Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/148/2025 z 15. 4. 2026 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2026, sp. zn. 3Cob/148/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6123471957.2 Krajský súd Bratislava | 3Cob/148/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:6123471957.2 | 2026-04-15 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 CSP, § 391 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef6f2214-d030-42ad-aa6c-47eaf99ad37f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123471957.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 3Cob/148/2025 6123471957 15. 04. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:6123471957.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: M. Y., I. P. P. XX, XXX XX I. P. P., M.: XX XXX XXX, zastúpeného Ius Officium s. r. o., Bakalárska ulica 38/6, 971 01 Prievidza, IČO: 57 481 512, proti žalovanému: VAŠE ENERGIE s.r.o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 598 991, o zaplatenie 2.200,- EUR s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 74Cb/17/2024-227 zo dňa 25.6.2025 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 74Cb/17/2024 - 227 zo dňa 25.6.2025 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 2.200 EUR s príslušenstvom. Druhým výrokom zamietol vzájomnú žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 2.500 EUR. Tretím výrokom priznal žalovanému právo na náhradu trov konania o žalobe v plnom rozsahu a štvrtým výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.12.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.200 EUR s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že dňa 1.2.2023 bola medzi stranami uzatvorená zmluva o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať služby podľa pokynov žalovaného a žalovaný sa zaviazal uhrádzať dohodnutú odmenu. Žalobca tvrdil, že si svoje povinnosti splnil a poskytol dohodnuté služby, za ktoré vystavil faktúru č. 20230011 na sumu 1.000 EUR so splatnosťou 13.6.2023 a faktúru č. 20230014 na sumu 1.200 EUR so splatnosťou 8.9.2023. Žalovaný tieto faktúry neuhradil ani napriek opakovaným výzvam. 3. V upomínacom konaní bol dňa 5.1.2024 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 9Up/1984/2023, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Uviedol, že služby žalobcu neboli poskytnuté riadne, včas ani v súlade so zmluvou, boli vadné a nekvalitné, pričom tieto vady reklamoval. Zároveň namietal, že žalobca nemá právo na zaplatenie sumy 1.000 EUR (zákazka pre klienta Belumi Pumpy s. r. o.), keďže táto odmena nebola medzi stranami dohodnutá. Namietal tiež, že žalobca nemá voči nemu žiadny právny titul na uplatnenie nároku na zaplatenie 2.200 EUR s príslušenstvom. Žalovaný ďalej uviedol, že on má voči žalobcovi splatný peňažný nárok. Poukázal na to, že zmluvu o spolupráci uzavretú dňa 1.2.2023 vypovedal podaním zo dňa 2.11.2023, pričom výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 21.11.2023. Zároveň žalobcu vyzval, aby po doručení výpovede nepokračoval vo vykonávaní služieb. V tom istom podaní si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 EUR za porušenie povinnosti chrániť obchodné tajomstvo, keď žalobca nezabezpečil ochranu dôverných informácií a bez súhlasu žalovaného ich poskytol tretej osobe - spoločnosti BSB promo s. r. o. Konkrétne dňa 6.9.2023 zaslal tejto spoločnosti vzor zmluvy o dielo získaný zo systému žalovaného. Zároveň si uplatnil aj ďalšie zmluvné pokuty v celkovej sume 2.000 EUR (štyri porušenia po 500 EUR) za to, že žalobca využil informácie získané pri plnení zmluvy v prospech tretej osoby. Dňa 13.10.2023 zaslal klientovi žalovaného - spoločnosti ERWEL s. r. o. - cenovú ponuku vyhotovenú v mene spoločnosti BSB promo s. r. o., pričom použil podklady zo systému žalovaného a upravil údaje o dodávateľovi. Obdobne dňa 10.10.2023 zaslal cenové ponuky aj ďalším klientom žalovaného. Podľa žalovaného uvedené konanie môže napĺňať znaky trestného činu ohrozenia obchodného tajomstva podľa § 264 Trestného zákona. Zaplatenie zmluvných pokút v celkovej sume 2.500 EUR požadoval v lehote piatich pracovných dní od doručenia podania, pričom žalobca túto povinnosť nesplnil. Z tohto dôvodu podal vzájomnú žalobu. 4. Žalobca v ďalšom konaní uviedol, že nárok žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej sume 2.500 EUR v celom rozsahu popiera, keďže medzi stranami nedošlo k dohode o zmluvných pokutách. Potvrdil, že dňa 1.2.2023 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb, pričom okrem odmeny mal mať nárok aj na províziu zo zákaziek. Tvrdil, že služby riadne poskytoval a žalovaný ich uhrádzal až do momentu, keď mu dňa 11.9.2023 oznámil ukončenie spolupráce, odobral mu pracovný počítač a zamedzil prístup do systému. Od tohto momentu žalobca služby neposkytoval, pričom dovtedy vykonané služby riadne odovzdal. Poprel existenciu povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k obchodnému tajomstvu s tým, že činnosť žalovaného nie je špecifická a predmetné informácie sú bežne dostupné. Uviedol tiež, že po ukončení spolupráce spolupracoval s inými subjektmi na základe vlastných obchodných kontaktov. Na pojednávaní dňa 16.4.2025 doplnil, že uzavrel výlučne zmluvu o administratívnych a asistenčných službách a inú zmluvu nepodpísal. Uviedol, že sa zúčastňoval porád a školení a fakturoval aj provízie. Poprel, že by mu žalovaný vracal faktúry, a uviedol, že dokumenty označené ako kariérny plán podpisoval v rámci školení. Zmluvu o spolupráci v žalovaným tvrdenom rozsahu nepodpísal. 5. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania uviedol, že medzi stranami bola dňa 1.2.2023 uzavretá zmluva o spolupráci, ktorá predstavuje právny titul na uplatnenie zmluvných pokút vo výške 2.500 EUR. Tento nárok si uplatnil najprv výzvou zo dňa 2.11.2023 a následne vzájomnou žalobou. Tvrdenia žalobcu označil za účelové a nepreukázané. Na pojednávaní konateľ žalovaného uviedol, že medzi stranami existovali dve zmluvy (administratívna a obchodná), pričom obchodná zmluva obsahovala aj dojednania o sankciách a bola podpísaná žalobcom. Tvrdil, že žalobca porušil svoje povinnosti tým, že zneužil údaje žalovaného, odcudzil materiály a poskytol ich tretím osobám. V počítači, ktorý žalobca odovzdal, sa nachádzali cenové ponuky a zmluvy vypracované na základe podkladov žalovaného. Ďalej uviedol, že žalobca nedokončil zákazky, a preto jeho faktúry neboli uhradené. Dôvodom ukončenia spolupráce bolo podľa žalovaného zistenie, že klienti dostávali ponuky od subjektov prepojených na žalobcu. Žalobca mal mať v rámci svojej činnosti prístup ku klientom a obchodníkom a komunikoval s nimi prostredníctvom interného systému. Žalovaný sa pokúsil vec ukončiť dohodou bez vzájomných nárokov, čo žalobca odmietol. 6. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 10.12.2024 navrhol vykonanie ďalších listinných dôkazov a uviedol nové skutkové tvrdenia. Na prvom pojednávaní vo veci, konanom dňa 7.10.2024, však navrhol iba výsluch strán sporu. Obdobne právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 7.2.2025 navrhol ďalšie listinné dôkazy a uviedol nové skutkové tvrdenia, hoci na prvom pojednávaní svoj dôkazný návrh obmedzil len na výsluch strán. Súd prvej inštancie na tieto návrhy neprihliadol a uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Vychádzal pritom z toho, že uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy mali strany k dispozícii už v čase podania žaloby dňa 28.12.2023, resp. odporu proti platobnému rozkazu v januári 2024. Súd uviedol, že stranám bola poskytnutá dostatočná lehota na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany, ktoré mali uplatniť najneskôr do skončenia prvého pojednávania konaného dňa 7.10.2024, ak by postupovali s náležitou starostlivosťou a so zreteľom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Z tohto dôvodu súd na tieto tvrdenia a navrhnuté dôkazy neprihliadol a pri rozhodovaní ich nezohľadnil. 7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie prebiehalo v režime prejednacieho princípu, ktorý kladie dôraz na procesnú aktivitu strán sporu a s ním spojenú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, pričom súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu strán, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zákona. Pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z tvrdení strán, ktoré neboli sporné, ako aj z tvrdení preukázaných vykonanými dôkazmi, pričom dokazovanie vykonal v rozsahu navrhnutom stranami. 8. Na základe vykonaného dokazovania, najmä listinných dôkazov predložených do skončenia prvého pojednávania, mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami bola dňa 1.2.2023 uzavretá písomná zmluva označená ako „Zmluva o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb“, pričom jej súčasťou malo byť aj živnostenské oprávnenie žalobcu. Zo živnostenského registra žalobcu súd zistil, že žalobca mal ku dňu uzavretia zmluvy oprávnenie na podnikanie len v rozsahu kúpy tovaru na účely jeho predaja, pričom oprávnenie na poskytovanie administratívnych a organizačných služieb nadobudol až dňa 29.3.2023. Z uvedených skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobca v čase uzavretia zmluvy nemal oprávnenie na výkon činností, ku ktorým sa zmluvne zaviazal, a preto predmetnú zmluvu považoval za neplatnú s poukazom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona o živnostenskom podnikaní, keďže by inak išlo o nedovolené podnikanie. 9. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 1.000 EUR (faktúra č. 20230011) a 1.200 EUR (faktúra č. 20230014) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu platného zmluvného vzťahu medzi stranami ani uzavretie zmluvy ústnou formou, keďže nepreukázal návrh na uzavretie zmluvy ani jeho prijatie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň konštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovaný si fakturované služby objednal a že tieto služby boli žalobcom skutočne vykonané, pričom predložené listinné dôkazy, najmä tabuľky, neobsahovali potvrdenie alebo odsúhlasenie zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie žalobu zamietol jednak z dôvodu záveru o neplatnosti zmluvy, jednak z dôvodu, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal objednanie ani vykonanie fakturovaných služieb. 10. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného, ktorou si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej sume 2.500 EUR, súd prvej inštancie uviedol, že tento nárok bol odvodzovaný od tej istej zmluvy, ktorú súd považoval za neplatnú. V tejto súvislosti poukázal na to, že zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne, pričom za situácie, keď medzi stranami neexistuje platná zmluva, nemožno priznať ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a jeho vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. 12. V odvolaní uviedol, že z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu konateľa žalovaného, nevyplynulo spochybnenie poskytovania fakturovaných služieb. Naopak, podľa jeho názoru z výpovede vyplýva, že žalovaný si tieto činnosti objednal. Poukázal na to, že žalovaný bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 10.2.2025 a vo svojej výpovedi potvrdil existenciu sporných faktúr, pričom nepoprel samotné poskytovanie činností žalobcom. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že nebolo preukázané objednanie a vykonanie služieb. Podľa žalobcu z výpovede konateľa žalovaného, ako aj z ďalších vykonaných dôkazov, vyplýva opak. Ďalej uviedol, že z písomných vyjadrení žalovaného vyplýva existencia dohody strán o spolupráci pri sprostredkovaní predaja tovarov a služieb z portfólia žalovaného. V tejto súvislosti však žalobca zdôraznil, že takáto zmluva o sprostredkovaní nebola riadne uzavretá, keďže nebola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný mu za poskytované služby v minulosti pravidelne uhrádzal odmenu, čo preukazoval výpismi z účtu a z čoho podľa jeho názoru vyplýva existencia dohody o poskytovaní služieb a ich reálne plnenie. Namietal tiež záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy, pričom poukázal na Obchodný zákonník, podľa ktorého neexistencia oprávnenia na podnikanie nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon osoby podnikajúcej bez oprávnenia nie je z tohto dôvodu neplatný a nemožno ho považovať za právny úkon odporujúci zákonu v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca zotrval na tom, že služby pre žalovaného riadne vykonal a odovzdal, pričom žalovaný ich prevzal bez výhrad a faktúry nevrátil ani nenamietal až do priebehu konania. V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 2.200 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,75 % ročne zo sumy 1.000 EUR od 14.6.2023 do zaplatenia a vo výške 13,25 % ročne zo sumy 1.200 EUR od 9.9.2023 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný, a to výslovne proti výroku II., ktorým bola zamietnutá jeho vzájomná žaloba, a proti výroku IV. o trovách konania o vzájomnej žalobe. Výroky I. a III. rozsudku považoval za vecne správne a zákonné, preto ich odvolaním nenapadol. 14. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, teda tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Žalovaný v odvolaní uviedol, že napadnuté výroky II. a IV. považuje za vecne nesprávne, nezákonné, vydané v rozpore so skutkovým aj právnym stavom veci a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Namietal, že odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti je nedostatočné a nepresvedčivé, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nevysporiadal sa so všetkými právnymi a skutkovými otázkami významnými pre rozhodnutie vo veci samej ani s jeho právnou argumentáciou a skutkovými tvrdeniami. Zároveň uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich predchádzajúcich písomných podaní, ústnych prednesov a listinných dôkazov predložených v konaní. 16. Vo vzťahu k výroku II. žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vzájomnú žalobu nesprávne skutkovo aj právne posúdil a jeho závery označil za vecne nesprávne, nezákonné, nepreskúmateľné a zmätočné. Konkrétne uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právny titul jeho nároku, keď vychádzal zo zmluvy o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb, hoci žalovaný svoj nárok odvodzoval od zmluvy o spolupráci uzavretej medzi stranami sporu dňa 1.2.2023. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní preukázal právny titul aj dôvodnosť svojho nároku na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej sume 2.500 EUR, a preto považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého mu takýto nárok nevznikol. V nadväznosti na to považoval za nesprávny aj závislý výrok IV. o trovách konania o vzájomnej žalobe. 17. V odvolaní žalovaný zároveň namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu, keď tvrdil, že súd prvej inštancie vykonal nesprávny výklad právnych noriem, postupoval formalisticky a prijal nesprávne skutkové a právne závery. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.500 EUR titulom zmluvných pokút do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku IV. tak, že žalovanému prizná voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, a to v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní. 18. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 15.8.2025, ktorým navrhol napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich doterajších písomných podaní, ústnych prednesov na pojednávaniach, ako aj všetkých listinných dôkazov predložených v konaní, vrátane jeho odvolania proti výrokom II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. považuje za vecne správny, zákonný a vydaný v súlade so skutkovým aj právnym stavom veci. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi strán sporu. 19. V súvislosti s nárokom žalobcu žalovaný zdôraznil, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy medzi stranami sporu, a to ani v písomnej, ani v ústnej forme. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal existenciu návrhu na uzavretie zmluvy ani jeho prijatie, a teda nepreukázal vznik zmluvného vzťahu, na základe ktorého by mu vznikol nárok na zaplatenie fakturovaných súm. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že žalovaný si fakturované činnosti objednal, ani že tieto činnosti boli v jeho prospech skutočne vykonané. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca preukazoval vykonanie činností len internou tabuľkou, ktorá neobsahovala žiadny prejav vôle žalovaného, z ktorého by vyplývalo odsúhlasenie alebo prevzatie týchto činností. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnený nárok nebol preukázaný, a preto bol dôvodne zamietnutý. Zároveň uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. V závere žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil. Súčasne žalovaný zotrval na svojom odvolaní proti výrokom II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom navrhol zmenu týchto výrokov tak, aby bolo jeho vzájomnej žalobe vyhovené a aby mu bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. 20. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 13.8.2025, v ktorom vo vzťahu k žalovaným uplatnenému nároku na zaplatenie 2.500 EUR s príslušenstvom uviedol, že žalobca so žalovaným neuzatvoril inú zmluvu ako zmluvu o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb, v ktorej nie je žiadne dojednanie o zmluvnej pokute. Zmluvu o spolupráci zo dňa 1.2.2023, ktorú žalovaný doložil do súdneho spisu, žalobca so žalovaným neuzavrel. Takáto zmluva nebola nikdy žalobcom podpísaná. Podľa tejto zmluvy mal žalobca žalovanému poskytovať služby na pozícii obchodného zástupcu. Do takejto pozície nebol žalobca zaradený. Príloha (kariérny plán odo dňa 1.1.2023) priložená žalovaným k zmluve o spolupráci, ktorá bola žalobcom podpísaná, s doloženou zmluvou o spolupráci nesúvisí a bola žalobcom podpísaná pri inej príležitosti. Žalobca má za to, že písomné dojednanie o zmluvnej pokute medzi stranami sporu absentuje, preto považuje vzájomnú žalobu žalovaného za nedôvodnú. Žalobca je aj toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v zmluve o spolupráci doloženej žalovaným nie je dostatočne určité na to, aby na základe takéhoto dojednania mohla byť uplatňovaná zmluvná pokuta. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.4.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, ako aj s vyjadreniami žalobcu a žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania proti rozsudku sú dôvodné. 22. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 23. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 24. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že v určitom období medzi nimi existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca vykonával pre žalovaného činnosti administratívneho a asistenčného charakteru. Spornou medzi stranami zostala najmä otázka právneho základu tohto vzťahu, jeho konkrétneho obsahu a rozsahu, ako aj to, či žalobca tieto činnosti skutočne vykonal a či mu za ne patrí odmena. Žalobca odvodzoval svoj nárok zo zmluvy o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb, zatiaľ čo žalovaný existenciu takéhoto nároku popieral, namietal vadnosť plnenia a zároveň si uplatnil vzájomný nárok na zaplatenie zmluvných pokút, ktorý odvodzoval od odlišnej zmluvy - zmluvy o spolupráci zo dňa 1.2.2023. 26. Nesporné medzi stranami je, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20230011 na sumu 1.000 EUR so splatnosťou dňa 13.6.2023 a faktúru č. 20230014 na sumu 1.200 EUR so splatnosťou dňa 8.9.2023, pričom v oboch prípadoch fakturoval „Projektovanie FFVE, administratíva a riadenie projektov FFVE“. Rovnako nie je medzi stranami sporné, že žalovaný uvedené faktúry neuhradil. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázania nároku a súčasne z dôvodu, že zmluvu o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb považoval za neplatnú pre absenciu živnostenského oprávnenia žalobcu v čase jej uzavretia, pričom z rovnakého dôvodu zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaného. 27. Odvolací súd považuje za nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého mala byť zmluva o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb neplatná z dôvodu, že žalobca v čase jej uzavretia nemal príslušné živnostenské oprávnenie. Takýto záver nemá oporu v platnej právnej úprave. Podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že osobe, ktorá právny úkon urobila, bolo zakázané podnikať alebo že nemala oprávnenie na podnikanie. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že absencia živnostenského oprávnenia sama osebe nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Ide o ustálený výklad, ktorý je dlhodobo akceptovaný aj v rozhodovacej praxi všeobecných súdov, pričom v tomto smere nevznikajú interpretačné pochybnosti. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď založil svoj právny záver o neplatnosti predmetnej zmluvy výlučne na tejto skutočnosti, bez toho, aby prihliadal na vyššie uvedenú zákonnú úpravu a jej ustálený výklad. 28. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj vzájomnú žalobu žalovaného. Žalovaný totiž svoj nárok na zaplatenie zmluvných pokút výslovne odvodzoval od zmluvy o spolupráci zo dňa 1.2.2023, pričom práve táto zmluva mala obsahovať dojednanie o zmluvnej pokute, z ktorého žalovaný vyvodzoval svoj nárok. Súd prvej inštancie však túto zmluvu samostatne neposudzoval a bez ďalšieho vychádzal zo záveru o neplatnosti zmluvy o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom by prípadná neplatnosť tejto zmluvy mohla mať vplyv na platnosť iného právneho úkonu, ktorý mal byť samostatným právnym titulom uplatneného nároku. Takýto právny záver súdu prvej inštancie je preto nelogický a vnútorne rozporný. 29. Súd prvej inštancie v dôsledku uvedeného pochybenia rezignoval na posúdenie rozhodujúcich skutočností, ktoré boli pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe podstatné, keď sa vôbec nezaoberal tým, či bola zmluva o spolupráci medzi stranami platne uzavretá, či obsahovala dojednanie o zmluvnej pokute, aký bol obsah tohto dojednania, aké konkrétne povinnosti mali byť zmluvnou pokutou zabezpečené a či došlo k ich porušeniu. Následkom toho sa nezaoberal ani tým, či žalovanému mohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to ani v rovine skutkovej, ani právnej. Za tejto situácie sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k vzájomnej žalobe nielen neúplné, ale predovšetkým nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd považuje za potrebné podrobnejšie sa vysporiadať aj s postupom súdu prvej inštancie pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Sudcovská koncentrácia konania predstavuje procesný nástroj, ktorého účelom je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť konania tým, že motivuje strany sporu, aby svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy uplatnili včas, spravidla najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Jej cieľom je predchádzať procesnej pasivite strán, obštrukčným návrhom a neodôvodnenému predlžovaniu konania. Zároveň však nejde o nástroj, ktorý by bolo možné aplikovať formalisticky a bez zohľadnenia konkrétnych okolností prejednávanej veci. 30. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie musí vždy rešpektovať právo strán na spravodlivý proces a musí byť výsledkom uváženia súdu, ktorý posúdi, či neprihliadnutie na oneskorene predložené tvrdenia alebo dôkazy je primerané a odôvodnené. Sudcovskú koncentráciu nie je na mieste uplatniť najmä v prípadoch, keď vykonanie navrhnutých dôkazov nevedie k neprimeranému predĺženiu konania, nevyžaduje nariadenie ďalšieho pojednávania ani vykonanie ďalších procesných úkonov zo strany súdu a keď tieto dôkazy boli predložené v takom časovom predstihu, že súd aj protistrana mali reálnu možnosť sa s nimi oboznámiť ešte pred pojednávaním. Rovnako nie je dôvod na jej aplikáciu v situácii, keď samotný súd následne konanie opakovane odročuje a tým vytvára dostatočný časový priestor na vykonanie navrhnutých dôkazov. 31. V prejednávanej veci prvé pojednávanie prebehlo dňa 7.10.2024, pričom ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 10.2.2025. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil listinné dôkazy dňa 10.12.2024, teda približne dva mesiace pred ďalším pojednávaním. Žalovaný síce predložil ďalšie listinné dôkazy až dňa 7.2.2025, teda krátko pred pojednávaním nariadeným na 10.2.2025, avšak následný procesný priebeh vytvoril dostatočný časový priestor na ich posúdenie. Pojednávanie dňa 10.2.2025 bolo odročené na 9.4.2025, tento termín bol zmenený na 16.4.2025 a následne bolo pojednávanie opätovne odročené až do 25.6.2025, kedy bol vyhlásený rozsudok. 32. Za tejto procesnej situácie, najmä vzhľadom na opakované odročenie pojednávania až do 25.6.2025, mal súd prvej inštancie dostatok času na oboznámenie sa s predloženými dôkazmi a na zváženie ich vykonania bez potreby ďalšieho predlžovania konania. Za týchto okolností nemožno považovať neprihliadnutie na uvedené dôkazy za postup sledujúci hospodárnosť a rýchlosť konania. Naopak, ide o neprimerane formalistický postup, ktorý viedol k tomu, že skutkový stav veci nebol riadne zistený. Neprihliadnutie na dôkazy predložené v uvedenom časovom rámci preto nemožno považovať za zákonný a primeraný výkon diskrečnej právomoci súdu, ale za postup, ktorý mohol mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 33. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať právnym posúdením zmluvných vzťahov medzi stranami. V prvom rade bude povinný znovu posúdiť samotnú zmluvu o poskytovaní administratívnych a asistenčných služieb, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že pre posúdenie jej platnosti je právne irelevantné, či žalobca mal alebo nemal v čase jej uzavretia príslušné živnostenské oprávnenie. Túto otázku je potrebné posúdiť výlučne z hľadiska všeobecných podmienok platnosti právnych úkonov, pričom samotná absencia oprávnenia na podnikanie nemôže byť dôvodom neplatnosti zmluvy. 34. Súčasne bude potrebné samostatne posúdiť, či bola medzi stranami uzavretá aj zmluva o spolupráci, na ktorú poukazuje žalovaný, či bola táto zmluva platne uzavretá, najmä či bola podpísaná oboma stranami a aký bol jej obsah. V nadväznosti na to bude potrebné preskúmať, či táto zmluva obsahovala dojednanie o zmluvnej pokute, a ak áno, či toto dojednanie spĺňalo zákonné náležitosti, teda či bolo urobené v písomnej forme, či z neho jednoznačne vyplýva výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia a či je dostatočne určito vymedzená povinnosť, ktorej porušenie má byť sankcionované. Až po vyriešení týchto otázok bude možné posúdiť, či žalovanému mohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a v akom rozsahu. 35. Vzhľadom na uvedené nesprávnosti odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 3 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 34. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).