{"guid": "c1f15322-edd8-4b0b-a6d0-ac7fece6246b:a46e5388-d8ca-42c0-8602-13d8680b9581", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123348372.1", "spisova_znacka": "1Cob/32/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/32/2025 z 26. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2026, sp. zn. 1Cob/32/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6123348372.1", "identifikacne_cislo": "6123348372", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Školníková", "sudca_id": 1017, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-skolnikova-1017", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a46e5388-d8ca-42c0-8602-13d8680b9581", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123348372.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123348372.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123348372.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/32/2025\n6123348372\n26. 02. 2026\nJUDr. Monika Školníková\nECLI:SK:KSBA:2026:6123348372.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek\nsenátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: PTN, a.s., Braneckého\n179, 911 01 Trenčín, IČO: 50 849 794, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor,\ns. r. o., Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: Saponaria, s.r.o.,\nHeydukova 12-14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 450 823, právne zastúpeného:\nBBLegal s.r.o., Galvaniho 2/A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 247 614, o zaplatenie\n21.474,72 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava III č. k. 74Cb/32/2023 – 140 zo dňa 11.12.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 74Cb/32/2023 – 140 zo dňa\n11.12.2024 v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .\nII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. konanie v časti\n4.376 eur zastavil, výrokom II. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.098,72\neur spolu s úrokom z omeškania bližšie špecifikovaným v tomto výroku v lehote do troch dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú\npokutu vo výške 0,05 % denne z príslušných súm istín bližšie špecifikovaných v tomto výroku v lehote\ndo troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 880 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku a výrokom V. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške,\na to s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, ods. 2, § 146 ods. 1, ods. 2, § 149, § 151 ods. 1,\nods. 2, § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 261 ods. 1, 2, § 266\nods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 300, § 301, § 323 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340a ods. 1,\n§ 365 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1, § 407 ods. 3, § 768f (účinné od 15.\njanuára 2009), § 768k ods. 2 (účinné od 1. februára 2013), § 768k ods. 3 (účinné od 1. februára 2013)\nzákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2, § 51, § 544 ods. 1, ods.\n2, § 558, § 663, § 664, § 668 ods. 1, § 671 ods. 1, § 675, § 676 ods. 1, § 677 ods. 1, § 679 ods. 3, § 721\nods. 1, ods. 2, § 723 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), § 3 ods. 1, § 3 ods.\n3, ods. 4, § 5 ods. 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len\n„ZoNPNB“), § 1 ods. 2 (účinné po 1. februári 2013), § 2 (účinné po 1. februári 2013), § 3 (účinné po 1.\nfebruári 2013), § 3a (účinné od 1. januára 2015) Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.\n\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca žalobou zo dňa\n28.06.2023 žiadal, aby žalovaný uhradil sumu 21.474,72 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca\nako prenajímateľa uzatvoril dňa 01.03.2021 so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme (ďalej aj\nako „zmluva o nájme“ alebo „zmluva“). Žalobca prenechal na základe zmluvy žalovanému do užívania\npredmet nájmu podľa zmluvy, za čo následne vystavil žalobca žalovanému ďalej bližšie špecifikované\nfaktúry, ktoré boli po dátume splatnosti, a ktoré neboli uhradené, a to ani len z časti, v celkovej výške\nistiny 21.474,72 eur. Žalobca si v zmysle čl. V. ods. 2 zmluvy uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške\n0,05 % dlžnej sumy za každý deň omeškania splatnosti jednotlivých faktúr a uplatnil si aj nárok na úroky\nz omeškania.\n3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca a žalovaný\nuzatvorili dňa 01.03.2021 zmluvu o nájme, na základe ktorej si strany dohodli nájomné vo výške 540 eur\nvrátane DPH a úhradu za služby spojené s nájomným vo výške 150 eur, teda spolu 690 eur mesačne\nvrátane DPH. Podľa čl. V. zmluvy je nájomné rozčlenené na 450 eur a 90 eur DPH. Naopak, podľa\nčl. VII. zmluvy suma 150 eur za služby zahŕňa všetky dane a poplatky a nemá sa navyšovať o DPH.\nŽalobca však vo vystavených faktúrach opakovane účtoval 720 eur mesačne, čím postupoval v rozpore\nso zmluvou. Žalovanému tak nevznikol dlh v žalovanej výške. Ďalej namietal, že faktúry neobsahovali\nvšetky náležitosti, vrátane podkladov, z ktorých by bolo možné overiť správnosť účtovaných súm. Faktúry\nmu neboli riadne doručované. Žalovaný ďalej namietal aj neprimeranosť zmluvnej pokuty, v celkovej\nvýške 18,25 % ročne, ktorá výrazne prevyšuje zákonné úroky z omeškania a svojím charakterom ich\nv podstate duplicitne nahrádza. Žalovaný je spoločnosť prevádzkujúca predaj kvetov formou drivein, pričom svoju činnosť začal v období pandémie Covid-19, keď podnikanie výrazne ovplyvňovali\nobmedzenia. Jeho vyjednávacia pozícia pri uzatváraní zmluvy bola preto oslabená, čo sa prejavilo aj\nv akceptovaní nevýhodných podmienok vrátane výšky zmluvnej pokuty. Takto nastavené podmienky\nvytvárajú nerovnováhu práv a povinností strán. Žalovaný preto namietal nesprávne určenú výšku dlhu\na navrhol, aby súd využil moderačné právo a zmluvnú pokutu znížil.\n4. Žalobca uviedol, že od začiatku nájmu na základe zmluvy vystavoval všetky faktúry rovnakým\nspôsobom, teda aj tie, ktoré sú predmetom tohto konania. Už v období marec 2021 až október 2021\nbola záloha za energie fakturovaná ako 150 eur + DPH, t. j. 180 eur s DPH mesačne, pričom tieto\nfaktúry žalovaný riadne uhrádzal, čím akceptoval fakturáciu. Prílohou vyúčtovacích faktúr bolo vždy\naj samotné vyúčtovanie. Žalobca odmietol porovnávanie zákonných úrokov z omeškania so zmluvnou\npokutou, keďže ide o odlišné inštitúty. Zmluvná pokuta podľa neho nie je neprimeraná a nie je dôvod\nna použitie moderačného práva súdu. Žalobca zároveň poprel tvrdenia o „slabšej vyjednávacej pozícii“\nžalovaného. Pred podpisom zmluvy prebiehali rokovania, žalovaný mohol návrh zmluvy pripomienkovať\na aj tak urobil, preto nebol k podpisu nijako donútený.\n5. Žalovaný k uplatňovaniu DPH k sume 150 eur uviedol, že návrh zmluvy o nájme pripravil žalobca,\na preto podľa § 266 ods. 4 ObZ by sa mala prípadná pochybnosť vykladať na ťarchu toho, kto spornú\nformuláciu navrhol, teda žalobcu. Ak mal žalobca záujem, aby sa suma 150 eur za služby podľa čl. VII\nods. 3 navyšovala o DPH, mal to výslovne uviesť tak, ako to urobil pri nájomnom v čl. V ods. 1, kde DPH\npresne rozčlenil. Zároveň namietal neplatnosť Dohody o uznaní záväzku (ďalej aj ako „Dohoda“), keďže\nbol uvedený do omylu pánom A., ktorý mu sľúbil, že u žalobcu vybaví vyriešenie spornej záležitosti, inak\nby žalovaný Dohodu nepodpisoval. Žalovaný nespochybňoval podpis na tejto Dohode, ale skutočnosť,\nže pán A. mu sľúbil vybavenie záležitosti, avšak uvedené nesplnil. Jeho výsluch považoval žalovaný v\nkonaní za relevantný, nakoľko sprostredkoval uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.\n6. Žalobca dňa 21.10.2024 vzal žalobu späť v časti 4.376 eur s odôvodnením, že dňa 18.03.2024\nuzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári.\nV tejto Dohode uznal žalovaný žalovanú sumu v celej výške a dôvodu a zaviazal sa uhrádzať žalovanú\nsumu, t. j. sumu vo výške 23.979,24 eur s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach tak,\nako je uvedené v čl. II. ods. 1 tejto Dohody. Po uzatvorení Dohody uhradil žalovaný žalobcovi splátku\nvo výške 2.188 eur dňa 25.04.2024 a splátku vo výške 2.188 eur dňa 20.05.2024. Spolu tak uhradil\nžalovaný žalobcovi sumu iba vo výške 4.376 eur. Súd prvej inštancie tak konanie v späťvzatej časti aj\nbez súhlasu žalovaného podľa § 144, § 145 ods. 1 a 2 a § 146 ods. 1 a 2 CSP zastavil.\n7. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní, vzhľadom na zistený skutkový stav a citované\nzákonné ustanovenia, za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol podľa § 261 ods. 1 ObZ\n\nsúkromnoprávny záväzkový vzťah, z ktorého žalobcovi ako prenajímateľovi vzniklo právo na plnenie\n(pohľadávka) od žalovaného ako dlžníka a žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok,\na to všetko podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov a § 663 a nasl. OZ, pričom na sporné okolnosti zmluvného vzťahu sa vzťahujú\nustanovenia ObZ a podporne ustanovenia OZ (§ 1 ObZ a § 1 OZ). Súd prvej inštancie po zhrnutí\nsporných a nesporných skutkových okolností, s poukazom na Dohodu uzatvorené medzi stranami a\naplikujúc § 558 OZ uzavrel, že žalovaný touto Dohodou písomne uznal, že zaplatí v nej dostatočne jasne\nurčený dlh čo do dôvodu aj výšky. Platil tak zákonný predpoklad, že tento uznaný dlh v čase uznania\ntrval a existoval. Navyše následnému čiastočnému plneniu zo strany žalovaného vo výške 4.376 eur\nsúd prvej inštancie v zmysle § 407 ods. 3 ObZ priznal účinky uznania zvyšku dlhu, pretože bolo možné\nusudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti považoval\nnámietku neplatnosti Dohody za irelevantnú. Tvrdenie, že žalovaný bol uvedený do omylu B. A., nemá\nprávny význam, keďže táto osoba nebola pracovníkom ani štatutárnym zástupcom žiadnej zo strán\nsporu. Jeho vyjadrenia preto nemali na vyhlásenie žalovaného v predmetnej Dohode žiadnu právnu\nrelevanciu, navyše keď táto bola dostatočne určitá a je v nej jasne špecifikovaný záväzok žalovaného\nvoči žalobcovi, presne zodpovedajúci žalovanému petitu v aktuálnom znení.\n8. Ako ďalej súd prvej inštancie ozrejmil, právny zástupca žalovaného navrhol na pojednávaní dňa\n25.11.2024 vypočuť štatutárnych zástupcov strán sporu a svedka B. A.. Uvedeného svedka žiadal\nvypočuť z dôvodu, že tento sprostredkoval obchod medzi stranami sporu, navyše prisľúbil žalovanému\nvyriešenie spornej záležitosti u žalobcu, preto žalovaný čakal až do poslednej chvíle a veril, že medzi\nB. A. a žalobcom prebiehajú rokovania o vyriešení celej záležitosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že\nžalovaný (jeho právny zástupca) mohol navrhnúť výsluch štatutárnych zástupcov strán a svedka B. A.\nnajneskôr od 23.01.2024, keď mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na 11.03.2024.\nNajneskôr odo dňa 23.10.2024 mal zároveň vedomosť o čiastočnom späťvzatí žaloby z dôvodu uzavretia\nDohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo 18.03.2024, ktorú žalovaný neplnil. Návrh na\nvykonanie týchto dôkazov, prednesený až na pojednávaní dňa 25.11.2024, preto súd prvej inštancie\nvyhodnotil ako oneskorený v rozpore s § 153 CSP a uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania.\nŽalovanému bola poskytnutá dostatočná lehota na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany podľa §\n149 CSP, avšak tie neuplatnil včas, hoci tak mohol urobiť pri zachovaní zásady rýchlosti a hospodárnosti\nkonania. V zmysle § 153 ods. 2 CSP preto súd prvej inštancie na tieto prostriedky procesnej obrany\npri svojom rozhodovaní neprihliadal. Výsluch B. A. súd prvej inštancie nevykonal aj preto, že nebol\npracovníkom ani štatutárnym zástupcom žiadnej zo strán a jeho údajné sprostredkovanie zmluvy či\nprísľuby o vybavení veci neboli pre rozhodnutie sporu právne relevantné.\n9. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe žalobcu v zostávajúcej\nčasti 17.098,72 eur, pozostávajúcej z nevyplateného nájomného za obdobie november 2021 až jún 2023,\nako dôvodne podanej vyhovel. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bez právneho alebo\nzmluvného dôvodu neuhradil nájomné, čím sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku,\na preto mu vznikol nárok aj na úroky z omeškania vo zvyšujúcej sa výške z dlžných súm nájomného za\njednotlivé nezaplatené mesiace (išlo o dni nasledujúce po dňoch splatnosti jednotlivých faktúr žalobcu).\nSúd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm až do dňa reálneho\nzaplatenia týchto súm žalovaným žalobcovi nielen na základe vyššie uvedeného, ale aj s ohľadom\nna fakt, že žalovaný v Dohode výslovne uznal žalovanú pohľadávku čo do dôvodu a výšky úrokov z\nomeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu, nakoľko mal\nv zmysle § 544 ods. 1 OZ za to, že zmluvné strany si v písomnej zmluve o nájme výslovne dohodli\nzmluvnú pokutu pre prípad omeškania žalovaného s platením nájomného v spôsobe výpočtu, ktorý si\nuplatnil v žalobe žalobca. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a fakt, že žalovaný v Dohode výslovne uznal\nžalovanú pohľadávku čo do dôvodu a výšky aj v časti zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie žalobcovi\npriznal nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu. Rovnako žalobcovi vzniklo právo na náhradu jednorazovej\npaušálnej náhrady vo výške 880 eur (22 x 40 eur) podľa § 369c ods. 1 ObZ a § 2 Nariadenia vlády SR\nč. 21/2013 Z.z. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady\nnielen na základe vyššie uvedeného, ale aj s ohľadom na fakt, že žalovaný v Dohode výslovne uznal\nžalovanú pohľadávku aj čo do dôvodu a výšky náhrady jednorazovej paušálnej náhrady. O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP\ntak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko bol v spore plne úspešný.\n\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), h) CSP. Žalovaný namietal,\nže konajúci súd nevykonal navrhované dôkazy, ktoré by podstatným spôsobom prispeli k správnemu\nrozhodnutiu v spore. Ozrejmil, že na pojedna´vaní dňa 25.11.2024 navrhol, aby súd prvej inštancie\nvykonal výsluch konateľky žalovaného, predsedu predstavenstva žalobcu a pána B. A. za účelom\npreukázania dôvodov neplatnosti Dohody predloženej v konaní. Bol to práve pán A., ktorý sprostredkoval\npredloženú nájomnú zmluvu a komunikoval požiadavky žalovaného. Pán A. predstavil žalovanému\nmožnosť najmú priestorov na danej adrese na pozemku žalobcu, pričom konateľka žalovaného a\npredseda predstavenstva žalobcu sa nikdy osobne nestretli. Zároveň pán A. žalovanému uviedol,\nže vykomunikuje urovnanie a zánik peňažného dlhu z nájomnej zmluvy so žalobcom, ak žalovaný\nuzatvorí Dohodu. Vzhľadom na prebiehajúcu komunikáciu a vieru žalovaného v usporiadaní vztˇahov\nso žalobcom, žalovaný nenamietal uvedenie do omylu skôr, ale až keď bolo zrejmé, že k dohode\nnedošlo. Následne žalovaný pristúpil na pojednávaní k napadnutiu Dohody o uznaní záväzku pre jej\nneplatnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že navrhnuté dôkazy boli spôsobilé\n´ preukázať skutočnosti do^lezˇite´ pre riadne a spravodlive´ rozhodnutie sporu, preto opätovne navrhol\naby bol výsluch žalobcu, výsluch žalovaného a výsluch B. A. vykonaný v odvolacom konaní. V súvislosti\ns námietkou nespravodlivej zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že na zabezpečenie úhrady penˇazˇných\nza´väzkov vcˇas slúzˇi úrok z omeškania, ktorého podmienky sú riadne a úplne predvídané pra´vnymi\npredpismi. Rovnaka´ povinnostˇ je neprimerane a v nadmernej výške zabezpecˇena´, pričom výška\nzmluvnej pokuty nie je neza´visla´ na výške škody, ktora´ môzˇe opra´vnenému vzniknútˇ porušením\nzabezpecˇovanej povinnosti. Žalovaný mal za to, že nakoľko je ta´to údajnú a hypoteticka´ sˇkoda v\ncelom rozsahu zabezpečena´ úrokom z omesˇkania, priznanie zmluvnej pokuty v rovnakej za´lezˇitosti\nje neprimerane´. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 301 ObZ a dodal, že súd prvej inštancie\nneuplatnením moderacˇného pra´va vec nespra´vne pra´vne posúdil. Žalovaný preto navrhol, aby\nodvolací súd zrusˇil napadnutý rozsudok a vec vra´til súdu prvej inštancie na ďalsˇie konanie.\n11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu tak, že žalovaný\nnárok bol v plnom rozsahu uznaný žalovaným, a to uzatvorením Dohody o uznaní záväzku a splátkovom\nkalendári zo dňa 18.03.2024. Žalobca nesúhlasil s námietkou žalovaného, týkajúcou sa nevykonania\nnavrhovaného dôkazu na pojednávaní dňa 25.11.2024, a to výsluchov predsedu predstavenstva\nžalobcu, konateľky žalovaného a B. A., nakoľko tvrdenie žalovaného, že výsluchom uvedených osôb sa\nmali preukázať dôvody údajnej neplatnosti Dohody, je zavádzajúce. Žalobca poukázal na skutočnosť, že\nna pojednávaní právny zástupca žalovaného potvrdil, že Dohoda, ktorú podpísala konateľka žalovaného,\nbola uzatvorená dňa 18.03.2024, dňa 21.12.2024 ju žalobca doložil súdu, ktorý ju následne zaslal\nžalovanému. Až na pojednávaní dňa 25.11.2024, t. j. viac ako 8 mesiacov od uzatvorenia Dohody,\nžalovaný prvýkrát tvrdil, že pri jej uzatvorení bol údajne uvedený do omylu. Ako ďalej žalobca ozrejmil,\nžalovaný mal niekoľko mesiacov na to, aby navrhol výsluchy vyššie uvedených osôb za účelom údajného\nobjasnenia uzatvorenia zmluvy o nájme a Dohody. Súd prvej inštancie podľa žalobcu postupoval správne\na v súlade s § 153 CSP, keď na žalobcom navrhované vykonanie dôkazov použil zásadu sudcovskej\nkoncentrácie konania. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mal pán A. komunikovať, že zabezpečí\nurovnanie a zánik peňažného dlhu z nájomnej zmluvy, ak žalovaný uzatvorí Dohodu o uznaní záväzku\npovažoval za absurdné. Z tohto tvrdenia vyplýva snaha navodiť dojem, akoby samotným uzatvorením\nDohody sa žalobca už nemal domáhať jeho úhrady. Práve však jej uzatvorením žalovaný výslovne uznal\ncelý uplatnený nárok, teda potvrdil existenciu záväzku, ktorý je predmetom tohto konania, čím došlo k\nuznaniu záväzku v zmysle § 323 ObZ. Navyše žalovaný následne na základe Dohody uhradil žalobcovi\ndve splátky, čím čiastočne uhradil nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o nájme. S poukazom aj na\nvyššie uvedené je nesporné, že žalovaný predmetné vykonanie dôkazov neuplatnil včas a s odkazom\nna obsah Dohody nie je ani relevantný dôvod na výsluch konateľky žalovaného, pána B. A. ako aj\npredsedu predstavenstva žalobcu. Následne sa žalovaný vyjadril k námietke neprimeranej zmluvnej\npokuty. Sám žalovaný podpisom Dohody výslovne uznal žalovanú pohľadávku čo do dôvodu a výšky\núrokov z omeškania a aj v časti zmluvnej pokuty. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý\nrozsudok a priznal žalobcovi náhradu trov konania.\n12. Žalovaný v odvolacej replike opätovne uviedol že podpis uznania dlhu alebo akéhokoľvek iného\nprávneho úkonu nenadobúda právne účinky, ak podpisujúci bol uvedený do omylu. Mal za to, že žalobca\nnesprávne poukazuje na samotný podpis Dohody, ktorý je nesporný, avšak nijako nenamieta, že by\nexistovala dohoda, resp. konanie, ktorým by bolo žalovanému prisľúbené vyporiadanie dlhu, resp. jeho\nzániku iným spôsobom, ak podpíše Dohodu. Pán A. nemusí byť štatutárnym zástupcu žalobcu na to,\n\naby vedel takýto prísľub sprostredkovať, najmä keď sprostredkoval nielen uzatvorenie zmluvy o nájme,\nale aj komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sa dovtedy nepoznali a osobne sa nestretli.\nŽalovaný opätovne navrhol, aby bol výsluch žalobcu, výsluch žalovaného a výsluch pána B. A. vykonaný\nv odvolacom konaní. Žalovaný ozrejmil, že zmluvná pokuta je duplicitne uplatňovaná so zákonným\núrokom z omeškania, dokonca o takmer v 50 % vyššej výške. Žalovaný opätovne navrhol, aby súd prvej\ninštancie v súlade § 301 ObZ zmluvnú pokutu znížil v súlade s jeho moderačným právom s prihliadnutím\nna hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.\n13. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je v časti výrokov II., III., IV. a V. vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne\nzistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do\nvýrokovej časti napadnutého rozsudku.\n14. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n15. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a\nrozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností\nmôže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.\n16. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n17. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nnie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na\nrýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo\nprostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.\n18. Podľa § 185 CSP ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\n19. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n21. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich\nvzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\n22. Podľa § 300 ObZ okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť\nzmluvnú pokutu.\n23. Podľa § 301 ObZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a\nvýznam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia\nporušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla\nneskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.\n24. Podľa § 323 ods. 1 ObZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom\nrozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa\nbola v čase uznania už premlčaná.\n\n25. Podľa § 407 ods. 3 ObZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku\ndlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.\n26. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu a konaním, ktoré predchádzalo\nvyhláseniu rozhodnutia, ako aj po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach\ndaných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, keď mal za to, že súd prvej inštancie po\nvyhodnotení dôkazov vyvodil správne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a\nsvoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v tejto napadnutej časti\ndostatočne presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi stranami\nsporu bola riadne uzatvorená nájomná zmluva a následne aj Dohoda o uznaní záväzku a splátkovom\nkalendári, v ktorej žalovaný písomne uznal svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. Zároveň správne\nskonštatoval, že uznaný dlh sa považuje za existujúci v čase uznania, pričom následné čiastočné plnenie\nzo strany žalovaného malo v zmysle § 407 ods. 3 ObZ účinky uznania aj zvyšku dlhu.\n27. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, keď v súvislosti s hlavnou odvolacou\nargumentáciou žalovaného, týkajúcou sa neumožnenia vykonať žalovaným navrhnuté dôkazy, ktoré by\npodstatným spôsobom prispeli k správnemu rozhodnutiu v spore, a to vykonanie výsluchu konateľky\nžalovaného, predsedu predstavenstva žalobcu a pa´na B. A. za úcˇelom preuka´zania dôvodov\nneplatnosti Dohody o uznaní za´väzku predlozˇenej v konaní, sa stotožnil so záverom súdu prvej\ninštancie ohľadom uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania. Právny zástupca žalovaného na\npojednávaní dňa 25.11.2024 navrhol vykonať dôkaz – vypočuť štatutárnych zástupcov strán sporu a B.\nA., pričom argumentoval, že práve B. A. sľúbil žalovanému predmetnú záležitosť urovnať, avšak bol\nním uvedený do omylu, keď tento prisľúbil urovnanie a za´nik penˇazˇného dlhu z na´jomnej zmluvy\nso žalobcom, ak žalovaný uzatvorí Dohodu o uznaní za´väzku. Žalovaný vo svojom odvolaní tvrdil,\nže uvedenie do omylu nenamietol skôr vzhľadom na prebiehajúcu komunika´ciu a vieru žalovaného v\nusporiadaní vztˇahov so žalobcom.\n28. Odvolací súd vzhľadom na námietku žalovaného považuje za potrebné ozrejmiť, že navrhovanie\ndôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou\nkoncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného\nv čl. 10 CSP, podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť\nkonania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť\nstrán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie\ndôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas,\nak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť\nkonania. V tomto prípade žalovanému nič nebránilo v tom, aby svoje návrhy na vykonanie dôkazov\noznačil už skôr ako na pojednávaní dňa 25.11.2024. Pre vysvetlenie je potrebné uviesť, že strany\nsporu boli už v rámci predvolania na prvé pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 11.03.2024, poučené\no procesných právach a povinnostiach vrátane poučenia o koncentrácii konania s poukazom na § 153\nv spojení s § 149 CSP a na § 154 CSP. Zároveň, minimálne odo dňa 23.10.2024 mal odvolateľ vedomosť\no čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcu z dôvodu uzavretia Dohody o uznaní záväzku a splátkovom\nkalendári zo dňa 18.03.2024 a o tom, že žalovaný neplní podmienky uvedené v tejto Dohode, tak\nako to v bode 79. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne skonštatoval aj súd prvej inštancie.\nV predmetnom spore tak súd prvej inštancie doslova vyzval strany konania na koncentrovanie ich\nvyjadrení či návrhov na vykonanie dokazovania v zmysle § 153 CSP v rámci predvolania na termín\npojednávania dňa 11.03.2024 s poučením (č.l. 84), doručený právnemu zástupcovi žalovanému dňa\n23.01.2024, v rámci predvolania na termín pojednávania dňa 22.05.2024 s poučením (č.l. 100), doručený\nprávnemu zástupcovi žalovanému dňa 05.04.2024, ako aj v rámci predvolania na termín pojednávania\ndňa 25.11.2024 s poučením (č.l. 117), doručený právnemu zástupcovi žalovanému dňa 27.09.2024, kedy\nbolo možné uplatniť prostriedky procesnej obrany. Žalovaný na uvedené skutočnosti nereagoval tým\nspôsobom, že by navrhol výsluchy svedkov pred nariadeným termínom pojednávania dňa 25.11.2024,\npričom mal dostatok času tak urobiť, a to aj s poukazom na to, že Dohoda o uznaní záväzku, na základe\nktorej aj čiastočne uhradil sumu vo výške 4.376 eur, bola uzatvorená dňa 18.03.2024. Preto argument\nžalovaného, že vzhľadom na prebiehajúcu komunika´ciu a vieru žalovaného v usporiadaní vztˇahov so\nžalobcom, žalovaný nenamietal uvedenie do omylu skôr, odvolací súd považuje za nedôvodný, keďže je\nna zodpovednosti strán sporu postupovať v konaní s prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie\n\nkonania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, totiž nemusí následne súd prihliadnuť, najmä ak\nby to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov.\n29. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I.ÚS/535/2023 zo dňa 11.10.2023 podľa ktorého: „Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že\npredloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pretože by\nto mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie ďalšieho\npojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany\nvyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné\nomeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že\nna procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská koncentrácia konania\npodľa § 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci súdu“.\nOdvolací súd tiež upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa\n26.02.2019, z obsahu ktorého tiež vyplýva nedôvodnosť predmetnej námietky odvolateľa. „Strany sporu\nsú povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu\nurčiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na\npredloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd\nnemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu\npráva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho\nkonania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných\nvyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré\nbolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k\nvzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto\nskutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a\ndôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil,\nže nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu\nsporu na strane svojho klienta. (k tomu viď aj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok . Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s.\n1497).\n30. Sumarizujúc uvedené, je povinnosťou súdu nechať sporovým stranám priestor na prednes svojich\nnávrhov a dôkazných prostriedkov, nie je však už jeho povinnosťou všetky aj vykonať. Ak však\nsúd niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, zdôvodní, prečo ten-ktorý dôkaz nevykonal. Keďže\nsúd prvej inštancie v dôsledku správne uplatnenej sudcovskej koncentrácie konania, neprihliadal na\nnávrhy na vykonanie výsluchov (návrh na výsluch konateľky žalovaného, predsedu predstavenstva\nžalobcu a pána B. A.), čo v odôvodnení rozsudku aj riadne vysvetlil, nemohlo dôjsť v predmetnej\nveci ani k naplneniu namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Súd prvej\ninštancie nevykonanie výsluchu B. A. odôvodňoval aj nedostatkom relevantnosti dôkazu, čo bolo\ns ohľadom na neprihliadnutie na tento návrh v dôsledku správne aplikovaného § 153 CSP, nadbytočným,\navšak predmetné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré bolo nad rámec uplatnenej sudcovskej koncentrácie,\nnespôsobuje vadu konania.\n31. Odvolateľ v odvolacom konaní opätovne navrhol vykonanie výsluchu žalobcu, žalovaného a B.\nA., avšak s ohľadom na popísané správne uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania a následne\nneprihliadanie na tieto návrhy zo strany súdu prvej inštancie, tento návrh v odvolacom konaní\npredstavuje neprípustné novoty v zmysle § 366 CSP. Odvolateľ v podanom odvolaní nenamietal, že\npredmetné dôkazy bez svojej viny nemohol označiť v priebehu konania na súde prvej inštancie už\nskôr (teda pred pojednávaním konanom dňa 25.11.2024). Žalovaný v tejto spojitosti len uvádzal, že\ns ohľadom na prebiehajúcu komunikáciu a vieru v usporiadanie vzťahov nenamietal uvedenie do omylu\nskôr, čo však nie je relevantným dôvodom, ktorý by ospravedlnil stranu konania v uplatnení prostriedkov\nprocesnej obrany včas. Uplatnenie procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nnepredložila včas, nemusí prihliadnuť, a to najmä v prípade, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania, čo bol daný prípad. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore totiž vychádza z tzv.\nneúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany\n- pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Podľa §\n384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolací\nsúd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej\n\nobrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú\nvylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k\nvadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny\nnemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,\nnie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej\napelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie\nsú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené\npred súdom prvej inštancie. V okolnostiach predmetnej veci je viac ako zrejmé, že odvolateľ mohol tieto\nnávrhy na vykonanie dôkazov použiť včas už pred súdom prvej inštancie, čo nespravil. Predmetný návrh\nna vykonanie dokazovania výsluchov v odvolacom konaní preto nenapĺňa taxatívne vymedzenie účelu\npoužitia týchto odvolacích novôt v zmysle § 366 CSP.\n32. Odvolateľ namietal neprimeranosť zmluvnej pokuty, ako aj neuplatnenie moderačného práva zo\nstrany súdu prvej inštancie. Odvolací súd tu považuje za potrebné zdôrazniť, že z obsahu zmluvy o nájme\nvyplýva, že zmluvné strany si v písomnej forme dohodli zmluvnú pokutu pre prípad omeškania nájomcu\ns úhradou nájomného. Takto dohodnutá zmluvná pokuta predstavuje zmluvný zabezpečovací inštitút,\nktorého účelom je posilniť záväzok dlžníka riadne a včas splniť svoju povinnosť a zároveň kompenzovať\nveriteľovi prípadné dôsledky porušenia zmluvnej povinnosti, pričom zabezpečuje hlavný záväzok a je\nzávislá od jeho existencie. V danom prípade je nepochybné, že žalovaný ako dlžník si bol existencie tejto\nzmluvnej povinnosti vedomý, keďže jej existencia vyplývala priamo zo zmluvného dojednania, ktoré bolo\nmedzi účastníkmi uzavreté písomne. Zároveň žalovaný následne v Dohode o uznaní záväzku výslovne\nuznal žalovanú pohľadávku nielen čo do jej právneho dôvodu, ale aj čo do jej výšky, pričom toto uznanie\nsa týkalo celej pohľadávky s príslušenstvom a aj zmluvnej pokuty. Uznanie záväzku pritom predstavuje\nprávny úkon dlžníka, ktorým dlžník potvrdzuje existenciu svojho záväzku voči veriteľovi, a zároveň tým aj\nposilňuje právne postavenie veriteľa pri jeho uplatňovaní. Je zrejmé, že žalovaný nielen bol oboznámený\ns existenciou zmluvnej pokuty, ale jej výšku aj výslovne akceptoval. Súd prvej inštancie síce na uvedenú\nDohodu o uznaní záväzku aplikoval nesprávne ustanovenie § 558 OZ, namiesto správne uvedeného\nustanovenia § 323 ods. 1 ObZ v bode 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku, avšak predmetné\npochybenie nemá dopad na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Okrem toho, súd prvej inštancie\nsprávne uzavrel, že následné čiastočné plnenie zo strany žalovaného malo v zmysle § 407 ods. 3 ObZ\núčinky uznania aj zvyšku dlhu. S prihliadnutím na to, že žalovaný písomne uznal svoj určitý záväzok, ako\naj následne čiastočne tento záväzok plnil, odvolací súd považuje za bezvýznamnú námietku odvolateľa,\nktorou poukázal na neuplatnenie moderačného práva súdu podľa § 301 ObZ. Za situácie, keď žalovaný\npredmetnú pohľadávku vrátane zmluvnej pokuty výslovne uznal čo do dôvodu aj výšky, námietka potreby\nmoderácie zmluvnej pokuty zo strany súdu prvej inštancie nie je relevantná.\n33. Odvolací súd má za to, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou\nkontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by\nmali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by\nsa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami, tvoriacimi základ pre rozhodnutie, vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením\nv plnej miere stotožnil.\n34. Záverom odvolací súd dodáva, že hoci odvolateľ vo svojom odvolaní formálne uviedol, že napáda\nrozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, z obsahu odvolania jednoznačne vyplýva, že smeruje iba\nproti výrokom II. až V. napadnutého rozhodnutia, nakoľko vo výroku I. súd prvej inštancie konanie v časti\no zaplatenie 4.376 eur zastavil, a teda rozhodol v prospech žalovaného. Odvolací súd preto postupoval\nv súlade s § 124 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, teda\npodľa toho, ako bolo navonok prejavené, a nie podľa jeho formálneho označenia alebo podľa tvrdenej\nvnútornej vôle konajúcej osoby.\n35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,\nodvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380\nCSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov II,. III., IV. a V. v zmysle § 387 ods. 1 CSP\nako vecne správny potvrdil.\n\n36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.\n37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d), e) CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "74Cb/32/2023", "guid": "8639164f-a15a-4756-8049-17c3f0129d8c:c41d3e34-e7d5-4098-9f6c-d2ff81102698", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}