{"guid": "a33c252e-8cff-4acc-a9d5-1acbd299ca1f:551d7e95-cfa3-4c0e-ae55-94879185874b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124456496.1", "spisova_znacka": "3Cob/21/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/21/2026 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 3Cob/21/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:6124456496.1", "identifikacne_cislo": "6124456496", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/551d7e95-cfa3-4c0e-ae55-94879185874b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124456496.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124456496.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6124456496.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/21/2026\n6124456496\n27. 05. 2026\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2026:6124456496.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov\nsenátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu GREP SLOVAKIA\nspol. s r.o., Špitálska ul. 2905, 945 01 Komárno, IČO: 44 078 129, práv. zast. Advokátska kancelária\nTimoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému Obec\nKrškany, Krškany 115, 934 01 Krškany, IČO: 00 307 157, práv. zast. JUDr. Julián Lapšanský, advokátska\nkancelária, spol. s r. o., Zelinárska 8, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, v\nkonaní o zaplatenie 102.491,86 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra,\nč.k. 57Cb/14/2025-146 zo dňa 10.12.2025, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k.: 57Cb/14/2025 - 146 zo dňa 10.12.2025\npotvrdzuje.\nII. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a druhým\nvýrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu\ndňa 6.12.2024 domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že dňa\n8.7.2022 žalobca ako poskytovateľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o rekonštrukcii\na modernizácii verejného osvetlenia v obci Krškany (Zmluva I) a Zmluvu o prevádzke a údržbe zariadení\nverejného osvetlenia v obci Krškany (Zmluva II). Zmluvné strany sa v čl. 10.3. Zmluvy I a čl. 8.3. Zmluvy\nII dohodli, že žalobca je oprávnený cenu za poskytované služby dohodnutú v zmluvách jednostranne\nupraviť, s účinnosťou od 1. januára v závislosti od zmeny 12-mesačného EURIBOR-u použitého na\núročenie peňažných prostriedkov určených na financovanie projektu v prípade, ak sa EURIBOR zvýši\no viac ako 5%. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že referenčnou hodnotou EURIBOR-u pre výpočet\ntejto jednostrannej úpravy bude jeho oficiálna hodnota v deň poskytnutia úveru, pričom táto úprava\nbude slúžiť výlučne iba pre pokrytie meniacich sa nákladov spojených s poskytnutím úveru. Uvedená\nsituácia nastala k 31.12.2022, kedy hodnota 12-mesačného EURIBOR-u dosiahla úroveň 3,291%, čo v\nporovnaní s jeho hodnotou v čase uzatvárania zmlúv, kedy dosahovala zápornú úroveň mínus 0,319%,\npredstavovalo zvýšenie o viac ako 1000%. Nakoľko sa v dôsledku uvedeného žalobcovi zvýšili úverové\nnáklady, v súlade s čl. 10.3. Zmluvy I a čl. 8.3 Zmluvy II, žalobca pristúpil k zvýšeniu mesačných\ncien za poskytnuté služby v rozsahu, v ktorom sa zvýšili úrokové náklady žalobcu. Žalovaný zmenenú\ncenu neakceptoval a faktúry vystavené žalobcom neuhradil, resp. uhradil čiastočne, čím sa dostal do\nomeškania s úhradou faktúr v celkovej sume 4.371,22 EUR. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania\ns platbami o viac ako 60 dní a súčasne nemal záujem sa so žalobcom žiadnym spôsobom dohodnúť,\n\nv zmysle čl. 10.6. Zmluvy I a čl. 8.6. Zmluvy II žalobca od zmlúv odstúpil listom zo dňa 27.9.2024.\nZároveň si vyčíslil kompenzáciu dohodnutú pre prípad odstúpenia zmlúv vo výške sumy mesačných\nplatieb, na ktoré by žalobcovi vznikol nárok v prípade, ak by k predčasnému ukončeniu zmlúv nedošlo.\nV súlade s čl. 10.6. Zmluvy I si žalobca vyčíslil kompenzáciu v celkovej sume 73.834,56EUR s DPH. V\nsúlade 8.7. Zmluvy II si žalobca vyčíslil kompenzáciu v celkovej sume 25.004,16EUR s DPH. Celková\ndlžná suma predstavovala sumu 103.209,94EUR (73.834,56 + 25.004,16 + 4.371,22). Po odstúpení\nod zmlúv žalovaný žalobcovi čiastočne uhradil faktúru č. 2024/1034 vo výške 562,50EUR a faktúru\nč. 2024/1035 vo výške 155,58EUR. Žalobca si vyčíslil pohľadávku na sumu 102.491,86EUR, ktorú\nžalovaný do dnešného dňa neuhradil. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný\nodpor.\n3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu nerozporoval\nuzatvorenie sporných zmlúv so žalobcom. Uviedol však, že žalobca si svojvoľne a neoprávnene\nv rozpore so zmluvami zvýšil ceny za poskytované služby a namietal ničím nepodložený výpočet\nzvýšených cien. Z uvedeného dôvodu žalovaný zvýšené ceny nezaplatil a žalobca odstúpil od oboch\nzmlúv bez toho, aby boli splnené hmotnoprávne podmienky odstúpenia od zmlúv. Žalovaný poukázal\nna článok 10 ods. 10.3. Zmluvy I a článok 8 ods. 8.3. Zmluvy II a namietal, že žalobcovi nárok na\nzvýšenie cien za služby podľa zmlúv nevznikol, nakoľko sadzba EURIBOR sa nezvýšila o viac ako 5%,\nžalobca nepreukázal meniace sa náklady spojené s poskytnutím úveru a tiež nepredložil podklad na\nzvýšenie ceny od financujúcej banky. Uviedol, že žalobca v zlej viere zneužil matematicky nepresné\nustanovenia zmlúv, ktoré sám vypracoval, pričom žalobca identické znenie zmlúv využíva pre minimálne\nďalších 20 obcí, od ktorých sa takisto neoprávnene domáha zvýšenej ceny za služby. Podľa názoru\nžalovaného sporové strany mali na mysli nárast EURIBOR o 5 percent a nie 5 percentuálnych bodov.\nŽalovaný sa tiež bránil tým, že financujúca banka vystavila potvrdenie, že sadzba 12M EURIBOR sa\nv roku 2022 zvýšila o 3,745 %, čím nie sú splnené podmienky pre zvýšenie ceny za službu. Mal za\nto, že žalobca nesplnil podmienky, ktorých kumulatívne splnenie vyžadujú zmluvy na zvýšenie cien\nza služby, v čoho dôsledku mu nárok na zvýšenie cien nevznikol. Žalovaný považoval odstúpenie\nod zmlúv za neplatné, nakoľko neexistuje hmotnoprávny dôvod na odstúpenie. Žalobcom uvádzaný\ndôvod (neuhrádzanie ceny za poskytované služby) považoval za neexistujúci, pretože zvýšenie ceny\nvykonané žalobcom sa uskutočnilo v rozpore s uzatvorenými zmluvami. Nakoľko odstúpenie od zmlúv\nbolo neplatné, žalobca nemá nárok ani na kompenzáciu. Žalovaný navrhol súdu prvej inštancie, aby\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 8.7.2022 strany\nsporu uzatvorili Zmluvu o rekonštrukcii a modernizácii verejného osvetlenia v obci Krškany (Zmluva I.)\na Zmluvu o prevádzke a údržbe zariadení verejného osvetlenia v obci Krškany (Zmluva II.). Ustálil, že\nide o obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pričom Zmluvu I. posúdil podľa § 536 a\nnasl. Obchodného zákonníka a Zmluvu II. ako inominátnu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, keď takáto zmluva nezodpovedá žiadnemu zmluvnému typu upravenému v Obchodnom\nzákonníku alebo Občianskom zákonníku. Žalobca jednostranným oznámením žalovanému zvýšil cenu\nposkytovaných služieb podľa čl. 10.3. Zmluvy I. z ceny 468,75EUR bez DPH mesačne na sumu\n512,74EUR bez DPH mesačne a podľa čl. 8.3 Zmluvy II. z ceny 129,65EUR bez DPH mesačne na sumu\n173,64EUR bez DPH mesačne, s čím žalovaný nesúhlasil. Medzi stranami bol sporný výklad uvedených\nustanovení zmluvy, či došlo k naplneniu podmienok v zmysle uvedených článkov, či postup žalobcu pri\njednostrannom navýšení ceny bol správny, či bolo účinné odstúpenie od oboch zmlúv žalobcom a či si\nžalobca dôvodne uplatňuje nárok na kompenzáciu v dôsledku odstúpenia od oboch zmlúv.\n5. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 1 ods. 2, § 261 ods. 1 - 4, § 536 ods. 1 a 2, § 344, §\n302, § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 18 ods. 1 písm. a), § 18 ods. 3 písm. b) zákona č.\n343/2015 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal\nopodstatnenie jednostranného pristúpenia k zvýšeniu mesačných platieb, a preto nebolo možné zistiť,\nči k jednostrannému zvýšeniu mesačných platieb došlo v súlade so spornými zmluvami. Z výpisu zo\nsplátky úveru žalobcu vyplynulo, že k zmene splátky úveru nedošlo, splátka úveru žalobcu v ČSOB\nbanke, a.s. bola v decembri 2022 v rovnakej výške ako v decembri 2023. Na základe uvedeného súd\nprvej inštancie uzavrel, že žalobca zvýšenie splátky úveru v konaní ničím nepreukázal, a nebolo teda\npreukázané, že došlo k naplneniu podmienok uvedených v článkoch 10 ods. 10.3 Zmluvy o rekonštrukcii\na čl. 8 ods. 8.3 Zmluvy o prevádzke, t.j. že došlo k dôvodnému navýšeniu ceny poskytovaných služieb\nzo strany žalobcu (v podrobnostiach body 40. - 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Vo vzťahu\n\nk posúdeniu správnosti postupu žalobcu pri jednostrannom navýšení ceny súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že dohoda zmluvných strán umožňujúca jednostranné zvýšenie ceny prevádzkovateľom, „ak sa\nEURIBOR zvýši o viac ako 5%“ pripúšťa rôzny výklad. Mal za to, že na jednej strane je možné symbol\n% vykladať v súlade s jeho jazykovým vyjadrením tak ako to uvádza žalobca, že ide o matematické\nvyjadrenie 5%, a že EURIBOR bol v tomto prípade zvýšený o viac ako 1000% (z mínus 0,329%\nna 3,291%). Na druhej strane takéto dojednanie je možné vykladať aj tak ako to uvádza žalovaný v\nrozsahu, že k zvýšeniu cien malo dôjsť ak sa EURIBOR zvýši o viac ako 5 percentuálnych bodov, nie\no viac ako 5%. Takáto interpretácia použitá žalovaným vyplýva aj z Potvrdenia od ČSOB banky, a.s.,\nz ktorého vyplynulo, že sadzba 12 mesačného EURIBOR sa v roku 2022 zvýšila o 3,745%. Súd prvej\ninštancie mal preukázané, že žalovanému v čase uzatvárania zmluvy nebol úmysel žalobcu pristúpiť k\njednostrannému zvýšeniu mesačných platieb ak sa EURIBOR zvýši o 5% známy, ale toto dojednanie\nchápal tak, že symbol % v danom prípade reprezentuje zvýšenie EURIBORU o 5 percentuálnych bodov,\nv opačnom prípade by žalobca mohol pristúpiť k jednostrannému zvýšeniu mesačných platieb už pri\nnepatrnej zmene sadzby EURIBOR-u. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu vyhotovoval žalobca (pričom\nobdobné zmluvy uzatváral s viacerými obcami) a nebolo preukázané, že pri uzatváraní zmluvy bol\númysel žalobcu žalovanému známy, zo žiadnych okolnosti súd nezistil, že by tento úmysel žalovanému\nmusel byť známy, je potrebné vykladať sporné ustanovenia v neprospech žalobcu, ktorý ho ako prvý v\nzmluve použil. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že nedošlo k dôvodnému navýšeniu\nceny poskytovaných služieb zo strany žalobcu, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie sumy\n4.371,22EUR (bližšie body 40. - 45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Vo vzťahu k posúdeniu\nplatnosti odstúpenia od zmlúv žalobcom súd prvej inštancie uzavrel, že odstúpenie od sporných zmlúv\nžalobcom je neplatné s odôvodnením, že žalobca nepreukázal dôvodnosť pristúpenia k zvýšeniu\nmesačných platieb, a nepreukázal, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením mesačných platieb o\nviac ako 60 dní (v podrobnostiach body 47. - 48. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Vo vzťahu k\nuplatnenému nároku na kompenzáciu v dôsledku odstúpenia od zmlúv súd prvej inštancie uzavrel, že\nžalobca neplatne odstúpil od sporných zmlúv, a pretože sú naďalej platné, nedošlo k ich predčasnému\nzániku, a preto žalobcovi nevznikol ani nárok na kompenzáciu vyčíslenú v odstúpení od Zmluvy I. sumou\n73.834,56EUR a od Zmluvy II. sumou 25.004,16EUR (v podrobnostiach body 49.-52. odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia).\n6. Súd prvej inštancie nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto ho nepriznal (výrok I.). O nároku\nna náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, CSP a vzhľadom na dosiahnutý\nplný procesný úspech žalovaného vo veci samej, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania,\nvrátane trov odvolacieho konania, v rozsahu 100% (výrok II.).\n7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.\nh) CSP a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže\nžalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu\nuvedeným v bode 42. odôvodnenia o výklade článkov 10.3 Zmluvy I a 8.3 Zmluvy II. Podľa názoru\nžalobcu dotknuté ustanovenia sporných zmlúv sú formulované zrozumiteľne a jednoznačne, a ich výklad\nje nesporný. Žalobca trvá na tom, že spornosť týchto ustanovení vznikla len na základe účelového\na ex post výkladu žalovaného. Dotknuté ustanovenia zmlúv totiž jednoznačne uvádzajú pojem „5%“,\npričom tomuto znaku sa v obchodnom styku spravidla a prakticky bez výnimky prikladá význam\npercento, teda stotina celku, a nemožno ho bez ďalšieho zamieňať s pojmom percentuálny bod, ktorý\npredstavuje rozdiel medzi dvoma percentuálnymi hodnotami. Žalobca má za to, že žalovaný neuniesol\ndôkazné bremeno a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď sa s výkladom žalovaného\nstotožnil bez toho, aby v konaní boli vykonané relevantné dôkazy. Vytýkal súdu prvej inštancie, že\nneprimerane zvýhodnil postavenie žalovaného, čím okrem iného konal v rozpore s princípom rovnosti\nzbraní a princípom kontradiktórnosti sporového konania. Žalobca zároveň vytýkal súdu, že v bode\n44. odôvodnenia rozsudku bližšie neuviedol ani nešpecifikoval, z akých konkrétnych dôkazov alebo\nvyjadrení strán sporu vyvodil záver, že žalovanému v čase uzatvárania zmlúv nebol známy úmysel\nžalobcu jednostranne zvyšovať mesačné platby v prípade nárastu EURIBOR-u o 5%. V tejto časti\npovažoval napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, a teda aj nepreskúmateľné. Zdôraznil,\nže žalovaný nie je spotrebiteľom ani inou slabšou stranou právneho vzťahu, a neexistuje preto dôvod\nposkytovať mu ochranu vo forme akceptácie jeho nesprávneho pochopenia zmluvného dojednania.\nPodľa názoru žalovaného bolo preukázané, že zakotvenie mechanizmu umožňujúceho jednostranné\nnavýšenie cien za poskytované služby žalobcom v prípade, ak dôjde k zvýšeniu EURIBOR-u o viac\nako 5%, bolo spoločným zámerom zmluvných strán. Tento spoločný zámer pritom vyplýval z podstaty\n\nfinancovania predmetného „projektu“ ako takého, keďže jeho účelom bolo zabezpečiť žalobcovi možnosť\npokrytia zvýšenia nákladov spojených s jeho financovaním prostredníctvom úverových zdrojov. Poukázal\nna to, že tento úmysel žalovanému bol známy práve vzhľadom na povahu predmetného obchodného\nvzťahu. V rámci tohto vzťahu sa totiž žalobca zaviazal uskutočniť výmenu verejného osvetlenia v\nobci a následne zabezpečovať jeho údržbu s tým, že financovanie celého projektu bude zabezpečené\nprostredníctvom úveru od financujúcej banky s tým, že žalovaný bude tento projekt priebežne splácať\nprostredníctvom pravidelných mesačných platieb fakturovaných žalobcom. Žalovanému muselo byť\nzrejmé, že náklady žalobcu budú v čase ovplyvňované vývojom úrokovej sadzby EURIBOR. Preto sa\nzmluvné strany výslovne dohodli na tom, že v prípade, ak dôjde k nárastu 12-mesačného EURIBORu o viac ako 5 %, a dôjde zároveň aj k reálnemu zvýšeniu nákladov žalobcu na financovanie, vznikne\nžalobcovi právo jednostranne navýšiť cenu za poskytované služby v takom rozsahu, v akom sa mu\núverové náklady reálne zvýšili, pričom žalovaný bude povinný takto upravenú cenu akceptovať. Žalobca\nsa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\na uviedol, že z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že jeho úverové náklady sa v dôsledku\nzmeny hodnoty EURIBOR-u navýšili, a zároveň aj to, akým spôsobom a v akej výške k tomuto\nnavýšeniu došlo. Zotrval na svojich skutkových tvrdeniach predložených v konaní pred súdom prvej\ninštancie. Žalobca si splnil všetky podmienky potrebné pre jednostranné navýšenie mesačných platieb,\nkeďže došlo k zvýšeniu sadzby EURIBOR-u o viac než 5 % a zároveň mu financujúca banka vydala\npotrebné potvrdenie. Žalobca postupoval v súlade so zmluvnými ustanoveniami a záver súdu, podľa\nktorého nebol na jednostranné navýšenie ceny oprávnený, považuje za dôsledok nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Vo vzťahu k záverom súdu o odstúpení od sporných zmlúv žalobca uviedol, že súd\nprvej inštancie dospel chybnému záveru, že žalobca neoprávnene pristúpil k jednostrannému navýšeniu\nmesačných platieb za poskytované služby, nesprávne posúdil aj samotné odstúpenie žalobcu od zmlúv,\na v nadväznosti na to nesprávne uzavrel, že žalobcovi nárok na kompenzáciu nevznikol.\n8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil. Žalovaný v reakcii na obsah odvolania sa v plnom rozsahu stotožnil\nso skutkovými závermi a právnym hodnotením veci vykonaným súdom prvej inštancie. V reakcii na\nodvolacie námietky sa žalovaný bránil tým, že predložil v priebehu konania na súde prvej inštancie\npotvrdenie vystavené Československou obchodnou bankou, a.s. dňa 9.3.2023, ktoré je dôkazom toho,\nže nielen každý priemerný človek, ale aj profesionálna finančná inštitúcia tomu rozumie tak, že sadzba\n12 mesačného EURIBOR sa v roku 2022 nezvýšila o 5 %, ale len o 3,745 %, hoci išlo o percentuálne\nbody. Žalovaný toto potvrdenie považuje za dôkaz, ktorý jednoznačne a bez najmenších pochybností\nhovorí o náraste sadzby 12M EURIBOR v rozhodnom období (3.1.2022 a 31.12.2022) o menej ako 5%. K\ntvrdeniu žalobcu o neprimeranému zvýhodneniu postavenia žalovaného uviedol, že obe sporové strany\nmali v konaní na súde prvej inštancie v rovnakej miere možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany a mal za to, že princíp kontradiktórnosti sporového konania bol plne\nzachovaný. Podľa názoru žalovaného z bodov 42. až 44. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej\ninštancie sa zaoberal možnosťami výkladu sporných ustanovení zmlúv, pričom pripustil oba výklady,\navšak v prospech žalovaného sa priklonil aj z dôvodu ako dané ustanovenie interpretovala financujúca\nbanka žalobcu, ktorá potvrdila, že sadzba 12 mesačného EURIBOR sa v roku 2022 zvýšila o 3,745\n%. Rozsudok aj v tejto časti považuje za riadne a dostatočne odôvodnený. K odvolacím námietkam\ntýkajúcim sa výkladu prejavu vôle uviedol, že súd prvej inštancie posúdil znak „%“ v kontexte s ostatnými\ndôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj so skutočnosťou, že znak „%“ v zmluvách chápu vo význame\npercentuálneho bodu aj ďalšie obce, s ktorými žalobca uzavrel obdobné zmluvy. Vo vzťahu k právnemu\nzáveru o úmysle sporových strán pri uzatváraní sporných zmlúv uviedol, že úmyslom sporových strán\npri uzatváraní zmlúv síce bola možnosť zvýšenia ceny v zmluvách, ale len v prípade nárastu sadzby\nEURIBOR-u o 5 percentuálnych bodov a za dodržania ostatných podmienok. Podľa žalovaného žalobca\nsvoje tvrdenia nepreukázal. K zvýšeným úverovým nákladom uviedol, že z vykonaného dokazovania\njednoznačne vyplynulo, že žalobcovi sa náklady na financovanie nezmenili, a preto ani nevznikol dôvod\nna zvýšenie ceny za poskytované služby, bez ohľadu na to, ako sa bude interpretovať znak „%“ v\nzmluvách. Zdôraznil, že žalobca si ustanovenia zmlúv, ktoré sám pripravil, vykladá tendenčne podľa\ntoho, ako sa mu to hodí. Žalobca nepredložil v spore žiadny doklad preukazujúci poskytnutie úveru na\nfinancovanie obnovy osvetlenia u žalovaného, z ktorého by bolo možné určiť, kedy bol žalovanému\nposkytnutý úver a takto nepriamo aj výšku 12M EURIBORU v čase poskytnutia úveru. Mal za to, že bez\ntohto dokladu nie je možné určiť oprávnenosť aplikácie článku 10 ods. 10.3 Zmluvy I a článku 8 ods. 8.3\nZmluvy II, keďže dátum poskytnutia úveru na financovanie obnovy osvetlenia u žalovaného pozná len\nžalobca a jeho financujúca banka. Za irelevantnú označil argumentáciu žalobcu, že žalobca „opakovane\n\npožadoval od banky aj ďalšie podklady, avšak banka mu žiadne ďalšie dokumenty nevydala“, pretože\nžalobca sám zapracoval do zmlúv sporné ustanovenia článku 10 ods. 10.3 a článku 8 ods. 8.3, vrátane\npovinnosti preukázať zvýšené náklady na financovanie dokladom od jeho banky a pokiaľ sa v priebehu\nplnenia zmlúv preukazuje splnenie tejto povinnosti ako obtiažne, ide na ťarchu žalobcu.\n9. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní a nestotožnil\nsa s vyjadrením žalovaného v reakcii na podané odvolanie. Uviedol, že žalobca vo svojich vyjadreniach\nničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca\npri aplikácii sporných ustanovení zmlúv použil nesprávnu porovnávaciu metódu, žalobca namietol, že\nide o novú námietku, ktorú žalovaný neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a ktorá nebola\nani dôvodom napadnutého rozsudku. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd na túto námietku\nneprihliadal.\n10. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojich argumentoch, rovnako sa nestotožnil s\ntvrdeniami žalobcu a odkázal na svoje predchádzajúce podania v konaní pred súdom prvej inštancie\na v odvolacom konaní.\n11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.5.2026. Po oboznámení sa\ns obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací\nsúd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.\n15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 8.7.2022 uzatvoril žalobca ako poskytovateľ so žalovaným\nako objednávateľom Zmluvu o rekonštrukcii a modernizácii verejného osvetlenia (Zmluva I) a Zmluvu\no prevádzke a údržbe zariadení verejného osvetlenia (Zmluva II.) v obci Krškany. Strany si v sporných\nzmluvách dohodli možnosť jednostranne navýšiť cenu za poskytované služby zo strany poskytovateľa\nv prípade splnenia zmluvne dohodnutých podmienok. Nakoľko žalobca mal za to, že boli splnené\npodmienky, ktoré predpokladajú sporné zmluvy, pristúpil k jednostrannej úprave ceny za poskytované\nslužby. Žalobca jednostranným oznámením žalovanému zvýšil cenu poskytovaných služieb podľa čl.\n10.3. Zmluvy I. z ceny 468,75 EUR bez DPH mesačne na sumu 512,74 EUR bez DPH mesačne a podľa\nčl. 8.3 Zmluvy II. z ceny 129,65 EUR bez DPH mesačne na sumu 173,64 EUR bez DPH mesačne.\nTakto upravenú sumu žalovaný neakceptoval. Listom zo dňa 27.9.2024 žalobca odstúpil od sporných\nzmlúv a zároveň vyčíslil žalovanému kompenzáciu dohodnutú pre prípad odstúpenia od zmlúv. V súlade\ns čl. 10.6. Zmluvy I si žalobca vyčíslil kompenzáciu v celkovej sume 73.834,56EUR s DPH. V súlade\n8.7. Zmluvy II si žalobca vyčíslil kompenzáciu v celkovej sume 25.004,16EUR s DPH. Po odstúpení\nod zmlúv žalovaný čiastočne plnil na účet žalobcu sumou 718,08EUR. Predmetom sporu je žalobný\nnárok v celkovej sume 102.491,86 EUR, ktorú žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Medzi stranami\nbol sporný výklad uvedených ustanovení zmluvy, či došlo k naplneniu podmienok v zmysle uvedených\nčlánkov, či postup žalobcu pri jednostrannom navýšení ceny bol správny, či bolo účinné odstúpenie od\noboch zmlúv žalobcom a či si žalobca dôvodne uplatňuje nárok na kompenzáciu v dôsledku odstúpenia\nod oboch zmlúv.\n\n16. V reakcii na odvolacie námietky žalobcu viažuce sa k spornému výkladu článku 10 ods. 10.3. Zmluvy\nI a článku 8 ods. 8.3. Zmluvy II odvolací súd konštatuje, že dospel k rovnakému právnemu záveru ako\nsúd prvej inštancie, ktorý správne na základe vykonaných dôkazov ustálil v bodoch 42.-45. odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia, že žalovaný v čase uzatvárania zmluvy chápal zmluvnú podmienku „ak sa\nEURIBOR zvýši o viac ako 5%“ vo význame 5 percentuálnych bodov. Tento záver súdu prvej inštancie\nvyplynul z listinných dôkazov a skutkových tvrdení sporových strán, ktoré sú sporovým stranám známe.\nOdvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu a mal za to, že súd prvej inštancie\naplikoval ust. § 266 ods. 1 - 4 Obchodného zákonníka bez toho, aby neprimerane zvýhodnil postavenie\nžalovaného v prejednávanom spore. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zmluvu vyhotovoval\nžalobca, v spore nebolo preukázané, že pri zatváraní zmluvy bol úmysel žalobcu žalovanému známy,\nzároveň za žiadnych nezistil, že by tento úmysel žalovanému musel byť známy. Vzhľadom na uvedené\nzávery súd prvej inštancie správne ustálil, že zmluvnú podmienku uvedenú v článku 10 ods. 10.3.\nZmluvy I a článku 8 ods. 8.3. Zmluvy II, v znení „ak sa EURIBOR zvýši o viac ako 5%“, bolo\npotrebné vykladať v neprospech žalobcu. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako\nsúd prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalobcovi nárok na zaplatenie sumy v dôsledku zmeny ceny\nza poskytované služby nevznikol, zvýšenie mesačných platieb žalobcom bolo nedôvodné. V rozsahu\nďalších odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa posúdenia platnosti odstúpenia od sporných zmlúv\na otázke uplatneného nároku žalobcu na kompenzáciu, odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym\nodôvodnením napadnutého rozsudku a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd preto s poukazom na\nvyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu smerujúce proti napadnutému výroku\nI. rozhodnutia ako nedôvodné. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetom odvolacieho prieskumu bol\naj výrok II. týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, tento vyhodnotil odvolací súd ako súvisiaci.\nVo vzťahu k výroku o náhrade trov konania považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za\nsprávne vzhľadom na správnosť výroku I. napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že\nodvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.\n17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na\nzistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného\nsúdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s\njeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).\n18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1 a 2, CSP potvrdil.\n19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, a\n§ 262 ods. 1, CSP tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, CSP, o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta\ndruhá, CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, CSP). Dovolateľ musí byť\n\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1, CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "57Cb/14/2025", "guid": "20abffac-c26f-4842-ba36-db9ee044454b:d9c1d871-e7d9-4e04-9bc2-77bb914d00d0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}