie\nsvojím nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v neumožnení žalovanému reagovať aj formou\nvýsluchu navrhnutých osôb až na nariadenom pojednávaní aj za nutnosti jeho odročenia došlo k\nporušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a napadnutý rozsudok postupom podľa §\n389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.\n76. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, nakoľko v danom prípade bude potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne\nspor posúdil, a to z hľadiska stranami sporu prezentovaných skutkových tvrdení, ktoré boli sporné\nz pohľadu možného posúdenia oprávnenosti žalovaným uplatnených nákladov vo výške 13 572,60\neur, ktoré mali podľa neho predstavovať náklady na odstránenie vytopenia nahrávacieho štúdia v\nzmysle predložených dokladov (faktúr), a to aj prípadným výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným\n(účtovníčka a manželka konateľa žalovaného). Vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového\nkonania a s tým spojenú dvojinštančnosť hodnotenia vykonaných dôkazov a dvojinštančnosť právneho\nposúdenia veci v záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces nie je účelné\nnapraviť tento stav súdom odvolacím, a to za účelom predídenia vydaniu prekvapivého rozhodnutia\n\nvo veci bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Zásada zachovania práva oboch strán\nsporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania. V\nďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a vysporiada sa\nso všetkými okolnosťami potrebnými pre prijatie meritórneho posúdenia sporu, vychádzajúc z celého\nobsahu spisu a jeho vyhodnotenia, a tým vyvodenie spravodlivého rozhodnutia o uplatnenom nároku\nžalobcu a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby v odôvodnení rozhodnutia\nbol podaný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia. Musí ísť o vysporiadanie sa\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup súdu prvej inštancie musí byť v\nodôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom\nna ním prijaté právne závery. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie logicky reagovať a podať\nzrozumiteľnú odpoveďou na konkrétne relevantné argumenty prednesené v konaní stranami sporu.\nÚčelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo\npresvedčivé. Potom odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pričom opätovne\nv intenciách právneho názoru odvolacieho súdu posúdi návrh žalobcu. Zároveň v novom rozhodnutí\nrozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).\n77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nToto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "56Cb/74/2023", "guid": "9396ac8d-99cb-49af-9ada-30488f334c7e:408831dd-8676-4254-9796-230778e0acfe", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "f21cdc79-3342-4492-bd38-95d60c728eef:808fceeb-ea23-4ec3-81ef-c10383ae95bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1503899752.1", "spisova_znacka": "7Cdo/262/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/262/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1503899752.1"}, {"guid": "9b09ab32-b3e2-43cd-9c1c-39f751ffc4b3:29fc8856-59d3-4394-9894-9b189ec44c50", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5318200457.3", "spisova_znacka": "8Co/16/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/16/2023 z 10. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5318200457.3"}, {"guid": "088ac36a-77c7-4fc8-99aa-28574e77dea5:52a943c0-3f60-4c3b-b5ff-87a350066fbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/15/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/15/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/088ac36a-77c7-4fc8-99aa-28574e77dea5:52a943c0-3f60-4c3b-b5ff-87a350066fbe"}, {"guid": "756ceb14-84a3-4bac-a246-4b21e7633657:63caf0c7-723b-4dd4-8ade-7c6c6ae250c9", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2024:6122361036.5", "spisova_znacka": "56Cb/74/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/74/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2024:6122361036.5"}], "citovane_v": []}