{"guid": "482f6117-e04f-4987-a0aa-01a9fce22a72:57a12474-cfa6-4433-a49f-31690326c96b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124258307.1", "spisova_znacka": "7Co/81/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/81/2025 z 14. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. augusta 2026, sp. zn. 7Co/81/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124258307.1", "identifikacne_cislo": "6124258307", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2026-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájom a podnájom nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/116", "nazov": "zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57a12474-cfa6-4433-a49f-31690326c96b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124258307.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124258307.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124258307.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/81/2025\n6124258307\n14. 08. 2026\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2026:6124258307.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvalý pobyt C. XX, D. E., zastúpená: JUDr. Vlasta Klimentová, advokátka, Sliezska 9, Bratislava, IČO:\n17 325 510, proti žalovanému: DANUBIUS spol. s r.o., Hadovská cesta 19, Komárno, IČO: 17 643 732,\nzastúpenému: MINAT Law s. r. o., Prievozská 6A, Bratislava, IČO: 53 204 786, o zaplatenie 96.000\neur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n02.04.2025, č.k. 51C/70/2024-84, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. a závislom výroku III. o trovách konania,\npotvrdzuje.\nII. Žalobkyni sa proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu\n95.500 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne\n- zo sumy 16.000 eur od 22.09.2023 až do 26.04.2024,\n- zo sumy 15.500 eur od 27.04.2024 až do zaplatenia,\n- zo sumy 16.000 eur od 22.10.2023 až do zaplatenia,\n- zo sumy 16.000 eur od 22.11.2023 až do zaplatenia,\n- zo sumy 16.000 eur od 22.12.2023 až do zaplatenia,\n- zo sumy 16.000 eur od 22.01.2024 až do zaplatenia,\n- zo sumy 16.000 eur od 22.02.2024 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku\n(výrok I). Konanie v časti o zaplatenie 500 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 27.04.2024 až do\nzaplatenia zastavil (výrok II) a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok\nIII).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 1 a 2, § 7, zákona č. 116/1990 Zb. o\nnájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“), § 488, § 489 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a čl. VI bod 5. veta prvá\nZmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 30.12.2020 medzi žalobkyňou (v postavení\nprenajímateľa) a žalovaným (v postavení nájomcu) (ďalej len „Zmluva o nájme nebytových priestorov“).\nVecne rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci medzi stranami bola platne uzavretá Zmluva\no nájme nebytových priestorov, na základe ktorej bol žalovaný povinný uhrádzať dohodnuté mesačné\nnájomné, povinnosť ktorú si žalovaný riadne a včas neplnil. Obranu žalovaného založenú na tvrdeniach\no snahe dohodnúť zníženie nájomného, o vykonaných úhradách a o vzájomnej závislosti Zmluvy o nájme\nnebytových priestorov so Zmluvou o nájme hnuteľných vecí nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú.\n\nRovnako neakceptoval tvrdenie žalovaného, že na uplatnený nárok uhradil sumu 52.950 eur, majúc za\nto, že bolo preukázané, že tieto platby sa týkali iného obdobia nájmu, prípadne iného nájomného vzťahu,\nčo vyplývalo aj z priradených variabilných symbolov. Za preukázanú považoval len úhradu 500 eur\nvykonanú po vydaní platobného rozkazu, v rozsahu ktorej žalobkyňa vzala žalobu späť. Nové skutkové\ntvrdenia žalovaného o neexistencii Zmluvy o nájme nebytového priestoru z dôvodu jej údajnej vzájomnej\nzávislosti so Zmluvou o nájme hnuteľných vecí nepripustil ako nové prostriedky procesnej obrany a\nzároveň ich nepovažoval za spôsobilé spochybniť vznik nájomného vzťahu. Zohľadniac späťvzatie\nžaloby v časti o zaplatenie sumy 500 eur, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 95.500 eur\ns príslušenstvom. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) majúc za to, že žalobkyňa bola v konaní plne\núspešnou (i v časti zastavenia konania, ktoré procesne zavinil žalovaný), preto žalobkyni priznal náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III. podal žalovaný v zákonnej lehote\nodvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Namietal záver súdu, že účelovo\nodďaľoval splnenie svojich platobných povinností. Tvrdil, že žalobkyňa uplatnený nárok nepreukázala,\njeho dôvodnosť od začiatku spochybňoval, uviedol rozhodné skutkové tvrdenia a predložil dôkazy\npreukazujúce, že časť uplatnených nárokov uhradil. Napriek tomu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel\nbez dostatočnej opory vo vykonanom dokazovaní. Namietal, že napadnutý rozsudok je predčasný,\nnedostatočne odôvodnený a neobsahuje presvedčivé skutkové ani právne závery, pričom súd sa riadne\nnevysporiadal s jeho procesnou obranou. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce\nv nesprávnom určení právneho režimu záväzkového vzťahu medzi stranami. Vytýkal súdu, že bez\nnáležitého odôvodnenia uzavrel, že ide o občianskoprávny, a nie obchodnoprávny vzťah, hoci zo\nzmluvy o nájme nebytových priestorov podľa žalovaného vyplýva, že zmluvné strany si v súlade s\n§ 262 Obchodného zákonníka dohodli obchodnoprávny režim záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti\npoukázal najmä na zmluvné ustanovenia odkazujúce na použitie Obchodného zákonníka vrátane úpravy\nodstúpenia od zmluvy. Tvrdil, že nesprávne posúdenie právneho režimu záväzkového vzťahu ovplyvnilo\naj posúdenie jeho ďalších skutkových tvrdení a dôkazných návrhov, čím došlo aj k porušeniu jeho práva\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia a na spravodlivý proces. V nadväznosti na uvedené namietal,\nže sa súd nezaoberal jeho ďalšími tvrdeniami a dôkaznými návrhmi. Uviedol, že v konaní poprel\nuplatnenú istinu aj úroky z omeškania a na podporu svojej obrany navrhol vykonať dokazovanie okrem\niného zmluvou o nájme hnuteľných vecí zo dňa 30.12.2020, pričom súd tento dôkaz bez dostatočného\nodôvodnenia nevykonal. Namietal tiež, že súd neprihliadol na jeho skutkové tvrdenia len preto, že ich\nuviedol až na pojednávaní, a nesprávne posúdil jeho procesnú obranu ako zmenu žaloby. Mal za to, že\nsúd sa mal otázkou prípadnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu zaoberať ex offo a nevykonaním\nnavrhnutého dôkazu mu znemožnil účinne uplatniť procesnú obranu. Svoju obranu opieral o tvrdenie,\nže medzi stranami bola v rovnaký deň ako zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená aj zmluva\no nájme hnuteľných vecí, pričom išlo o vzájomne závislé zmluvy podľa § 275 ods. 2 Obchodného\nzákonníka. Tvrdil, že Zmluva o nájme hnuteľných vecí bola od počiatku absolútne neplatná, keďže\nneobsahovala riadne vymedzenie predmetu nájmu; odkazovala na prílohu so zoznamom hnuteľných\nvecí, ktorá podľa jeho tvrdenia nikdy nebola k zmluve pripojená. Z uvedeného vyvodzoval, že pre\nvzájomnú závislosť oboch zmlúv nemohla platne vzniknúť ani Zmluva o nájme nebytových priestorov,\na preto žalobkyňou uplatnený nárok nebol dôvodný. Súčasne vytýkal súdu, že navrhnutý dôkaz touto\nzmluvou nevykonal, preto ju predložil až v odvolacom konaní na podporu svojej procesnej obrany. Ďalej\nnamietal nesprávne vyhodnotenie ním tvrdených úhrad vo výške 52.950 eur. Tvrdil, že súd sa nesprávne\nstotožnil s tvrdením žalobkyne, podľa ktorého sa uvedené platby týkali iného obdobia nájmu alebo\niného nájomného vzťahu, hoci takéto tvrdenie nebolo podľa neho podporené vykonaným dokazovaním.\nUviedol, že predložil tvrdenia a dôkazy o vykonaných úhradách, zatiaľ čo žalobkyňa nepreukázala,\nže tieto platby smerovali na iné záväzky. Zároveň spochybnil význam variabilných symbolov ako\nrozhodujúceho kritéria na určenie účelu platieb, keďže takýto spôsob ich identifikácie zo zmluvy\nnevyplýval. V tejto súvislosti opätovne poukázal na nesprávne posúdenie právneho režimu záväzkového\nvzťahu, v dôsledku ktorého súd nezohľadnil pravidlá týkajúce sa plnenia viacerých záväzkov podľa §\n330 a nasl. Obchodného zákonníka. Namietal, že vzhľadom na existenciu viacerých zmluvných vzťahov\nmedzi stranami bolo potrebné posúdiť, na ktorý záväzok sa vykonané platby započítavali, pričom\nodôvodnenie napadnutého rozsudku takúto úvahu neobsahuje. Namietal porušenie práva na spravodlivý\nproces spočívajúce v tom, že súd v rozpore s § 98 CSP nezaznamenával zvukovým záznamom celý\npriebeh pojednávania konaného dňa 02.04.2025. Tvrdil, že zvukový záznam bol bezdôvodne viackrát\nprerušený, čo nebolo zachytené ani v zápisnici o pojednávaní, čím malo dôjsť k obmedzeniu možnosti\n\nobjektívne preskúmať priebeh pojednávania a účinne uplatniť jeho procesné práva. Z uvedeného dôvodu\nnavrhol v odvolacom konaní vykonať dôkaz zvukovým záznamom z pojednávania. S poukazom na\nuvedené odvolacie námietky navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že sa žaloba zamieta\na žalovanému sa prizná náhrada trov konania, prípadne rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.\n5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378\nods. 1 CSP), kedy vychádzajúc z obsahu podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu bol\nvýrok I. a závislý výrok III. o trovách konania, zatiaľ čo výrok II. ako odvolaním nenapadnutý nadobudol\nprávoplatnosť. O podanom odvolaní odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n6. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce\nsa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).\n7. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom podaným odvolateľom zdôrazňuje, že rozsah\nprieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 CSP),\npodľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako\ni kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie\nodvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací\nsúd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov uvedených odvolateľom v\nodvolaní.\n8. Odvolateľ v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,\nktorý je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu\nby došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv\nodvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu\nzákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých\nrozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol\nspor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej\núčasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012).\nPod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila\nstrane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.\nTento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné\nrozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n9. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že súd prvej inštancie\nnezaznamenával celý priebeh pojednávania dňa 02.04.2025. Z elektronického súdneho spisu odvolací\nsúd zistil, že tento obsahuje celkovo dva záznamy z pojednávania zo dňa 02.04.2025 (nahrávka v trvaní\n00:08:57 a nahrávka v trvaní 00:49:55). Z obsahu nahrávok vyplýva, že pojednávanie bolo prerušené za\núčelom umožnenia právnej zástupkyni žalovaného skontaktovať sa so žalovaným. Tvrdenia odvolateľa,\nže súd prvej inštancie opakovanie prerušil nahrávanie zvukového záznamu nemal odvolací súd zo\nzvukového záznamu za preukázané. Vychádzajúc zo zvukového záznamu z pojednávania a z obsahu\nzápisnice z pojednávania možno konštatovať, že súd prvej inštancie v zápisnici z pojednávania zachytil\nvšetky podstatné vyjadrenia strán sporu. Nakoľko odvolateľ bližšie neuviedol, aké prednesy súd prvej\ninštancie nezaznamenal na zvukový záznam, uvedené nevyplýva ani zo zápisnice z pojednávania, takto\nničím nepodporené tvrdenia nemožno objektívne verifikovať.\n\n10. Ako dôvodnú možno vyhodnotiť námietku odvolateľa o nesprávnosti procesnému postupu súdu\nprvej inštancie, ktorý uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 02.04.2025 nepripustil zmenu žaloby\nspočívajúcu v nových skutkových tvrdeniach žalovaného. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a\nžalobca (navrhovateľ) ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v § 125 CSP a s dodržaním\npodmienok uvedených v § 127 CSP. O zmene žaloby rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je\nodvolanie prípustné, a to ani v prípade, ak ho vydal súd prvej inštancie (§ 357 CSP a contrario,); ak\nbolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom,\nktorí neboli prítomní pri jeho vyhlásení. V prejednávanej veci bol odvolateľ v postavení žalovaného\nnie žalobcu a predmetom posúdenia súdom prvej inštancie bola otázka včasnosti predloženia nových\nskutkových tvrdení žalovaným. Nakoľko súd prvej inštancie v danom prípade nerozhodoval o procesnom\nnávrhu žalobcu na zmenu žaloby, ale posudzoval včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku,\nprocesný postup súdu prvej inštancie, ktorým na pojednávaní dňa 02.04.2025 nepripustil zmenu žaloby\nspočívajúcu v nových skutkových tvrdeniach žalovaného, nebol správny. Ak súd dospel k záveru, že\nžalovaný neuplatnil prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, mal možnosť\nbuď konanie žalovaného ospravedlniť a na jeho procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné\ndôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky).\nVychádzajúc z obsahu zápisnice z pojednávania, ako i z odôvodnenia rozhodnutia (bod 15.) možno\nprijať záver, že súd prvej inštancie omeškaný procesný úkon žalovaného neospravedlnil (nové skutkové\ntvrdenia predkladané žalovaným nepripustil). Ak súd omeškaný procesný úkon neospravedlní, nevydáva\nprocesné uznesenie. Preto i keď súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil procesný úkon žalovaného,\ntento procesný postup nebol nesprávny v takej miere, že by došlo k porušeniu práva žalovaného na\nspravodlivý proces.\n11. Ďalej odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nepripustil jeho procesnú obranu, ktorou\nnamietal absolútnu neplatnosť Zmluvy o nájme nebytového priestoru vo vzťahu k Zmluve o nájme\nhnuteľných vecí. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany\nsporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba\nv určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je\nvykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia\nprocesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony\nstrán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky\nprocesnej obrany (§ 149). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné\nprocesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu\nporušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia\nsporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky\nprocesného úkonu\nprostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné\núkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je\nprispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby\nprocesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a\nto ako koncentrácia vhodná (§ 153 - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154\n- zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu.\nZákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Strana sporu má procesnú\npovinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu\nvšeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia\npovinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť\nsankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Napr. omeškanie\ns predložením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže spôsobiť vznik\nzavinených trov konania (§ 256 ods. 2) a povinnosť ich náhrady, prípadne môže byť dôvodom na\nnepriznanie náhrady trov konania (§ 257). Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov\nprocesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1, druhá veta. Procesný úkon\nnie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala\nstarostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna\núprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. ko už bolo uvedené,\nustanovenie § 153 ods. 2 a 3 zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v\n§ 153 ods. 1. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon\nprihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať\nmu procesnoprávne účinky). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ( bod 22) vyplýva, že\n\nsúd prvej inštancie na nové skutkové tvrdenia žalovaného z dôvodu, že nemali oporu v obsahu spisu\nneprihliadol, a takto omeškaný procesný úkon žalovaného neospravedlnil. S uvedeným postupom sa\nodvolací súd stotožňuje, nakoľko ani v podanom odvolaní odvolateľ neuviedol také skutočnosti, ktoré\nby oneskorené predloženie prostriedkov procesnej obrany ospravedlnili na základe objektívnych kritérií\n(napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu\ntvrdiť určité skutočnosti).\n12. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz - Zmluvu o nájme\nhnuteľných vecí, odvolací súd uvádza, že súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je\npovinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy (§ 185 ods. 1 CSP). Z odôvodnenia je zrejmé, že súd\njeho vykonanie nepovažoval za podstatné pre vec samu, majúc za to, že nevykonanie dôkazov\nnavrhnutých stranou nie je postupom, ktorým súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom.\nS rozhodnutím nevykonať ďalšie dôkazy ako i s odôvodnením tohto rozhodnutia odvolací súd súhlasí.\nZmluva o nájme hnuteľných vecí uzavretá medzi spoločnosťou DELIKATES a žalovaným nie medzi\nžalobkyňou a žalovaným (s iným subjektom ako je žalobkyňa), nedisponovala vypovedacou potenciou\nspôsobilou vyvrátiť tvrdené skutočnosti, preto nevykonaním navrhnutého dôkazu nedošlo k zásahu do\npráva odvolateľa na spravodlivý proces. Pričom žalovaný svoje tvrdenia prednesené na pojednávaní\ndňa 02.04.2025 nepodporil dôkazmi a Zmluvu o nájme hnuteľných vecí predložil až v odvolacom konaní,\nbez toho aby osvedčil splnenie podmienok na postup podľa ust. § 366 CSP.\n13. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,\nodvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie\ntaký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia\n§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo\nvyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné\nvytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol\nrozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne\npreto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo\ninak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak\nhodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa\nustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti\nsúdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd\ndospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať\ns jeho skutkovými závermi.\n14. Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho skutkové tvrdenia\nuvedené v podaní zo dňa 13.09.2024, že v roku 2024 (dňa 16.01. a 19.01.2024) uhradil žalobkyni na\nžalovanú sumu 52.950 eur, uvedené tvrdenie je v rozpore so skorším vyjadrením žalovaného (podanie\nzo dňa 30.04.2024) v ktorom uviedol, že zo žalovanej sumy uhradil žalobkyni len sumu 500 eur, a to\ndňa 26.04.2024. Uvádzaný rozpor žalovaný nevysvetlil a účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne,\nže ním uvádzané platby (platba zo dňa 16.01.2024 v sume 4.500 eur a v sume 450 eur platba zo dňa\n19.01.2024 v sume 16.000 eur platba zo dňa 19.01.2024 v sume 16.000 eur, platba zo dňa 19.01.2024\nv 16.000), boli platbami za iné obdobie nájomného vzťahu (platba zo dňa 19.01.2024 v sume 16.000 eur\nbola platnou za mesiac 7/2023 (VS: 72023), platba zo dňa 19.01.2024 v sume 16.000 eur bola platbou\nza mesiac 06/2023 (VS: 62023), platba zo dňa 19.01.2024 v 16.000 eur bola platbou za mesiac 08/2023\n(VS: 82023)), t.z. za obdobie, ktoré nebolo predmetom konania (predmetom konania bolo zaplatenie\ndlžného nájomného za obdobie od 21.09.2023 do 21.02.2024) a platby zo dňa 16.01.2024 podľa odlišne\nuvedeného VS : 2913455885 ako i označenia príjemcu sa nevzťahovali k nájomnej zmluve ale priestoru\nna Trnavskom mýte (iná zmluva), čím žalobkyňa účinne poprela skutkové tvrdenia žalovaného. Súd prvej\ninštancie tak pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s § 191 ods. 1 CSP a zohľadnil všetky poznatky,\nktoré vyplynuli z dôkazov a prednesov strán sporu majúc na zreteli najmä ich pravdivosť a vierohodnosť.\n15. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že\nnapadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\n\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n16. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý\nnespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.\n17. Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že súd neprávne právne posúdil\nzáväzkový vzťah medzi stranami. Obchodné záväzkové vzťahy sú upravené v ustanovení § 261 a v\nustanovení § 262 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje možnosť zmluvných strán podriadiť ich vzťah\nrežimu Obchodného zákonníka. Záväzkové vzťahy v ObZ sa rozdeľujú na záväzkové vzťahy, pre ktoré\nje určujúca povaha subjektov a na záväzkové vzťahy, pre ktoré je určujúci ich predmet. To, či spor\nmožno definovať ako obchodnoprávny, teda závisí predovšetkým od právnej povahy (právneho statusu)\nstrán a ich vzťahu, z ktorého spor vznikol. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“), prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov\nje živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné ako základné služby spojené s prenájmom.\nZ obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok titulom nezaplateného\nnájomného, ktoré bolo dohodnuté v Zmluve o nájme nebytových priestorov, ktorú žalobkyňa ako\nprenajímateľka uzatvorila ako fyzická osoba so žalovaným ako nájomcom, ktorý je spoločnosťou s\nručením obmedzeným, t.z. nájomná zmluva bola uzatvorená žalobkyňou ako nepodnikateľom. V danom\nprípade záväzkový vzťah nevznikol medzi dvomi podnikateľmi, nakoľko k nadobudnutiu obchodnej\npovahy, by nájomná zmluva musela mať medzi stranami zrejmú súvislosť s podnikateľskou činnosťou\nobidvoch zmluvných strán, čo nie je prejednávaný prípad. Z čoho možno dovodiť, že Zmluva o nájme\nnespĺňa kritériá ustanovené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ani zo znenia bodu 7.1 čl. XI\nZáverečné ustanovenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov nemožno bez pochybností vyvodiť, že\nsa strany dohodli, že ich záväzkový vzťah nespadajúci pod vzťahy uvedené v § 261 Obchodného\nzákonníka, sa spravuje týmto zákonom. Preto závery súdu prvej inštancie, že na právne vzťahy medzi\nstranami sporu je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je v rozpore s právnymi\npredpismi ani s vykonaným dokazovaním. Nutno zdôrazniť, že námietka vzťahujúca sa k aplikácii ust.\nObchodného zákonníka nebola žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie osobitne uvádzaná.\nZávery súdu prvej inštancie obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k potrebe aplikácie\nust. Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec akcentovali na argumentáciu žalovaného ohľadne\naplikácie § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k námietke odvolateľa o potrebe na vec\naplikovať § 330 a nasl. Obchodného zákonníka, táto námietka vzhľadom na občianskoprávny charakter\nzmluvného vzťahu medzi stranami, je bez významu. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že i v\nprípade dôvodnosti aplikácie ust. § 330 Obchodného zákonníka, je nevyhnutné, aby záväzok, na ktorý sa\nposkytnuté plnenie bude započítavať, dlžník určil najneskôr v momente plnenia, inak je splnený záväzok\nnajskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Pred súdom prvej inštancie žalovaný vo vzťahu k aplikácii\n§ 330 Obchodného zákonníka neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, uvedenú argumentáciu použil až v\nodvolacom konaní, a to bez preukázania dôvodnosti postupu podľa § 366 CSP.\n18. Vo vzťahu k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd\nuvádza, že tento odvolateľ bližšie nešpecifikoval a jeho naplnenie odvolací súd nezistil. Ďalšie odvolacie\nargumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez\npotreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď\nna každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,\naby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad\nrozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na\nzáklade uvedeného, na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za\npotrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n19. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania odvolateľa nebol spôsobilý\nspochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom\nuvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nby spochybňovali správnosť záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie.\n\n20. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom\nvýroku I. a závislom výroku III. o trovách konania ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s\nust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, čo navodzuje\nzáver, že má proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu. Nakoľko však z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane\nžalobkyne nevyplýva (k podanému odvolaniu sa nevyjadrila) odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom\nkonaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní\nžiadne trovy nevznikli.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "51C/70/2024", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}