{"guid": "2dec8943-7225-4c59-9234-9e3c454fac10:6e3eb1b1-c13f-4d51-b618-a1291304935c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124226322.1", "spisova_znacka": "14Co/14/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/14/2026 z 4. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. augusta 2026, sp. zn. 14Co/14/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6124226322.1", "identifikacne_cislo": "6124226322", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-08-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e3eb1b1-c13f-4d51-b618-a1291304935c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124226322.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124226322.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124226322.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/14/2026\n6124226322\n04. 08. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:6124226322.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členov\nsenátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,\nso sídlom Tolstého1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,\nso sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,\na.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava, IČO: 00 585 441,\no zaplatenie 326,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV, č.k. 62C/36/2024-108 zo dňa 24.07.2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 62C/36/2024-108 zo dňa\n24.07.2025, p o t v r d z u j e.\nII. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n\n100 %.\n\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 62C/36/2024-108 zo dňa 24.07.2025 zaviazal žalovaného\npovinnosťou zaplatiť žalobcovi 326,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9,5 % ročne\nzo sumy 326,69 eur od 08.01.2024 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 21.07.2023 došlo v W. k dopravnej\nnehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol poškodený T.., pričom táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného\nu žalovaného. Ďalej uviedol, že poškodený počas zotrvania jeho poškodeného motorového vozidla v\nautoservise odo dňa 30.10.2023 do 20.11.2023, teda do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu\npoisťovňou, nemohol svoje poškodené motorové vozidlo užívať, a preto si od žalobcu prenajal vozidlo na\nzáklade zmluvy zo dňa 30.10.2023, T. Po ukončení doby nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.\nXXXXXXXX splatnú dňa 05.12.2023 na sumu výške 1.074,24 eur bez DPH za 22 dní, teda dobu užívania\nnáhradného motorového vozidla, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla. Poškodený svoju\npohľadávku na náhradu týchto účelne vynaložených nákladov voči žalovanému postúpil na žalobcu\nzmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2023 a postúpenie pohľadávky poškodený oznámil\nžalovanému. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu zaplatil len časť pohľadávky, a to vo výške 747,55 eur dňa\n22.12.2023. Žalovaný na základe vlastných výpočtov svojvoľne krátil poistné plnenie; šetrenie poistnej\nudalosti ukončil dňa 22.12.2023, pričom do 15 dní, teda najneskôr dňa 06.01.2024 bol povinný poskytnúť\nžalobcovi poistné plnenie. Počnúc dňom 08.01.2024 je preto v omeškaní s plnením neuhradenej časti\npoistného plnenia.\n\n3. Žalovaný uviedol, že poistné plnenie krátil z dôvodu neprimeranej dĺžky opravy poškodeného\nmotorového vozidla tvrdenej žalobcom, keď priznal žalobcovi náhradu len za 15 dní prenájmu\nnáhradného motorového vozidla, čo považoval za dobu účelnú a nutnú na opravu poškodeného\nmotorového vozidla. Opravné úkony boli fakturované v trvaní 6,2 hodiny a aj pri zohľadnení doby dodania\nnáhradných dielov je zotrvanie vozidla v autoservise počas ďalších 7 dní neprimerane dlhé obdobie.\nŽalovaný odpočítal neprimerané náklady na náhradné motorové vozidlo za dobu ďalších 7 dní, kedy bolo\nmotorové vozidlo umiestnené v autoservise. Poukázal aj na stanovisko D., podľa ktorého poškodený\nmá nárok na zapožičanie náhradného vozidla za obdobie do ukončenia opravy poškodeného vozidla\nv súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy danej výrobcom vozidla a primeraným časom na\nobjednanie potrebných náhradných dielov. V. podľa vystavenej faktúry ukončil opravu poškodeného\nmotorového vozidla dňa 16.11.2023 a nemôže byť na jeho ťarchu, že poškodený si prevzal vozidlo až\ndňa 20.11.2023. Rozsah náhrady škody spočívajúcej v náhrade nákladov za zapožičanie náhradného\nmotorového vozidla je obmedzený z hľadiska účelnosti. Tiež namieta aj uplatnený nárok na úroky\nz omeškania, poukazujúc na ustanovenia § 11 ods. 6 a § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o\npovinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v\nznení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.). Keďže si splnil svoje povinnosti podľa\n§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., nevznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa\n§ 11 ods. 8 tohto zákona.\n4. V následnom písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že poškodený bol v dôsledku ním nezavinenej\nskutočnosti vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Oprava motorového vozidla predstavuje je\nreálne ukončená až momentom, kedy poškodený môže svoje motorové vozidlo užívať. Dĺžka prenájmu\nnáhradného motorového vozidla nezávisela od poškodeného\na nemôže ísť na jeho\nťarchu, pretože práve on sa bez vlastného zavinenia ocitol v situácii, kedy nemohol užívať svoje vozidlo.\nZ vyjadrenia autoservisu vyplýva, že oprava prebehla štandardne. Poškodený si prevzal svoje vozidlo\nprvý pracovný deň po ukončení opravy a vystavení krycieho listu žalovaným, ktorý pripadol na dátum\n20.11.2023. Stanovisko D., na ktoré žalovaný poukazuje, nemá žiadnu právnu relevanciu. Vo vzťahu k\núrokom z omeškania žalobca poukázal na svoju žalobu.\n5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 27.05.2024, v ktorom uviedol,\nže v ním uznanej dobe 15 dní na opravu motorového vozidla poškodeného je zahrnutý čas potrebný\nna opravu podľa technologických postupov výrobcu. Opravné úkony trvali 6,2 hodiny\na\nzotrvanie vozidla v autoservisu po dobu 22 dní je neprimeraná doba. Za týmto účelom oslovil znalca na\nvypracovanie odborného vyjadrenia k primeranej dĺžke opravy poškodeného vozidla. Taktiež uviedol, že\npoškodený si neprevzal opravené vozidlo bezodkladne, keď si ho vyzdvihol až po 4 dňoch.\n6. Žalovaný sa následne písomne vyjadril aj podaním zo dňa 26.05.2025, s ktorým predložil odborné\nvyjadrenie - znalecký úkon č. XXXXXXXXXXXX, XXX/XXXX, vypracovaný znalcom L.. U. M., podľa\nktorého primeraná doba opravy motorového vozidla poškodeného je 6,2 hodín, teda 1-2 pracovné dni\na pri vykonaní všetkých úkonov jedným pracovníkom je primeraná dĺžka opravy 9-12 dní. Túto dobu je\nmožné skrátiť v prípade vykonávania úkonov v jedenom čase viacerými pracovníkmi. Upozornil aj na\nfakt, že poškodený mohol svoje poškodené motorové vozidlo po škodovej udalosti používať. Poškodený\nsa teda mohol dohodnúť s autoservisom ohľadom termínu pristavenia vozidla a trvania opravy, aby boli\nvylúčené prestoje. Poukázal aj na to, že nájom náhradného vozidla je neúčelný za dobu 17.11.2023 až\n20.11.2023, kedy bolo vozidlo poškodeného opravené a mohol si ho prevziať. Žalovaný doručil servisu\nkrycí list dňa 16.11.2023 a k tomuto dňu bola dokončená oprava.\n7. Žalobca sa následne vyjadril podaním zo dňa 27.05.2025, v ktorom v nadväznosti na žalovaným\npredložené odborné vyjadrenie uviedol, že na toto nemožno prihliadnuť, už len z dôvodu vyjadrenia\nservisného technika, podľa ktorého oprava vozidla poškodeného prebehla v štandardnom režime.\nJe tiež irelevantné, že poškodené vozidlo bolo pojazdné po dopravnej nehode, pretože žalobca si\nuplatňuje nárok na náhradu nákladov za náhradné vozidlo len za dobu, kedy bolo poškodené vozidlo\nv autoservise. Na odborné vyjadrenie tiež nemožno prihliadnuť z dôvodu, že neobsahuje podstatné\nnáležitosti, odhliadnuc od skutočnosti, že znalec vôbec neskúmal pomery v autoservise. Má pochybnosť,\nči je znalec vôbec oprávnený vyjadrovať sa k odbornej otázke, ktorú v odbornom vyjadrení riešil, a to\nposúdenie časového rozsahu opravy vozidla. Žalovaný autoservisu nevytkol neprimeranú dĺžku opravy v\nčase likvidácie poistnej udalosti, ale v súčasnosti ju pripisuje na jeho ťarchu. Poukázal na to, že krycí list\nbol žalovaným vydaný dňa 16.11.2023 o 13:26, teda v poobedňajších hodinách, pričom poškodený má\n\nsídlo vo R. a autoservis v A.. Od poškodeného nebolo možné požadovať, aby si takto v deň vystavenia\nkrycieho listu išiel bezodkladne prevziať svoje vozidlo, pričom nasledujúci deň 17.11.2023 bol štátny\nsviatok, po ktorom nasledoval víkend. Poškodený si prevzal svoje vozidlo bezprostredne nasledujúci\npracovný deň po dni doručenia krycieho listu, teda v prvý deň, kedy si vozidlo mohol objektívne prevziať.\n8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. b), c), § 11 ods. 6 písm. a), b), § 11\nods. 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 442 ods. 1, § 524 ods. 1,2 § 151s ods. 1, § 151v, § 517\nods. 1 prvá veta, ods. 2 a § 822 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády\nč. 87/1995 Z.\nz., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.\n9. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a aplikujúc vyššie uvedené relevantné ustanovenia\nprávneho poriadku, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná. Keďže motorové vozidlo,\nktorého prevádzkou došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného, bolo povinne zmluvne\npoistené u žalovaného, je žalovaný povinný podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č.\n381/2001 Z.z. nahradiť za jeho poisteného (škodcu) poškodenému uplatnené preukázané nároky na\nnáhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodený, t.j. právny\npredchodca žalobcu, nemohol v dôsledku škodovej udalosti svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne\nsi zabezpečil náhradné vozidlo, preto sú dôvodné aj nutne a účelne vynaložené náklady spojené so\nzabezpečením tohto náhradného vozidla. Žalobca ako právny nástupca poškodeného, ktorého aktívnu\nlegitimáciu mal súd za preukázanú tým, že došlo k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu\npodľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi\npoškodeným a žalobcom, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky, uplatnil nárok na náhradu škody\nu žalovaného podľa § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 381/2001 Z.z. spočívajúci vo vynaložených\nnákladoch jeho právneho predchodcu na prenájom náhradného vozidla počas obdobia, kedy tento\nnemohol poškodené vozidlo užívať. Žalovaný rozporoval výlučne dobu účelného prenájmu náhradného\nmotorového vozidla, nie však samotný právny základ nároku žalobcu.\nJe nepochybné, že pôvod nároku žalobcu, ktorý je uplatnený v tomto konaní, vyplýva\nz\nnároku poškodeného voči škodcovi na náhradu nákladov na užívanie náhradného vozidla, ako skutočnej\nškody, ktorá predstavovala nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený\ndonútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Takáto škoda v majetkovej sfére\npoškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, čo bolo preukázané tým, že došlo k\núhrade nájomného, ktoré bol poškodený povinný zaplatiť žalobcovi ako prenajímateľovi, a to vo forme\nzapočítania. Je nepochybné, že poškodený v rozhodnom čase užíval motorové vozidlo tretej osoby\n(žalobcu), za ktoré bol povinný zaplatiť dohodnuté nájomné.\nMedzi stranami nebola sporná jednotková cena nájmu, ani prenajatý typ vozidla. Sporným medzi\nstranami bolo výlučne trvanie nájmu z hľadiska jeho nevyhnutnosti a účelnosti. Žalovaný poistné plnenie\nna základe uplatneného nároku žalobcu zaplatil žalobcovi len čiastočne. Krátenie poistného plnenia\nzdôvodnil tým, že ním poskytnuté poistné plnenie je primerané vzhľadom na potrebný čas opravy\nvozidla. Súd prvej inštancie uviedol, že z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu vyplýva,\nže celková doba nájmu zodpovedala dobe, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v autoservise. Doba,\npo ktorú bolo predmetné vozidlo v autoservise, bola zároveň dobou nájmu podľa zmluvy o nájme a\nvozidlo bolo odovzdané autoservisom jeho držiteľovi až dňa 20.11.2023. Uvedená doba bola preukázaná\nv dĺžke 22 dní. Za účelnú dobu nájmu bolo teda potrebné považovať dobu, keď bolo vozidlo prijaté\ndo opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, resp. do momentu, kedy sa opravené vozidlo\nmohlo dostať do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Je potrebné pripomenúť, že hoci\nvozidlo bolo opravené už dňa 16.11.2023, podnikateľské subjekty vykonávajúce autoservis v bežnej\npraxi uplatňujú právo zadržať motorové vozidlo až do času, kým nie je uhradená faktúra za vykonanie\nautoservisu, alebo aspoň poskytnutá záruka úhrady formou krycieho listu, na čo majú zákonné zádržné\nprávo v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka. Zádržné právo oprávňuje autoservis odmietnuť vydanie\nmotorového vozidla jeho vlastníkovi až do momentu úhrady faktúry, alebo dostatočnej záruky úhrady\nza vykonanie opravy motorového vozidla. Ide o právo, ktoré vzniká autoservisu ex lege zo zákona (§\n151s ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zaniká v zmysle § 151v Občianskeho zákonníka až momentom\nuspokojenia pohľadávky autoservisu. Zároveň je aj obvyklou praxou, že autoservis vydáva svojim\nzákazníkom opravené motorové vozidlá až po úhrade faktúry, resp. až v prípade poskytnutia dostatočnej\nzáruky, že cena opravy bude autoservisu uhradená (t.j. vystavenia krycieho listu). Dĺžka samotnej opravy\nmotorového vozidla je v tomto smere irelevantnou, ale relevantným údajom je čas, počas ktorého\npoškodený nemohol svoje motorové vozidlo v dôsledku poistnej udalosti používať, pričom tento čas\nnemusí byť totožný s časom samotnej opravy motorového vozidla. Ak totiž je už vozidlo opravené,\n\nale poškodený bez svojho zavinenia stále nemá možnosť ho prevziať a užívať, nájom náhradného\nmotorového vozidla je stále nevyhnutným a účelným.\nV prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný vystavil krycí list vystavil dňa 16.11.2023\no 13:26,\nteda v poobedňajším hodinách. Až týmto momentom poškodenému reálne vznikla možnosť prevziať si\nopravené motorové vozidlo. V danom prípade sa však súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že od\npoškodeného nemožno spravodlivo požadovať, aby v tej sekunde, kedy sa dozvie o možnosti prevziať\nsi svoje motorové vozidlo, zanechal všetky svoje ostatné záležitosti a išiel si svoje motorové vozidlo\nprevziať. Ak teda poškodený, ktorý sa dňa 16.11.2023 v poobedňajších hodinách dozvedel, že svoje\nmotorové vozidlo si môže ísť prevziať, pričom poškodený má sídlo vo R. a autoservis mal sídlo v A.,\nprevzal svoje motorové vozidlo až nasledujúci pracovný deň, teda dňa 20.11.2023, jedná sa zo strany\npoškodeného o bezodkladné a objektívne najskoršie možné prevzatie opraveného motorového vozidla.\nPre určenie účelnosti a primeranosti doby trvania prenájmu náhradného motorového vozidla nie je\nrozhodujúce obdobie, kedy bolo motorové vozidlo poškodeného fakticky opravované, teda boli na\nňom vykonávané servisné práce v autoservise, ale rozhodujúce je obdobie, počas ktorého v príčinnej\nsúvislosti so škodovou udalosťou poškodený nemohol svoje motorové vozidlo (hoci už aj opravené)\nužívať. Z tohto dôvodu ani znalecký úkon predložený žalovaným nemohol nič zmeniť na záveroch súdu\nprvej inštancie, keďže týmto žalovaný preukazoval primeranú dobu trvania opravy motorového vozidla\npoškodeného, avšak táto primeraná dĺžka opravy žiadnym spôsobom nespochybňuje skutočnosť, kedy\npoškodený objektívne mohol svoje motorové vozidlo užívať. Súd preto považoval za účelnú celú\ndobu trvania nájmu náhradného vozidla v trvaní 22 dní, teda odo dňa 30.10.2023, kedy bolo vozidlo\npoškodeného odovzdané autoservisu, až do dňa 20.11.2023, kedy si poškodený objektívne mohol svoje\nvozidlo prevziať na ďalšie užívanie.\nKeďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené\núčelne v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, pričom žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia\npoistného plnenia, žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanému sumu\npredstavujúcu rozdiel medzi žalovaným poskytnutým poistným plnením\na skutočne\nvynaloženými nákladmi na prenájom náhradného motorového vozidla, a to v sume 326,69 eur.\nŽalovaný sa nezaplatením poistného plnenia v sume 326,69 eur dostal podľa § 517 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka do omeškania, a preto je žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný\nzaplatiť úrok z omeškania v sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov\nz omeškania je\no päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k\nprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Za prvý deň omeškania súd prvej inštancie v súlade\nso žalobou určil prvý deň nasledujúci po uplynutí 15-dňovej lehoty od skončenia prešetrovania poistnej\nudalosti, ktoré bolo skončené dňa 22.12.2023, teda odo dňa 08.01.2024, preto súd prvej inštancie\nžalobcovi priznal tento nárok od tohto dátumu.\nV súvislosti s argumentáciou\nžalovaného o tom, že poškodenému je možné priznať nárok na úroky z omeškania podľa § 11 ods.\n8 zákona č. 381/2001 Z.z. len v prípade nesplnenia povinností podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001\nZ.z. a poukazom na vybrané súdne rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na to, že v súčasnosti\nje súdna prax už stabilizovaná (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa\n23.02.2022 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022), pričom\nv prípade neoprávneného krátenia poistného plnenia má poškodený nárok aj na úroky z omeškania\nz neoprávnene nevyplateného poistného plnenia. Opačný výklad by mohol viesť k situácii, kedy by\npoisťovne mohli odmietať poistné plnenia z dôvodov, že by sa im ekonomicky viac oplatilo viesť o\nzaplatenie poistného plnenia súdne spory, počas ktorých by nominálna výška poistného plnenia ostávala\nnezmenená, teda reálna výška poistného plnenia by s prihliadnutím na infláciu spravidla klesala. Výklad,\npodľa ktorého ak poisťovňa síce neoprávnené nezaplatí poškodenému poistné plnenie, ale v zákonnej\nlehote si \"riadne splní\" povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poškodenému\n\"písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie\"\na tým vylúči svoju povinnosť zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č.\n381/2001 Z.z. vedie k absurdným záverom a takýto výklad nie je z hľadiska zmyslu\na účelu\nzákona prípustný. Zmyslom a účelom inštitútu úrokov z omeškania je motivovať dlžníka aby si riadne\na včas plnil svoje peňažné záväzky a zároveň ho za ich riadne a včasné nesplnenie sankcionovať, nie\nmotivovať dlžníka, aby sa riadne a včas \"vyhovoril\", že svoje peňažné záväzky nemieni plniť, hoci aj s\nodôvodnením, ktoré nemá žiaden zákonný podklad.\nLehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku) určil súd prvej inštancie v súlade s\nustanovením podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože žiadna zo strán sporu nežiadala určenie dlhšej lehoty\n\na na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd z tvrdení strán sporu ani\nvykonaných dôkazov nezistil žiadne dôvody.\n\nz\n\n10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a\n262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalovanému vznikol\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to\nz\ndôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný priznal žalobcovi náhradu nájomného\nza 15 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 7\ndní, ktorú žalobca požadoval. Žalovaný určil dĺžku prenájmu v primeranej dobe s ohľadom na potrebný\nrozsah vykonaných prác; teda na čas opravy poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy\nudávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla\nmedzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci\ns prestojmi zo strany žalovaného\npri poskytovaní súčinnosti.\n12. Žalovaný v predmetnej súvislosti uvádza, že nijako nerozporuje rozsah škôd vzniknutých na\nmotorovom vozidle, avšak s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov je neprimerané, aby oprava\nmotorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného\nvozidla poškodenému. Žalovaný vyžaduje, aby výška tejto náhrady bola určená v súlade so zákonom a\nustálenou rozhodovacou praxou súdov. Z tohto dôvodu žalovaný priznal žalobcovi, resp. jeho právnemu\npredchodcovi, náhradu za 15 dní trvania prenájmu náhradného vozidla (por. rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019, rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 52C/36/2024\nzo dňa 03.10.2024). Skutočnosť, že bola potrebná oprava poškodeného vozidla, nie je v rozpore s\nfaktom, že táto oprava trvala nepomerne dlho. Opravné úkony boli fakturované v trvaní 6,2 normohodín\nopravárenských prác (faktúra autoservisu PK V., spol. s r.o. č. XXXXXXXXX). Aj pri zohľadnení dôb\nobstarania náhradných dielov a vykonania obhliadok vozidla, je ďalších 7 dní neprimerane dlhé obdobie,\nv ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise. V konaní žiadnym spôsobom neboli preukázané dôvody,\nktoré by opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Z predložených dôkazov nesporne\nvyplynulo, že autoservis uskutočňoval opravu poškodeného vozidla neprimerane dlhú dobu. Pokiaľ\nservis nevie vykonať opravu vozidla vo výrobcom stanovených termínoch, či už z kapacitných alebo\nakýchkoľvek iných dôvodov a v súvislosti s jeho činnosťou vzniknú na jeho strane neodôvodnené\nprestoje, nemôže byť škoda, ktorý vznikne následne z týchto dôvodov prenesená automaticky na\nžalovaného. Nejde v danom prípade o príčinnú súvislosť takejto škody so škodovou udalosťou zo dňa\n21.07.2023. Za takú škodu, ktorá týmto spôsobom vznikne, má zodpovedať autoservis. Žalovaný vždy\nuvažuje pri priznaní primeranej doby nájmu o dĺžke opravy, ktorá je objektívne daná výrobcom, pričom\ndo uvedenej doby zahŕňa navyše aj nevyhnutné (avšak nie neodôvodnené) prestoje ako je čas na\nobjednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako\naj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Žalovanému je tiež zrejmé, že autoservis nemá na\nsklade náhradné diely na všetky motorové vozidlá, preto pri priznaní primeranej doby nájmu tento čas\nna objednanie náhradných dielov zohľadňuje.\nV uvedenej otázke prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil. Bremeno zodpovednosti za postup\nservisu nemôže byť presunuté na žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť nijako nevedel ovplyvniť. A\nto ani v prípade, ak ide o jeho „zmluvný servis“, pretože nie je v kapacitných možnostiach žalovaného\nsledovať dĺžku každej jednej opravy a túto priebežne voči autoservisu namietať. Zároveň v čase\nvykonávania a dokončenia opravy ani nie je známa výška škody titulom nájmu náhradného vozidla.\nNa základe primeranej dĺžky potrebnej na opravu vozidla a zaobstaranie náhradných dielov, pri\nzohľadnení technologických postupov udávaných výrobcom pre daný typ vozidiel, čas potrebný na\npresun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany\nžalovaného pri poskytovaní súčinnosti žalovaný uhradil poškodenému náklady za nájom náhradného\nvozidla za obdobie 15 dní trvania prenájmu.\nV predmetnej veci opätovne namieta, že dĺžka opravy bola aj vzhľadom na vyššie uvedené argumenty\nneprimeraná a on nemôže zodpovedať za neprimerane dlhú opravu, pretože v takom prípade má\nniesť za takto vzniknutú škodu zodpovednosť autoservis. Má za to, že vyššie uvedenou argumentáciou\ndostatočne preukázal, že dĺžka opravy motorového vozidla poškodeného bola neúmerne dlhá. A zároveň\ns poukazom na predložené stanovisko D.\n(v Odpovedi a poskytnutí informácií D. zo dňa\n11.03.2019) nie je povinný nahradiť poškodenému neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného\n\nvozidla. Zároveň má žalovaný za to, že nemôže niesť zodpovednosť za predlžovanie vybavenia poistnej\nudalosti z dôvodov na strane autoservisu, a to neúmerne dlhou dobou vykonávania opravy.\nNa preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu prvej inštancie Odborné vyjadrenie, znalecký úkon\nč. XXXXXXXXXXXX,. znalcom\nz odboru doprava cestná, ktoré si nechal vypracovať.\nV posudkovej časti znalec na str. 8 uvádza: „Poškodenia z pohľadu posúdenia spôsobilosti prevádzky\nje možné hodnotiť ako ľahké chyby,\nz vykonanej dokumentácie nie je zrejmé, že by\npoškodenie ohrozovalo bezpečnosť cestnej premávky a z poškodení tak nevychádza, že by vozidlo malo\nbyť z nejakého dôvodu okamžite vyradené s cestnej premávky.“ V tejto súvislosti žalovaný poukazuje\nna Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.11.2024, sp. zn. 11Co/38/2024-135, ktorým tento\nsúd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom zároveň uviedol: „Nemožno namietať, že poškodený\nmá právo výberu autoservisu, ani skutočnosť, keď objektívne nemôže ovplyvniť dĺžku opravy vozidla,\navšak v prípade, že je vozidlo pojazdné a zároveň schopné prevádzky na pozemných komunikáciách,\nnie je podľa názoru odvolacieho súdu nutné a účelné nechať vozidlo v autoservise čakať na dodanie\nnáhradných dielov a na to, kedy servis začne s opravou vozidla. Avšak okolnosť, či v tomto konkrétnom\nprípade bolo objektívne nutné a účelné prenajímať si náhradné vozidlo po tak dlhú dobu, nebola\ndôsledne zhodnotená a presvedčivo zdôvodnená.“\nSkutočnosť, že poškodené motorové vozidlo bolo po nehode pojazdné vyplýva aj\nz\nDotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti, kde poškodený potvrdil, že vozidlo po nehode využíval\na najazdil ešte približne 300 km. Žalovaný má za to, že pokiaľ bolo poškodené motorové vozidlo po\nškodovej udalosti plne pojazdné, nič nebránilo poškodenému a autoservisu, aby sa dohodli na takom\ntermíne opravy, aby boli vylúčené neodôvodnené prestoje na strane autoservisu.\nZnalec v závere odborného vyjadrenia uviedol: „Na základe preštudovania predložených podkladových\nmateriálov je možné konštatovať, že samotná oprava vozidla H. A. (I. R v súvise s poistnou udalosťou zo\ndňa 21.07.2023 zohľadňujúca technologické postupy udávané výrobcom, v rozsahu, ako bolo predmetné\nvozidlo poškodené trvá 6,2 hod čo sú približne 1 - 2 pracovné dni. Vzhľadom k celkovému priebehu\nprocesu opravy predmetného vozidla H. A. v autoopravovni (k času opravy je nutné pripočítať čas\nna prijatie vozidla, obhliadku vozidla, nepojazdnosť vozidla a pod.) je možné z technického hľadiska\npredpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného vozidla v úrovni približne 9 až 12 pracovných\ndní. Vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy je v uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na\ndálšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia aj s prijatím vozidla do servisu. “Znalec na str.\n8 Odborného vyjadrenia tiež uviedol: „ Súčasne je potrebné uviesť, že pri vyššie uvedených časoch sa\nuvažuje s využitím jedného pracovníka servisu pre všetky vyššie popísané úkony, ale viaceré úkony\nje možné vykonávať v jednom čase viacerými pracovníkmi servisu samostatne a nezávisle od seba,\nčím by sa mohol uvedený časový rozsah opravy skrátiť. Zároveň je možné vykonávať viaceré popísané\núkony súbežne. Ďalej napríklad pre prijatie vozidla do autoopravovne, zabezpečenie, resp. vykonanie\nobhliadky vozidla v súvislosti so spracovaním škodovej udalosti v príslušnej poisťovni vyššie uvádzam\n1-2 pracovné dni, avšak v skutočnosti sa jedná o úkony, ktorých časová náročnosť je výrazne nižšia a\nto vzhľadom k rozsahu poškodenia max. 1-2 hodiny aj s dostatočnou časovou rezervou). “\nOdborné vyjadrenie L.. M. obsahuje znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Vzhľadom na vyššie\nuvedený záver znalca má žalovaný za to, že správne posúdil neprimeranosť dĺžky opravy poškodeného\nmotorového vozidla a na ňu nadväzujúcu neprimeranú dĺžku doby nájmu náhradného vozidla. Žalovaný\npriznal nárok na zapožičanie náhradného vozidla na dobu 15 dní, pričom znalec uviedol ako maximálnu\ndĺžku doby opravy 9 -12 dní, v ktorých je už zahrnutá aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony\nautoopravovne. Súd prvej inštancie sa však\ns predloženým odborným vyjadrením\nvysporiadal nedostatočne, a to aj vzhľadom na to, že toto vyjadrenie obsahuje znaleckú doložku v zmysle\n§ 209 ods. 2 CSP. K uvedenému zároveň uvádza, že znalec pri stanovení dĺžky doby opravy 9-12\ndni počítal už aj s výraznou časovou rezervou, nakoľko samotná oprava vzniknutého poškodenia na\nmotorovom vozidla mala trvať iba 6,2 hodiny (čo predstavuje cca 1-2 pracovné dni), pričom v uvedenej\nčasovej rezerve sú zahrnuté aj všetky eventuality, ktoré môžu počas vykonávania opravy nastať.\nNaďalej preto zastáva názor, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného\nmotorového vozidla voči žalovanému po dobu dlhšiu, ako je doba, za ktorú mu žalovaný poskytol plnenie.\nŽalovaný v priebehu konania namietal, že náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po\ndátume ukončenia opravy, teda po dátume 16.11.2023, nie je možné považovať za účelný a nutný náklad\nvynaložený v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. K doručeniu tzv. krycieho listu došlo zo strany\nžalovaného už dňa 16.11.2023, teda k rovnakému dňu, ako bola ukončená oprava. Žalovaný doručoval\nkrycí list prostredníctvom svojho webportálu autoservisu, pričom túto skutočnosť aj žalovaný náležíte\npreukázal listinou označenou ako „Detail dokumentu - vloženie likvidačnej správy zo dňa 16.11.2023 “.V\nprvom rade žalovaný poukazuje na to, že nemôže byť na jeho úkor, že si poškodený dal opraviť svoje\n\nmotorové vozidlo až v A. keď má sídlo vo R. Každý, teda aj poškodený, je povinný postupovať tak, aby\nsa rozsah škody nezväčšoval. Žalovaný teda poukazuje na to, že nemôže byť v žiadnom prípade na\núkor škodcu, resp. jeho poisťovateľa, že sa poškodený rozhodne opraviť si svoje motorové vozidlo viac\nako 200 km od svojho sídla.\nNavyše v konaní zo strany žalobcu nebolo vôbec preukázané, že by si poškodený objektívne nemohol\nprevziať motorové vozidlo v deň, keď došlo k doručeniu krycieho listu Pokiaľ súd uvádza, že od\npoškodeného nemožno spravodlivo požadovať „aby v tej sekunde, kedy sa dozvie o možnosti prevziať\nsi svoje motorové vozidlo, zanechal všetky svoje ostatné záležitosti a išiel si svoje motorové vozidlo\nprevziať“ je nutné, aby bolo preukázané, že poškodený takéto záležitosti, ktoré mu bránili objektívne\nprevziať motorové vozidlo, aj skutočne mal. Inak je takéto odôvodnenie súdu len nedostatočné,\narbitrárne a nepreukázané. Tiež uvádza, že čas 13:26 nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako\n„poobedňajšie hodiny“. Podľa názoru žalovaného z uvedeného času vyplýva ešte dostatočný časový\npriestor pre poškodeného na prevzatie vozidla v uvedený deň v čase otváracích hodín autoservisu.\nPričom zároveň opätovne žalovaný pripomína, že nemôže byť na jeho úkor, ak si poškodený vyberie\nautoservis viac ako 200 km od svojho sídla a z tohto dôvodu znášať náklady nájmu náhradného vozidla\nza ďalšie štyri dni.\nZároveň uvádza, že v prípade poškodeného išlo o podnikateľa. Z Čestného prehlásenia predloženého\nžalobcom zo dňa 20.11.2023 malo vyplynúť, že prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného\nnevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Nájom za dni 17.11.-19.11.2023, ktorý súd\nvyhodnotil ako účelný, pripadol na štátny sviatok a víkend, kedy podľa názoru žalovaného poškodený\npodnikateľské aktivity nemohol vykonávať. Žalovaný teda má za to, že aj z tohto dôvodu nemôže byť\npredmetný nájom náhradného vozidla vyhodnotený ako účelný.\nV predmetnej veci nemožno súhlasiť ani s aplikáciou ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nna uvedený prípad. Čas sa spravidla uplatňuje ako časové obdobie určené právom, ktoré je vymedzené\npresne určeným začiatkom a koncom (lehota). Lehoty sú právne relevantné časové úseky, pri ktorých je\nurčený, resp. určiteľný prvý a posledný deň ich trvania. resp. pre začiatok počítania lehoty je rozhodný\ndeň, od ktorého sa lehota počíta (dies a quo) a deň, v ktorom lehota uplynie (dies ad quem).Lehota\nmá význam napr. v prípade splatnosti (zročnosti) dlhu (§ 563 OZ), zániku práva uplynutím lehoty\nobmedzujúcej jeho trvanie (§ 578), premlčania (§ 100 a nasl. OZ) a vydržania (§ 134 QZ). V tomto\npevne stanovenom časovom úseku je treba niečo vykonať (resp. nekonať), aby boli spôsobené určité\nprávne následky alebo aby nenastali niektoré právne následky. Ak lehota uplynie, právo sa buď premlčí,\nalebo zanikne. Žalovanému nie je zrejmé, aká konkrétna lehota má poškodenému plynúť odo dňa\nnasledujúceho po dni doručenia krycieho listu autoservisu a z čoho túto lehotu žalobca odvodzuje,\nresp. kde je táto lehota zakotvená. Žalovanému nie je zrejmé, aký je posledný deň trvania tejto lehoty.\nPoukazuje aj na to, že dátum dodania tovaru alebo služby je na faktúre č. XXXXXXXXX autoservisu\nuvedený úplne jasne ku dňu 16.11.2023. Vo faktúre nie je uvedená žiadna lehota na prevzatie vozidla\na deň dodania služby (resp. deň doručenia krycieho listu) nepredstavuje právne významnú skutočnosť,\nod ktorej možno počítať ešte nejakú ďalšiu lehotu na prevzatie vozidla. Dátum dodania služby, resp.\ndeň ukončenia opravy je ohraničený uvedeným dňom, t.j. dňom 16.11.2023. Žalobca nepreukázal, že\nby medzi jeho právnym predchodcom a servisom existovalo nejaké osobitné dojednanie, ktorým by\nsi dohodli nejakú lehotu na vyzdvihnutie vozidla. Takáto dohoda by však aj tak bola bez významu v\nsúvislosti s účelnosťou nájmu náhradného vozidla. Nájom za dni po ukončení opravy a doručení krycieho\nlistu zo strany žalovaného rozhodne nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou tak, ako k tomu\ndospel súd vo svojom rozhodnutí. V konaní žiadnym spôsobom nebola preukázaná účelnosť nájmu\nnáhradného vozidla za tieto dni. Súd dospel v tomto ohľade k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n13. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a\nvo veci sám rozhodol, tak, že žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému\nnárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania; alternatívne, aby napadnutý rozsudok\nzrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.\n14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní vytýka\nsúdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistený skutkový stav s poukazom na\nžalovaným vznesenú námietku neprimeranej dĺžky opravy vozidla poškodeného uvedenú aj v Oznámení\no poistnom plnení zo dňa 22.12.2023 a preukazovanú Odborným vyjadrením vypracovaným L.. H.\nM.. Žalovaný osobitne namieta neúčelnosť nájmu náhradného vozidla od 17.11.2023 do 20.11.2023,\nnakoľko vozidlo poškodeného bolo opravené ku dňu 16.11.2023 a v rovnaký deň žalovaný doručil\n\nautoservisu aj krycí list, pričom dňa 17.11.2023 bol štátny sviatok a po ňom v dňoch 17.11.-19.11.2023\nnasledoval víkend.\nOdvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodné. V prvom rade dáva do pozornosti ust. §\n797 ods. 4 Občianskeho zákonníka o nemožnosti dodatočnej zmeny dôvodu krátenia poistného plnenia\nuvedeného v oznámení o poistnom plnení. Žalovaný až v konaní pred súdom prvej inštancie (konkrétne\nvo vyjadrení zo dňa 26.05.2025) uvádzal, že nájom náhradného vozidla po 16.11.2023 nebol dôvodný,\nnakoľko šlo o užívanie náhradného vozidla po vykonaní opravy poškodeného vozidla ku dňu 16.11.2023.\nArgumentáciu ohľadom nemožnosti vykonávania podnikateľských aktivít poškodeným počas štátneho\nsviatku a víkendu prvýkrát žalovaný uplatnil až v podanom odvolaní. Vzhľadom na dikciu ust. § 797 ods. 4\nObčianskeho zákonníka súd nemôže prihliadať na iné dôvody krátenia poistného plnenia, než ktoré boli\nuvedené v oznámení o poistnom plnení, a teda nemôže prihliadať ani na procesnú obranu žalovaného\nv súdnom konaní založenú na argumentácii, ktorá nevyplýva z oznámenia o poistnom plnení. Pokiaľ\nžalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia podľa oznámenia o poistnom\nplnení, potom nemôže byť v konaní úspešný.\nV predmetnej veci žalovaný neobhájil dôvodnosť krátenia poistného plnenia pre neprimeranú dĺžku\nopravy vozidla poškodeného. Súd prvej inštancie správne ustálil, že pre určenie účelnosti a primeranosti\ndoby trvania prenájmu náhradného motorového vozidla nie je rozhodujúce obdobie, kedy bolo motorové\nvozidlo poškodeného fakticky opravované, teda boli na ňom vykonávané servisné práce v autoservise,\nale rozhodujúce je obdobie, počas ktorého v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou poškodený\nnemohol svoje motorové vozidlo (hoci už aj opravené) užívať. Žalobca podotýka, že žalovaný krátil\npoistné plnenie o 7 dní trvania nájmu náhradného vozidla, tzn. poskytol poistné plnenie za nájom\nnáhradného vozidla od 30.10.2023 do 13.11.2023, t.j. do času, kedy vozidlo poškodeného reálne\nani nebolo opravené. Žalobca v tejto súvislosti považuje za zásadné uviesť, že v intenciách nižšie\nrozoberaného nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56, obrana\nžalovaného založená na tvrdeniach, či dôkazoch, o neprimeranej dĺžke opravy, resp. prestojoch\nautoservisu, nie je spôsobilá k vyvráteniu žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov za nájom\nnáhradného vozidla počas celej doby zotrvania poškodeného vozidla v autoservise za účelom vykonania\njeho opravy v dôsledku dopravnej nehody zavinenej poistencom žalovaného.\nČo sa týka záverov Krajského súdu v Trenčíne citovaných žalovaným z jeho uznesenia zo dňa\n20.11.2024, sp. zn. 11Co/38/2024-135, je nutné uviesť, že šlo o zrušujúce uznesenie, pričom v\npredmetnom spore bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa\n21.03.2025, sp. zn. 14C/60/2023-161 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa\n26.06.2025, sp. zn. 11Co/21/2025-191, ktorými bol žalobcovi priznaný uplatnený nárok v celom rozsahu,\na to s odôvodnením, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy a z dôvodov, ktoré nezavinil,\nnemohol svoje vozidlo ani užívať. Vlastnícke právo poškodeného k motorovému vozidlu bolo bez jeho\nzavinenia a v priamej príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej obmedzené, keď v dôsledku ním\nnezavinenej dopravnej nehody nemohol užívať vlastné motorové vozidlo od 05.12.2022, kedy vozidlo\nodovzdal do autoservisu, do 10.01.2023, kedy bol ukončený nájom náhradného vozidla, t.j. počas\ncelej doby trvania opravy. V predmetnom spore sa Krajský súd v Trenčíne pre nesprávnosť jedného z\nvýrokov Okresného súdu Prievidza meritórne vysporiadal aj s otázkou dôvodnosti nájmu náhradného\nvozidla počas sviatkov, pričom poukázal na to, že samotná skutočnosť, že poškodené vozidlo bolo\nslužobným vozidlom poškodeného ako podnikateľského subjektu, bez ďalšieho neodôvodňuje záver, že\npodnikateľ v dňoch pracovného pokoja nevykonáva žiadnu činnosť v rámci podnikania, na ktorú vozidlo\nnepotrebuje. Do úvahy prichádza aj tá možnosť, že poškodený subjekt nemusí nevyhnutne vozidlo počas\nsviatkov použiť, avšak pre nepredvídateľné okolnosti ho potrebuje mať minimálne k dispozícii.\nSúd prvej inštancie sa s prostriedkami procesnej obrany uplatnenými žalovaným v konaní vysporiadal\nsprávne a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných sporoch.\nŽalovaným produkovaná odvolacia argumentácia je v rozpore s Ústavným súdom Slovenskej republiky\ndefinovaným účelom náhradného vozidla, a to eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej\nnehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať\nsvoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený bol vylúčený z možnosti užívania jeho opravovaného vozidla\npo celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, ktoré sa dostalo do jeho dispozičnej sféry\naž po vystavení tzv. krycieho listu žalovaným. Dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v autoservise,\npoškodený nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Žalobca poukazuje na aktuálny záver Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56, ktorý\nsa týkal nepriznania náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla nad rámec nevyhnutnej doby\nopravy ustálenej odborným vyjadrením predloženým žalovaným, a to rozsudkom Krajského súdu v\nŽiline zo dňa 15.01.2025, sp. zn. 7Co/143/2024. Ústavný súd SR v ňom konštatoval, že skutočnosť\n\nobjektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo má pre stanovenie relevantnej doby z\nhľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade\nuvedeného Ústavný súd SR ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia\nžalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne\npretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.\nKrajský súd podľa názoru Ústavného súdu SR pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom\nnáhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla,\na to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu,\nktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Uvedené odôvodnenie krajského\nsúdu tak bolo v protirečení s Ústavným súdom SR konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného\núčelu náhradného motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla a v\nneposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla.\nVzhľadom na vyššie uvedené sa žalovaný domáha rozhodnutia odvolacieho súdu s použitím\nargumentácie, ktorá je ústavne neudržateľná, nakoľko nie je prípustné, aby bola zo strany poisťovne,\nbyť aj na podklade odborného posúdenia, ex post krátená doba, po ktorú vozidlo poškodeného zotrvalo\nv autoservise za účelom jeho opravy, nakoľko túto ani v posudzovanej veci nebolo možné zo strany\npoškodeného nijakým spôsobom ovplyvniť, pričom až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostalo\ndo dispozície poškodeného pretrvávala potreba užívania náhradného vozidla z dôvodov uvedených\nv čestnom prehlásení poškodeného. Obrana žalovaného, že nájom trval aj počas sviatku, či víkendu\na poškodený bol podnikateľským subjektom, je s poukazom na bod 4. tohto vyjadrenia rovnako\nirelevantná. V zmysle argumentácie žalovaného by musel byť nájom náhradného vozidla nedôvodný\npočas všetkých dní pracovného pokoja v rámci celej doby trvania nájmu, čo by viedlo k povinnosti\npoškodeného znášať náklady na nájom náhradného vozidla za tieto dni, takýto postup je však v priamom\nrozpore s účelom náhradného vozidla\na povinného zmluvného poistenia pri prevádzke\nmotorových vozidiel.\nŽalobca má za to, že nájom náhradného vozidla po celú dobu zotrvania opravovaného vozidla\npoškodeného v autoservise bol dôvodný, poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať,\nčo nevyhnutne a účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla, preto sa v plnom rozsahu stotožňuje so\nzávermi súdu prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že pre poskytnutie náhrady nákladov vynaložených na\nnájom náhradného vozidla je potrebné zohľadňovať celkovú dobu, počas ktorej bol poškodený vylúčený\nz užívania motorového vozidla z dôvodu jeho opravy. Súd prvej inštancie preto správne považoval za\núčelnú celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla v trvaní 22 dní, teda odo dňa 30.10.2023, kedy\nbolo vozidlo poškodeného odovzdané autoservisu, až do dňa 20.11.2023, kedy si poškodený objektívne\nmohol svoje vozidlo prevziať z autoservisu na ďalšie užívanie.\nZároveň nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu\nnáhradného vozidla definovaného Ústavným súdom SR. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v\nautoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá\nžiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne.\nUžívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným\npartnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou\nmotorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa.\nPostup autoservisu, ktorý je partnerom žalovaného, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a\njeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu\nzotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to\nv dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností\npoistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie\nkrycieho listu, je povinnosťou poisťovne.\nV prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise\nbola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania\nnáhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného\na jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu.\nV dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové\nvozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v\noprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo\na žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za\nobdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody.\nŽalovaný v konaní nepreukázal, že poškodený mohol reálne užívať v ním namietanej dobe jeho\npoškodené motorové vozidlo. Zaťaženie poisťovne dôkazným bremenom o predmetných skutočnostiach\n\nvyplýva z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 17.07.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025, v ktorom uviedol, že\npri posúdení otázky rozsahu náhrady škody spôsobenej nemožnosťou užívania poškodeného vozidla\ndochádza k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám,\nna strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať\npoškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch.\nPre úplnosť vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa neúčelnosti nájmu po 16.11.2023, aj keď\nby na ne v zmysle bodu 2. tohto vyjadrenia nemalo byť prihliadané, uvádza, že žalovaný v konaní\nnepreukázal, že poškodený bol už dňa 16.11.2023 autoservisom vyzvaný na prevzatie opraveného\nmotorového vozidla, pričom z potvrdenia autoservisu zo dňa 20.11.2023 vyplýva, že doručenie krycieho\nlistu evidoval až ku dňu 17.11.2023 (jeho vloženie do systému ku dňu 16.11.2023 o 13:26 nemusel\nregistrovať), preto s najväčšou pravdepodobnosťou poškodeného o prevzatie opraveného vozidla žiadal\naž najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 20.11.2023. Žalobca skutočnosť ohľadom toho, kedy sa\npoškodený dozvedel o možnosti prevzatia svojho opraveného vozidla neprodukoval skutkové tvrdenia,\nargumentoval však, že ak by sa aj poškodený o tejto možnosti dozvedel hneď, keď bol autoservisu\ndoručený krycí list, t.j. dňa 16.11.2023 o 13:26, nebolo objektívne možné, aby si v autoservise svoje\nopravené vozidlo ešte v tento deň vyzdvihol. Uvedenú argumentáciu považoval za relevantnú aj súd\nprvej inštancie v zmysle bodu 27. odôvodnenia rozsudku.\nNájom náhradného vozidla až do nasledujúceho pracovného dňa po doručení krycieho listu (vrátane\nvíkendu) za dôvodný považoval aj Krajský súd v Žiline v zmysle rozsudku zo dňa 15.04.2025, sp.\nzn. 9Co/8/2025, v ktorom uviedol, že nie je objektívne možné ani spravodlivé pričítať poškodenému\nna ťarchu skoršie vystavenie, resp. uhradenie faktúry, o ktorej poškodený ani len nemal vedomosť.\nObdobne sa s prevzatím opraveného vozidla až nasledujúci pracovný deň vysporiadal Krajský súd v\nŽiline v rozsudku zo dňa 25.03.2025, sp. zn. 9Co/7/2025, v ktorom konštatoval správnosť záveru súdu\nprvej inštancie, že od poškodeného nemožno spravodlivo žiadať, aby mal svoje osobné a pracovné\npovinnosti zosúladené tak, aby si vozidlo prevzal ihneď, ako mu je táto skutočnosť oznámená servisom,\nt.j. v danom prípade v deň vykonania opravy. Poškodený nájom bezdôvodne nepredlžoval. Nájom\nnáhradného vozidla trval len nevyhnutný čas a náklady na nájomné boli nevyhnutnými a účelne\nvynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou na motorovom vozidle.\n15. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje rozsudok pre jeho vecnú správnosť v celom rozsahu\nv zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a žalobcovi priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\n16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n17. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie\nvykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj\nnáležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania\nvyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd\nprvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli\npre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán,\nvyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery\nriadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko\nv hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť; naopak súd\nprvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie\nje presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie\nna základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj\nspravodlivé.\n18. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného, považuje za potrebné doplniť\nešte nasledovné.\n\n19. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky\npoškodeného) sa žalobou domáhal od žalovanej ako poisťovne zaplatenia žalovaného sumy vo výške\n326,69 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1\nzákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka (z celkovej škody 1.074,24 eur bez DPH\nz; ako rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa\n21.07.2023 došlo v W. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle,\nktorého držiteľom bol poškodený F. B.-RG-parket, L.: XXXXXXXX, so sídlom U. cesta XXXX/XX, XXXXX\nR., v dôsledku čoho nebolo možné poškodené motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (22 dní) a\npočas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla poškodený na základe Zmluvy\no nájme vozidla užíval náhradné motorové vozidlo žalobcu za nájomné, pričom k zániku záväzku\npoškodeného došlo započítaním pohľadávok dohodou v Zmluve o postúpení pohľadávky (pohľadávky\npoškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny\nnájmu náhradného motorového vozidla poškodeným). Vynaložené náklady na prenájom náhradného\nmotorového vozidla poškodeným ako náhradu škody žalovaný čiastočne neuznal a neposkytol v tejto\nčasti poistné plnenie.\n20. Nakoľko žalovaný namietal, že po vykonaní opravy vozidla už nebol žiaden dôvod na vypožičanie\nnáhradného vozidla a náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po tomto dní, najneskôr\nvšak po dni doručenia krycieho listu, nemožno považovať za účelné a nutné, vynaložené v príčinnej\nsúvislosti so vznikom škody, bolo v prejednávanej veci zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému\n(právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla do\nvykonania opravy poškodeného vozidla, ktorá bola spôsobená klientom žalovanej, alebo až do doby, po\nktorú poškodený nemohol predmetné vozidlo užívať.\n21. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí\nporušením právnej povinnosti.\nPodľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo\n(ušlý zisk).\nPodľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\nPodľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody a) na\nzdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou\nveci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa\npísmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)\nalebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté\npoistné plnenie, d) ušlého zisku.\nPodľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať\nprešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch\nmesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na\nzistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného\nplnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody\npreukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť\nalebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým\nuplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah\npovinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa\npovažuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta\nvrátila ako nedoručené.\nPodľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní\npo skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z\ntohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\nPodľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je\npovinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.\n\nPodľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n22. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému\nuhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,\nodcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru\nvšeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený\nmusí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku\npoškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.\nSkutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,\naby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho,\nže navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné\nza prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová\nudalosť (poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za\nskutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených\nso vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné poškodené\nmotorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej udalosti) a v konečnom dôsledku z titulu\ndopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné poškodené\nmotorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a bol povinný uhradiť cenu za jeho\nnájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla. Právny nástupca poškodeného si na\nzáklade platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní uplatňoval žalovanou (poisťovňou) nevyplatenú\nsumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli a\nktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo.\nStav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovanej.\n23. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov pre\npoškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom\nmotorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3\nzákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia\nzodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj\nvo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu\nbola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút\npovinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nmá slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku\nna náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné vnímať aj samotné\nzabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia\njeho motorového vozidla nemôže poškodený toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.\nÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že, cit.: „...Účelom náhradného motorového\nvozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života\npoškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto\nprípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,\nktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“. V kontexte uvedeného je potom\nv prejednávanej veci nevyhnutné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi\nžalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla\ndo ukončenia vykonania opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá bola spôsobená škodcom\n(poisteným) alebo do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať.\n24. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia\npoistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná\nudalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia\nvýšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.\n25. Je bežnou obvyklou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení\nceny opravy alebo v prípade platného PZP po vydaní krycieho listu poisťovňou škodcu, preukazujúceho\n„prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou\nžalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte\nnesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná\n\npodmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych\nvzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by\nnaivné domnievať sa, že poškodený ako spotrebiteľ by si bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej\nobchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny\nopravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR vyhľadal autoservis, ktorý\nsi takéto bežnej obchodnej praxi zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje.\nV tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti\n(§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda\nnenavyšovala).\n26. V prejednávanej veci nebolo ani preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi\nspôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v\nobdobí od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať\númyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného alebo tretieho subjektu (napr. servisu). Iná by\nbola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (teda by došlo k\nporušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa tak, aby škoda nevznikla/škoda\nsa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny opravy, resp. doručení krycieho\nlistu (neoprávnené konanie servisu), atď.\n27. Odvolací súd opakovane v danej súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS\n602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady\nza nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane\ndo dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej\nveci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby\nnevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia\nposudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín\nopravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového\nvozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený\npreukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu\nnájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.\n28. Obdobné závery sú obsiahnuté aj v rozhodnutí ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 291/2025, cit.:\n„Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do\nmomentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia\npodľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať\nza relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s\ntým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na\nposúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť\ndoručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných\nprostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou\nudalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj\nÚstavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022\na III. ÚS 476/2024).\n29. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu\nje preto potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje\nmotorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že motorové\nvozidlo poškodeného bolo v servise od 30.10.2023 do 20.11.2023, kedy po doručení krycieho listu\nbolo servisom poškodenému vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť\nmedzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu\nmožno považovať za dobu, po ktorú boli náklady za nájom náhradného vozidla vynaložené účelne.\n30. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces\nodškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho predpokladá zákon č.\n381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu\nsvojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní\npríslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve\nto, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako\n\nobjednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek\ntomu, že žalovaný sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje\ndo realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi\npoškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na\nbáze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V\ntejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),\nktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej\nudalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv\na povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon\nč. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)\nzmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s\nurčitým obsahom.\n31. Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym\nvyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou\nskutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú\ngaranciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom\ndôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné\nužívanie náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa\nškodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp.\npartnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu\nnáhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať\ntaké podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní\nopravy. Servis je (vo všeobecnosti) oprávnený, či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, zadržať\nmotorové vozidlo do vykonania úhrady opravy.\n32. Rovnako považoval odvolací súd vo vzťahu k nároku poškodeného za nedôvodné námietky\nžalovaného týkajúce sa dĺžky trvania opravy v autoservise s odkazom na závery vyplývajúce z\npredloženého odborného vyjadrenia znalca. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej\ninštancie, že prenájom náhradného vozidla trvajúci 22 dní zodpovedá dobe, pokým sa poškodené\nmotorové vozidlo nachádzalo v servise. Poškodený totiž nemal žiadnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy\njeho poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nebyť škodovej udalosti,\nuplatnené nároky by poškodenému nikdy neboli vznikli, pričom poškodený nemôže ovplyvniť, ako dlho\nbude motorové vozidlo v autoservise. Prípadná nečinnosť autoservisu v danom období nemôže byť\nvyhodnotená na ťarchu žalobcu, ktorý nijakým spôsobom nemá možnosť ovplyvňovať priebeh a časové\ntrvanie opravárenských prác. Náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla za\nuvedenú dobu nevyplývajú z účelového či nepoctivého navyšovania nákladov poškodeným, ako sa\nto snaží preukazovať žalovaný (por. napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 2043/17). Odvolací súd\npovažuje za neprijateľné, aby poškodený po prijatí jeho poškodeného motorového vozidla do autoservisu\nzisťoval čas, kedy autoservis pristúpi k vykonávaniu opravy a v závislosti od toho poškodené motorové\nvozidlo dočasne preberal späť do svojej dispozície.\n33. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa neúčelnosti nájmu po dátume 16.11.2023,\nodvolací súd túto považuje, aj s odkazom na vyššie citované rozhodnutia Ústavného súdu SR,\nza nedôvodnú a zároveň sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že to, aké časové\nobdobie nájmu vozidla je potrené považovať za primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu.\nV tejto súvislosti je naviac potrebné uviesť, že žalovaný v konaní nepreukázal, že poškodený bol už\ndňa 16.11.2023 autoservisom vyzvaný na prevzatie opraveného motorového vozidla. Z predloženého\npotvrdenia autoservisu zo dňa 20.11.2023 vyplýva, že servis doručenie krycieho listu evidoval až ku\ndňu 17.11.2023 (jeho vloženie do systému ku dňu 16.11.2023 o 13:26 nemuselo byť v daný deň\nzaregistrované). Vychádzajúc z tejto skutočnosti, je preto možné predpokladať, že poškodeného na\nprevzatie opraveného vozidla vyzval až najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 20.11.2023 (deň\n17.11.2023 bol sviatok a za ním nasledovali dva dni víkendu). Avšak aj keby sa poškodený o tejto\nmožnosti dozvedel ihneď, keď bol autoservisu doručený krycí list, t.j. dňa 16.11.2023 o 13:26 hod., nie je\nmožné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby si v autoservise svoje opravené vozidlo ešte v tento\ndeň vyzdvihol. Uvedenú argumentáciu považoval za relevantnú aj súd prvej inštancie. Správne uzavrel,\nže od poškodeného, ktorý navyše vykonáva podnikateľskú činnosť, nemožno spravodlivo požadovať,\naby mal svoje osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby si opravené vozidlo prevzal ihneď, ako\n\nmu je táto skutočnosť oznámená servisom. Poškodený nájom bezdôvodne nepredlžoval, tento trval len\nnevyhnutný čas a náklady na nájomné boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi\nso škodou spôsobenou na motorovom vozidle.\n34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom podľa názoru odvolacieho súdu existencia príčinnej\nsúvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody,\nspočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla za celé žalobcom požadované\nobdobie daná.\n35. Odvolací súd ďalej uvádza, že v súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah\npodstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové\ntvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a\nzároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými\nrozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní ani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup,\nktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanému ako sporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva\nv takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký\nprípad nešlo.\n36. Záverom odvolací súd zdôrazňuje (vychádzajúc aj z judikatúry ÚS SR), že skutočnosť, keď sa strana\nsporu s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no\nzjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na\nspravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu\nsvoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a\ndôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie\n(I.\nÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj\nnepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019,\nIV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019,\n6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018).\n37. Ďalej odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010,\nsp. zn. 5Cdo/218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len\nv tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,\nobsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva\nna spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny\nproces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03)“.\n38. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je\nčinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom\nprvej inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne\nprávne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu škody\nvo výške 326,69 eur podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442\nObčianskeho zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovanej\nako poisťovne, ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla\npoškodenému (ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou\n\nspôsobenou prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej ako poisťovni) tým, že poškodený\nužíval po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové\nvozidlo na základe zmluvy o nájme vozidla uzavretej so žalobcom.\n39. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej\njudikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou.\n40. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého\nvýroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.\n41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto\nmu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100\n%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\n\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "62C/36/2024", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:926e31e3-fbc0-4fe6-82c2-83bd34ec88c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 257, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2"}, {"guid": "ussr:5e321e22-62fd-4f88-810b-1615c5a9830c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2"}, {"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "1c29272c-af9a-4550-a5bd-06923bbcd409:ccde49be-c314-4df4-a353-043e8b2b3f32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8407204448.2", "spisova_znacka": "1Cdo/225/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/225/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8407204448.2"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "d178288b-36c1-49e8-929b-8b0a84586858:560e2c19-6699-4930-a5aa-b39ae1604f81", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8124206380.1", "spisova_znacka": "11Co/21/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/21/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8124206380.1"}, {"guid": "b9beef4e-0c64-434a-b0d2-1b68ccbdd7ba:66651246-e69f-417d-9cb6-de42532fb4ed", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6124285549.1", "spisova_znacka": "9Co/7/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/7/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6124285549.1"}, {"guid": "1f589afe-5a7d-463d-8666-f63e59b1905f:ff9dd9cd-6f3a-4321-99dc-84585b1f3cbb", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:3109233022.6", "spisova_znacka": "9Co/8/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/8/2025 z 20. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:3109233022.6"}, {"guid": "35f9cfc1-b0bc-4fe2-a10d-1d07c4cd8926:de45ea1a-cbef-4bc9-810b-21d50833bb9a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6123448875.1", "spisova_znacka": "7Co/143/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/143/2024 z 15. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6123448875.1"}, {"guid": "ddafa9ac-4df9-4bbb-912b-5a882eab7df9:880d7491-d513-4892-93d7-ea8366197d21", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/38/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/38/2024 z 30. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ddafa9ac-4df9-4bbb-912b-5a882eab7df9:880d7491-d513-4892-93d7-ea8366197d21"}, {"guid": "0b53cc2a-5344-4133-8d3f-16adbb2b59f6:77a8c272-5601-4d40-87a2-1a7e5e926dfc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8717206228.1", "spisova_znacka": "8Co/131/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/131/2019 z 8. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-12-08", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8717206228.1"}], "citovane_v": []}