Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/128/2025 z 30. 6. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2026, sp. zn. 5Co/128/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124243233.1
Krajský súd Bratislava | 5Co/128/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:6124243233.1 | 2026-06-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa565744-75f0-4c8a-b7b6-f4c2e82b7adf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124243233.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
5Co/128/2025
6124243233
30. 06. 2026
JUDr. Juraj Považan
ECLI:SK:KSBA:2026:6124243233.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so
sídlom Tolstého 20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Tolstého 20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
606,84 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.
35C/31/2024-118 zo dňa 4. júla 2025, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 606,84 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 606,84 € od 16.2.2024 do
zaplatenia. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 a 4, § 4 ods. 2 písm. c), § 11 ods. 6, §
11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods.
1 a 2, § 517 ods. 2, § 580 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že dňa 15.12.2023 nastala škodová udalosť, v dôsledku ktorej bolo poškodené motorové
vozidlo zn. Mercedes Benz GLA, I.: G., ktorého vlastníkom bola poškodená V. A., D.. XX.X.XXXX (ďalej
len „poškodená“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Seat Mii, EČV: G., ktoré bolo
povinne zmluvne poistené u žalovaného. Poškodená si nechala motorové vozidlo opraviť v autoservise
MOTOR-CAR Košice s.r.o. a na dobu opravy si u žalobcu prenajala zmluvou o nájme č. 34/2024 zo
dňa 9.1.2024 náhradné motorové vozidlo zn. VW Tiguan, EČV: V.. Nájom náhradného vozidla trval od
9.1.2024 do 17.1.2024, čo zodpovedalo dobe, počas ktorej sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v
autoservise. Listom zo dňa 16.1.2024 žalovaný oznámil poškodenej ukončenie šetrenia poistnej udalosti
a priznal jej poistné plnenie za opravu poškodeného vozidla v zmysle vystavenej faktúry autoservisom.
Krycí list na vyfakturovanú sumu doručil dňa 16.1.2024 autoservisu, ktorý dňa 17.1.2024 odovzdal
opravené vozidlo poškodenej. Ten istý deň po ukončení doby nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenej faktúru č. 512024, splatnú dňa 1.2.2024, na sumu 1 040,04 € s DPH za 9 dní, t. j. dobu
užívania náhradného vozidla, a to za denný nájom vo výške 110 €/deň a poplatok za pristavenie a
odobratie vozidla vo výške 50,- €. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.1.2024 poškodená

postúpila na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 1 040,04 € za odplatu v rovnakej
výške. Postúpenie pohľadávky žalovanému v rovnaký deň aj oznámila. Listom zo dňa 17.1.2024 si
žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 1 040,04 € s DPH.
Oznámením o poistnom plnení zo dňa 31.1.2024 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej
udalosti, pričom žalobcovi priznal dobu zapožičania náhradného vozidla v rozsahu 4 dni a za primeranú
výšku denného prenájmu náhradného vozidla určil sumu 100,80 €. Poplatok za pristavenie vozidla
priznal len vo výške 30,- €. Z uplatnenej faktúry teda odpočítal sumu 586,94 € ako neprimerané náklady
na náhradné vozidlo - dĺžka a cena prenájmu; sumu 20,- € ako neprimerané náklady za náhradné vozidlo
- cena za pristavenie vozidla. Celkovo žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 433,20 €. Z čestného
vyhlásenia poškodenej zo dňa 17.1.2024 súd prvej inštancie zistil, že poškodená vyhlásila, že po dobu
opravy svojho vozidla, nemala k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.
3. Súd prvej inštancie sa prioritne vo svojom odôvodnení pristavil pri aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu. Tú mal za preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.1.2024 uzavretou medzi
poškodenou ako postupkyňou a žalobcom ako postupníkom. Predmetom tejto zmluvy bola pohľadávka
voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vzniknutých
v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Postúpenie pohľadávky bolo riadne oznámené
žalovanému dňa 17.1.2024, čo založilo aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Za nespornú považoval zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v nákladoch na
nájom náhradného motorového vozidla. Námietku žalovaného o neplatnosti Zmluvy o nájme z dôvodu,
že pri jej uzatváraní nebola známa ani určiteľná doba nájmu, vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v
konaní neuviedol, že by Zmluvu o nájme dodatočne vyhotovoval, respektíve po skončení nájomného
vzťahu a vykonaní opravy by ju dopisoval. Medzi stranami nebola sporná ani samotná nutnosť prenájmu
náhradného motorového vozidla poškodenou. Náhradné vozidlo je formou kompenzácie za škodu
spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného a nevyhnutnosť prenájmu musí byť vnímaná v kontexte
zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii, kedy na jeho motorovom vozidle bola
spôsobená škoda a svoje vozidlo preto nemôže používať.
4. Spornou medzi stranami bola otázka dôvodnosti dĺžky nájmu náhradného vozidla poškodenou.
Žalovaný namietal, že nájom náhradného vozidla trval neprimerane dlho (9 dní), pričom za dôvodnú
považoval dĺžku nájmu len 4 dni (od 9.1.2024 do 12.1.2024). Na preukázanie svojich tvrdení predložil
odborné vyjadrenie Ing. Evy Zachardovej č. XX/XXXX, podľa ktorého bola primeraná dĺžka opravy
poškodeného vozidla 5 pracovných dní. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou nestotožnil.
Predložené odborné vyjadrenie z roku 2025 nemohlo preukázať neprimeranú dĺžku opravy vozidla z
roku 2024, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný za opravu riadne vyplatil poistné plnenie v
zmysle faktúry zo dňa 16.1.2024. Súd prvej inštancie poukázal na bežnú obchodnú prax, podľa ktorej
autoservis vydá poškodenému opravené motorové vozidlo až po zaplatení ceny opravy, respektíve po
vystavení krycieho listu poisťovňou škodcu. Pokiaľ faktúra servisu za opravu nie je uhradená, poškodený
nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou trvá. Ak žalovaný určil
poškodenému autorizovaný zmluvný servis, preberá tento servis zodpovednosť za vykonanie opravy
a žalovaný bol povinný mu plniť. Poškodený nemá žiaden dosah na priebeh opravy vozidla a iné
úkony vykonávané servisom. Z uvedeného dôvodu neexistuje dôvod na prenášanie zodpovednosti za
trvanie opravy na poškodeného. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému závisí od konania
poisťovne (vydania krycieho listu). Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný pri
oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 16.1.2024 nemal k dĺžke opravy žiadne námietky
a vyfakturovanú sumu za opravu vozidla v plnej výške uhradil. Žiadna právna norma neurčuje dĺžku
času, v ktorom má byť oprava vykonaná. Dĺžka opravy závisí od množstva subjektívnych a objektívnych
faktorov na strane autoservisu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 16.1.2024 a v poobedňajších hodinách toho istého dňa vystavil autoservisu krycí
list. Je prirodzené, že s ohľadom na poobedňajší čas doručenia krycieho listu poškodená nemusela
mať bezprostredne objektívnu možnosť dostaviť sa do servisu a prevziať si opravené motorové vozidlo.
Prvým objektívnym dňom prevzatia bol preto nasledujúci deň, 17.1.2024, čo poškodená potvrdila aj
v čestnom prehlásení. Pre posúdenie účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená používať svoje vlastné
motorové vozidlo a po dobu jeho opravy si musela zapožičať náhradné vozidlo. Za účelnú dobu nájmu
náhradného vozidla súd prvej inštancie preto určil obdobie od prijatia vozidla do opravy až po jeho reálne
vydanie poškodenej, t. j. od 9.1.2024 do 17.1.2024. Súd prvej inštancie pri tomto závere vychádzal aj

z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/6/2025 zo dňa 28.1.2025; sp. zn. 7Co/105/2024
zo dňa 16.12.2024; sp. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023; sp. zn. 3Cob/77/2023 zo dňa 30.4.2025.
5. K spornej otázke výšky denného nájomného, ktorú žalovaný krátil na sumu 100,80 € z vyfakturovanej
sumy 110,- €, súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu. Z predložených
prehľadov cien denného nájmu porovnateľných vozidiel zistil, že suma účtovaná a dohodnutá ako
denný nájom za náhradné vozidlo neprekračuje obvyklú cenu u autoservisov v danom mieste a čase.
Námietku žalovaného preto vyhodnotil ako nedôvodnú. Čo sa týka krátenia poplatku za pristavenie a
prevzatie vozidla o 20,- €, súd prvej inštancie ho vyhodnotil ako nedôvodné. Dojednanie uvedeného
poplatku vo výške 50,- € bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme č. 34/2024. Ide o náklady, ktoré
vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a sú súčasťou skutočnej škody. Krátenie
plnenia za tento poplatok žalovaný navyše nijako neodôvodnil, ani nevysvetlil. Vzhľadom na vyššie
uvedené, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 606,84 €, čo predstavovalo rozdiel
medzi vyfakturovanými účelne vynaloženými nákladmi na prenájom náhradného vozidla a žalovaným
poskytnutým poistným plnením za náhradné vozidlo. Za správne uplatnený mal súd prvej inštancie aj
úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením 15 dní po ukončení šetrenia poistnej
udalosti. Keďže žalovaný ukončil šetrenie dňa 31.1.2024, bol povinný poskytnúť plnenie najneskôr
15.2.2024. Nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Vzhľadom na uvedené uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 606,84 € od 16.2.2024
do zaplatenia.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP podľa
pomeru úspechu tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.
5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
ho odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že
považuje záver súdu o primeranosti doby nájmu 8 dní (pozn. odvolacieho súdu: správne malo byť 9
dní) za arbitrárny a nepreskúmateľný. V napadnutom rozsudku chýbalo zdôvodnenie opodstatnenosti
dĺžky nájmu v priznanom rozsahu, ako aj uvedenie dôkazov, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal.
Žalovaný určil primeranú dĺžku nájmu (4 dni) podľa kalkulácie na opravu vozidla. V konaní spochybnil
tvrdenia žalobcu predloženým odborným vyjadrením, v ktorom bola za primeranú dobu opravy určená
doba 5 dní. S uvedeným sa však súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Žalovaný odmietol, že si
mal dať odborné vyjadrenie vypracovať už počas likvidácie poistnej udalosti. V likvidačnom konaní
týkajúcom sa opravy vozidla skúmal dôvodnosť nákladov vynaložených na samotnú opravu, pokiaľ
servis riadne zdokladoval čas samotnej opravy, nemal čo namietať. Dĺžku opravy a náklady vynaložené
na nájom vozidla skúmal až v likvidačnom konaní týkajúcom sa nájmu náhradného vozidla. V tomto
konaní priznal poškodenému primeranú dĺžku nájmu v zmysle kalkulačného programu. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11Co/38/2024 zo dňa 20.11.2024, v ktorom odvolací
súd v identickom prípade zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného vysporiadania
sa s odborným vyjadrením znalca, ktoré spochybnilo nárok žalobcu. Poukázal aj na postoj Národnej
banky Slovenska (NBS), podľa ktorého poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo
dňa poškodenia, respektíve zničenia jeho motorového vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa
o totálnej škode, resp. do ukončenia opravy. Žalovaný ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa nijako
nevysporiadal s jeho viacerými námietkami, napríklad s námietkou o parciálnej škode na vozidle. V
konaní predložil fotografie poškodeného vozidla, ktoré mali preukázať jeho plnú prevádzkyschopnosť.
Prácnosť jeho opravy bola určená na 4,3 hodiny, t. j. jeden deň. Keďže vozidlo bolo plne pojazdné, nič
nebránilo poškodenej, aby ho do servisu odovzdala bezprostredne pred začatím opravy. V rozpore so
skutkovým stavom považoval aj záver súdu prvej inštancie, že do zmluvy o nájme nebola dopisovaná
dĺžka nájmu ku dňu skončenia opravy. Sám žalobca mal vo svojom podaní uviesť, že doba nájmu
sa vpisuje až po skončení nájmu náhradného vozidla. Žalovaný nesúhlasil ani s odvolaním sa na
bežnú obchodnú prax servisov pri odovzdávaní opravených vozidiel. Zadržanie opraveného vozidla
až do doručenia krycieho listu považoval v rozpore so zákonom. Argumentáciu súdu prvej inštancie
rozoberajúcu nemožnosť nútenia poškodenej hradiť opravu z vlastných zdrojov označil za nesúvisiacu
s vecou, keďže uvedené ani netvrdil. Neodpovedanie na námietky sporových strán v rozsudku z
neho urobilo arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno ani čo do otázky nevyhnutnosti dĺžky trvania opravy, ani čo do otázky neprevzatia
si vozidla v deň doručenia krycieho listu. Krycí list bol servisu doručený v skorších dopoludňajších
hodinách. Poškodená bývala v blízkosti servisu a žalobca nepredložil žiaden dôkaz o objektívnej príčine,
ktorá by jej bránila prevziať motorové vozidlo v deň vykonania opravy. Čo sa týka sadzby denného
nájmu, tej sa súd prvej inštancie nevenoval dostatočne, jeho rozhodnutie vychádzalo zo svojvôle, z
nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu, riadne nevykonaného dokazovania. Žalovaný v konaní
predložil viaceré cenníky autopožičovní na preukázanie primeranej sadzby denného nájmu, ktoré súd
prvej inštancie nezobral v úvahu. Podľa názoru súdu prvej inštancie má poškodený nárok na akúkoľvek
sumu za nájom vozidla, a to bez ohľadu na jeho nevyhnutnosť, účelnosť a primeranosť sadzby denného
nájmu. Nezodpovedaním otázky, z akých skutočností súd prvej inštancie vychádzal pri vyhodnotení
dennej sadzby ako primeranej, došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý súdny proces.
Je síce pravdou, že poškodený nemá zákonnú povinnosť hľadať najlacnejšiu autopožičovňu, avšak
má povinnosť zachovávať všeobecnú prevenčnú povinnosť a svojim konaním nenavyšovať vzniknutú
škodu. Zo žalovaným predložených cenníkov vyplynulo, že poškodená si mohla prenajať vozidlo už za
sumu 60,- €, a aj sám žalobca predložil cenník autopožičovne, v ktorom bola uvedená suma 81,- €.
Nemôže byť na ťarchu žalovanému, že žalobca využíva systém povinného zmluvného poistenia a nie je
ochotný znížiť cenu denného nájmu v závislosti od dĺžky zapožičania náhradného vozidla, a to aj napriek
tomu že vystavuje faktúru až po skončení nájmu, kedy mohol zohľadniť celkovú dĺžku trvania. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Cob/138/2019 z 3.12.2019 a rozhodnutie Ústavného
súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2043/17 zo dňa 14.2.2018, ako aj na ďalšie rozhodnutia týkajúce sa práva na
spravodlivý súdny proces. V závere uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne
požiadavky rozhodnutia vymedzené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a zároveň je v rozpore s právom
na súdnu ochranu v zmysle ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval
za vecne správny a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Uviedol, že odvolateľ neuviedol nijaké
relevantné skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie. Podľa jeho názoru odvolateľ v podstate vytýka súdu prvej
inštancie, že sa nestotožnil s ním predpokladaným hodnotením skutkových okolností, procesného
stavu v konaní a právnym názorom vo vzťahu k jeho návrhu na zamietnutie žaloby. Nie je však
možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal
s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. Žalovaným prezentované odvolacie
dôvody možno považovať za neopodstatnené a zavádzajúce, pretože prvoinštančný súd sa podrobne
vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami v tomto konaní. Skutočnosť, že nevyhodnotil dôkazy
podľa predstáv žalovaného, nezakladá automaticky záver o nesprávnosti skutkových tvrdení. Žalobca
so závermi súdu prvej inštancie súhlasil a v celom rozsahu sa pridŕžal svojich doterajších podaní
a argumentácie aj v odvolacom konaní. V prejednávanom spore bola určujúca skutočnosť, že sa
poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené
vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom
jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len
riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. K námietkam žalovaného
prezentovaným v odvolaní k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného
vozidla uviedol, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla
poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do jeho dispozície. Uvedené
zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 16. februára 2023 č.
k. III. ÚS 602/2022-34, ktorý je pre vec smerodajný a nie je potrebné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť
užívania náhradného vozidla nad rámec účelu definovaného v tomto náleze. Ústavný súd vyslovil,
že v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká
momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne definoval, že účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale
aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Nepriznanie
uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhuje žalovaný, by predstavovalo porušenie zásady „neminem
laedere“ - nikoho nepoškodzovať, na zachovaní ktorej žalobca apeloval. Ďalej zdôraznil, že rozhodujúci
je moment vydania opraveného vozidla poškodenému a nie vykonanie opravy vozidla. Tento moment

pritom závisí od konania poisťovne, ktorá deklaruje autoservisu krytie nákladov za vykonanú opravu
prostredníctvom doručeného krycieho listu. V predmetnej veci poškodená užívala náhradné vozidlo
9 dní, t. j. od 9.1.2024 do 17.1.2024, kedy došlo k doručeniu krycieho listu zo strany žalovaného
autoservisu. Žalovaný však poskytol plnenie len za 4 dni trvania nájomného vzťahu. V konaní pritom
nerozporoval dátum a okolnosti doručenia krycieho listu. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že
opravu vykonával autorizovaný servis, ktorý bol zmluvným partnerom poisťovne, a preto jeho postup
nemožno vyčítať a pričítať poškodenému. Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného
dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje
motorové vozidlo užívať; škodová udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodenému je vydané
opravené vozidlo. Čakanie na krycí list spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou,
ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Medzi žalovaným a autoservisom existuje
synalagmatický vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením
ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému. Autorizovaný servis pritom
neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho vozidla, túto zasiela
rovno poisťovni. Poškodeného informuje až, keď má potvrdené krytie nákladov na opravu. Žalovaný
v konaní nepreukázal, že by poškodený mal reálnu a objektívnu možnosť prevziať svoje vozidlo už v
deň doručenia faktúry za opravu. Od poškodeného, ktorý poistnú udalosť sám nezavinil, preto nie je
možné spravodlivo žiadať, aby z vlastných finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené s opravou
poškodeného vozidla. V danom prípade nemožno konštatovať ani porušenie všeobecnej prevenčnej
povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaným uvedené súdne rozhodnutia označil
žalobca za prekonané vzhľadom na právny názor Ústavného súdu SR ako aj aktuálnu rozhodovaciu
prax, napríklad rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/51/2024 zo dňa 31.7.2024, sp. zn.
6Co/77/2023 zo dňa 30.4.2024, sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.3.2024, rozsudky Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023 alebo sp. zn. 14Co/6/2025 zo dňa 28.1.2025.
Osobitne dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 322/2025-31 zo dňa 17. júla 2025,
ktorý vyslovil porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd SR
v ňom posudzoval dôvodnosť trvania nájmu náhradného vozidla do dňa vykonania opravy poškodeného
vozidla alebo do dňa vystavenia krycieho listu, resp. do úhrady poistného plnenia zo strany poisťovne.
Rozhodujúca bola dostatočne preukázaná bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá
spočívala v tom, že servis - zmluvný partner poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na
prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne. V závere žalobca zopakoval, že
tvrdenia a odvolacie dôvody uplatnené žalovaným nemajú nijaké opodstatnenie a rozsudok súdu prvej
inštancie je plne v súlade s vykonaným dokazovaním, právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia
nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou.
7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v zmysle
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie správne zistil skutkový
stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP a vec tiež posúdil správne po právnej stránke a svoj rozhodnutie tiež
riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.
7. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.7.2024 poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
8. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.7.2024 poisťovateľ je povinný
bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;

písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,
alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
9. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.7.2024 poisťovateľ je povinný
poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.
10. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.7.2024 náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
11. Z obsahu spisu vyplýva a v konaní nebolo sporné, že dňa 15.12.2023 došlo k poškodeniu motorového
vozidla O. N. B., I.: G., vlastníkom ktorého bola poškodená V. A., pri škodovej udalosti zapríčinenej
prevádzkou motorového vozidla Seat Mii, I.: G., zodpovednosť z ktorej bola poistená žalovaným. V
súvislosti s poškodením a nevyhnutnou opravou motorového vozidla si poškodená V. A. na základe
zmluvy o nájme č. 34/2024 zo dňa 9.1.2024 prenajala od žalobcu náhradné motorové vozidlo VW
Tiguan, I.: V.. Nájom trval od 9.1.2024 do 17.1.2024, t. j. 9 dní. Za dobu nájmu žalobca fakturoval
poškodenej nájomné vo výške 1 040,04 € s DPH zodpovedajúce nájomnému 110,- € za deň a
zahŕňajúce jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,- €. Poškodená svoju
pohľadávku postúpila zmluvou zo dňa 17.1.2024 na žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 16.1.2024 žalovaný
oznámil poškodenej skončenie šetrenia poistnej udalosti a v rovnaký deň doručil krycí list autoservisu.
Poškodená si opravené motorové vozidlo prezvala dňa 17.1.2024.
12. Medzi stranami bola sporná otázka účelnosti nájmu, a to z hľadiska jeho 9-dňového trvania, ako aj z
hľadiska výšky odplaty za nájom. Žalovaný namietal voči dennému nájomnému 110,- € s DPH, aj voči
poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,- € s DPH.
13. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že je to poisťovateľ, kto nesie dôkazné bremeno v súvislosti
s preukázaním dôvodov (oznámených poškodenému), pre ktoré nebolo poistné plnenie celkom alebo
sčasti poskytnuté. Nie je povinnosťou poškodeného preukazovať, že poisťovateľ stanovil poistné plnenie
nesprávne. Takýto názor by okrem iného v rozpore s účelom právnej úpravy poistného vzťahu viedol
k tomu, že poisťovateľ by vôbec nebol motivovaný riadne vyšetriť poistnú udalosť a poskytnúť poistné
plnenie v korektnej výške, pretože v prípade vzniku sporu by sa efektívne zbavil svojej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva vyšetriť poistnú udalosť a vôbec by neniesol zodpovednosť za výsledky
svojho vyšetrenia, pretože celá ťarcha dokazovania o výške poistného plnenia by ležala na poškodenom.
Je to žalovaný, ktorý je povinný disponovať odborným aparátom na stanovenie výšky poistného plnenie
v súlade s právnymi predpismi a judikatúrou súdov a takéto poistné plnenie aj poskytnúť; nie je to
poškodený. Úlohou súdu je v súlade so zásadou formálnej pravdy posúdiť, či strany dôkazné bremeno,
ktoré ich zaťažovalo, uniesli a vyvodiť z toho procesné dôsledky.
14. Žalovaný za účelnú dobu trvania nájmu považoval 4 dni, nie 9 dní, čo bola nesporne doba jeho
skutočného trvania. V rámci svojej procesnej obrany v prvoinštančnom i odvolacom konaní tvrdil, že pri
stanovení výšky poistného plnenia vychádzal zo svojej internej kalkulácie, ktorú však v rámci svojich
skutkových tvrdení konkrétne neozrejmil. Zdôraznil, že samotná oprava poškodeného motorového
vozidla mala trvať iba 4,6 hodiny, pričom reálne autoservis vyfakturoval trvanie prác len 4,3 hodiny.
Neskôr doplnil dôkaz - odborné vyjadrenie č. XX-XXXX zo dňa 27.4.2025 znalkyne Ing. Evy Zachardovej
(vypracované až v priebehu konania, nie pri šetrení poistnej udalosti), z ktorého vyplynula primeraná
dĺžka trvania opravy 6 pracovných dní, ktorá by sa dala skrátiť simultánnym vykonávaním určitých
úkonov opravovňou na 5 pracovných dní. Vzhľadom na tento samotným žalovaným predložený dôkaz
sa odvolaciemu súdu javí argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní ako nekonzistentná. Súd prvej
inštancie nepovažoval tento dôkaz za dostatočný na spochybnenie účelnosti skutočného trvania opravy.
Odvolací súd má za to, že paradoxne práve v prípade akceptácie záverov predmetného odborného
vyjadrenia sa javí byť nezrozumiteľné, že žalovaný zotrval na tom, že primeraná doba trvania nájmu
bola 4 dni, aj keď ním samým predložený dôkaz potvrdzuje primeranosť doby trvania opravy v rozsahu
5 až 6 pracovných dní, t. j. 7 až 8 kalendárnych dní (poškodené vozidlo bolo prevzaté do servisu v
utorok 9.1.2024). Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že z odborného vyjadrenia vyplýva dĺžka trvania

opravy, nie primeraná dĺžka trvania nájmu, na čo nepriamo poukázal aj súd prvej inštancie. Doba
účelného trvania nájmu nie je daná iba samotným vykonaním opravy, ale aj ďalšími skutočnosťami.
Predĺžiť sa môže napríklad v súvislosti s vykonaním šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného,
ktoré je nevyhnutné skončiť predtým, ako je autoservisu doručený krycí list. Ako správne skonštatoval
aj súd prvej inštancie, je bežnou praxou opravovní, že v prípadoch opráv, za ktoré náklady uhrádza
poisťovňa, vydá opravovňa motorové vozidlo až po doručení krycieho listu zo strany poisťovne (žalobca
túto prax preukázal vyjadreniami autoservisov na č. l. 29 až 30 spisu avšak ide tiež o notorietu). V konaní
nebolo sporné, že po oprave poškodeného motorového vozidla autoservis dňa 16.1.2024 zaslal faktúru
žalovanému a žalovaný v ten istý deň doručil opravovni krycí list. Poškodená si prevzala opravené
motorové vozidlo nasledujúci deň - 17.1.2024. Odvolací súd je názoru, že poškodený v rámci plnenia si
svojej prevenčnej povinnosti nemá s prevzatím si opraveného vozidla a ukončením nájmu náhradného
vozidla otáľať, avšak prevzatie si motorového vozidla v deň nasledujúci po doručení krycieho listu je
spravidla potrebné hodnotiť ako primerané. Nemožno od poškodeného požadovať, aby v situácií, keď
presný čas skončenia opravy a najmä vyšetrenia poistnej udalosti mu nemôže byť dopredu známy,
reagoval okamžite, či v priebehu hodín. Je pritom už len bezvýznamným detailom, či k doručeniu krycieho
listu došlo v dopoludňajších či popoludňajších hodinách. Pokiaľ teda oprava poškodeného motorového
vozidla mohla aj podľa žalovaným predloženého dôkazu trvať až 8 kalendárnych dní (6 pracovných dní)
a nájom náhradného vozidla trval 9 dní, možno uzavrieť, že nárok žalobcu čo do dĺžky trvania nájmu
je v plnej miere opodstatnený.
15. Na vyššie uvedenom nič nemení argument žalovaného, že poškodené motorové vozidlo malo byť
vzhľadom na len povrchové vady prevádzkyschopné. Je prirodzené, že ak poškodený odovzdá motorové
vozidlo na opravu do autoservisu, tak si ho prevezme až po vykonaní opravy. V posudzovanej veci nešlo
o prípad, kedy by došlo k neúmernému predĺženiu trvania opravy pre dlhú dodaciu lehotu náhradných
dielov. Navyše poškodené diely (nárazník a súvisiace diely) museli byť prirodzene z vozidla po prevzatí
do servisu demontované, po čom už vozidlo pojazdné v cestnej premávke byť nemohlo. Pokiaľ žalovaný
namietal, že prax opravovní, ktoré vozidlo po oprave uhrádzanej z poistenia vydajú poškodenému až
po doručení krycieho listu, je protizákonná, odvolací súd poznamenáva, že opravovňa bola v tomto
prípade zmluvným partnerom žalovaného, je teda na žalovanom, ako si s ňou nastaví zmluvný vzťah.
Od poškodeného pritom nemožno požadovať, aby náklady na opravu uhradil z vlastných peňažných
prostriedkov, čo správne skonštatoval aj súd prvej inštancie.
16. Pokiaľ ide o výšku nájmu, svoj názor o primeranej výške denného nájmu v sume 100,80 € s DPH
žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie dôkazne podložil predložením snímok internetových
stránok troch požičovní áut, a to RAI CAR RENTAL, MKcar a PRESTIGE. Vo všetkých prípadoch išlo o
vozidlá porovnateľnej triedy, ako poškodenou prenajaté motorové vozidlo (čo nebolo v konaní sporné),
pričom denná cena nájmu bola odstupňovaná podľa jeho dĺžky. Iné dôkazy žalovaný nenavrhol. Za
tohto stavu je potrebné konštatovať, že žalovaný nepreukázal správnosť svojho vyšetrenia poistnej
udalosti, teda že primeraná výška denného nájmu by bola 100,80 € a nájom vo výške 110,- € by už bol
neprimeraný. Obvyklou cenou nie je možné rozumieť určitý druh trhového priemeru, cena je obvyklá, ak
sa nevymyká rozsahu, v ktorom sa trhové ceny pohybujú. Odvolací súd sa preto musí v tejto súvislosti
stotožniť s argumentáciou žalobcu, ktorú si osvojil aj súd prvej inštancie. Na zdôraznenie jej správnosti
možno uviesť, že žalovaný ako poisťovateľ musí postupovať pri plnení si svojich úloh s odbornou
starostlivosťou. Postup zvolený žalovaným, ktorý na internete vyhľadal cenníky troch (nevedno podľa
akého kľúča vybratých) požičovní áut, z povahy veci nemôže viesť k objektívnemu zisteniu obvyklej ceny
nájmu motorového vozidla na trhu v danom mieste a čase a za daných podmienok a nemožno ho navyše
ani považovať za postup súladný s povinnosťou odbornej starostlivosti. Nedostatkom v tomto prípade
nie je len malá vzorka požičovní áut, o ktorej žalovaný ani nepreukázal, že by bola reprezentatívna, ale
tiež povrchnosť takéhoto spôsobu zisťovania obvyklej ceny, keď z predložených cenníkov nevyplývajú
bližšie podmienky nájmu. Pod tým treba rozumieť najmä namodelovanie rovnakej situácie, v akej
sa ocitla poškodená, ktorej bolo náhle znemožnené užívanie jeho motorového vozidla a prenajala si
náhradné motorové vozidlo na dobu trvania opravy, ktorú v čase uzatvárania nájomnej zmluvy nemohla
poznať. Významné sú aj finančné podmienky, kam patrí spôsob zabezpečenia záväzkov poškodeného
voči požičovni áut a platobné podmienky, ako výška zálohy a lehota splatnosti, resp. spôsob úhrady
nájomného ako taký. Odpoveď na otázku, aká by bola cena nájmu v takomto prípade, žiaden zo
žalovaným predložených cenníkov vôbec nedáva. Obvyklú výšku nájmu nie je dostačujúce skúmať
len ako cenu za nájom porovnateľného motorového vozidla v danom mieste a čase, ale je potrebné
zohľadniť aj aspekt podmienok nájmu, teda najmä neurčitosť jeho trvania a potrebu zabezpečiť si

mobilitu v primerane krátkom čase po škodovej udalosti a bez potreby vynaloženia vlastných značných
finančných prostriedkov. Okrem toho treba dodať, že žalovaný sa v zásade odvoláva na cenníky
„klasických“ požičovní áut, ktorými ponúkaný produkt sa však vo viacerých rysoch líši od prenájmu
náhradného vozidla. V prípade klasického nájmu motorového vozidla nájomca postupuje plánovane,
pozná dobu, na ktorú nájom potrebuje a je pripravený znášať s tým spojené náklady. Oproti tomu pri
nájme náhradného vozidla v dôsledku dopravnej nehody ide na strane poškodeného o náhle vzniknutú
potrebu s neurčitou dobou trvania, na ktorej uspokojenie nie je poškodený povinný mať finančnú rezervu.
Ponúkanie produktu špecificky zameraného na prenájom náhradného vozidla (náhrady za dočasne z
premávky vyradené vozidlo) je prirodzeným výsledkom stretu dopytu a ponuky v podmienkach trhového
hospodárstva. Je pravdou, že poškodený nie je v takomto prípade motivovaný prísne hľadieť na cenu
nájmu, neznamená to však, že poisťovatelia musia kvôli tomu znášať zvýšené výdavky na poistné
plnenia, je ich povinnosťou (ako pri každom inom vyšetrovaní poistnej udalosti) postupovať dôsledne a s
odbornou starostlivosťou pri stanovení výšky poistného plnenia, teda musia byť schopní preskúmateľne
zistiť obvyklú cenu za takýto nájom a iba v tejto výške poskytnúť poistné plnenie.
17. Pokiaľ ide o poplatok za pristavenie a prevzatie prenajatého motorového vozidla vo výške 50,€, z ktorého žalovaný považoval za primeranú iba čiastku 30,- €, je potrebné súhlasiť so súdom
prvej inštancie, že z procesnej obrany žalovaného vôbec nevyplynulo, ako dospel k svojmu záveru o
neúčelnosti tohto poplatku v čiastke prevyšujúcej 30,- €. V tomto prípade teda tiež žalovaný nepreukázal,
že si svoju povinnosť riadne vyšetriť poistnú udalosť splnil. Žalobca preukázal, že poškodenej tento
náklad vznikol a žalovaný odmietol v súvislosti s ním poskytnúť poistné plnenie bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu, preto súd prvej inštancie a rovnako tak aj odvolací súd, nemal čo ďalšie v tejto
súvislosti skúmať.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo
výrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách konania.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).