{"guid": "4e0f6eb2-72e8-4299-9843-e5450d23ef09:5cf71b3c-cc82-481e-8371-d0e8ad63544f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/17/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoCsp/17/2025 z 9. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. júla 2026, sp. zn. 9CoCsp/17/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1", "identifikacne_cislo": "6124258408", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Posluchová", "sudca_id": 397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-posluchova-397", "datum_vydania": "2026-07-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cf71b3c-cc82-481e-8371-d0e8ad63544f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9CoCsp/17/2025\n6124258408\n09. 07. 2026\nJUDr. Zuzana Posluchová\nECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a\nčlenov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: M.B.A.\nConsult Investments s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 43/51, Brezno, IČO: 55 414 656, zastúpený\nAdvokátska kancelária Galadík s.r.o., so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A, Banská Bystrica, IČO:\n54 691 419, proti žalovaným: 1./ C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. XXXX/X, H., 2./ I. X., nar.\nXX.XX.XXXX, trvalo bytom J. XXXX/X, H., o zaplatenie 20.317,94 € s príslušenstvom, na odvolanie\nžalovaných proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 29Csp/41/2024-150 zo dňa 24. marca\n2025, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu mení tak, že súd žalobu zamieta.\nŽalovaným 1/.,2./ sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi\nspoločne a nerozdielne sumu 20.317,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo\nsumy 20.317,94 € od 22.07.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n1.1. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie opísal zistený skutkový stav vo veci (odsek 4.1 až 4.8\nnapadnutého rozsudku), pričom svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497,\n§ 502 ods. 1, § 503 ods. 2 a § 504 Obchodného zákonníka; § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1,\n2, 4, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23 a 24 písm. a), § 11 ods. 2, § 7 ods. 41 písm. a) zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 129/2010 Z. z.“), ustanoveniami § 52, § 53 ods. 9, 517 ods. 1\na 2, § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal vykonaným\ndokazovaním za preukázané, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.) a\nžalovaní dňa 20.04.2021 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 5178704622 (ďalej aj ako „zmluva o\nsplátkovom úvere“), na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý spotrebný úver na vyplatenie záväzku\nu pôvodného veriteľa a u iných veriteľov vo výške 20.333,- € pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 9,99 %\n(výsledná výška po poskytnutí zľavy predstavovala 8,49 % ročne) a ročnej percentuálnej miere nákladov\n(RPMN) 8,97 %. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť v 95-mesačných splátkach po 297,98 €, splatných\nvždy k 18. dňu v mesiaci. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 28.305,96 €. V zmysle\nbodu 2.1 zmluvy o splátkovom úvere mal byť úver použitý na vyplatenie záväzkov žalovaných, a to\n\nna úhradu poskytnutého spotrebného úveru zo zmluvy o splátkovom úvere vo výške 19.226,52 € a na\núhradu spotrebného úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ktorého aktuálny zostatok\npredstavoval\n1.074,- €. Následnými dodatkami k zmluve o splátkovom úvere (dodatky zo\ndňa 21.02.2022 a 30.03.2022) došlo k predĺženiu konečnej splatnosti úveru a odkladu splátok. Žalovaní\nnežiadali o dočasné zníženie splátok (čl. III predmetných dodatkov). Právny predchodca žalobcu listom\nzo dňa 02.09.2022 oznámil žalovaným, že ku dňu 02.09.2022 sú v omeškaní so zaplatením pohľadávky\nvo výške 959,17 €; túto pohľadávku boli žalovaní na základe uvedenej výzvy povinní zaplatiť najneskôr\nv lehote 15 dní od jej doručenia. Následne listami zo dňa 29.05.2023 oznámil žalovaným, že ku dňu\n29.05.2023 sú v omeškaní so splácaním jeho pohľadávky v sume celkom 3.890,62 € a vyzval ich\nna jej zaplatenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak v určenej lehote túto pohľadávku\nnezaplatia, pôvodný veriteľ bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť jeho pohľadávky, žalovaní\nstratia výhodu splátok a budú povinní pohľadávku zaplatiť vcelku. Žalovaným bola táto výzva doručená\ndňa 01.06.2023. Keďže žalovaní na uvedenú výzvu nereagovali a k úhrade dlžnej sumy nepristúpili,\nprávny predchodca žalobcu dňa 30.06.2023 využil právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru\n(žalovaní boli v omeškaní so splácaním pohľadávky o viac ako 3 mesiace), čo žalovaným oznámil listom\nzo dňa 01.07.2023 a vyzval ich na okamžitú úhradu celého dlhu, ktorý predstavoval sumu 23.392,59 €.\nVyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa 06.07.2023. Následne právny\npredchodca žalobcu (postupca) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1007/2023/CE zo dňa\n13.12.2023 previedol predmetnú pohľadávku na žalobcu (postupníka). O postúpení pohľadávky právny\npredchodca žalobcu informoval žalovaných oznámením zo dňa 21.12.2023, v ktorom ich poučil, že\nod doručenia tohto oznámenia sú žalovaní povinní plniť výlučne postupníkovi, ktorým je žalobca. Súd\nprvej inštancie v rámci zisteného skutkového stavu podrobne opísal časový sled splácania splátok\núveru zo strany žalovaných (bod 4.6 napadnutého rozhodnutia), ktorý extrahoval z výpisu z úveru\nzo dňa 25.01.2024. Zaoberal sa aj listinou označenou ako „Výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia\nukazovateľa schopnosti splácať)“ preukazujúcou skúmanie bonity žalovaných zo strany právneho\npredchodcu žalobcu pred uzavretím zmluvy o splátkovom úvere (bod 4.7 napadnutého rozhodnutia).\n1.2. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žalobe v celom rozsahu vyhovel\na žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 20.317,94 € spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 20.317,94 € od 22.07.2023 do zaplatenia. Súčasne\nžalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úvodom rozhodnutia\nsa súd prvej inštancie zaoberal argumentáciou žalovaných, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje\nnáležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. [po obsahovej stránke mali žalovaní\nna mysli § 9 ods. 2 písm. g)], a preto by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Konkrétne\nv zmluve mali podľa žalovaných absentovať informácie o úrokovej sadzbe, indexe alebo referenčnej\núrokovej sadzbe, na ktorú je výška úrokovej sadzby naviazaná. Súd prvej inštancie však dospel k záveru,\nže všetky vytýkané nedostatky sú obsiahnuté hneď v časti I. uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere,\npričom v časti „predpoklady použité na výpočet RPMN“ je uvedené, že dohodnutý typ a výška úrokovej\nsadzby platia do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania\núverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo Zverejnení.\nNásledne z čl. III. ods. 1 písm. d) zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že súčasťou predmetnej zmluvy\nsú (okrem iného) podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. Zmluva\no splátkovom úvere tak podľa súdu prvej inštancie obsahuje informácie v zmysle § 9 ods. 2 písm. g)\nzákona č. 129/2010 Z. z., preto poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov.\n1.3. Súd prvej inštancie za účelovú a nedôvodnú vyhodnotil aj argumentáciu žalovaných vzťahujúcu sa\nna proces doručovania dokumentov zo strany právneho predchodcu žalobcu, keď žalovaní tvrdili, že\nim riadne nebol doručený ani jeden dokument potrebný pre uplatnenie nároku žalobcu v tomto konaní.\nPodľa názoru žalovaných podací hárok bez doručenky s podpisom žalovaných bolo nutné považovať\nza neplatný. Súd prvej inštancie k tomuto názoru uviedol, že na podacích lístkoch sa nachádza číslo\ntotožné s číslom označujúcim príslušnú písomnosť, napr. LC03-40589, ktorá označuje výzvu pôvodného\nveriteľa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru adresovanú žalovanému v 1. rade. Také isté číslo\nsa nachádza na podacom hárku, ktorým bola táto výzva žalovanému v 1. rade posielaná (č. l. 34, 48\na 83); to isté platí aj pre doručovanie zásielok žalovanej v 2. rade (č. l. 35, 49 a 84). Podľa súdu prvej\ninštancie vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí ani argumentácia žalovaných, že príslušné zásielky\nposielané žalovaným neboli riadne označené a ich obsah nebolo možné z podacích lístkov identifikovať.\nPodporne súd prvej inštancie poukázal na teóriu dôjdenia, ktorú bližšie rozviedol vo svojom uznesení\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.01.2011).\n\n1.4. Žalovaní počas konania namietali aj to, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy o\nsplátkovom úvere v rozpore s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neposúdil s odbornou starostlivosťou\nschopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver, t. j. schopnosť žalovaných splácať úver posudzoval\nbez riadnych údajov o ich príjmoch, výdavkoch a bez dokladov o nich, najmä bez nahliadnutia do\npríslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Týmto konaním mal právny predchodca žalobcu hrubým\nspôsobom porušiť svoje povinnosti, v dôsledku čoho nebol oprávnený vyžadovať od žalovaných\njednorazové splatenie úveru, pričom súčasne je takýto úver nutné považovať za bezúročný a bez\npoplatkov (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovaných\nnestotožnil, keď poukázal na žalobcom predložený interný dokument pôvodného veriteľa zo dňa\n19.04.2021 označený ako „Výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať)“,\nz ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu postupoval v súlade § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010\nZ. z., keď ešte pred uzavretím zmluvy o splátkovom úvere dopytoval Sociálnu poisťovňu, vykonal\ndopyt do úverového registra a posudzoval príjmy a výdavky žalovaného v 1. rade vrátane členov jeho\ndomácnosti, ktorým je aj žalovaná v 2. rade. Napokon z predloženého dokumentu vyplýva, že reálna\nvýška ukazovateľa schopnosti splácať úver s ohľadom na príjmy a výdavky žalovaných predstavovala\nhodnotu 0,41, pričom táto nesmela prekročiť hodnotu 0,70. Z vykonaného dokazovania teda pre súd\nprvej inštancie vyplynulo, že pôvodný veriteľ pred poskytnutím úveru žalovaným posúdil s odbornou\nstarostlivosťou ich schopnosť splácať úver, získal o žalovaných príslušné informácie aj z iných databáz\na splátkový úver im poskytol až po splnení ukazovateľa schopnosti splácať úver. Nad rámec uvedeného\nsúd prvej inštancie konštatoval, že pôvodný veriteľ poskytol žalovaným refinančný úver spĺňajúci aj\nkritériá ustanovené Národnou bankou Slovenska v zmysle § 7 ods. 41 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.\n1.5. Súd prvej inštancie sa záverom napadnutého rozhodnutia nestotožnil ani s námietkou žalovaných,\nže pri zosplatnení úveru boli porušené ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa\nžalovaných výzva poslaná pôvodným veriteľom musí v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nobligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky so zaplatením ktorej sú žalovaní v omeškaní,\na ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie\npredmetná požiadavka na uvedenie konkrétnej omeškanej splátky úveru z ustanovenia § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka nevyplýva. Podporne súd prvej inštancie poukázal na názor Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Odhliadnuc\nod uvedeného mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania preukázané, že pôvodný veriteľ\nrozhodol o mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie žalovaných so zaplatením splátky splatnej dňa\n18.09.2021. Pôvodný veriteľ preto podľa názoru súdu prvej inštancie platne a účinne vyhlásil mimoriadnu\nsplatnosť úveru, v dôsledku čoho mu vzniklo právo domáhať sa jeho zaplatenia naraz, tak, ako vyplýva\nz podanej žaloby. Vzhľadom na uvedené závery potom podľa súdu prvej inštancie nemohla obstáť\nani procesná obrana žalovaných, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto\nkonaní. Keďže v posudzovanom prípade došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru,\nbol pôvodný veriteľ oprávnený postúpiť pohľadávku z neho vyplývajúcu na postupníka, ktorým sa na\nzáklade predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 10017/2023/CE stal žalobca. Súd prvej inštancie\nberúc na zreteľ všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom žalovaných\nzaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy od 22.07.2023 do\nzaplatenia, pretože žalovaní dlžnú sumu (uvedenú v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo\ndňa 01.07.2023) v lehote splatnosti 15 dní odo dňa 06.07.2023 neuhradili, v dôsledku čoho sa odo dňa\n22.07.2023 dostali do omeškania.\n1.6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobca\nmal vo veci plný úspech, súd mu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.\n2 C.s.p.).\n2. Uvedený rozsudok napadla v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaná\n2./\ndomáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa žalovanej 2./ súd prvej inštancie nielenže dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale súčasne zistený skutkový stav súdom\nprvej inštancie neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného\nútoku, ktoré neboli uplatnené. Rovnako namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\n\nnesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie porušil jej právo na spravodlivý proces.\nNosnou procesnou obranou žalovanej 2./ bola otázka (ne)platnosti zosplatnenia úveru, keď podľa jej\nnázoru výzva pred zosplatnením neobsahovala obligatórnu špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou\nbola žalovaná 2./ v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, v\ndôsledku čoho boli zo stany právneho predchodcu žalobcu porušené ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565\nObčianskeho zákonníka. Na podporu svojich argumentov poukázala na rozsiahlu rozhodovaciu prax\nsúdov Slovenskej republiky, a to tak súdov prvoinštančných (napr. rozsudok Okresného súdu Žilina sp.\nzn. 13Csp/58/2023), odvolacích (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/24/2024 a sp.\nzn. 7CoCsp/41/2024) ako aj súdu dovolacieho (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Cdo/61/2022 alebo uznesenie sp. zn. 2Cdo/298/2021). Právny predchodca žalobcu tak nemohol\nplatne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ani nebol oprávnený postúpiť nesplatnú pohľadávku na\npostupníka (súčasného žalobcu).\n3. Uvedený rozsudok napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním aj žalovaný\n1./\ndomáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže ide po formálnej aj obsahovej stránke o úplne identické\nodvolanie ako to, ktoré podala žalovaná 2./, odvolací súd ho na tomto mieste duplicitne nesumarizoval.\n4. Na odvolanie žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k otázke (ne)platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru\nzotrval na svojej doterajšej právnej argumentácii prezentovanej pred súdom prvej inštancie. Podľa jeho\nnázoru pôvodný veriteľ pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru splnil všetky zákonné podmienky\nvyžadované v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva pred zosplatnením úveru\nzo dňa 29.05.2023 je podľa žalobcu výzvou kvalifikovanou, a preto právny predchodca žalobcu mohol\núver platne zosplatniť. Takto splatnú pohľadávku mohol následne relevantným postupom (zmluvou\no postúpení pohľadávky) previesť na súčasného žalobcu, ktorý si ju následne uplatnil v súdnom\nkonaní podanou žalobou. Žalobca podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 5CoCsp/14/2021, komentár k ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka obsiahnutý v\nknihe Občiansky zákonník, Veľký komentár, od autora Imrich Fekete, či na odôvodnenie samotného\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca v podanom odvolaní rozporoval aj žalovanými\ntvrdené porušenie ich práva na spravodlivý proces, keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie v\nničom nepochybil, keď na základe vykonaných dôkazných prostriedkov dospel k správnym skutkovým\nzisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru žalobcu vecne správne a v súlade s platnou\nlegislatívou.\n5. Žalovaní v replike zotrvali na svojich argumentoch obsiahnutých v podaných odvolaniach, pričom na\nich podporu poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023, či\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo publikované\nv Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025.\n6. Žalobca nevyužil svoje právo a dupliku k replike žalovaných nepodal.\n7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní (t. j. v celom rozsahu) v zmysle\n§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom\nverejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej\nje dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 C.s.p.,\nkeďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.\n8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka\npostúpiť písomnou zmluvou inému.\n8.1. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej\npríslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\n8.2. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie\nodporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.\n\n8.3. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez\nzbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi\nalebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením\npostupcovi.\n8.4. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,\nnie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.\n8.5. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o\npostúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient\nnepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného\nzáväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky\nsvoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,\na to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté\npravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu\nani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.\nToto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením\npohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom\nrozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len\nčasti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.\nPri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj\ndokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo\npobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových\nvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu\nustanovených týmto zákonom.\n8.6. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nneprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje\npohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a\na) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku\nalebo pobočku zahraničnej banky, a\nb) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru\nalebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.\n8.7. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný.\n8.8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n8.9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n9. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť\nSlovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaní dňa 20.04.2021 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe\nktorej bol žalovaným poskytnutý spotrebný úver na vyplatenie záväzku u pôvodného veriteľa a u iných\nveriteľov vo výške 20.333,- € pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 9,99 % (výsledná výška po poskytnutí\nzľavy predstavovala 8,49 % ročne) a ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 8,97 %. Žalovaní\nsa zaviazali úver splatiť v 95-mesačných splátkach po 297,98 €, splatných vždy k 18. dňu v mesiaci.\nCelková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 28.305,96 €. Právny predchodca žalobcu listom\nzo dňa 02.09.2022 oznámil žalovaným, že ku dňu 02.09.2022 sú v omeškaní so zaplatením pohľadávky\nvo výške 959,17 €; túto pohľadávku boli žalovaní na základe uvedenej výzvy povinní zaplatiť najneskôr\nv lehote 15 dní od jej doručenia. Následne listami zo dňa 29.05.2023 oznámil žalovaným, že ku dňu\n29.05.2023 sú v omeškaní so splácaním jeho pohľadávky v sume celkom 3.890,62 € a vyzval ich\nna jej zaplatenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak v určenej lehote túto pohľadávku\n\nnezaplatia, pôvodný veriteľ bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť jeho pohľadávky, žalovaní\nstratia výhodu splátok a budú povinní pohľadávku zaplatiť vcelku. Žalovaným bola táto výzva doručená\ndňa 01.06.2023. Keďže žalovaní na uvedenú výzvu nereagovali a k úhrade dlžnej sumy nepristúpili,\nprávny predchodca žalobcu dňa 30.06.2023 využil právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru\n(žalovaní boli v omeškaní so splácaním pohľadávky o viac ako 3 mesiace), čo žalovaným oznámil listom\nzo dňa 01.07.2023 a vyzval ich na okamžitú úhradu celého dlhu, ktorý predstavoval sumu 23.392,59 €.\nVyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa 06.07.2023. Následne právny\npredchodca žalobcu (postupca) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1007/2023/CE zo dňa\n13.12.2023 previedol predmetnú pohľadávku na žalobcu (postupníka). O postúpení pohľadávky právny\npredchodca žalobcu informoval žalovaných oznámením zo dňa 21.12.2023, v ktorom ich poučil, že od\ndoručenia tohto oznámenia sú žalovaní povinní plniť výlučne postupníkovi, ktorým je žalobca.\n10. V posudzovanej veci žalobca tvrdil, že je právnym nástupcom pôvodného žalobcu spoločnosti\nSlovenská sporiteľňa, a.s. Žalobcovi mala byť pohľadávka postúpená na základe zmluvy o postúpení\npohľadávok č. 1007/2023/CE ku dňu 13.12.2023. Ako dôkaz na preukázanie postúpenia pohľadávky\nžalobca pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1007/2023/CE zo dňa 13.12.2023, ako aj oznámenie\no postúpení pohľadávok č. LC09-40786 zo dňa 21.12.2023, ktorým právny predchodca žalobcu\noznámil žalovaným postúpenie pohľadávok na súčasného žalobcu. Primárnou námietkou žalovaných\nv podaných odvolaniach (ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie) bolo neplatné zosplatnenie\nspotrebiteľského úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, pretože výzva pred zosplatnením úveru\nneobsahovala špecifikáciu (identifikáciu) splátky so zaplatením ktorej boli žalovaní v omeškaní. Žalovaný\ntaktiež poukazovali na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že právny predchodca\nžalobcu postúpil v rozpore so zákonom na žalobcu nesplatnú pohľadávku, a preto aj toto pochybenie\nmalo vyústiť do zamietnutia žaloby.\n11. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym\nskutkovým zisteniam, avšak na ich podklade k nesprávnemu záveru vychádzajúc z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.\n11.1. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva\nžalobcovi i procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd žalobe môže vyhovieť len\nvtedy, ak žaluje osoba, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, pričom ak sa uvedené v\nkonaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\nUvedené odvolací súd dopĺňa o právne závery prijaté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Cdo/162/2020, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022\n(judikát R 6/2022), v zmysle ktorého súd v sporoch s ochranou slabšej strany skúma vecnú legitimáciu\nz úradnej povinnosti (ex offo). Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8\nvety prvej zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj\nv prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľ. V súhrne to znamená, že\nexistencia aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu je nie len kľúčovou pre úspech žalobcu v konaní,\nale aj to, že v sporoch s ochranou slabšej strany ju súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo).\n11.2. Pre účely tohto konania je následne nevyhnutné uvedomiť si zmysel a účel § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka. Týmto je zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých\nplnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením\nsplátky (len pár €) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky\npredtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí\nbyť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva\nveriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je\npotrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, pričom výzva prezumovaná\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti\nmusí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá\ndôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné\nnásledne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru\na platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa\njedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi reálne sa\n„dozvedieť“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a „spôsobe“\nako tento následok odvrátiť.\n\n11.3. Práve pomenovanie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť\nspotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní,\nvykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť,\nktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá, dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp.\nktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie\nje objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť\nk vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.\n11.4. Zákon prísne stanovuje kritéria, za akých podmienok môže dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti\núveru, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; aj keď vymedzenie konkrétnej splátky\npre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver v upozornení (výzve) na\nzosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis\nverbis, ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Požiadavka na také vymedzenie vyplýva z\núčelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je\nv omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenie práva predčasne\nzosplatniť úver/dlh.\n11.5. Vyššie nastolená argumentačná línia je súladná aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. februára 2025, ktoré Občianskoprávne kolégium\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí konanom 04. júna 2025 prijalo ako judikát\npublikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025. V predmetnom\nuznesení vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky názor, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú\nprichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň\nzákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v\nznení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,\nsankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\n11.6. V prejednávanom prípade zosplatneniu úveru predchádzala výzva právneho predchodcu žalobcu\nzo dňa 29.05.2023, ktorou žalovaných vyzval k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok vo\nvýške 3.890,62 €. Vo výzve však absentuje konkretizovanie splátky, neuhradenie ktorej zakladá dôvod\nna postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. postup žalobcu k zosplatneniu zvyšnej\nčasti poskytnutého úveru. Požadovaná konkretizácia (identifikácia) omeškanej splátky následne úplne\nchýba aj v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 01.07.2023. Žalobca tak v konaní\nnepreukázal, že by došlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného spotrebiteľského\núveru (jeho zostatku s príslušenstvom), t. j. že žalobou uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru\nsa stala v celom rozsahu splatnou (pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). To všetko\npotom znamená, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia\nna žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a\nustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom\núvere totiž možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t. j. po vyhlásení\npredčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru bankou. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom\núvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, by preto malo za následok absolútnu\nneplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods.\n2 Občianskeho zákonníka.\n11.7. Žalobca teda v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania\nsplnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa\nustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001\nZ. z. o bankách. Bez splnenia týchto podmienok je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.\n2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následné postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v\nrozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.\nNa absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej\npovinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má\nza následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. Bez vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej)\nsplatnosti spotrebiteľského úveru banka (právny predchodca žalobcu) nebola oprávnená postúpiť\npohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru na žalobcu, čo malo za následok absolútnu neplatnosť\nzmluvy o postúpení tejto pohľadávky, ako aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie\n\ntejto pohľadávky v tomto súdnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021\nsp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod\nč. R 6/2022).\n12. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na\nstrane žalobcu zamietol.\n13. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V konaní boli plne úspešní žalovaní, preto by im vznikol nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Žalovaným však podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli (neboli\nprávne zastúpení ani neplatili súdny poplatok), odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaní nemajú\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nebude potom ani potrebné, aby o výške náhrady trov\nkonania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodoval súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431\nods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia\n(§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Csp/41/2024", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}, {"guid": "61eb3c9b-ecdf-49ca-b979-657c19902d5f:d1ebc3dd-1421-46fc-bff2-c3d8309069d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6119460744.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/24/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/24/2024 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6119460744.1"}, {"guid": "3e6b469b-cd67-4f17-8a3a-807a574e036c:b6b7e681-ae5f-478c-aae7-3d3119a86f20", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6124241580.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/41/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/41/2024 z 4. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-12-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6124241580.1"}, {"guid": "a8d246b5-004b-4d0e-980d-e5ab9fd79aec:11110d67-d8ef-48c5-a9f6-6ede161c2914", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/14/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoCsp/14/2021 z 9. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-06-09", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a8d246b5-004b-4d0e-980d-e5ab9fd79aec:11110d67-d8ef-48c5-a9f6-6ede161c2914"}, {"guid": "1de51b0e-095b-4104-8b40-f67ba3a37d80:632d5f55-d778-4a59-8ffa-97f95b018b78", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Csp/58/2023", "nazov": "Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 13Csp/58/2023 z 9. 4. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-04-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1de51b0e-095b-4104-8b40-f67ba3a37d80:632d5f55-d778-4a59-8ffa-97f95b018b78"}], "citovane_v": []}