Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoCsp/17/2025 z 9. 7. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. júla 2026, sp. zn. 9CoCsp/17/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1
Krajský súd Bratislava | 9CoCsp/17/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1 | 2026-07-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cf71b3c-cc82-481e-8371-d0e8ad63544f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
9CoCsp/17/2025
6124258408
09. 07. 2026
JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI:SK:KSBA:2026:6124258408.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: M.B.A.
Consult Investments s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 43/51, Brezno, IČO: 55 414 656, zastúpený
Advokátska kancelária Galadík s.r.o., so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A, Banská Bystrica, IČO:
54 691 419, proti žalovaným: 1./ C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. XXXX/X, H., 2./ I. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. XXXX/X, H., o zaplatenie 20.317,94 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaných proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 29Csp/41/2024-150 zo dňa 24. marca
2025, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu mení tak, že súd žalobu zamieta.
Žalovaným 1/.,2./ sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 20.317,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo
sumy 20.317,94 € od 22.07.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
1.1. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie opísal zistený skutkový stav vo veci (odsek 4.1 až 4.8
napadnutého rozsudku), pričom svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497,
§ 502 ods. 1, § 503 ods. 2 a § 504 Obchodného zákonníka; § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1,
2, 4, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23 a 24 písm. a), § 11 ods. 2, § 7 ods. 41 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 129/2010 Z. z.“), ustanoveniami § 52, § 53 ods. 9, 517 ods. 1
a 2, § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal vykonaným
dokazovaním za preukázané, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.) a
žalovaní dňa 20.04.2021 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 5178704622 (ďalej aj ako „zmluva o
splátkovom úvere“), na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý spotrebný úver na vyplatenie záväzku
u pôvodného veriteľa a u iných veriteľov vo výške 20.333,- € pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 9,99 %
(výsledná výška po poskytnutí zľavy predstavovala 8,49 % ročne) a ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN) 8,97 %. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť v 95-mesačných splátkach po 297,98 €, splatných
vždy k 18. dňu v mesiaci. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 28.305,96 €. V zmysle
bodu 2.1 zmluvy o splátkovom úvere mal byť úver použitý na vyplatenie záväzkov žalovaných, a to

na úhradu poskytnutého spotrebného úveru zo zmluvy o splátkovom úvere vo výške 19.226,52 € a na
úhradu spotrebného úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ktorého aktuálny zostatok
predstavoval
1.074,- €. Následnými dodatkami k zmluve o splátkovom úvere (dodatky zo
dňa 21.02.2022 a 30.03.2022) došlo k predĺženiu konečnej splatnosti úveru a odkladu splátok. Žalovaní
nežiadali o dočasné zníženie splátok (čl. III predmetných dodatkov). Právny predchodca žalobcu listom
zo dňa 02.09.2022 oznámil žalovaným, že ku dňu 02.09.2022 sú v omeškaní so zaplatením pohľadávky
vo výške 959,17 €; túto pohľadávku boli žalovaní na základe uvedenej výzvy povinní zaplatiť najneskôr
v lehote 15 dní od jej doručenia. Následne listami zo dňa 29.05.2023 oznámil žalovaným, že ku dňu
29.05.2023 sú v omeškaní so splácaním jeho pohľadávky v sume celkom 3.890,62 € a vyzval ich
na jej zaplatenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak v určenej lehote túto pohľadávku
nezaplatia, pôvodný veriteľ bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť jeho pohľadávky, žalovaní
stratia výhodu splátok a budú povinní pohľadávku zaplatiť vcelku. Žalovaným bola táto výzva doručená
dňa 01.06.2023. Keďže žalovaní na uvedenú výzvu nereagovali a k úhrade dlžnej sumy nepristúpili,
právny predchodca žalobcu dňa 30.06.2023 využil právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru
(žalovaní boli v omeškaní so splácaním pohľadávky o viac ako 3 mesiace), čo žalovaným oznámil listom
zo dňa 01.07.2023 a vyzval ich na okamžitú úhradu celého dlhu, ktorý predstavoval sumu 23.392,59 €.
Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa 06.07.2023. Následne právny
predchodca žalobcu (postupca) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1007/2023/CE zo dňa
13.12.2023 previedol predmetnú pohľadávku na žalobcu (postupníka). O postúpení pohľadávky právny
predchodca žalobcu informoval žalovaných oznámením zo dňa 21.12.2023, v ktorom ich poučil, že
od doručenia tohto oznámenia sú žalovaní povinní plniť výlučne postupníkovi, ktorým je žalobca. Súd
prvej inštancie v rámci zisteného skutkového stavu podrobne opísal časový sled splácania splátok
úveru zo strany žalovaných (bod 4.6 napadnutého rozhodnutia), ktorý extrahoval z výpisu z úveru
zo dňa 25.01.2024. Zaoberal sa aj listinou označenou ako „Výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia
ukazovateľa schopnosti splácať)“ preukazujúcou skúmanie bonity žalovaných zo strany právneho
predchodcu žalobcu pred uzavretím zmluvy o splátkovom úvere (bod 4.7 napadnutého rozhodnutia).
1.2. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žalobe v celom rozsahu vyhovel
a žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 20.317,94 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 20.317,94 € od 22.07.2023 do zaplatenia. Súčasne
žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úvodom rozhodnutia
sa súd prvej inštancie zaoberal argumentáciou žalovaných, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. [po obsahovej stránke mali žalovaní
na mysli § 9 ods. 2 písm. g)], a preto by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Konkrétne
v zmluve mali podľa žalovaných absentovať informácie o úrokovej sadzbe, indexe alebo referenčnej
úrokovej sadzbe, na ktorú je výška úrokovej sadzby naviazaná. Súd prvej inštancie však dospel k záveru,
že všetky vytýkané nedostatky sú obsiahnuté hneď v časti I. uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere,
pričom v časti „predpoklady použité na výpočet RPMN“ je uvedené, že dohodnutý typ a výška úrokovej
sadzby platia do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania
úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo Zverejnení.
Následne z čl. III. ods. 1 písm. d) zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že súčasťou predmetnej zmluvy
sú (okrem iného) podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. Zmluva
o splátkovom úvere tak podľa súdu prvej inštancie obsahuje informácie v zmysle § 9 ods. 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z. z., preto poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov.
1.3. Súd prvej inštancie za účelovú a nedôvodnú vyhodnotil aj argumentáciu žalovaných vzťahujúcu sa
na proces doručovania dokumentov zo strany právneho predchodcu žalobcu, keď žalovaní tvrdili, že
im riadne nebol doručený ani jeden dokument potrebný pre uplatnenie nároku žalobcu v tomto konaní.
Podľa názoru žalovaných podací hárok bez doručenky s podpisom žalovaných bolo nutné považovať
za neplatný. Súd prvej inštancie k tomuto názoru uviedol, že na podacích lístkoch sa nachádza číslo
totožné s číslom označujúcim príslušnú písomnosť, napr. LC03-40589, ktorá označuje výzvu pôvodného
veriteľa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru adresovanú žalovanému v 1. rade. Také isté číslo
sa nachádza na podacom hárku, ktorým bola táto výzva žalovanému v 1. rade posielaná (č. l. 34, 48
a 83); to isté platí aj pre doručovanie zásielok žalovanej v 2. rade (č. l. 35, 49 a 84). Podľa súdu prvej
inštancie vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí ani argumentácia žalovaných, že príslušné zásielky
posielané žalovaným neboli riadne označené a ich obsah nebolo možné z podacích lístkov identifikovať.
Podporne súd prvej inštancie poukázal na teóriu dôjdenia, ktorú bližšie rozviedol vo svojom uznesení
Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.01.2011).

1.4. Žalovaní počas konania namietali aj to, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy o
splátkovom úvere v rozpore s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neposúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver, t. j. schopnosť žalovaných splácať úver posudzoval
bez riadnych údajov o ich príjmoch, výdavkoch a bez dokladov o nich, najmä bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Týmto konaním mal právny predchodca žalobcu hrubým
spôsobom porušiť svoje povinnosti, v dôsledku čoho nebol oprávnený vyžadovať od žalovaných
jednorazové splatenie úveru, pričom súčasne je takýto úver nutné považovať za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovaných
nestotožnil, keď poukázal na žalobcom predložený interný dokument pôvodného veriteľa zo dňa
19.04.2021 označený ako „Výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať)“,
z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu postupoval v súlade § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z., keď ešte pred uzavretím zmluvy o splátkovom úvere dopytoval Sociálnu poisťovňu, vykonal
dopyt do úverového registra a posudzoval príjmy a výdavky žalovaného v 1. rade vrátane členov jeho
domácnosti, ktorým je aj žalovaná v 2. rade. Napokon z predloženého dokumentu vyplýva, že reálna
výška ukazovateľa schopnosti splácať úver s ohľadom na príjmy a výdavky žalovaných predstavovala
hodnotu 0,41, pričom táto nesmela prekročiť hodnotu 0,70. Z vykonaného dokazovania teda pre súd
prvej inštancie vyplynulo, že pôvodný veriteľ pred poskytnutím úveru žalovaným posúdil s odbornou
starostlivosťou ich schopnosť splácať úver, získal o žalovaných príslušné informácie aj z iných databáz
a splátkový úver im poskytol až po splnení ukazovateľa schopnosti splácať úver. Nad rámec uvedeného
súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodný veriteľ poskytol žalovaným refinančný úver spĺňajúci aj
kritériá ustanovené Národnou bankou Slovenska v zmysle § 7 ods. 41 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
1.5. Súd prvej inštancie sa záverom napadnutého rozhodnutia nestotožnil ani s námietkou žalovaných,
že pri zosplatnení úveru boli porušené ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa
žalovaných výzva poslaná pôvodným veriteľom musí v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky so zaplatením ktorej sú žalovaní v omeškaní,
a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie
predmetná požiadavka na uvedenie konkrétnej omeškanej splátky úveru z ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka nevyplýva. Podporne súd prvej inštancie poukázal na názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Odhliadnuc
od uvedeného mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania preukázané, že pôvodný veriteľ
rozhodol o mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie žalovaných so zaplatením splátky splatnej dňa
18.09.2021. Pôvodný veriteľ preto podľa názoru súdu prvej inštancie platne a účinne vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, v dôsledku čoho mu vzniklo právo domáhať sa jeho zaplatenia naraz, tak, ako vyplýva
z podanej žaloby. Vzhľadom na uvedené závery potom podľa súdu prvej inštancie nemohla obstáť
ani procesná obrana žalovaných, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto
konaní. Keďže v posudzovanom prípade došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru,
bol pôvodný veriteľ oprávnený postúpiť pohľadávku z neho vyplývajúcu na postupníka, ktorým sa na
základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 10017/2023/CE stal žalobca. Súd prvej inštancie
berúc na zreteľ všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom žalovaných
zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy od 22.07.2023 do
zaplatenia, pretože žalovaní dlžnú sumu (uvedenú v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 01.07.2023) v lehote splatnosti 15 dní odo dňa 06.07.2023 neuhradili, v dôsledku čoho sa odo dňa
22.07.2023 dostali do omeškania.
1.6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobca
mal vo veci plný úspech, súd mu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).
2. Uvedený rozsudok napadla v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaná
2./
domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa žalovanej 2./ súd prvej inštancie nielenže dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale súčasne zistený skutkový stav súdom
prvej inštancie neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené. Rovnako namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie porušil jej právo na spravodlivý proces.
Nosnou procesnou obranou žalovanej 2./ bola otázka (ne)platnosti zosplatnenia úveru, keď podľa jej
názoru výzva pred zosplatnením neobsahovala obligatórnu špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou
bola žalovaná 2./ v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, v
dôsledku čoho boli zo stany právneho predchodcu žalobcu porušené ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka. Na podporu svojich argumentov poukázala na rozsiahlu rozhodovaciu prax
súdov Slovenskej republiky, a to tak súdov prvoinštančných (napr. rozsudok Okresného súdu Žilina sp.
zn. 13Csp/58/2023), odvolacích (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/24/2024 a sp.
zn. 7CoCsp/41/2024) ako aj súdu dovolacieho (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Cdo/61/2022 alebo uznesenie sp. zn. 2Cdo/298/2021). Právny predchodca žalobcu tak nemohol
platne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ani nebol oprávnený postúpiť nesplatnú pohľadávku na
postupníka (súčasného žalobcu).
3. Uvedený rozsudok napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním aj žalovaný
1./
domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže ide po formálnej aj obsahovej stránke o úplne identické
odvolanie ako to, ktoré podala žalovaná 2./, odvolací súd ho na tomto mieste duplicitne nesumarizoval.
4. Na odvolanie žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k otázke (ne)platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru
zotrval na svojej doterajšej právnej argumentácii prezentovanej pred súdom prvej inštancie. Podľa jeho
názoru pôvodný veriteľ pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru splnil všetky zákonné podmienky
vyžadované v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva pred zosplatnením úveru
zo dňa 29.05.2023 je podľa žalobcu výzvou kvalifikovanou, a preto právny predchodca žalobcu mohol
úver platne zosplatniť. Takto splatnú pohľadávku mohol následne relevantným postupom (zmluvou
o postúpení pohľadávky) previesť na súčasného žalobcu, ktorý si ju následne uplatnil v súdnom
konaní podanou žalobou. Žalobca podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 5CoCsp/14/2021, komentár k ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka obsiahnutý v
knihe Občiansky zákonník, Veľký komentár, od autora Imrich Fekete, či na odôvodnenie samotného
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca v podanom odvolaní rozporoval aj žalovanými
tvrdené porušenie ich práva na spravodlivý proces, keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie v
ničom nepochybil, keď na základe vykonaných dôkazných prostriedkov dospel k správnym skutkovým
zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru žalobcu vecne správne a v súlade s platnou
legislatívou.
5. Žalovaní v replike zotrvali na svojich argumentoch obsiahnutých v podaných odvolaniach, pričom na
ich podporu poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023, či
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025.
6. Žalobca nevyužil svoje právo a dupliku k replike žalovaných nepodal.
7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní (t. j. v celom rozsahu) v zmysle
§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 C.s.p.,
keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
8.1. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
8.2. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

8.3. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
8.4. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
8.5. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
8.6. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
8.7. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
8.8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8.9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
9. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaní dňa 20.04.2021 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe
ktorej bol žalovaným poskytnutý spotrebný úver na vyplatenie záväzku u pôvodného veriteľa a u iných
veriteľov vo výške 20.333,- € pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 9,99 % (výsledná výška po poskytnutí
zľavy predstavovala 8,49 % ročne) a ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 8,97 %. Žalovaní
sa zaviazali úver splatiť v 95-mesačných splátkach po 297,98 €, splatných vždy k 18. dňu v mesiaci.
Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 28.305,96 €. Právny predchodca žalobcu listom
zo dňa 02.09.2022 oznámil žalovaným, že ku dňu 02.09.2022 sú v omeškaní so zaplatením pohľadávky
vo výške 959,17 €; túto pohľadávku boli žalovaní na základe uvedenej výzvy povinní zaplatiť najneskôr
v lehote 15 dní od jej doručenia. Následne listami zo dňa 29.05.2023 oznámil žalovaným, že ku dňu
29.05.2023 sú v omeškaní so splácaním jeho pohľadávky v sume celkom 3.890,62 € a vyzval ich
na jej zaplatenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak v určenej lehote túto pohľadávku

nezaplatia, pôvodný veriteľ bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť jeho pohľadávky, žalovaní
stratia výhodu splátok a budú povinní pohľadávku zaplatiť vcelku. Žalovaným bola táto výzva doručená
dňa 01.06.2023. Keďže žalovaní na uvedenú výzvu nereagovali a k úhrade dlžnej sumy nepristúpili,
právny predchodca žalobcu dňa 30.06.2023 využil právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru
(žalovaní boli v omeškaní so splácaním pohľadávky o viac ako 3 mesiace), čo žalovaným oznámil listom
zo dňa 01.07.2023 a vyzval ich na okamžitú úhradu celého dlhu, ktorý predstavoval sumu 23.392,59 €.
Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa 06.07.2023. Následne právny
predchodca žalobcu (postupca) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1007/2023/CE zo dňa
13.12.2023 previedol predmetnú pohľadávku na žalobcu (postupníka). O postúpení pohľadávky právny
predchodca žalobcu informoval žalovaných oznámením zo dňa 21.12.2023, v ktorom ich poučil, že od
doručenia tohto oznámenia sú žalovaní povinní plniť výlučne postupníkovi, ktorým je žalobca.
10. V posudzovanej veci žalobca tvrdil, že je právnym nástupcom pôvodného žalobcu spoločnosti
Slovenská sporiteľňa, a.s. Žalobcovi mala byť pohľadávka postúpená na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1007/2023/CE ku dňu 13.12.2023. Ako dôkaz na preukázanie postúpenia pohľadávky
žalobca pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1007/2023/CE zo dňa 13.12.2023, ako aj oznámenie
o postúpení pohľadávok č. LC09-40786 zo dňa 21.12.2023, ktorým právny predchodca žalobcu
oznámil žalovaným postúpenie pohľadávok na súčasného žalobcu. Primárnou námietkou žalovaných
v podaných odvolaniach (ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie) bolo neplatné zosplatnenie
spotrebiteľského úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, pretože výzva pred zosplatnením úveru
neobsahovala špecifikáciu (identifikáciu) splátky so zaplatením ktorej boli žalovaní v omeškaní. Žalovaný
taktiež poukazovali na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že právny predchodca
žalobcu postúpil v rozpore so zákonom na žalobcu nesplatnú pohľadávku, a preto aj toto pochybenie
malo vyústiť do zamietnutia žaloby.
11. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym
skutkovým zisteniam, avšak na ich podklade k nesprávnemu záveru vychádzajúc z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
11.1. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi i procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd žalobe môže vyhovieť len
vtedy, ak žaluje osoba, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, pričom ak sa uvedené v
konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Uvedené odvolací súd dopĺňa o právne závery prijaté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/162/2020, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022
(judikát R 6/2022), v zmysle ktorého súd v sporoch s ochranou slabšej strany skúma vecnú legitimáciu
z úradnej povinnosti (ex offo). Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8
vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj
v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľ. V súhrne to znamená, že
existencia aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu je nie len kľúčovou pre úspech žalobcu v konaní,
ale aj to, že v sporoch s ochranou slabšej strany ju súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo).
11.2. Pre účely tohto konania je následne nevyhnutné uvedomiť si zmysel a účel § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Týmto je zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých
plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením
splátky (len pár €) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky
predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí
byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je
potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, pričom výzva prezumovaná
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti
musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá
dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné
následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa
jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi reálne sa
„dozvedieť“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a „spôsobe“
ako tento následok odvrátiť.

11.3. Práve pomenovanie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť
spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní,
vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť,
ktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá, dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp.
ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie
je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
11.4. Zákon prísne stanovuje kritéria, za akých podmienok môže dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; aj keď vymedzenie konkrétnej splátky
pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver v upozornení (výzve) na
zosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis
verbis, ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Požiadavka na také vymedzenie vyplýva z
účelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je
v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenie práva predčasne
zosplatniť úver/dlh.
11.5. Vyššie nastolená argumentačná línia je súladná aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. februára 2025, ktoré Občianskoprávne kolégium
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí konanom 04. júna 2025 prijalo ako judikát
publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025. V predmetnom
uznesení vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky názor, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú
prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň
zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
11.6. V prejednávanom prípade zosplatneniu úveru predchádzala výzva právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 29.05.2023, ktorou žalovaných vyzval k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok vo
výške 3.890,62 €. Vo výzve však absentuje konkretizovanie splátky, neuhradenie ktorej zakladá dôvod
na postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. postup žalobcu k zosplatneniu zvyšnej
časti poskytnutého úveru. Požadovaná konkretizácia (identifikácia) omeškanej splátky následne úplne
chýba aj v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 01.07.2023. Žalobca tak v konaní
nepreukázal, že by došlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného spotrebiteľského
úveru (jeho zostatku s príslušenstvom), t. j. že žalobou uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru
sa stala v celom rozsahu splatnou (pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). To všetko
potom znamená, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia
na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere totiž možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t. j. po vyhlásení
predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru bankou. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, by preto malo za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods.
2 Občianskeho zákonníka.
11.7. Žalobca teda v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania
splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa
ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách. Bez splnenia týchto podmienok je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.
2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následné postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v
rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej
povinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má
za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. Bez vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej)
splatnosti spotrebiteľského úveru banka (právny predchodca žalobcu) nebola oprávnená postúpiť
pohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru na žalobcu, čo malo za následok absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení tejto pohľadávky, ako aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie

tejto pohľadávky v tomto súdnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021
sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod
č. R 6/2022).
12. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalobcu zamietol.
13. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V konaní boli plne úspešní žalovaní, preto by im vznikol nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Žalovaným však podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli (neboli
právne zastúpení ani neplatili súdny poplatok), odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaní nemajú
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nebude potom ani potrebné, aby o výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodoval súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431
ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia
(§ 432 ods.2 C.s.p.).