{"guid": "25b5334a-dfcb-4222-b5d6-ee7b37fcb120:a3179399-f2b8-4f48-a9e6-7cedf5a0d268", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124208074.1", "spisova_znacka": "16Co/7/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/7/2025 z 27. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2026, sp. zn. 16Co/7/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124208074.1", "identifikacne_cislo": "6124208074", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Majerský", "sudca_id": 723, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-majersky-723", "datum_vydania": "2026-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3179399-f2b8-4f48-a9e6-7cedf5a0d268", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124208074.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124208074.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124208074.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/7/2025\n6124208074\n27. 02. 2026\nJUDr. Roman Majerský\nECLI:SK:KSBA:2026:6124208074.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň\nJUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:\nNáhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller\n§ Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa,\na.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.426,70\neura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.\n10C/31/2024-116,\nzo dňa 3.10.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo\nvýške 1.426,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne\nzo sumy 1.426,70 eura od 15.11.2023 do zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude určená súdom prvej inštancie samostatným\nuznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení\nuviedol, že žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa\n27.2.2024 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.426,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9,5 % ročne zo sumy 1.426,70 eura odo dňa 15.11.2023 do zaplatenia.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.1.2023 došlo v Bardejove k dopravnej nehode, pri ktorej bola\nspôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa U. P., Q. XX, Q., G.: XX XXX XXX (ďalej ako\n„poškodený“), a to prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený\nnechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo\nbezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 755/2023, zo dňa\n14.6.2023, ktorej predmetom bol nájom náhradného vozidla, ktorý trval od 14.6.2023 do 28.7.2023\npo dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho\nlistu poisťovňou. Po ukončení doby trvania nájmu vystavil poškodenému faktúru č. 9622023 splatnú\ndňa 12.8.2023 na sumu 2.012,65 eura bez DPH za 45 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla.\nPoškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na náhradu\núčelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Poškodený svoju pohľadávku\nvo výške 2.012,65 eura bez DPH postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 na žalobcu,\nktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov, ktorá\n\ndňa 30.10.2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 585,95 eura. Krátenie poistného plnenia\nvyhodnotil ako nedôvodné a v rozpore so zákonnými povinnosťami. Uviedol, že poškodený sa dostal\ndo situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo\nv dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej (tento stav nebol výsledkom jeho\ndobrovoľného rozhodnutia). Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu,\npo ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere,\nže namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu\nnemožno vytknúť, že si prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej\nfakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti\ns poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky\nprenájmu je doručenie Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných\nprostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1Cob/85/2015). Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo\ns poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať\nnajvýhodnejšiu ponuku (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012, zo dňa 6.6.2017,\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/134/2014, zo dňa 5.5.2015, rozhodnutie Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 13Cob/116/2018, zo dňa 12.12.2018). S prihliadnutím na uvedené dodal, že je\naktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby. Záverom uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania\ns poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré mu bola povinná poskytnúť\nnajneskôr do 14.11.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., nakoľko šetrenie poistnej udalosti\nskončila dňa 30.10.2023 podľa Oznámenia o poistnom plnení, a teda mu vznikol aj nárok na úroky z\nomeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo sumy 1.426,70 eura odo dňa 15.11.2023 do\nzaplatenia. Ohľadom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na nález Ústavného súdu SR\nzo dňa 14.10.2021, č. k. III. ÚS 309/2020-33.\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,\nďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu považoval za nesporné skutkové\ntvrdenia, že dňa 31.1.2023 došlo v Bardejove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda\nna motorovom vozidle držiteľa U. P., Q.I. XX, Q., G.: XX XXX XXX. K vzniku škody došlo prevádzkou\nmotorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Rovnako nebolo sporné, že po ukončení\ndoby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 9622023 splatnú dňa 12.8.2023 na sumu\n2.012,65 eura bez DPH za 45 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla\na že žalovaná dňa 30.10.2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 585,95 eura.\nV konaní uplatnený nárok žalovaná popierala ako neúčelne vynaložené náklady.\n4. Ďalej zistil, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom bola uzatvorená\nZmluva o nájme č. 755/2023 zo dňa 14.6.2023, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu C.\nT., Q.: N., B.: N. na obdobie od 14.6.2023 do 28.7.2023. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla\nč. 755/2023 zistil, že poškodené bolo takisto vozidlo C. T.. Poškodený v Čestnom prehlásení zo dňa\n28.7.2023 uviedol, že mal od spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496\n166 zapožičané náhradné vozidlo C. T. od 14.6.2023 do 28.7.2023, t. j.\nv trvaní 45 dní z dôvodu, že jeho motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9533371032 zo dňa\n31.1.2023 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy vozidla nemal k\ndispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia\npodnikateľskej činnosti. Žalobca vystavil za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č.\n755/2023 faktúru č. 9622023 na sumu 2.012,65 eura\nso splatnosťou dňa 12.8.2023, pričom poškodený postúpil pohľadávku vo výške 2.012,65 eura bez DPH\nz titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu účelne vynaložených\nnákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 31.1.2023\nna vozidle C. T., B.: O. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 na žalobcu. Postúpenie\npohľadávky oznámil poškodený listom zo dňa 28.7.2023 žalovanú a zároveň ju vyzval na zaplatenie\npohľadávky vo výške 2.012,65 eura.\n5. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.10.2023 vyplynulo, že poisťovňa ukončila dňa 30.10.2023\nšetrenie poistnej udalosti a priznala náhradu na zapožičanie vozidla na 31 dní, počet najazdených\nkilometrov 574. Zníženie o opotrebenie rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH 1 a po\nnajazdení 5.746 km TH 2, zníženie 0,01 Eur/km. Priznaná primeraná doba zapožičania náhradného\nvozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané\n\nvýrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými\npracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Cena denného prenájmu priznaná\nvo výške 33 eur bez DPH za deň, čo je primeraná cena nájmu pre danú kategóriu v danom regióne.\nDňa 30.10.2023 zaplatila žalovaná žalobcovi sumu 585,95 eura. Z emailového vyjadrenia technika (č. l.\n37) zistil, že uvedené vozidlo bolo značné poškodené - oprava pravého boku vozidla. Po prijatí vozidla\nna opravu bol vykonaný štandardný postup opravy s dodržaným všetkých technologických postupov,\nktoré udáva výrobca. Vzhľadom k tomu, že bolo nutné vymeniť niekoľko dielov karosérie s nutnosťou\nvyrezania, bolo potrebné dodržať postup danej poisťovne. Uvedená poisťovňa prizná poškodené pevne\nnamontované dielce v tomto prípade (prah, bočnica, rám dverí...) na výmenu až po ich vyrezaní a\nopätovnej montáží nových dielov. Z tohto dôvodu je nutné kontaktovať poisťovňu na doobhliadku po\nvyrezaní pevných dielcov - po priznaní poškodených dielov sa následne objednajú nafotené diely. Po\ndodaní sa diely namontujú (zváraním, lepením...). Opätovne sa kontaktuje poisťovňa a znovu nasleduje\nnafotenie po montáži. Tento postup značne predlžuje samostatnú dĺžku opravy (pri iných poisťovniach sa\ntento postup neaplikuje). Po zadaní doobhliadky technik slovexperty musí vykonať nafotenie, čo môže\noddialiť opravu aj o niekoľko dní, nakoľko opravca nevie ovplyvniť rýchlosť doobhliadky a množstvo\npráce technika poisťovne. Pri uvedenom vozidle po oprave, výmene dielov museli jeden deň odstraňovať\nreklamné polepy a následne sa začali vykonávať prípravné práce lakovania. Uvedená oprava si\nvyžadovala výkon združených pracovných činností za súčasného dodržania postupov poisťovne vinníka\na samozrejme\ns objednaním a dodaním poškodených náhradných dielov. Čas opravy vozidla bol štandardný a ničím\niným nepredlžovaný.\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že poškodenému bola v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobená škoda\nna motorovom vozidle, ktorá si vyžiadala opravu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového\nvozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, a tým mal danú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej\nv konaní. Aktívnu vecnú legitimáciu mal\nza preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky (odsek 39. napadnutého rozsudku). Náklady na\nprenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú v §\n442 Občianskeho zákonníka ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti\nso škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po\nškodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny\nkomfort poškodeného. Poisťovňa (žalovaná) faktúru vystavenú za nájom náhradného vozidla aj v časti\nplnila. Procesná obrana žalovanej bola založená na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,\nneprimeranej odplate za nájom motorového vozidla a neprimeranej dĺžke nájmu, a krátení poistného\nplnenia z dôvodu rozdielnych technických hodnôt.\n7. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie argumentujúc výkladom § 4 ods. 2 písm.\nb) a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo,\naby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody\nvzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Stotožnil sa s tvrdeniami žalobcu,\nže započítanie pohľadávok zodpovedá potrebám praktického života (ako aj nesporne bolo cieľom\nzákonodarcu). Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky je jednoznačné, že poškodený postúpil na žalobcu\npohľadávku ohľadne náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo\nvýške 2.172 eura plnenej z povinného zmluvného poistenia (pohľadávka 1), pričom súčasne žalobcovi\nprislúchala pohľadávka a právo na plnenie nájomného vo výške 2.172 eur voči nájomcovi - poškodenému\n(pohľadávka 2) a poškodený zase voči žalobcovi mal nárok na odplatu za postúpenie pohľadávky 1 vo\nvýške 2.172 eur (pohľadávka 3). Z bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že poškodený a\nžalobca započítali pohľadávku 2 a pohľadávku 3, čo\nv žiadnom prípade nemohlo spôsobiť zánik pohľadávky 1, a ani zabrániť jej platnému postúpeniu a nešlo\no konštrukciu obchádzajúcu zákon, ale práve o využitie zákonných inštitútov. Mal za to, že účelovosť\nargumentácie žalovanej je zrejmá aj z čiastočného plnenia poisťovňou žalobcovi.\n8. Uviedol, že podnikateľský model žalobcu je v konaní irelevantný, nakoľko jeho podstatou je,\nže poskytne poškodenému pomoc v súvislosti s riešením poistnej udalosti, okrem iného zabezpečí\npoškodenému náhradné vozidlo na obdobie, kedy nemôže užívať vlastné a následne sám (na základe\nZmluvy o postúpení pohľadávky) vymáha od poisťovne škodcu plnenie v zostávajúcej časti, ktoré\npokladá za dôvodné a ktoré poisťovňa dobrovoľne nevyplatí, pritom sa nedopúšťa obchádzania zákona\na nedochádza k nelegálnemu postupu. Bol názoru, že žalovanej podnikateľský model žalobcu prekáža\n\nnajmä preto, že poškodeným sa zjednoduší proces vymáhania plnenia od poisťovní a že žalobca ako\nprávny nástupca poškodených vymáha zvyšok poistného plnenia, ktorý by inak poškodení neuplatnili\nčisto\nz praktických dôvodov (ďalšie náklady súvisiace so súdnym sporom, vynaložený čas a pod.).\nDôvodil, že tento podnikateľský model nie je v ničom horší, ako postup poisťovní, ktoré pri opravách\npoškodených vozidiel odporúčajú zmluvné autoservisy, s ktorými uzatvárajú rámcové zmluvy s okrem\niného dohodnutou výškou odplaty a v prípade vykonania opravy\nv inom servise namietajú napr. výšku ceny za normohodinu práce. Potom v prípade nákladov za nájom\nnáhradného vozidla buď namietajú neúčelnosť nákladov od vykonania opravy\ndo vystavenia krycieho listu, prípadne namietajú cenu nájmu prenajatého vozidla.\n9. K dôkaznému bremenu uviedol, že žalobcu v konaní nezaťažovalo dôkazné bremeno preukázania\nobvyklosti cien nájmu obdobných motorových vozidiel (na rozdiel od žalovanej, keďže krátila žalobcom\nuplatnenú náhradu škody z dôvodu, že cenu nájmu náhradného motorového vozidla fakturovanú\npoškodenému nepovažovala za obvyklú\nv danom čase a mieste, ale za obvyklú cenu nájmu považovala sumu 33 eur za jeden deň). Žalobca a\nžalovaná predložili v konaní listinné dôkazy (cenníky alebo inzercie dostupné na internete) za účelom\npreukázania obvyklej ceny nájmu. Ceny nájmu, ktoré žalovaná deklarovala ako primerané sú vybraté\núčelovo, nakoľko pokiaľ aj existuje ponuka prenájmu motorových vozidiel aj za iných podmienok\n(prijateľnejších pre poškodeného), nie je možné od poškodeného požadovať, aby sa pri rozhodovaní o\nnájme náhradného motorového vozidla riadil iba jediným kritériom, a to cenou (navyše najnižšou). V tejto\nsúvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/4/2020, zo dňa 22.4.2021,\npodľa ktorého „odvolací súd k výške požičovného poukazuje na to, že za obvyklú cenu nemožno\npovažovať výlučne cenu najlacnejšej ani najdrahšej autopožičovne. Poškodený nemá právnu povinnosť,\nna základe ktorej by mal hľadať najlacnejšiu autopožičovňu alebo podrobne skúmať\na porovnávať podmienky iných požičovní automobilov.“\n10. Pokiaľ žalovaná namietala neprimeranú dĺžku nájmu, keď za účelnú považovala len dobu 31\ndní a nie 45 dní, tak tento svoj názor nepodporila žiadnym dôkazom, hoci avizovala predloženie\nodborného posúdenia (žiadne v konaní doložené nebolo). Súd prvej inštancie považoval procesnú\nobranu žalovanej za tendenčnú, vychádzajúc pritom aj z vyjadrenia servisného technika (odsek 18.\nnapadnutého rozsudku) z ktorého vyplynulo, že poškodené motorové vozidlo si vyžadovalo náročnejšiu\nopravu a dĺžka opravy bola zapríčinená podstatne aj postupmi, na ktorých trvala žalovaná. Rozhodne\nnešlo o dôvody, ktoré by mohol ovplyvniť poškodený a autoservis, naopak boli v kompetencii poisťovne\n(žalovanej). Za tohto stavu potom nie je namieste krátiť poistné plnenie z dôvodu neprimeranej dĺžky\nnájmu, ktorá závisí od dĺžky opravy poškodeného vozidla. Zároveň ide\no dobu, ktorú mohla žalovaná vlastnou rýchlou a hospodárnou činnosťou minimalizovať. Dôvodil, že\nzo strany poisťovne ide o prenášanie zodpovednosti za svoje riadne a efektívne plnenie povinností\nspojených s likvidáciou na poškodeného (a následne žalobcu) a práve takáto argumentácia žalovanej\nje v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 381/2001 Z. z..\n11. K argumentácii žalovanej o potrebe odpočítať opotrebenie uviedol, že svoj výpočet žalovaná žiadnym\nspôsobom neozrejmila, hoci tak mohla urobiť ešte počas písomnej fázy konania, a preto nemohol\npreskúmať opodstatnenosť zníženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla o uvedenú\nčiastku. Motorové vozidlo stráca na hodnote bez ohľadu na to, či ho poškodený používa alebo nie.\nNaviac motorové vozidlo poškodené pri dopravnej nehode má samo o sebe vždy nižšiu hodnotu ako\nnepoškodené motorové vozidlo rovnakého veku (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/2007).\nPlne aplikovateľné sú aj závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013, sp.\nzn. 2Obdo/48/2012, podľa ktorých „v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a\nnásledne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou\ndopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.\nSprávanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred\nškodovou udalosťou /dopravnou nehodou/ a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca\nnútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej\nnehody za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali,\nže by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré\nnesmerovali k obnoveniu prevádzky - schopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného\nvozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem leadere - nikoho\n\nnepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu\nškody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj\nv zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by\nnezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom\nna opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s\njudikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky...“\n12. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že žalovaná sa so splnením svojej povinnosti dostala do\nomeškania, a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej\ncentrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 9,5 % ročne,\na to v súlade so žalobou od 15.11.2023, odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní (14.11.2023) od\nskončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovanou (od 30.10.2023).\n13. Na uvedenom základe za použitia § 427 ods. 1, ods. 2, § 429, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1 prvá veta,\nods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b),\nods. 4, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.; súd\nprvej inštancie žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262\nods. 1, ods. 2 C. s. p. tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku\nsamostatným uznesením.\n14. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,\nalternatívne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným\nzhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,\nže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n15. Namietala nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie, nesprávne právne posúdenie veci\nz dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daná aktívna vecná legitimácia. Mala za to,\nže posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vykazuje znaky závažnej hmotnoprávnej (meritórnej)\nsvojvôle, a to najmä v súvislosti s výkladom zásady náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Pojem skutočná škoda sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie\nmajetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu\npoškodeného (R 28/2007) a nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu\nveriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu,\npretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne\nrozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom. V tejto súvislosti\npoukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/92/2018, zo dňa 18.12.2018. Poškodený\nako nájomca faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy riadne\nneuhradil a teda v čase podpisu Zmluvy\no postúpení pohľadávky dňa 28.7.2023 tak na strane poškodeného neexistovala žiadna škoda v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V tejto súvislosti opätovne uviedla, že v bode\n1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 sa uvádza, že poškodený ako postupca má mať\nvoči žalovanej peňažnú pohľadávku, ktorá má spočívať v nároku poškodeného na náhradu účelne\nvynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa\n31.1.2023. Uvedené žiadnym spôsobom nekorešponduje s tým, že k zániku (nesplneného) záväzku\npoškodeného ako nájomcu na úhradu nájomného voči žalobcovi ako prenajímateľovi malo dôjsť\nvzájomným započítaním pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023.\nV zmysle uvedeného mala za to, že poškodený (U. P.) ako nájomca pred podpisom Zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 28.7.2023 faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi\nriadne nezaplatil (a teda poškodený U. P. pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n28.7.2023 nemohol úspešne uplatňovať z titulu zodpovednosti tretej osoby nárok na náhradu škody\nv súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, pretože mu v súvislosti s prenájmom náhradného\nvozidla zatiaľ žiadna škoda nevznikla), a teda poškodený (U. P.) pred uzatvorením Zmluvy o postúpení\n\npohľadávky zo dňa 28.7.2023 voči žalovanej (ako ani voči samotnému škodcovi) nemohol mať žiadnu\npeňažnú pohľadávku spočívajúcu\nv nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Poškodený\n(U. P.) fakticky pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 mal len voči\nžalobcovi nesplnený záväzok na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla z titulu nájomného\nzáväzkového vzťahu existujúceho medzi nimi. Namietala, že súd prvej inštancie svojvoľne v rozpore s\ndlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda konštatoval, že poškodenému mala v súvislosti\ns prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda už len samotným vystavením faktúry za\nprenájom náhradného vozidla, resp. samotným vznikom dlhu.\n16. K problematike započítania uviedla, že výklad § 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by vznik\nnároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal byť viazaný\nna právny úkon započítania podľa bodu 5. Zmluvy\no postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023, predstavuje neprípustné zmiešavanie, resp. zamieňanie\nspôsobu zániku záväzku započítaním so spôsobom zániku záväzku splnením.\nV tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.8.2023, sp. zn.\n4Obdo/30/2022, z ktorého vyplýva jasne rozlíšenie medzi spôsobom zániku záväzku započítaním\na spôsobom zániku záväzku splnením. Dodala, že Najvyšší súd SR zo dňa 21.12.2009, sp. zn.\n4MCdo/23/2008 výslovne uviedol, že z charakteristík pojmu skutočná škoda je zrejmé, že ide o ujmu\nnastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti a z tohto dôvodu mala\nza to, že skutočnú škodu nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne.\nVzhľadom na uvedené uviedla, že v rámci bodu 4. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023\nnemohla byť medzi žalobcom a poškodeným ani platne dojednaná odplata za postúpenie vo výške\n2.012,65 eura, nakoľko samotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla v rozhodnom čase,\nt. j. v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 neexistovala a vzhľadom na\ncharakter uplatneného nároku tak nebolo možné priznať skutočnú škodu do budúcnosti ako ujmu, ktorá\nešte len prípadne vznikne.\n17. Bola názoru, že hoci samotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla v zmysle § 442\nods. 1 Občianskeho zákonníka poškodenému vzniká zaplatením nájomného, tak samotné právo na\nplnenie (pohľadávka) voči poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla\nvzniká poškodenému v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 381/2001 Z. z. až vtedy, keď si poškodený u poisťovateľa aj uplatní a poisťovateľovi preukáže\nvznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pokiaľ si poškodený u\npoisťovateľa neuplatní a nepreukáže mu vznik daného nároku na náhradu škody, tak poisťovateľovi\ndo doby vykonania tohto jednostranného úkonu zo strany poškodeného nevzniká povinnosť (a tomu\nzodpovedajúce právo poškodeného požadovať náhradu škody priamo od poisťovateľa) nahradiť za\nškodcu (t. j. poisteného) poškodenému vzniknutú škodu. Poškodený si pred uzatvorením Zmluvy o\npostúpení pohľadávky dňa 28.7.2023 u žalovanej ako poisťovateľa nikdy neuplatnil a nepreukázal\nvznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a tak poškodenému\nnikdy nemohla vzniknúť voči žalovanej pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla, ktorú by poškodený mohol platne postúpiť na iný subjekt. Mala za to, že podpisom\nZmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.7.2023 sa v skutočnosti sleduje dosiahnutie výsledku,\nktorý je v rozpore so základným cieľom a zmyslom (ratio legis) zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je\nodškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda na\nmotorovom vozidle, resp. ktorým vznikla skutočná škoda aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla,\na nie „preplácanie“ neuhradeného dlžného nájomného za prenájom náhradných vozidiel obchodným\nspoločnostiam, s predmetom podnikania prenájom náhradných vozidiel. Zmluvu o postúpení pohľadávky\nzo dňa 28.7.2023 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol nikdy vyvolať\nžiadne právne účinky. Uzavrela, že posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany\nsúdu prvej inštancie vykazuje znaky závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle, a teda pri posúdení\notázky aktívnej vecnej legitimácie ide o extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie\nveci a závermi súdu prvej inštancie, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné\nvšeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi. V dôsledku tejto závažnej meritórnej svojvôle pri\nvýklade hmotnoprávnych ustanovení zo strany súdu prvej inštancie došlo aj k porušeniu práva žalovanej\nna spravodlivý súdny proces.\n\n18. K nevyhnutnosti celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcej nevyhnutnosti a\núčelnosti prenájmu náhradného vozidla do ukončenia opravy dňa 28.7.2023) uviedla, že počas konania\nrozporovala celkovú dĺžku opravy deklarovanú žalobcom a to predovšetkým s poukazom na čistý čas\nopravy vyplývajúci z faktúry za opravu poškodeného vozidla, ktorý mal byť celkovo 52,3 hod., t. j. niečo\nviac ako dva dni. Mala\nza to, že skutočnosti vyplývajúce z emailového vyjadrenia autoservisu sú vágne a bližšie neobjasňujú\nprečo sa poškodené vozidlo vzhľadom na čistý čas opravy, ktorý bol 52,3 hod. malo nachádzať v\nautoservise od 14.6.2023 do 28.7.2023, ako vyplýva aj z dotazníku vyplneného poškodeným. Uviedla,\nže bolo vecou žalobcu (a nie žalovanej), aby riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla\nmala trvať ním deklarovaných 45 dní, namiesto 31 dní uznaných v Oznámení o poistnom plnení zo dňa\n30.10.2023. Uzavrela,\nže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam keď mal za to, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a\npreukázal, že za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla bolo potrebné považovať celý časový úsek od\nprijatia vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenému, t. j. dobu od 14.6.2023 do 28.7.2023.\n19. Namietala posúdenie primeranosti ceny nájmu a mala za to, že doložením cenníkov účinným\nspôsobom preukázala, že denná sadzba za prenájom náhradného vozidla\nv zmysle Zmluvy o nájme č. 755/2023 zo dňa 14.6.2023 bola neprimeraná, pričom súd prvej inštancie\nokrem argumentácie, že cenníky doložené žalovanou mali byť účelovo vybraté, žiadnym spôsobom\nbližšie nezdôvodnil, prečo denná sadzba za prenájom náhradného vozidla mala byť primeraná.\nSumarizujúc uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, keď mal za to (odsek 41 napadnutého rozsudku), že denná sadzba za prenájom\nnáhradného vozidla v zmysle Zmluvy o nájme\nč. 755/2023 zo dňa 14.6.2023 bola primeraná. Zároveň zdôvodnenie primeranosti ceny nájmu (odsek\n41. napadnutého rozsudku) nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle\nustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva.\n20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná neuviedla relevantné skutočnosti a\nnepredložila dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych\nzáverov súdu prvej inštancie, pričom sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím a žiadal ho ako\nvecne správny potvrdiť. Bol názoru, že súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými\nspornými skutočnosťami a odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným\nnáležitostiam v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p.. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Konštatoval, že nespokojnosť odvolateľa\ns hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie\nv rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity\npreskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania. Mal za\nto, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami,\nargumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy\na námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi\nokolnosťami žalobcom uplatneného nároku a skutočnosť, že nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv\nžalovanej nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení.\n21. Námietky žalovanej k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nemožnosti plnenia a k neplatnosti\nzapočítania pohľadávok považoval za účelové a zavadzajúce. Aktívna vecná legitimácia o zaplatenie\nnákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise\nz dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej bola ustálená vo viacerých súdnych\nsporoch aj so žalovaným, napr. rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/42/2019, rozsudok\nKrajského súdu v Žiline\nč. k. 8Co/24/2020-133, zo dňa 27.3.2020, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna legitimácia\nžalobcu vyplýva nielen zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovanej,\nktorá časť poistného plnenia zaplatila žalobcovi. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že\ndošlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne\nvynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa\nlen osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa\n\nrozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v\ndôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného\ns nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol\npostúpený. Rovnaké závery konštatoval rozsudkom Krajský súd v Žiline sp. zn. 8Co/53/2021, zo dňa\n28.5.2021 a rozsudkom Krajský súd v Žiline sp. zn. 6Co/77/2023, zo dňa 30.4.2024. Procesná obrana\nžalovanej je zároveň v rozpore s jej postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže postúpenú pohľadávku\nžalobcovi čiastočne splnila a následne\nv priebehu konania spochybnila aktívnu legitimáciu a nedôvodnosť započítania pohľadávok. Skutočnosť,\nže došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry\nzapočítaním, nespôsobuje rozpor s § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu\nškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva\no postúpení pohľadávky predstavuje, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky.\nPokiaľ žalovaná svoju argumentáciu opiera o závery Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.8.2023, sp. zn.\n4Obdo/30/2022, tak išlo o absolútne odlišný predmet sporu, pričom tieto závery nie je možné chápať\nv zmysle, aký im dáva žalovaná. Dôvodil, že započítanie je nutné chápať ako ekvivalent platby. Pokiaľ\ndošlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok a na žalobcu tak bola platne\npostúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v\ndôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej a žalobca je oprávnený túto uplatňovať\npriamo voči poisťovni, t. j. žalovanej, ktorá je tak v spore pasívne vecne legitimovaná s poukazom na § 15\nods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Vo vzťahu k dôvodom krátenia poistného plnenia za náhradné vozidlo,\nt. j. neprimeranej ceny a odpočtu prevádzkových nákladov, spornej doby nájmu náhradného vozidla\na nutnosti a účelnosti doby využívania náhradného vozidla poškodeným, odkázal v plnom rozsahu\nna predchádzajúce písomné podania a ústne vyjadrenia a mal za to, že nárok preukázal a zo strany\nžalovanej nedošlo k žiadnemu relevantnému popretiu.\n22. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolaní.\nV súvislosti s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej aktívna vecná legitimácia má vyplývať aj zo\nsprávania žalovanej, ktorá časť poistného plnenia zaplatila žalobcovi dodala, že táto argumentácia je\nbez akejkoľvek právnej relevancie. Objasnila, že potom čo bolo žalovanej oznámené, že poškodený\nmal postúpiť jeho nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na žalobcu,\ntak nemala žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniť toto postúpenie pohľadávky, resp.\nvyhlásiť postúpenie za neplatné, nakoľko Zmluvu o postúpení pohľadávky môže vo všeobecnosti vyhlásiť\nza neplatnú výlučne len súd, a preto v tomto čase nemala inú možnosť ako považovať postúpenie za\nplatné a pristúpiť\nk likvidácii uplatneného nároku. Mala za to, že v danom prípade nielenže nie je daná aktívna vecná\nlegitimácia žalobcu, ale nie je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovanej. V tejto súvislosti poukázala\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2023,\nsp. zn. 7Cdo/52/2022 a uviedla, že poškodený je v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 381/2001 Z. z. povinný si nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla u\npoisťovateľa aj uplatniť a preukázať tento nárok poisťovateľovi. Bola názoru, že hoci samotná škoda,\nresp. nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči samotnému škodcovi\n(t. j. poistenému) vzniká poškodenému v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatením\nnájomného, tak samotné právo na plnenie (pohľadávka) voči poisťovateľovi na náhradu škody v\nsúvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniká poškodenému v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 381/2001 Z. z. až vtedy, keď si poškodený u poisťovateľa aj uplatní a poisťovateľovi preukáže\nvznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pokiaľ si poškodený u\npoisťovateľa neuplatní a nepreukáže mu vznik daného nároku na náhradu škody, tak poisťovateľovi\ndo doby vykonania tohto jednostranného úkonu zo strany poškodeného nevzniká povinnosť\n(a tomu zodpovedajúce právo poškodeného požadovať náhradu škody priamo\nod poisťovateľa) nahradiť za škodcu (t. j. poisteného) poškodenému vzniknutú škodu.\n23. Žalobca na odvolaciu repliku žalovanej nereagoval.\n24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie\n\na nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.2.2026 (§ 387 ods.\n1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n25. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a\nprávne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými\naspektmi predmetnej žaloby.\n26. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich\nk vyhoveniu žalobe na zaplatenie ceny nájmu za užívanie náhradného vozidla. Súd prvej inštancie\nv preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\ndôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti procesnej obrany\nžalovanej. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p.\nsúd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny\nprávny záver o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanej založenom na závere, že\nžalobca ako nadobúdateľ (postupník) pohľadávky od poškodeného (nájomcu náhradného motorového\nvozidla; postupcu) má nárok proti poisťovni (povinne zmluvne poisteného škodcu) na úhradu účelne\nvynaložených nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla za dobu, po ktorú bolo\nv dôsledku poistnej udalosti (prevádzke motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej)\nmotorové vozidlo poškodeného v autoservise.\n27. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav,\nopísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky\nvykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z\nktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo\npovažoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade\nzjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého\nrozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p..\n28. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n29. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky táto bola\nna strane žalobcu daná, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a\nzároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom\nnáhradného vozidla, ktoré bola poškodená nútená si prenajať v dôsledku nemožnosti užívať svoje\npoškodené vozidlo pristavené na opravu. Bolo nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť\npredmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol\npoškodenému ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej\npohľadávky, ktorej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré boli obsahom danej zmluvy, a to\nodplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n28.7.2023 potom nepochybne vyplýval predmet - pohľadávka poškodeného vo výške 2.012,65 eura\nvoči žalovanej, pričom postúpenie pohľadávky bolo aj odplatné (odplata vo výške 2.012,65 eura), ktorá\nsuma zároveň zodpovedala nájomnému za prenájom náhradného vozidla poškodenou, ktoré nájomné\nbolo poškodenému vyfakturované faktúrou č. 9622023 vystavenou žalobcom ako prenajímateľom. V\nbode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - na úhradu odplaty za postúpenie\npohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, započítavajú.\n\n30. V zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka môže byť postúpená iba existujúca pohľadávka,\naj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Z uznesenia Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II ÚS 165/2017 tiež vyplýva, že „podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu,\nurčitú a identifikovanú pohľadávku“. V posudzovanom spore sa nejedná o pohľadávku, ktorá by nemohla\nbyť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka a v zmysle záverov ustálenej súdnej\npraxe predmetom postúpenia môže byť aj budúca pohľadávka, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia\nzmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti, či pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo\nviazaná na vznik podmienky. Zmluvnou cesiou prakticky, reflektujúc na problémy praktického života\nspojené s úhradou škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla a krytých povinným zmluvným\npoistením zodpovednosti za škodu, poškodený a postupník postúpili pohľadávku zodpovedajúcu úhrade\nnákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobkyňu a zároveň si vzájomne vysporiadali záväzky,\nktoré medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla a\nodplatným postúpením. Započítaním vzájomných pohľadávok tak fakticky došlo ich úhrade. V dôsledku\nuzatvoreného kontraktu bol poškodený odbremenený od fyzickej úhrady záväzku spadajúceho do\nvecného rozsahu poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a následného vymáhania pohľadávky\ntitulom náhrady škody voči poisťovateľovi, čím súčasne došlo k minimalizácii nepriaznivých následkov\ndo majetkovej sféry poškodeného, čomu by primárne malo slúžiť práve povinne zmluvne poistených\nmotorových vozidiel podľa zákona č. 381/2001 Z. z. zabezpečované okrem iných aj žalovanou. Zvoleným\npostupom sa predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného a uvedená\npragmatickosť nie je v rozpore so zákonom ani ho neobchádza a nevyvoláva žalovanou namietanú\nabsolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Majetkový status poškodeného by bol celkom\nrovnaký aj pokiaľ by pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky fyzicky žalobkyni vyfakturovaný\nnájom uhradil a následne by pri rovnakej výšky odplaty ním uhradené peniaze žalobkyňa vrátila\npoškodenému ako odplatu za postúpenie žalovanej pohľadávky a v kontexte uvedeného uzavrel, že\npoškodeným postúpený nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov tak ostal zachovaný; k zmene\ndošlo len v osobe oprávnenej domáhať sa jeho uspokojenia voči žalovanej ako poisťovateľovi.\n31. Závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie nie je popretý význam a obsah inštitútu skutočnej\nškody; rozhodujúcim je stav v čase rozhodovania súdu, kedy celkom nepochybne náklady na nájom\nnáhradného vozidla poškodeným boli refundované v dôsledku vzájomného započítania pohľadávky,\nktorej vlastníkom je žalobca na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, zakladajúcej\njej aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie nepriznal budúcu\nči neexistujúcu škodu, ale len uznal legitímnosť postúpenia budúcej pohľadávky titulom škodového\nnároku, ktorý v čase rozhodovania súdu existoval, keď náklady na prenájom motorového vozidla\nboli uhradené prostredníctvom inštitútu započítania. Neobstojí preto odvolacia námietka žalovanej, že\nprávny záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu je výsledkom svojvôle prvoinštančného súdu, či\nničím neodôvodneného odklonu od dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda. Súdom prvej\ninštancie prijatý záver ani nijako nespochybňuje ustálenú judikatúru všeobecných súdov, v zmysle ktorej\nskutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na požičanie/\nprenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou;\nskutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,\naby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho,\nže navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď.\n32. Prijatý právny záver nie je v rozpore ani z § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorému žalovaná\npripisuje iný ako zákonodarcom sledovaný význam; zákonodarca totiž v predmetnom ustanovení\nvymedzil rozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie nároku voči\npoisťovateľovi. Vychádzal ďalej z toho, že žiadnym logickým argumentačným výkladom nie je možné\ndospieť k záveru, že jediným oprávneným subjektom na uplatnenie škodového nároku je výlučne\npoškodený, a že predmetné ustanovenie vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na\nnáhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla. Účelom povinného zmluvného\npoistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného, ktoré mu vznikli v\nsúvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla nielen vo sfére\nmateriálnej ujmy vychádzajúc z § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje\nprávo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému\nuplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného,\nspočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla\nnásledkom škodovej udalosti. Práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu\n\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil\npostup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Uvedené nevyplýva ani z\nvšeobecných záverov Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/52/2022 vyslovených vo vzťahu\nk potrebe uplatniť si a preukázať nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi. Žalobca si ako právny\nnástupca poškodeného v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla poistenca žalovanej a jeho dôvodnosť a výšku aj riadne v čase rozhodovania\nprvoinštančného súdu preukázal.\n33. V posudzovanej veci bolo nutné zodpovedať otázku, či poškodenému (právnemu predchodcovi\nžalobcu) vznikol nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla po dobu\ndo ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá bola spôsobená škodcom (poisteným)\nalebo po dobu, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať. Aj odvolací súd za\nopodstatnenú dobu prenájmu náhradného motorového vozidla považuje dobu do vybavenia poistnej\nudalosti v rozsahu náhrad nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je\npodľa § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky\npoistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je bežnou a\nobvyklou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až (len) po zaplatení ceny opravy\nalebo v prípade platného povinného zmluvného poistenia po vydaní krycieho listu poisťovňou škodcu,\npreukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Nemožno\nočakávať, že by si poškodený ako spotrebiteľ bol schopný „vyjednať“ výnimku z danej obchodnej\npraxe, t. j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy.\nRovnako tak nemožno po poškodenom spravodlivo požadovať, aby si na území SR vyhľadal taký\nautoservis, ktorý si neuplatňuje takéto dojednanie. Nemožno teda poškodenému pričítať ani porušenie\nvšeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 Občianskeho zákonníka), t. j. povinnosti správať sa tak,\naby škoda nevznikla (aby sa nenavyšovala). Taktiež nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu\npríčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom\nnáhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „udalosťou“, ktorú\nby bolo možné pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného alebo tretieho subjektu\n(napr. servisu). Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.\nIII. ÚS 602/2022, zo dňa 16.2.2023, vyplýva, že do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia\nposudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín\nopravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového\nvozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený\npreukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu\nnájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.\n34. Preto pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj s ohľadom na celkovú dĺžku nájmu v\ndanom prípade je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať\nsvoje motorové vozidlo. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že motorové\nvozidlo poškodeného bolo v servise od 14.6.2023 do 28.7.2023 (45 dní), kedy došlo k ukončeniu\nnájmu motorového vozidla, ktoré sa ešte nachádzalo v autoservise. Žiada sa dodať, že žalovaná\nsa snaží navodiť dojem, že nijako nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom\nprávneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, avšak jej\ningerencia (daná spoluprácou so zmluvným autoservisom na základe likvidovania škody vzniknutej\nprevádzkou motorového vozidla) je jednoznačne daná. Je nutné vziať na zreteľ rozdielnosť postavenia\nžalovanej (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovanej\nvznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), ktorý tým vstupuje do vzťahu s\nvymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným nútene v dôsledku vzniku poistnej udalosti (ako\nto prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným\nna (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného\nprocesu s určitým obsahom. Odvolací súd je názoru, že práve vzťah poisťovateľa škodcu a autoservisu,\nktorého reálnym vyjadrením o. i. je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má\nbyť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu\ndostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa vo vzťahu\nk poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany užívanie náhradného vozidla.\nZ uvedeného potom možno vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti\no rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým\nnedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného,\n\npríp. v rámci spolupráce s partnerským autoservisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by\nzmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Autoservis je vo všeobecnosti\noprávnený, či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady\nceny dopravy. Preto je aj podľa názoru odvolacieho súdu daná existencia príčinnej súvislosti medzi\nškodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v\nnájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovanej,\nresp. do vystavenia krycieho listu.\n35. Odvolací súd sa nestotožnil napokon ani s námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne\nvyhodnotil primeranosť dennej sadzby nájomného za náhradné vozidlo; ustálená rozhodovacia prax\nsúdov ustálila, že povinnosťou je nahradiť cenu obvyklú, nie cenu najnižšiu, o dosiahnutie ktorej sa\nsnaží žalovaná. Obvyklosť ceny je potrebné posudzovať v kontexte porovnateľných podmienok nájmu a\nposúdiť sumárne ponuky od ceny najnižšej až po najvyššiu. Pokiaľ žalovaná poukázala na svoje tvrdenie\nz odporu proti platobnému rozkazu, že za primeranú považovala cenu nájmu vo výške 33 eur bez DPH\n(oproti priznanej cene 44,17 eura bez DPH), na ktorom zotrvala aj v odvolaní; odvolací súd sa stotožňuje\nso záverom súdu prvej inštancie o účelovosti tohto prostriedku procesnej obranu, nakoľko predloženie\ncenovo najnižších reklamných ponúk na internete, ktorých prvoradým cieľom je nalákať potenciálnych\nzákazníkov, relevantným spôsobom nepreukazuje neprimeranosť uplatnenej ceny za nájom. Hodno\ndodať, že uvedené ceny sú iba orientačným prehľadom najnižších cien a žalovaná žiadnym spôsobom\nnepreukázala, či za cenu prezentovanú v internetovej ponuke bolo uvedené vozidlo možné v danom čase\na mieste aj reálne požičať. Cena za prenájom v posudzovanej veci zásadným spôsobom neprevyšuje\ncenu obvyklú v danom mieste a čase, za motorové vozidlo rovnakej triedy, a preto cena uhradená\npoškodeným za prenájom náhradného vozidla je i podľa názoru odvolacieho súdu primeraná všetkým\nokolnostiam.\n36. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých\nprávnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.\nNa uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovanej spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.\n37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/31/2024", "guid": "e2fe995e-6534-47de-ac57-041157c55181:5133606c-0964-46c4-bc11-6c5ea4d14d78", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:5acf534d-1730-436c-a65e-b54139e61131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1"}, {"guid": "58146418-c6b4-4b06-ba77-9e79d5da6baa:3730c36e-d250-4586-8680-11b52f816628", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/77/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/77/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/58146418-c6b4-4b06-ba77-9e79d5da6baa:3730c36e-d250-4586-8680-11b52f816628"}, {"guid": "32135352-7bda-4dcd-b3a1-0df2b3ee9f48:ddddf45e-3a43-4718-9142-92588c8d0371", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/53/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/53/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/32135352-7bda-4dcd-b3a1-0df2b3ee9f48:ddddf45e-3a43-4718-9142-92588c8d0371"}, {"guid": "212c94f2-775d-4b9f-ba19-59e346e25c3b:75a014db-ecc5-4e68-8606-1e1dadfe56a5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1118207612.1", "spisova_znacka": "1Cob/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/4/2020 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1118207612.1"}, {"guid": "980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/24/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/24/2020 z 11. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-11", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b"}, {"guid": "88332740-963f-4a23-8184-e33bdd601370:a8050564-b927-4705-91ae-cacb36aaa9b6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7617218372.1", "spisova_znacka": "11Co/92/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/92/2018 z 16. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7617218372.1"}, {"guid": "e005bf7e-6e50-420a-9464-00b862eff8f4:38ebff44-05cb-4f1d-a00a-8fb56d0739b9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111225410.1", "spisova_znacka": "1Cob/85/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/85/2015 z 8. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-08", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111225410.1"}, {"guid": "5c4881ba-1a03-4a80-bf90-cffd9f418019:c486c6eb-478d-4885-bd15-d343caf6b45d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112211013.1", "spisova_znacka": "2Cob/134/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/134/2014 z 4. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-04", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112211013.1"}, {"guid": "d3d802ff-9009-462a-b260-025a91c2090f:944a661f-4d48-444f-bfed-deb371e2b766", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/39/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 27Cb/39/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d3d802ff-9009-462a-b260-025a91c2090f:944a661f-4d48-444f-bfed-deb371e2b766"}], "citovane_v": []}