{"guid": "b988f006-d4c9-4eff-9747-cef86f00b8df:ef6f2214-d030-42ad-aa6c-47eaf99ad37f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123471957.2", "spisova_znacka": "3Cob/148/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/148/2025 z 15. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2026, sp. zn. 3Cob/148/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6123471957.2", "identifikacne_cislo": "6123471957", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2026-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1", "nazov": "§ 389 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef6f2214-d030-42ad-aa6c-47eaf99ad37f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123471957.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123471957.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6123471957.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/148/2025\n6123471957\n15. 04. 2026\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2026:6123471957.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu\nJUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: M. Y., I. P. P. XX, XXX XX\nI. P. P., M.: XX XXX XXX, zastúpeného Ius Officium s. r. o., Bakalárska ulica 38/6, 971 01 Prievidza,\nIČO: 57 481 512, proti žalovanému: VAŠE ENERGIE s.r.o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava - mestská časť\nStaré Mesto, IČO: 54 598 991, o zaplatenie 2.200,- EUR s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, o\nodvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 74Cb/17/2024-227\nzo dňa 25.6.2025 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 74Cb/17/2024 - 227 zo dňa\n25.6.2025 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zaplatenia istiny 2.200 EUR s príslušenstvom. Druhým výrokom zamietol vzájomnú žalobu,\nktorou sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 2.500 EUR. Tretím výrokom priznal žalovanému právo na\nnáhradu trov konania o žalobe v plnom rozsahu a štvrtým výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu\ntrov konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.12.2023 domáhal voči\nžalovanému zaplatenia sumy 2.200 EUR s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že dňa 1.2.2023 bola\nmedzi stranami uzatvorená zmluva o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb, na základe\nktorej sa žalobca zaviazal poskytovať služby podľa pokynov žalovaného a žalovaný sa zaviazal uhrádzať\ndohodnutú odmenu. Žalobca tvrdil, že si svoje povinnosti splnil a poskytol dohodnuté služby, za ktoré\nvystavil faktúru č. 20230011 na sumu 1.000 EUR so splatnosťou 13.6.2023 a faktúru č. 20230014 na\nsumu 1.200 EUR so splatnosťou 8.9.2023. Žalovaný tieto faktúry neuhradil ani napriek opakovaným\nvýzvam.\n3. V upomínacom konaní bol dňa 5.1.2024 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 9Up/1984/2023, proti ktorému\nžalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Uviedol, že služby žalobcu neboli poskytnuté riadne, včas ani v\nsúlade so zmluvou, boli vadné a nekvalitné, pričom tieto vady reklamoval. Zároveň namietal, že žalobca\nnemá právo na zaplatenie sumy 1.000 EUR (zákazka pre klienta Belumi Pumpy s. r. o.), keďže táto\nodmena nebola medzi stranami dohodnutá. Namietal tiež, že žalobca nemá voči nemu žiadny právny\ntitul na uplatnenie nároku na zaplatenie 2.200 EUR s príslušenstvom. Žalovaný ďalej uviedol, že on má\nvoči žalobcovi splatný peňažný nárok. Poukázal na to, že zmluvu o spolupráci uzavretú dňa 1.2.2023\nvypovedal podaním zo dňa 2.11.2023, pričom výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým\ndňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 21.11.2023.\nZároveň žalobcu vyzval, aby po doručení výpovede nepokračoval vo vykonávaní služieb. V tom istom\npodaní si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 EUR za porušenie\npovinnosti chrániť obchodné tajomstvo, keď žalobca nezabezpečil ochranu dôverných informácií a bez\n\nsúhlasu žalovaného ich poskytol tretej osobe - spoločnosti BSB promo s. r. o. Konkrétne dňa 6.9.2023\nzaslal tejto spoločnosti vzor zmluvy o dielo získaný zo systému žalovaného. Zároveň si uplatnil aj ďalšie\nzmluvné pokuty v celkovej sume 2.000 EUR (štyri porušenia po 500 EUR) za to, že žalobca využil\ninformácie získané pri plnení zmluvy v prospech tretej osoby. Dňa 13.10.2023 zaslal klientovi žalovaného\n- spoločnosti ERWEL s. r. o. - cenovú ponuku vyhotovenú v mene spoločnosti BSB promo s. r. o., pričom\npoužil podklady zo systému žalovaného a upravil údaje o dodávateľovi. Obdobne dňa 10.10.2023 zaslal\ncenové ponuky aj ďalším klientom žalovaného. Podľa žalovaného uvedené konanie môže napĺňať znaky\ntrestného činu ohrozenia obchodného tajomstva podľa § 264 Trestného zákona. Zaplatenie zmluvných\npokút v celkovej sume 2.500 EUR požadoval v lehote piatich pracovných dní od doručenia podania,\npričom žalobca túto povinnosť nesplnil. Z tohto dôvodu podal vzájomnú žalobu.\n4. Žalobca v ďalšom konaní uviedol, že nárok žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej\nsume 2.500 EUR v celom rozsahu popiera, keďže medzi stranami nedošlo k dohode o zmluvných\npokutách. Potvrdil, že dňa 1.2.2023 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní administratívnych a\nasistenčných služieb, pričom okrem odmeny mal mať nárok aj na províziu zo zákaziek. Tvrdil, že služby\nriadne poskytoval a žalovaný ich uhrádzal až do momentu, keď mu dňa 11.9.2023 oznámil ukončenie\nspolupráce, odobral mu pracovný počítač a zamedzil prístup do systému. Od tohto momentu žalobca\nslužby neposkytoval, pričom dovtedy vykonané služby riadne odovzdal. Poprel existenciu povinnosti\nmlčanlivosti vo vzťahu k obchodnému tajomstvu s tým, že činnosť žalovaného nie je špecifická a\npredmetné informácie sú bežne dostupné. Uviedol tiež, že po ukončení spolupráce spolupracoval s\ninými subjektmi na základe vlastných obchodných kontaktov. Na pojednávaní dňa 16.4.2025 doplnil, že\nuzavrel výlučne zmluvu o administratívnych a asistenčných službách a inú zmluvu nepodpísal. Uviedol,\nže sa zúčastňoval porád a školení a fakturoval aj provízie. Poprel, že by mu žalovaný vracal faktúry, a\nuviedol, že dokumenty označené ako kariérny plán podpisoval v rámci školení. Zmluvu o spolupráci v\nžalovaným tvrdenom rozsahu nepodpísal.\n5. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania uviedol, že medzi stranami bola dňa 1.2.2023 uzavretá zmluva\no spolupráci, ktorá predstavuje právny titul na uplatnenie zmluvných pokút vo výške 2.500 EUR. Tento\nnárok si uplatnil najprv výzvou zo dňa 2.11.2023 a následne vzájomnou žalobou. Tvrdenia žalobcu\noznačil za účelové a nepreukázané. Na pojednávaní konateľ žalovaného uviedol, že medzi stranami\nexistovali dve zmluvy (administratívna a obchodná), pričom obchodná zmluva obsahovala aj dojednania\no sankciách a bola podpísaná žalobcom. Tvrdil, že žalobca porušil svoje povinnosti tým, že zneužil údaje\nžalovaného, odcudzil materiály a poskytol ich tretím osobám. V počítači, ktorý žalobca odovzdal, sa\nnachádzali cenové ponuky a zmluvy vypracované na základe podkladov žalovaného. Ďalej uviedol, že\nžalobca nedokončil zákazky, a preto jeho faktúry neboli uhradené. Dôvodom ukončenia spolupráce bolo\npodľa žalovaného zistenie, že klienti dostávali ponuky od subjektov prepojených na žalobcu. Žalobca\nmal mať v rámci svojej činnosti prístup ku klientom a obchodníkom a komunikoval s nimi prostredníctvom\ninterného systému. Žalovaný sa pokúsil vec ukončiť dohodou bez vzájomných nárokov, čo žalobca\nodmietol.\n6. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 10.12.2024 navrhol vykonanie ďalších\nlistinných dôkazov a uviedol nové skutkové tvrdenia. Na prvom pojednávaní vo veci, konanom dňa\n7.10.2024, však navrhol iba výsluch strán sporu. Obdobne právny zástupca žalovaného podaním\ndoručeným súdu dňa 7.2.2025 navrhol ďalšie listinné dôkazy a uviedol nové skutkové tvrdenia, hoci\nna prvom pojednávaní svoj dôkazný návrh obmedzil len na výsluch strán. Súd prvej inštancie na tieto\nnávrhy neprihliadol a uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Vychádzal\npritom z toho, že uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy mali strany k dispozícii už v čase podania žaloby\ndňa 28.12.2023, resp. odporu proti platobnému rozkazu v januári 2024. Súd uviedol, že stranám bola\nposkytnutá dostatočná lehota na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany, ktoré mali uplatniť\nnajneskôr do skončenia prvého pojednávania konaného dňa 7.10.2024, ak by postupovali s náležitou\nstarostlivosťou a so zreteľom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu súd na tieto\ntvrdenia a navrhnuté dôkazy neprihliadol a pri rozhodovaní ich nezohľadnil.\n7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie prebiehalo v režime prejednacieho\nprincípu, ktorý kladie dôraz na procesnú aktivitu strán sporu a s ním spojenú povinnosť tvrdenia a\ndôkaznú povinnosť, pričom súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu strán, pokiaľ mu takáto\npovinnosť nevyplýva zo zákona. Pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z tvrdení strán, ktoré neboli\n\nsporné, ako aj z tvrdení preukázaných vykonanými dôkazmi, pričom dokazovanie vykonal v rozsahu\nnavrhnutom stranami.\n8. Na základe vykonaného dokazovania, najmä listinných dôkazov predložených do skončenia prvého\npojednávania, mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami bola dňa 1.2.2023 uzavretá\npísomná zmluva označená ako „Zmluva o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb“, pričom\njej súčasťou malo byť aj živnostenské oprávnenie žalobcu. Zo živnostenského registra žalobcu súd\nzistil, že žalobca mal ku dňu uzavretia zmluvy oprávnenie na podnikanie len v rozsahu kúpy tovaru\nna účely jeho predaja, pričom oprávnenie na poskytovanie administratívnych a organizačných služieb\nnadobudol až dňa 29.3.2023. Z uvedených skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobca\nv čase uzavretia zmluvy nemal oprávnenie na výkon činností, ku ktorým sa zmluvne zaviazal, a preto\npredmetnú zmluvu považoval za neplatnú s poukazom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka\na zákona o živnostenskom podnikaní, keďže by inak išlo o nedovolené podnikanie.\n9. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 1.000 EUR (faktúra č. 20230011)\na 1.200 EUR (faktúra č. 20230014) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu\nplatného zmluvného vzťahu medzi stranami ani uzavretie zmluvy ústnou formou, keďže nepreukázal\nnávrh na uzavretie zmluvy ani jeho prijatie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.\nZároveň konštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovaný si fakturované služby objednal a že\ntieto služby boli žalobcom skutočne vykonané, pričom predložené listinné dôkazy, najmä tabuľky,\nneobsahovali potvrdenie alebo odsúhlasenie zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie žalobu zamietol\njednak z dôvodu záveru o neplatnosti zmluvy, jednak z dôvodu, že žalobca podľa jeho názoru\nnepreukázal objednanie ani vykonanie fakturovaných služieb.\n10. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného, ktorou si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvných pokút\nv celkovej sume 2.500 EUR, súd prvej inštancie uviedol, že tento nárok bol odvodzovaný od tej istej\nzmluvy, ktorú súd považoval za neplatnú. V tejto súvislosti poukázal na to, že zmluvná pokuta musí byť\ndojednaná písomne, pričom za situácie, keď medzi stranami neexistuje platná zmluva, nemožno priznať\nani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalovanému nevznikol\nnárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a jeho vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávne\nskutkové zistenia súdu prvej inštancie, ako aj nesprávne právne posúdenie veci.\n12. V odvolaní uviedol, že z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu konateľa žalovaného,\nnevyplynulo spochybnenie poskytovania fakturovaných služieb. Naopak, podľa jeho názoru z výpovede\nvyplýva, že žalovaný si tieto činnosti objednal. Poukázal na to, že žalovaný bol vypočutý na pojednávaní\nkonanom dňa 10.2.2025 a vo svojej výpovedi potvrdil existenciu sporných faktúr, pričom nepoprel\nsamotné poskytovanie činností žalobcom. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil\nvykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že nebolo preukázané objednanie a vykonanie služieb.\nPodľa žalobcu z výpovede konateľa žalovaného, ako aj z ďalších vykonaných dôkazov, vyplýva opak.\nĎalej uviedol, že z písomných vyjadrení žalovaného vyplýva existencia dohody strán o spolupráci\npri sprostredkovaní predaja tovarov a služieb z portfólia žalovaného. V tejto súvislosti však žalobca\nzdôraznil, že takáto zmluva o sprostredkovaní nebola riadne uzavretá, keďže nebola podpísaná oboma\nzmluvnými stranami. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný mu za poskytované služby v\nminulosti pravidelne uhrádzal odmenu, čo preukazoval výpismi z účtu a z čoho podľa jeho názoru vyplýva\nexistencia dohody o poskytovaní služieb a ich reálne plnenie. Namietal tiež záver súdu prvej inštancie o\nneplatnosti zmluvy, pričom poukázal na Obchodný zákonník, podľa ktorého neexistencia oprávnenia na\npodnikanie nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon osoby podnikajúcej\nbez oprávnenia nie je z tohto dôvodu neplatný a nemožno ho považovať za právny úkon odporujúci\nzákonu v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca zotrval na tom, že služby pre žalovaného riadne\nvykonal a odovzdal, pričom žalovaný ich prevzal bez výhrad a faktúry nevrátil ani nenamietal až do\npriebehu konania. V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výrokoch I. a III. zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 2.200 EUR spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 12,75 % ročne zo sumy 1.000 EUR od 14.6.2023 do zaplatenia a vo výške 13,25 %\nročne zo sumy 1.200 EUR od 9.9.2023 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\n13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný, a\nto výslovne proti výroku II., ktorým bola zamietnutá jeho vzájomná žaloba, a proti výroku IV. o trovách\nkonania o vzájomnej žalobe. Výroky I. a III. rozsudku považoval za vecne správne a zákonné, preto ich\nodvolaním nenapadol.\n14. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, teda tým,\nže súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n15. Žalovaný v odvolaní uviedol, že napadnuté výroky II. a IV. považuje za vecne nesprávne, nezákonné,\nvydané v rozpore so skutkovým aj právnym stavom veci a v rozpore s vykonaným dokazovaním.\nNamietal, že odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti je nedostatočné a nepresvedčivé, že súd prvej\ninštancie vec nesprávne právne posúdil, nevysporiadal sa so všetkými právnymi a skutkovými otázkami\nvýznamnými pre rozhodnutie vo veci samej ani s jeho právnou argumentáciou a skutkovými tvrdeniami.\nZároveň uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich predchádzajúcich písomných\npodaní, ústnych prednesov a listinných dôkazov predložených v konaní.\n16. Vo vzťahu k výroku II. žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vzájomnú žalobu nesprávne\nskutkovo aj právne posúdil a jeho závery označil za vecne nesprávne, nezákonné, nepreskúmateľné\na zmätočné. Konkrétne uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právny titul jeho nároku,\nkeď vychádzal zo zmluvy o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb, hoci žalovaný svoj\nnárok odvodzoval od zmluvy o spolupráci uzavretej medzi stranami sporu dňa 1.2.2023. Žalovaný ďalej\nuviedol, že v konaní preukázal právny titul aj dôvodnosť svojho nároku na zaplatenie zmluvných pokút\nv celkovej sume 2.500 EUR, a preto považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého\nmu takýto nárok nevznikol. V nadväznosti na to považoval za nesprávny aj závislý výrok IV. o trovách\nkonania o vzájomnej žalobe.\n17. V odvolaní žalovaný zároveň namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces a práva na\nsúdnu ochranu, keď tvrdil, že súd prvej inštancie vykonal nesprávny výklad právnych noriem, postupoval\nformalisticky a prijal nesprávne skutkové a právne závery. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa §\n388 CSP napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanému\nsumu 2.500 EUR titulom zmluvných pokút do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku IV. tak,\nže žalovanému prizná voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe a trov\nprávneho zastúpenia v rozsahu 100 %, a to v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní.\n18. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 15.8.2025, ktorým navrhol napadnutý\nrozsudok vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu\npridržiava všetkých svojich doterajších písomných podaní, ústnych prednesov na pojednávaniach, ako\naj všetkých listinných dôkazov predložených v konaní, vrátane jeho odvolania proti výrokom II. a IV.\nrozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch\nI. a III. považuje za vecne správny, zákonný a vydaný v súlade so skutkovým aj právnym stavom veci.\nUviedol, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil,\npričom sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi strán\nsporu.\n19. V súvislosti s nárokom žalobcu žalovaný zdôraznil, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie\nzmluvy medzi stranami sporu, a to ani v písomnej, ani v ústnej forme. Poukázal na to, že žalobca\nnepreukázal existenciu návrhu na uzavretie zmluvy ani jeho prijatie, a teda nepreukázal vznik zmluvného\nvzťahu, na základe ktorého by mu vznikol nárok na zaplatenie fakturovaných súm. Žalovaný ďalej\nuviedol, že žalobca nepreukázal, že žalovaný si fakturované činnosti objednal, ani že tieto činnosti boli v\njeho prospech skutočne vykonané. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca preukazoval vykonanie\nčinností len internou tabuľkou, ktorá neobsahovala žiadny prejav vôle žalovaného, z ktorého by vyplývalo\nodsúhlasenie alebo prevzatie týchto činností. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,\nže žalobcom uplatnený nárok nebol preukázaný, a preto bol dôvodne zamietnutý. Zároveň uviedol, že\nžalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť\n\nskutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. V závere žalovaný navrhol, aby\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil. Súčasne\nžalovaný zotrval na svojom odvolaní proti výrokom II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom\nnavrhol zmenu týchto výrokov tak, aby bolo jeho vzájomnej žalobe vyhovené a aby mu bola priznaná\nnáhrada trov konania v plnom rozsahu.\n20. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 13.8.2025, v ktorom vo vzťahu k\nžalovaným uplatnenému nároku na zaplatenie 2.500 EUR s príslušenstvom uviedol, že žalobca so\nžalovaným neuzatvoril inú zmluvu ako zmluvu o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb, v\nktorej nie je žiadne dojednanie o zmluvnej pokute. Zmluvu o spolupráci zo dňa 1.2.2023, ktorú žalovaný\ndoložil do súdneho spisu, žalobca so žalovaným neuzavrel. Takáto zmluva nebola nikdy žalobcom\npodpísaná. Podľa tejto zmluvy mal žalobca žalovanému poskytovať služby na pozícii obchodného\nzástupcu. Do takejto pozície nebol žalobca zaradený. Príloha (kariérny plán odo dňa 1.1.2023) priložená\nžalovaným k zmluve o spolupráci, ktorá bola žalobcom podpísaná, s doloženou zmluvou o spolupráci\nnesúvisí a bola žalobcom podpísaná pri inej príležitosti. Žalobca má za to, že písomné dojednanie\no zmluvnej pokute medzi stranami sporu absentuje, preto považuje vzájomnú žalobu žalovaného za\nnedôvodnú. Žalobca je aj toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v zmluve o spolupráci\ndoloženej žalovaným nie je dostatočne určité na to, aby na základe takéhoto dojednania mohla byť\nuplatňovaná zmluvná pokuta.\n21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP\nbez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v\nBratislave dňa 7.4.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania\nžalobcu a žalovaného, ako aj s vyjadreniami žalobcu a žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že\nodvolania proti rozsudku sú dôvodné.\n22. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n23. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n24. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej\ninštancie vo veci ďalej postupovať.\n25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že v určitom období\nmedzi nimi existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca vykonával pre žalovaného činnosti\nadministratívneho a asistenčného charakteru. Spornou medzi stranami zostala najmä otázka právneho\nzákladu tohto vzťahu, jeho konkrétneho obsahu a rozsahu, ako aj to, či žalobca tieto činnosti skutočne\nvykonal a či mu za ne patrí odmena. Žalobca odvodzoval svoj nárok zo zmluvy o poskytovaní\nadministratívnych a asistenčných služieb, zatiaľ čo žalovaný existenciu takéhoto nároku popieral,\nnamietal vadnosť plnenia a zároveň si uplatnil vzájomný nárok na zaplatenie zmluvných pokút, ktorý\nodvodzoval od odlišnej zmluvy - zmluvy o spolupráci zo dňa 1.2.2023.\n26. Nesporné medzi stranami je, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20230011 na sumu\n1.000 EUR so splatnosťou dňa 13.6.2023 a faktúru č. 20230014 na sumu 1.200 EUR so splatnosťou\ndňa 8.9.2023, pričom v oboch prípadoch fakturoval „Projektovanie FFVE, administratíva a riadenie\nprojektov FFVE“. Rovnako nie je medzi stranami sporné, že žalovaný uvedené faktúry neuhradil. Súd\nprvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázania nároku a súčasne z dôvodu, že\nzmluvu o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb považoval za neplatnú pre absenciu\nživnostenského oprávnenia žalobcu v čase jej uzavretia, pričom z rovnakého dôvodu zamietol aj\nvzájomnú žalobu žalovaného.\n27. Odvolací súd považuje za nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého mala byť\nzmluva o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb neplatná z dôvodu, že žalobca v čase\n\njej uzavretia nemal príslušné živnostenské oprávnenie. Takýto záver nemá oporu v platnej právnej\núprave. Podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že\nosobe, ktorá právny úkon urobila, bolo zakázané podnikať alebo že nemala oprávnenie na podnikanie.\nZ citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že absencia živnostenského oprávnenia sama osebe\nnespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Ide o ustálený výklad, ktorý je dlhodobo akceptovaný aj v\nrozhodovacej praxi všeobecných súdov, pričom v tomto smere nevznikajú interpretačné pochybnosti.\nSúd prvej inštancie preto pochybil, keď založil svoj právny záver o neplatnosti predmetnej zmluvy výlučne\nna tejto skutočnosti, bez toho, aby prihliadal na vyššie uvedenú zákonnú úpravu a jej ustálený výklad.\n28. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj vzájomnú žalobu\nžalovaného. Žalovaný totiž svoj nárok na zaplatenie zmluvných pokút výslovne odvodzoval od zmluvy\no spolupráci zo dňa 1.2.2023, pričom práve táto zmluva mala obsahovať dojednanie o zmluvnej\npokute, z ktorého žalovaný vyvodzoval svoj nárok. Súd prvej inštancie však túto zmluvu samostatne\nneposudzoval a bez ďalšieho vychádzal zo záveru o neplatnosti zmluvy o poskytovaní administratívnych\na asistenčných služieb, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom by prípadná neplatnosť tejto zmluvy mohla\nmať vplyv na platnosť iného právneho úkonu, ktorý mal byť samostatným právnym titulom uplatneného\nnároku. Takýto právny záver súdu prvej inštancie je preto nelogický a vnútorne rozporný.\n29. Súd prvej inštancie v dôsledku uvedeného pochybenia rezignoval na posúdenie rozhodujúcich\nskutočností, ktoré boli pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe podstatné, keď sa vôbec nezaoberal tým, či\nbola zmluva o spolupráci medzi stranami platne uzavretá, či obsahovala dojednanie o zmluvnej pokute,\naký bol obsah tohto dojednania, aké konkrétne povinnosti mali byť zmluvnou pokutou zabezpečené a\nči došlo k ich porušeniu. Následkom toho sa nezaoberal ani tým, či žalovanému mohol vzniknúť nárok\nna zaplatenie zmluvnej pokuty, a to ani v rovine skutkovej, ani právnej. Za tejto situácie sú skutkové\nzistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k vzájomnej žalobe nielen neúplné, ale predovšetkým nemajú\noporu vo vykonanom dokazovaní.\nOdvolací súd považuje za potrebné podrobnejšie sa vysporiadať aj s postupom súdu prvej inštancie\npri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Sudcovská koncentrácia konania\npredstavuje procesný nástroj, ktorého účelom je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť konania tým, že\nmotivuje strany sporu, aby svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy uplatnili včas, spravidla najneskôr\ndo skončenia prvého pojednávania. Jej cieľom je predchádzať procesnej pasivite strán, obštrukčným\nnávrhom a neodôvodnenému predlžovaniu konania. Zároveň však nejde o nástroj, ktorý by bolo možné\naplikovať formalisticky a bez zohľadnenia konkrétnych okolností prejednávanej veci.\n30. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie musí vždy rešpektovať právo strán na spravodlivý proces\na musí byť výsledkom uváženia súdu, ktorý posúdi, či neprihliadnutie na oneskorene predložené\ntvrdenia alebo dôkazy je primerané a odôvodnené. Sudcovskú koncentráciu nie je na mieste uplatniť\nnajmä v prípadoch, keď vykonanie navrhnutých dôkazov nevedie k neprimeranému predĺženiu konania,\nnevyžaduje nariadenie ďalšieho pojednávania ani vykonanie ďalších procesných úkonov zo strany\nsúdu a keď tieto dôkazy boli predložené v takom časovom predstihu, že súd aj protistrana mali reálnu\nmožnosť sa s nimi oboznámiť ešte pred pojednávaním. Rovnako nie je dôvod na jej aplikáciu v situácii,\nkeď samotný súd následne konanie opakovane odročuje a tým vytvára dostatočný časový priestor na\nvykonanie navrhnutých dôkazov.\n31. V prejednávanej veci prvé pojednávanie prebehlo dňa 7.10.2024, pričom ďalšie pojednávanie\nbolo nariadené na 10.2.2025. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil listinné\ndôkazy dňa 10.12.2024, teda približne dva mesiace pred ďalším pojednávaním. Žalovaný síce predložil\nďalšie listinné dôkazy až dňa 7.2.2025, teda krátko pred pojednávaním nariadeným na 10.2.2025,\navšak následný procesný priebeh vytvoril dostatočný časový priestor na ich posúdenie. Pojednávanie\ndňa 10.2.2025 bolo odročené na 9.4.2025, tento termín bol zmenený na 16.4.2025 a následne bolo\npojednávanie opätovne odročené až do 25.6.2025, kedy bol vyhlásený rozsudok.\n32. Za tejto procesnej situácie, najmä vzhľadom na opakované odročenie pojednávania až do 25.6.2025,\nmal súd prvej inštancie dostatok času na oboznámenie sa s predloženými dôkazmi a na zváženie\nich vykonania bez potreby ďalšieho predlžovania konania. Za týchto okolností nemožno považovať\nneprihliadnutie na uvedené dôkazy za postup sledujúci hospodárnosť a rýchlosť konania. Naopak, ide\no neprimerane formalistický postup, ktorý viedol k tomu, že skutkový stav veci nebol riadne zistený.\nNeprihliadnutie na dôkazy predložené v uvedenom časovom rámci preto nemožno považovať za\n\nzákonný a primeraný výkon diskrečnej právomoci súdu, ale za postup, ktorý mohol mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\n33. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať právnym posúdením\nzmluvných vzťahov medzi stranami. V prvom rade bude povinný znovu posúdiť samotnú zmluvu o\nposkytovaní administratívnych a asistenčných služieb, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že pre\nposúdenie jej platnosti je právne irelevantné, či žalobca mal alebo nemal v čase jej uzavretia príslušné\nživnostenské oprávnenie. Túto otázku je potrebné posúdiť výlučne z hľadiska všeobecných podmienok\nplatnosti právnych úkonov, pričom samotná absencia oprávnenia na podnikanie nemôže byť dôvodom\nneplatnosti zmluvy.\n34.\nSúčasne bude potrebné samostatne posúdiť, či bola medzi stranami uzavretá aj zmluva o\nspolupráci, na ktorú poukazuje žalovaný, či bola táto zmluva platne uzavretá, najmä či bola podpísaná\noboma stranami a aký bol jej obsah. V nadväznosti na to bude potrebné preskúmať, či táto zmluva\nobsahovala dojednanie o zmluvnej pokute, a ak áno, či toto dojednanie spĺňalo zákonné náležitosti, teda\nči bolo urobené v písomnej forme, či z neho jednoznačne vyplýva výška zmluvnej pokuty alebo spôsob\njej určenia a či je dostatočne určito vymedzená povinnosť, ktorej porušenie má byť sankcionované. Až\npo vyriešení týchto otázok bude možné posúdiť, či žalovanému mohol vzniknúť nárok na zaplatenie\nzmluvnej pokuty a v akom rozsahu.\n35. Vzhľadom na uvedené nesprávnosti odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 389 ods. 1 písm.\nb) CSP a § 391 ods. 3 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n34. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "74Cb/17/2024", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}