Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/102/2025 z 29. 5. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2026, sp. zn. 16Co/102/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124208085.1 Krajský súd Bratislava | 16Co/102/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:6124208085.1 | 2026-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 524 ods. 1 OZ, § 524 ods. 2 OZ, § 526 ods. 1 OZ, § 526 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae81e1e4-d724-473c-8a77-248d3827efc4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124208085.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 16Co/102/2025 6124208085 29. 05. 2026 JUDr. Ivana Štiftová ECLI:SK:KSBA:2026:6124208085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpenému ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské Nivy 16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 347,23 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 39C/24/2024-88, zo dňa 1.4.2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodení uviedol, že žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania 9.1.2024 a postúpenou Mestskému súdu Bratislava IV 5.3.2024, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 347,23 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že 22.8.2023 došlo v Senci k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol Š. E.. Ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené vozidlo za účelom vykonania opravy odviezť do autoservisu, na čo nadväzovalo uzatvorenie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1239/2023 z 2.10.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom trval od 2.10.2023 do 9.10.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do dokončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou. Po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 13282023, splatnú 24.10.2023 na sumu 646,03 eura s DPH za 8 dní užívania náhradného vozidla. V sume bol zahrnutý aj poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Suma predstavuje náklady na nájom, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovanej. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9.10.2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 646,03 eura s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla. Žalovaná 30.10.2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 298,80 eura. Žalovaná poistné plnenie krátila nedôvodne na základe svojvoľných výpočtov. Žalovaná bola povinná plniť najneskôr do 14.11.2023, keďže šetrenie poistnej udalosti skončila 30.10.2023. Dostala sa tak do omeškania. Poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený prenajať si náhradné vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej. Ujma spočívala v nákladoch za nájom náhradného vozidla. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl, v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo MHD. Dojednané nájomné predstavuje skutočnú škodu. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným vozidlom, nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná v celom rozsahu a preto je potrebné ju zamietnuť. Medzi stranami nebolo sporné, že 22.8.2023 došlo v Senci k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW 3, ktorého držiteľom bol Š. E., ani to, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Sporné nebolo ani to, že poškodený si od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo Peugeot 2008 v období od 2.10.2023 do 9.10.2023, za cenu denného nájomného 77 eur, nakoľko jeho vozidlo bolo v dôsledku dopravnej nehody nepojazdné. Sporné tiež nebolo, že poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej z titulu nároku na náhradu vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu v celkovej sume 646,03 eura s DPH, ktoré si žalobca uplatnil voči žalovanej. Žalovaná 30.10.2023 poskytla žalobcovi plnenie v sume 298,80 eura, berúc do úvahy denné nájomné 33,60 eura. 3. Sporná medzi stranami zostala výška dojednaného denného nájomného medzi poškodeným a žalobcom, nakoľko žalovaná krátila žalobcovi poskytnuté poistné plnenie s poukazom na účelnosť a primeranosť poskytnutého plnenia. V prvom rade súd prvej inštancie skonštatoval, že mu je z jeho vlastnej úradnej činnosti známe veľké množstvo obdobných sporov vedených medzi žalobcom a žalovanou, v ktorom sú medzi stranami sporu sporné aj otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, či primeraná dĺžka doby trvania nájmu náhradného vozidla. Takéto námietky však v tomto konaní vznesené neboli, súd prvej inštancie sa preto bližšie uvedeným nezaoberal. Žalovaná v tomto konaní nespochybnila ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a nemala námietky ani voči dĺžke trvania nájmu náhradného vozidla v rozsahu 8 dní. Jediná sporná otázka medzi stranami zostala výška primeranej sumy denného nájomného, keď medzi poškodeným a žalobcom bola dojednaná v sume 77 eur, pričom žalovaná za primeranú sumu považovala čiastku 33,60 eura. Pokiaľ teda v konaní žalobca tvrdil, že primeraná výška nájomného za vozidlo Peugeot 2008 mala byť v rozhodnom čase (v čase prenájmu) a na danom mieste (okres Bratislava) v sume 77 eur, bolo predovšetkým jeho dôkazným bremenom tieto skutočnosti preukázať. 4. Strany v konaní nespochybňovali a uvedené je aj rozhodovacou praxou všeobecných súdov ustálené, že z titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného motorového vozidla, ktoré poškodenému vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom motorovom vozidle, pre ktorú sa jeho vozidlo stalo nepojazdným. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Práve pokiaľ ide o otázku preukázania nárokov, tieto je nepochybne potrebné preukázať z hľadiska ich existencie ako aj samotnej výšky, pričom pokiaľ ide o nájom motorového vozidla, je potrebné vziať do úvahy aj jeho dôvodnosť a účelnosť. Náhradné vozidlo je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného a nutnosť potreby musí byť vnímaná v kontexte zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii, kedy na jeho motorovom vozidle bola spôsobená škoda a svoje vozidlo preto nemôže používať. Náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody poškodený prichádza o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a v konečnom dôsledku je mu vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo rieši požičaním náhradného vozidla. 5. Nárok ako taký, je potrebné považovať za preukázaný až vtedy, keď je dostatočným spôsobom preukázaný jednak čo do základu ako aj samotnej výšky. Podľa názoru súdu prvej inštancie však žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o ním stanovenú dennú sadzbu prenájmu motorového vozidla Peugeot 2008, teda preukázania nároku z hľadiska jeho výšky. Žalobca uvádzal, že cena bola stanovená aj s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného vozidla BMW 3. Uviedol, že v danom mieste a čase porovnateľné vozidlá ako Audi A4, BMW 320d xDrive či Cupra Formentor, sa požičiavali za sumy od 78 eur s DPH po 122,40 eura s DPH. Pričom tieto ceny preukazoval aj predloženými cenníkmi. Podľa názoru súdu prvej inštancie takáto argumentácia žalobcu nemohla obstáť a nemá žiadne opodstatnenie a ani oporu v právnych predpisoch či ustálenej rozhodovacej praxi súdov odvíjať cenu náhradného motorového vozidla od ceny poškodeného vozidla. Na tvorbu takejto ceny nemôže mať žiadny vplyv to, akého typu, triedy, kategórie a stupňa výbavy je poškodené vozidlo, ktorého držiteľom je poškodený z poistnej udalosti. Cena konkrétneho náhradného vozidla musí závisieť výhradne len od kategórie tohto konkrétneho náhradného vozidla a musí byť stanovená tak, aby bola primeraná v danom mieste a čase v porovnaní s porovnateľnými vozidlami. Súd prvej inštancie bol názoru, že vozidlo Peugeot 2008, ktoré patrí medzi nižšiu kategóriu vozidiel, je malým mestským „crossoverom“ nemôže byť v žiadnom prípade z hľadiska tvorby ceny prenájmu porovnávané s vozidlami ako Audi A4, či BMW 3, ktoré patria do vyššej strednej triedy kategórie vozidiel a sú biznis limuzínami. Takýto postup žalobcu pri tvorbe ceny nemôže obstáť a je zjavne neprimeraný. 6. V tomto smere nemala žiadne opodstatnenie ani argumentácia žalobcu, že cena medzi poškodeným a žalobcom bola dojednaná v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti. Predmetom tohto konania je nárok vyplývajúci zo zákona o PZP. Predmetný zákon presne stanovuje aké konkrétne náhrady a za akých predpokladov je možné zo strany poisťovateľa poškodenému nahradiť. Pre uvedené nemá žiadny význam poukazovanie na zásadu zmluvnej voľnosti záväzkových vzťahov. Sám žalobca vo svojom poslednom vyjadrení z 28.3.2025 zdôraznil, že z hľadiska posúdenia nutnosti a účelnosti je podstatné iba to, či výška denného nájomného výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Napriek tomu, že žalobca uvedené zdôrazňoval, sám napriek tomu nedokázal preukázať, že výška denného nájomného 77 eur za vozidlo Peugeot 2008 bola v danom mieste a čase cenou primeranou a že sa jednalo o cenu obvyklú pri obdobných vozidlách. Táto suma podľa názoru súdu prvej inštancie výrazne prekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel, keď za obdobné vozidlo nemožno zaiste považovať ani Hyundai Tucson, na ktorý poukazoval žalobca, keď toto vozidlo je podstatne väčším vozidlom kategórie SUV. Žalobca tak napriek tomu, že do konania predložil viaceré cenníky rôznych prenajímateľov motorových vozidiel, zrejme účelovo nepredložil do konania žiadny cenník zobrazujúci ceny vozidiel porovnateľných s vozidlom Peugeot 2008. Takýto cenník predložila v konaní len žalovaná v rámci svojho vyjadrenia z 20.12.2024, v ktorom sa nachádzali vozidlá ako Škoda Kamiq či Volkswagen T-Cross, pri ktorých bola cena denného prenájmu za jeden deň v rozpätí od 35 do 39 eur. 7. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v zhode so žalovanou poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z 28.6.2016, sp. zn.:3 MCdo 3/2015, v zmysle ktorého, rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedaná osoby povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Po vykonanom dokazovaní preto musel súd prvej inštancie skonštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku v konaní. Nepreukázal, že v danom mieste a čase mala byť primeranou a obvyklou trhovou cenou za prenájom obdobného motorového vozidla ako je vozidlo Peugeot 2008, suma 77 eur s DPH. Nemalo žiadne opodstatnenie pri tvorbe ceny brať do úvahy kategóriu poškodeného vozidla a následne od tejto kategórie vozidla odvíjať aj cenu prenájmu. 8. Na základe uvedených skutočností, keď žalobca nepreukázal opodstatnenosť výšky uplatneného nároku, rozhodol súd prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a žalobu žalobcu v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 4 ods. 4, § 11 ods. 6, ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zamietol v celom rozsahu. 9. O trovách konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého by mala mať žalovaná ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. 10. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 347,23 eura spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 15.11.2023 do zaplatenia. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 CSP) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozsudku k nesprávnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, že v danom mieste a čase mala byť primeranou a obvyklou trhovou cenou za prenájom obdobného motorového vozidla ako je vozidlo Peugeot 2008, práve suma 77 eur s DPH. 11. V celom rozsahu poukázal na obsah svojich vyjadrení, ústnych prednesov, písomných podaní a argumentácie v konaní, ako aj predložených listinných dôkazov. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že žalobcom účtované denné nájomné nezodpovedá cene obvyklej a primeranej za prenájom porovnateľných motorových vozidiel v danom mieste a čase. V prejednávanom spore považoval za určujúcu skutočnosť, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. Poškodený nemá povinnosť vykonať určitý prieskum ohľadom prenájmu náhradných vozidiel a v tejto súvislosti opätovne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo skúmať a porovnávať podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní, resp. požičovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014. 12. Poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Rozsah škody určuje § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník nedefinuje pojem „skutočná škoda“, avšak podľa ustálenej judikatúry sa skutočnou škodou rozumie ujma predstavujúca zmenšenie majetku poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku, a teda predstavuje náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti. 13. V prejednávanej veci je zrejmé, že poškodený za účelom opravy motorového vozidla toto odovzdal do servisu, pričom nepochybne po jeho odovzdaní nemohol priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov a okolností existujúcich nezávisle od vôle a konania poškodeného, pričom podľa nášho názoru nebolo na mieste od poškodeného spravodlivo žiadať, aby po dopravnej nehode hľadal servis, v ktorom by jeho motorové vozidlo bolo opravené v čo najkratšom čase a za čo najnižšiu cenu. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov je zrejmé, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanoviť poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017), pretože v opačnom prípade by išlo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Je tiež nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného, pričom náhradné vozidlo využíval na ten istý účel, ako svoje vlastné. 14. Prenájom porovnateľného náhradného vozidla považuje súčasná judikatúra za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku poistnej udalosti a ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty žalovanej o možnej (predpokladanej) výške nájomného vo vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu, ktoré si osvojil vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v tomto smere vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. Bol názoru, že nemožno v nijakom prípade súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že nemá žiadne opodstatnenie ani oporu v právnych predpisoch či ustálenej rozhodovacej praxi súdov odvíjať cenu náhradného motorového vozidla od ceny poškodeného vozidla. V situácii, kedy sa poškodený rozhodne v dôsledku neočakávanej škodovej udalosti prenajať náhradné motorové vozidlo je bežnou skutočnosťou, že autopožičovňa, ktorú si poškodený zvolí, nemá v danom momente k dispozícií porovnateľné vozidlo rovnakej kategórie, či výbavy vo vzťahu k poškodenému vozidlu, či už z dôvodu, že daný typ vozidla nemá vo svojej ponuke alebo z dôvodu vyťaženosti a už prebiehajúcich nájmov. Za takýchto okolností by poškodený následne musel buď ďalej vyhľadávať iné autopožičovne alebo si môže prenajať vozidlo v inej kategórii a cenovej relácii. Popisovaná situácia nastala práve u poškodeného Š. E., ktorý sa rozhodol prenajať si náhradné motorové vozidlo u žalobcu. Ten však v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nemal k dispozícii vozidlo porovnateľné k poškodenému modelu BMW 3, vzhľadom k čomu si poškodený u žalobcu prenajal vozidlo Peugeot 2008. Ako žalobca uviedol v rámci jeho procesnej obrany, napriek tomu, že poškodené motorové vozidlo BMW 3 je vozidlom inej kategórie ako prenajaté vozidlo Peugeot 2008, výška denného nájomného 77 eur s DPH bola medzi žalobcom a poškodeným dojednaná tak, aby zodpovedala cenovým ponukám vozidiel kategórie SUV, kam patrí práve vozidlo Peugeot 2008. 16. Žalobca v konaní netvrdil, že pri určení výšky denného nájomného by bolo potrebné vychádzať len z ceny porovnateľnej s poškodeným vozidlom. Poukazoval a ďalej poukazuje na to, že výška denného nájomného za konkrétne náhradné vozidlo u žalobcu je vždy stanovená s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného ako aj prenajatého motorového vozidla, pričom ďalšími skutočnosťami, ktoré sú v rámci denného nájomného zohľadnené sú tiež výbava, konkrétny model, značka motorového vozidla, rok výroby resp. počet najazdených kilometrov. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že v praxi bežne nastáva aj opačná situácia, kedy si poškodený z vyššie uvedených dôvodov prenajme vozidlo vyššej kategórie ako je jeho poškodené vozidlo. V takom prípade však musí denné nájomné zodpovedať typu a kategórii poškodeného vozidla, nakoľko v opačnom prípade by nešlo o účelne vynaložené náklady. Odôvodnenie a právne posúdenie súdu prvej inštancie v tom smere, že cenu náhradného vozidla nemožno odvíjať od ceny poškodeného vozidla, preto považoval za neudržateľné a nelogické. Bol názoru, že v závislosti od konkrétnych parametrov a skutkových okolností je na mieste prihliadať na typ poškodeného ako aj prenajatého náhradného vozidla. 17. V konaní uviedol svoju argumentáciu ohľadom určenia výšky denného nájomného, kde uviedol a označil pre podporu jeho tvrdení konkrétne cenové ponuky, pričom svoju argumentáciu rovnako podporil tam označenými listinnými dôkazmi - cenníkmi resp. cenovými ponukami, ktorými preukazoval výšku denného nájomného za motorové vozidlá porovnateľné ako s poškodeným, tak aj s prenajatým vozidlom v danom mieste a čase a vo výške obdobnej, resp. vyššej ako bolo fakturované nájomné. Napriek tomu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nedokázal preukázať jeho tvrdenie, že denné nájomné v sume 77 eur za vozidlo Peugeot 2008 bolo v danom mieste a čase obvyklé a primerané v porovnaní s obdobnými vozidlami. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca nepredložil do konania žiaden cenník zobrazujúci ceny vozidiel porovnateľných s vozidlom Peugeot 2008. Súd prvej inštancie nijako nezohľadnil žalobcom predložené cenové ponuky s odôvodnením, že vozidlo Peugeot 2008 patrí do nižšej kategórie vozidiel, je tzv. mestským „crossoverom“, a teda nemôže byť porovnávané s vozidlami vyššej strednej triedy, pričom porovnateľným vozidlom údajne nie je ani Hyundai Tucson, keď toto vozidlo je podstatne väčším vozidlom kategórie SUV, s čím sa nestotožňuje. Tak ako v jeho vyjadrení uviedol, osobné motorové vozidlo Peugeot 2008 patrí medzi kompaktné SUV vozidlá, čo je i všeobecne známou skutočnosťou. Nie je zrejmé, na základe akých kritérií súd prvej inštancie vyhodnotil, že porovnateľnými vozidlami spomedzi predložených cenových ponúk sú len vozidlá Škoda Kamiq a Volkswagen T-Cross, no tento záver nie je podľa žalobcu správny. Rovnako nie je pravdivé a správne ani tvrdenie, že by vozidlo Peugeot 2008 mal byť malým mestským crossoverom. 18. Pre ozrejmenie poukázal na to, že do kategórie menších crossoverov patria modely ako Toyota CHR, Hyundai Kona, SEAT Arona, Peugeot 408 či spomínaná Škoda Kamiq. Prenajaté vozidlo Peugeot 2008 sa však radí do kategórie SUV, pričom porovnateľnými modelmi sú napr. Hyundai Tucson, Honda CR-V, Toyota RAV4 a spomedzi modelov zn. Škoda je podobným práve Škoda Karoq. Za porovnateľné s prenajatým vozidlom možno tiež považovať vozidlo Cupra Formentor, ktoré spája prvky vozidla typu SUV a crossover. Žalobca vo vyjadrení k odporu predložil okrem iných aj cenovú ponuku porovnateľného vozidla Cupra Formentor, z ktorej vyplýva výška denného nájomného v sume 78 eur s DPH, avšak ani túto súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil a nevyhodnotil. Na ujmu žalobcu nemôže byť fakt, že v konaní nepredložil inú cenovú ponuku vozidla Peugeot 2008, nakoľko dané vozidlo sa v portfóliu ostatných autopožičovní nenachádza. Mal za to, že z listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil, vyplýva denné nájomné za porovnateľné motorové vozidlá vo výške obdobnej, resp. vyššej ako bolo v danom prípade fakturované denné nájomné. Vzhľadom na uvedené je neopodstatnené a nedôvodné konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď do konania údajne nepredložil žiaden cenník s cenami porovnateľných vozidiel. 19. Mal za to, že to bola práve žalovaná, kto v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, nakoľko krátenie výšky denného nájmu adekvátne neodôvodnila a nevysvetlila. Žalovaná nijako nepreukázala ako dospela k záveru o primeranosti denného nájomného práve vo výške 33,60 eura s DPH, nehovoriac o tom, že nie je možné bez ďalšieho iba porovnať ceny nájmov, ale na nájom je nutné nazerať zo širšieho hľadiska, tzn. na všetky podmienky, ktoré konkrétna autopožičovňa má. Mal za to, že žalovaná sa sama, svojvoľne, bez riadneho zdôvodnenia a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodla považovať ňou uvedenú cenu nájmu za obvyklú, pričom v konaní nepredložila žiadne cenové ponuky s podmienkami nájmu, na základe ktorých by bolo možné prijať záver o neprimeranosti dohodnutej ceny nájmu medzi žalobcom a poškodeným. 20. Vzhľadom k uvedenému sa domnieval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnych skutkových zisteniach, dôsledkom ktorých je tiež nesprávne právne posúdenie veci zo strany prvoinštančného súdu. Vzhľadom na všetky žalobcom uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy v priebehu konania mal aj naďalej za to, že žalobcom účtovaná výška denného nájomného je cenou primeranou, a teda uplatnený nárok žalobcu nijako výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. 21. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu mala za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto nevidí dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalobcu nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. V celom rozsahu sa pridržala svojich doterajších vyjadrení, písomných podaní a argumentácie v tomto konaní, poukázala na obsah všetkých ústnych prednesov, písomných podaní a v nich označené rozhodnutia. 22. Bola názoru, že žalobca nijako nepreukázal akým spôsobom a na základe čoho určil dennú sadzbu nájmu vo výške 77 eur. Žalobca tiež nedokázal preukázať, že výška denného nájomného 77 eur za vozidlo Peugeot 2008 bola v danom mieste a čase cenou primeranou a že sa jednalo o cenu obvyklú pri obdobných vozidlách. Táto suma podľa názoru žalovanej výrazne prekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel čo v rozsudku uviedol aj súd prvej inštancie. V plnom rozsahu sa stotožnila so závermi napadnutého rozsudku a v nadväznosti na vyššie uvedené mala za to, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je nedôvodný. Nespokojnosť žalobcu s výsledkom konania a s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie teda zjavne nezakladá opodstatnený dôvod na podanie odvolania. Žalobca v konaní neuviedol také dôvody a argumenty, ktoré by boli schopné ovplyvniť závery prvoinštančného súdu. 23. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a písomných podaniach, poukázal najmä na obsah jeho odvolania ako aj na ostatné ústne vyjadrenia a písomné podania. Mal za to, že žalovaná v predmetnom vyjadrení neuvádza v podstate žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcu v ním podanom odvolaní, v zásade sa len vyjadruje tak, že považuje napadnutý rozsudok za dôvodný. Ako však uviedol v odvolaní, v konaní riadne preukázal obvyklosť a primeranosť účtovanej výšky denného nájmu v sume 77 eur. Naopak, je to práve žalovaná, ktorá nijako nepreukázala, ako dospela k záverom o primeranosti denného nájmu práve vo výške ňou priznanej sumy v rozsahu 33,60 eura. Mal za to, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku odklonil od rozhodovacej praxe i tunajšieho súdu, nakoľko otázka primeranosti účtovania denného nájmu náhradného vozidla bola už ustálená. Príkladmo poukázal na rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12.3.2025, sp. zn. 28C/32/2023, kde Mestský súd Bratislava IV konštatoval nasledovné: „Žalovaný argumentoval, že žalobca poukazuje na ceny nájmu pri nájmoch na jeden deň, kde je cena najvyššia (čím dlhší nájom, tým je nájom rozpočítaný na jeden deň nižší), avšak tu dáva súd za pravdu žalobcovi, že v prípade, o aký ide vo veci samej, nebolo zo strany poškodeného možné vopred vedieť, na ako dlho si potrebuje náhradné vozidlo prenajať. Je teda logické, že v takom prípade autoservis poskytne vozidlo k prenajatiu v cene, ktorá je rovnaká, alebo aspoň sa blíži k cene nájmu za jeden deň. Autoservis musí totiž vedieť plánovať vopred, t. j. musí vedieť kedy ktoré vozidlá zo svojho vozového parku prenajal, kedy sa mu vrátia, aby čo najviac obmedzil prípady, kedy nie sú jeho vozidla prenajaté a stoja „ľadom“ v požičovni a nevytvárajú mu zisk. Je teda logické, že prenájmy vozidiel, keď nájomca vopred nevie, kedy vozidlo vráti, sú zväčša najdrahšie. Z rovnakého dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval cenníky predkladané žalovanou (č. l. 29 až 30, viď bod 1.5.2.) za taký dôvod, ktorý by preukazoval, že denná výška nájmu 60 eur by bola neprimeraná. Žalovaný totiž z týchto cenníkov poukazoval len na nájmy, ktoré trvajú od 11-30 dní. Z vyššie uvedeného má súd za preukázané, že primeraná výška denného nájomného za porovnateľné motorové vozidlo, aké bolo v tomto prípade poškodené, je 60 eur denne. Nad rámec toho treba uviesť, že Slovenská republika je trhovou ekonomikou, a je voľná cenotvorba. To znamená, že neexistuje jedna jediná primeraná cena, a každá iná (hoc aj odlišná o jeden eurocent) by bola okamžite bez ďalšieho neprimeraná. Ak by aj bolo možné si prenajať porovnateľné vozidlo v Košiciach za sumu 48 eur/deň, neznamená to, že suma 60 eur/deň je okamžite neprimeraná. O neprimeranosti by bolo možné hovoriť iba vtedy, ak by sa takáto cena úplne zreteľne vymykala z obvyklej trhovej ceny, čo však nie je prípad v tomto konaní.“ 24. Ak by teda došlo k pripusteniu názoru žalovanej, potom by bolo možné ustáliť, že len ňou stanovená cena je primeraná a každá iná cena denného nájmu by bola okamžite bez ďalšieho neprimeraná, čo je zjavne neprípustné. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov v otázke primeranosti denného nájmu náhradného vozidla vyplýva že, o neprimeranosti by bolo možné hovoriť iba vtedy, ak by sa takáto cena úplne zreteľne vymykala z obvyklej trhovej ceny, čo však nie je prípad v tomto konaní. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.5.2024, sp. zn. 1Cob/161/2022, kde Krajský súd konštatoval: „Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o výšku ceny nájmu náhradného motorového vozidla, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je preto nevyhnutné vychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších, ale aj najvyšších cien, nepôjde však o cenu priemernú, ako správne poznamenal súd prvej inštancie. Pokiaľ cena nájmu z tohto pásma nevybočuje, je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho určovania ceny prenájmu v závislosti od dĺžky jeho trvania dáva odvolací súd za pravdu odvolateľovi, ktorý uviedol, že poškodený ani žalobca nevedeli vopred určiť dĺžku nájmu, keďže nevedeli dopredu určiť dobu, po ktorú bude poškodené vozidlo umiestnené do opravy, a preto je plne relevantné, keď žalobca predkladal cenníky ohľadom prenájmu vozidiel na dobu neurčitú pri dohodnutí pevnej ceny denného nájmu. V skutkových okolnostiach daného prípadu je tak zrejmé, že doba nájmu nebola, resp. nemohla byť vopred stanovená/dojednaná na konkrétnu dĺžku, keďže doba užívania náhradného vozidla bola závislá od doby vykonania opravy a úhrady jej ceny, resp. doručenia krycieho listu. Je všeobecne známou skutočnosťou, že cena prenájmu v prípade vopred dojednaného dlhodobého prenájmu je nižšia, než v prípade nájmu na 1 deň, avšak odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že koniec nájmu vozidla bol viazaný až na moment skutočného vrátenia náhradného vozidla nájomcom prenajímateľovi, a nemožno ho v danom prípade vopred určiť.“ 25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.5.2026 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP). 26. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovanej prednesených na jej obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku. 27. Predmetom sporu v súdenej veci bol nárok žalobcu, ktorý si uplatňoval voči žalovanej za prenájom náhradného motorového vozidla počas trvania opravy poškodeného motorového vozidla titulom povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal, že výška nájomného, ktoré bolo dohodnuté za prenájom náhradného motorového vozidla Peuegot 2008 bola v rozhodnom čase (v čase prenájmu) a na danom mieste (okres Bratislava) primeraná s vozidlami porovnateľnými. 28. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd pripomína, že v sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia (a takýmto bolo aj konanie v tejto veci), je zásadne vecou strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 132 ods. ods. 1 CSP, Čl. 8 Základných princípov CSP). Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Splnenie dôkaznej povinnosti potom nemá bez predchádzajúceho splnenia povinnosti tvrdenia pre vec význam, čo platí najmä (nielen však) v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje zásada prejednacia. 29. Z uvedeného potom plynie, že to, čo tvorí skutkový základ žaloby (povinnosť strany tvrdiť skutočnosti potrebné k tomu, aby súd mohol o žalobe rozhodnúť) možno vyvodiť z hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje. Dôkazným bremenom sa potom rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že za konania neboli preukázané tvrdenia strany a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. 30. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka však treba rešpektovať aj tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.5.2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). 31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za prevádzku motorových vozidiel náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 32. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v spore podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno preukázania nároku voči poisťovateľovi, ktorý v prípade nákladov za náhradné vozidlo, v súlade so súdnou praxou, na ktorú nadviazal aj súd prvej inštancie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z 28.6.2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015), predstavuje náhradu, ktorá je obmedzená hľadiskom účelnosti, a preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných (porovnateľných) vozidiel v danom mieste a čase, spočíva na žalobcovi. Až v prípade, ak si žalobca splní bremeno tvrdenia a bremeno preukázania tvrdených skutočností, prechádza dôkazné bremeno na žalovanú. 33. V tejto súvislosti odvolací súd predovšetkým uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdil, že cena prenájmu náhradného vozidla (Peuegot 2008) bola stanovená (dohodnutá) aj s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného vozidla (BMW 3), ktoré ale (nesporne) patrí do vyššej ekonomickej triedy ako prenajaté motorové vozidlo, potom postačovalo, ak žalovaná poprela žalobcom uplatnený nárok, pretože na tvorbu ceny nájmu v danom prípade, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, nemohlo mať žiaden vplyv, akého typu, triedy, kategórie alebo stupňa výbavy je poškodené vozidlo; jednoznačne rozhodujúcim kritériom pre komparáciu je v prípade, ak si poškodený prenajme motorové vozidlo (v danom prípade nižšej ekonomickej triedy), motorové vozidlo, ktoré si poškodený prenajal. A pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere, že cena za prenájom náhradného motorového vozidla musí závisieť výhradne len od kategórie tohto konkrétneho náhradného vozidla a musí byť stanovená tak, aby bola primeraná v danom mieste a čase v porovnaní s porovnateľnými vozidlami, čo bol povinný preukázať žalobca, je jeho rozhodnutie správne. 34. Zo záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie nevyplýva, ako sa nesprávne domnieva žalobca, že poškodený si musí prenajať motorové vozidlo rovnakej kategórie ako je poškodené motorové vozidlo, resp. že poškodený nemá právo prenajať si náhradné motorové vozidlo v kategórii a výbave porovnateľnej s poškodeným motorovým vozidlom, alebo poškodený je povinný robiť si pred uzatvorením zmluvy o prenájme náhradného motorového vozidla prieskum trhu, či hľadať najlacnejšiu požičovňu. Závery súdu prvej inštancie nepopierajú ani tvrdenie žalobcu, že autopožičovňa v danom momente nemusí mať k dispozícii porovnateľné vozidlo rovnakej kategórie, či výbavy vo vzťahu k poškodenému vozidlu, resp. že poškodený si bol v dôsledku ním nezavinenej škodovej udalosti nútený prenajať náhradné motorové vozidlo a týmto spôsobom riešil len pre neho vzniknuté nepriaznivé dôsledky ako sa to snaží prezentovať žalobca v podanom odvolaní. Z dôvodov prvoinštančného rozhodnutia vyplýva iba to, že prenájom náhradného vozidla sám o sebe nemôže viesť k založeniu povinnosti škodcu, resp. v danom prípade poisťovateľa, k náhrade akýchkoľvek nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Pokiaľ žalobca poukazoval v tejto súvislosti aj na tú skutočnosť, že skutočnou škodou nie je aritmetický priemer, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri svojich úvahách nevychádzal z aritmetického priemeru; súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nepreukázal, že dohodnutá cena prenájmu náhradného motorového vozidla bola cena obvyklá nájmu motorových vozidiel obdobných prenajatému. 35. V danom prípade teda bolo podstatné, že žalovaná popierala žalobcom uplatnený nárok, pretože žalobca sám uviedol, že cena za prenájom náhradného vozidla (Peuegot 2008) bola stanovená (dohodnutá) aj s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného vozidla (BMW 3), ktoré však patrí do vyššej ekonomickej triedy ako prenajaté motorové vozidlo, čo nebolo sporné. Žalobca bol preto povinný tvrdiť a preukázať, že napriek tejto skutočnosti, náklady na prenájom náhradného vozidla, pokiaľ ide o ich výšku, podstatným spôsobom nevybočili z intervalu cien za prenájom porovnateľného vozidla v danom mieste a čase, t. j. že fakturovaná cena denného nájmu za náhradné vozidlo, je cenou obvyklou. Žalobca tiež znáša dôkazné bremeno aj vo vzťahu k prípadnému preukázaniu výnimočných okolností odôvodňujúcich so zreteľom na individuálne okolnosti priznanie vyššej ako obvyklej ceny nájmu, pričom nárok na náhradu škody možno považovať za dôvodný aj v prípade, že dohodnutá cena nájmu nie je v danom regióne najnižšou či zanedbateľne prekračuje najvyššie ceny v danom mieste a čase, a teda nemusí zodpovedať ani cene priemernej. Pokiaľ cena nájmu výrazne nevybočuje zo zisteného cenového pásma obvyklých cien prenájmu v danom mieste a čase, je potrebné ju akceptovať ako obvyklú (obdobne viď napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2024, sp. zn. 7Co/105/2024, zo dňa 6.11.2024, sp. zn. 3Cob/134/2024, zo dňa 18.4.2024, sp. zn. 4Cob/21/2022, zo dňa 12.9.2019, sp. zn. 1Cob/178/2018). Naopak, ak cena prenájmu výrazným spôsobom vybočuje z obvyklého cenového pásma, nie je možné ju uznať ako dôvodnú, pokiaľ to neodôvodňuje žalobcom preukázaná existencia výnimočných okolností prípadu. Uvedené zodpovedá požiadavke rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahov medzi poškodeným a škodcom, resp. poisťovateľom, zohľadňuje závažnosť zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla a tiež skutočnosť, že priemerovanie zverejnených cien nájmu vylučuje absencia znalostí ďalších kritérií vstupujúcich do cenotvorby (požiadavka zloženia zábezpeky, potreba okamžitej platby vopred, vybavenie prenajatého motorového vozidla, dĺžka vodičského oprávnenia nájomcu, najazdené kilometre atď.). 36. Neobstojí pritom odvolacia argumentácia žalobcu, že z listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil vyplýva denné nájomné za porovnateľné motorové vozidlá vo výške obdobnej, respektíve vyššej ako bolo v danom prípade fakturované denné nájomné. Z predložených listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca (cenové ponuky za prenájom motorových vozidiel) vyplýva iba to, že niektoré cenové ponuky sa týkali prenájmu motorových vozidiel vyššej strednej triedy, biznis a premium triedy, do ktorých však (nesporne) prenajaté motorové vozidlo nepatrilo, resp. predložil cenové ponuky, ktoré sa týkali rôznych motorových vozidiel, avšak z týchto nevyplývalo žiadne začlenenie tam ponúkaných vozidiel do tried a už vôbec nie ich zaradenie do takej triedy, ktorá je porovnateľná s prenajatým motorovým vozidlom (Peuegot 2008). V danom prípade sa nejedná o všeobecne známu skutočnosť, ako sa nesprávne domnieva žalobca, ale o skutočnosť, ktorú bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať. So žalobcom preto možno súhlasiť iba v tom, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku skutočne nie je zrejmé, na základe akých kritérií súd prvej inštancie vyhodnotil, že porovnateľnými motorovými vozidlami spomedzi predložených cenových ponúk sú len Škoda Kamiq a Volkswagen T-Cross, avšak existenciu kritérií, podľa ktorých sa zaraďuje do konkrétnej triedy motorové vozidlo Peuegot 2008, a podľa ktorých do rovnakej triedy patria aj iné vozidlá, a ktoré, a preto ich možno považovať za porovnateľné prenajatému, v konaní na súde prvej inštancie netvrdil ani žalobca. Z ničoho teda nevyplýva, že cena, ktorá bola v danom prípade dohodnutá za prenájom náhradného vozidla sa nachádza v cenovom pásme obvyklých cien za prenájom porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase, resp. že výrazným spôsobom nevybočila z obvyklého cenového pásma. 37. Vzhľadom na uvedené preto skutočnosť, či súd prvej inštancie za porovnateľné považoval motorové vozidlá zn. Škoda Kamiq a Volkswagen T-Cross alebo za porovnateľné vozidlá mal považovať inú skupinu vozidiel, nemá žiaden vplyv na správnosť jeho záverov o neunesení dôkazného bremena žalobcu, že cena 77 eur dohodnutá za nájom náhradného vozidla bola obvyklá v danom mieste a čase za prenájom obdobných (porovnateľných) vozidiel. 38. Bez právnej relevancie je napokon aj tvrdenie žalobcu, že nemôže byť na jeho ujmu fakt, že v konaní nepredložil inú cenovú ponuku vozidla Peugeot 2008, nakoľko dané vozidlo sa v portfóliu ostatných autopožičovní nenachádza. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totižto nevyplýva, že súd prvej inštancie túto okolnosť vyhodnotil v neprospech žalobcu. K tomu možno naviac dodať len toľko, že žalobca podniká v oblasti prenájmu motorových vozidiel, preto nie je zrejmé, čo mu bránilo v tom, aby predložil vlastný cenník, z ktorého by vyplývali ceny, za ktoré ponúkal na prenájom predmetné vozidlo, resp. vozidlá porovnateľné v danom mieste a čase. A pretože dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi, neobstojí ani jeho námietka, že to bola práve žalovaná, kto v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, keď krátenie výšky denného nájmu adekvátne neodôvodnila a nevysvetlila. Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že z obsahu oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaná vychádzala z ceny 33,60 eura/deň, čo považovala za cenu primeranú pre danú kategóriu zapožičaného vozidla v danom regióne; súčasne do konania predložila cenník, podľa ktorého bolo motorové vozidlo Peuegot 2008 bolo inou autopožičovňou ponúkané na prenájom za 33,60 eura s DPH/deň. 39. A nakoľko žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).