Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Cbi/40/2007 z 26. 9. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2011, sp. zn. 35Cbi/40/2007, ECLI:SK:KSBB:2011:6007201266.7
Krajský súd Banská Bystrica | 35Cbi/40/2007 | ECLI:SK:KSBB:2011:6007201266.7 | 2011-09-26 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa702ecf-8880-4c66-91bd-e0c647e04f29
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6007201266.7

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Cbi/40/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6007201266
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6007201266.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Drahomírou Dibdiakovou v obchodnoprávnej veci
navrhovateľa JUDr. Tomáš Boľoš, súdny exekútor, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Horná
23, P.O. Box 49, 974 01 Banská Bystrica, zast. BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., Horná 23, 974
01 Banská Bystrica proti odporcovi JUDr. Alena Balážová, Pernikárska 8, 010 01 Žilina, správkyňa
konkurznej podstaty úpadcu Štefan Tahotný - POLSTAV práce PSV-HSV v konkurze, IČO: 14 177 251,
032 61 Važec č.888 o určenie oprávnenosti a výšky pohľadávky prihlásenej do konkurzu takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že pohľadávka navrhovateľa prihlásená do konkurzu prihláškou č.2 je oprávnená a zistená
vo výške 1.070,45 Eur.

Vo zvyšku návrh  z a m i e t a .

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 67,26 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa. .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom si pôvodne navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na určenie oprávnenosti
a výšky ním prihlásenej pohľadávky prihláškou pod por.č. 2 do konkurzu, ktorý bol vyhlásený na
majetok úpadcu pod č.k. 36K/95/2005 dňa 10. apríla 2007 vo výške 5.676,21 Eur (171.001,50 Sk).
Pohľadávka predstavuje trovy prerušeného exekučného konania vedeného pod č. EX 857/2001, ktorá
je pohľadávkou proti podstate a pozostávala zo zákonnej odmeny navrhovateľa vo výške 4.331,14 Eur
(130.480,-Sk), z 19% DPH z tejto sumy vo výške 822,92 Eur (24.791,20 Sk), z hotových výdavkov vo
výške 482,65 Eur (14.540,30 Sk), z odmeny za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 33,19
Eur (1.000,-Sk) a z 19% DPH zo sumy 1.000,-Sk vo výške 6,31 Eur (190,-Sk).

Krajský súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č.k. 35Cbi/40/07-Db zo dňa 23. marca 2010
tak, že návrhu navrhovateľa sčasti vyhovel a určil, že jeho pohľadávka je oprávnená a zistená len vo
výške 4.399,24,- Eur, ktorá suma zodpovedala zákonnej odmene navrhovateľa vo výške (130.480,-Sk),
odmene za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 33,19 Eur (1.000,-Sk) a hotovým výdavkom
vo výške 34,90 Eur (1.051,40 Sk). Vo zvyšku, t.j. v sume 1.276,97 Eur súd návrh zamietol.

Proti rozhodnutiu krajského súdu v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý podal navrhovateľ
odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4 Obo 40/2010
dňa 30. júna 2011 tak, že rozhodnutie krajského súdu č.k. 35Cbi/40/07 zo dňa 23. marca 2010 v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajskému súdu uložil povinnosť
zaoberať sa navrhovateľom uplatnenou DPH, posúdiť správnosť jej výšky a priznať ju navrhovateľovi v



zodpovedajúcej výške k uplatnenej odmene. Zároveň uložil prehodnotiť náhradu hotových výdavkov z
hľadiska ich účelovosti k rozsahu vykonanej exekúcie, ako aj zohľadniť námietky odvolateľa uvedené
v odvolaní.

Odporca zotrval na svojom stanovisku s tým, že nárok navrhovateľa na priznanie DPH, ako aj trov
exekučného konania neuznal za dôvodné a súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti.

Krajský súd opakovane prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p., a to bez prítomnosti odporcu, ktorý
neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, prihliadol na doteraz vykonané dokazovanie a na obsah
spisového materiálu, pričom z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19. novembra 2001, rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/113/00-93 z o dňa 09. októbra 2001, poverenia Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. 5505*008927 zo dňa 6. decembra 2001, upovedomenia o začatí exekúcie zo
dňa 17. decembra 2001 s doručenkami, prehľadu účtovania náhrady hotových výdavkov, exekučného
príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 10. júla 2003 s doručenkami,
prihlášky pohľadávky do konkurzného konania č.k. 36K 95/2005 zo dňa 23. apríla 2007, oznámenia o
vydaní finančných prostriedkov do konkurznej podstaty zo dňa 15. mája 2007, upovedomenia o zadržaní
finančných prostriedkov zo dňa 15. mája 2007, výpisov z účtu súdneho exekútora o prijatých platbách
od povinného a o doplatení najvyššieho podania, potvrdenia VÚB a.s. o bežnom účte navrhovateľa
zo dňa 18. septembra 2007, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7. februára 2003 a 4. apríla
2005, uznesenia č.k. Er 1365/01-189 zo dňa 14. júna 2007 o schválení príklepu a uznesením č.k. Er
1365/2001-200 zo dňa 28. júla 2006, výpisu z osobitného účtu navrhovateľa - zexekvované sumy z účtu
povinného, príjmových pokladničných dokladov č. XXXX zo dňa 12. novembra 2002, č. XXXX zo dňa
12. decembra 2002, č. XXX zo dňa 22. januára 2003, č. XXXX zo dňa 7. decembra 2004, oznámenia o
čiastočnej úhrade - 1. zo dňa 18. októbra 2002, 2. zo dňa 19. novembra 2003, 3. zo dňa 22. januára 2003
a 4. čiastočná úhrada zo dňa 17. decembra 2004, prihláškovej zložky navrhovateľa č. 2 do konkurzného
konania č. 36K 95/2005, zápisnice z prieskumného pojednávania zo dňa 18. septembra 2007, výpisu
z prílohy veriteľov, ktorá tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní, upovedomenia o výsledku
prieskumného pojednávania zo dňa 25. septembra 2007 s doručenkou, ktorú prevzal navrhovateľ dňa 4.
októbra 2007, exekučného spisu EX 857/01 a výsluchu účastníkov konania zistil, že predmetom sporu
zostalo právo navrhovateľa na určenie oprávnenosti a výšky ním prihlásenej pohľadávky do konkurzu
v sume 1.276,97 Eur (38.470,30,- Sk), ktorý bol vyhlásený na majetok povinného pod č. 36K 95/2005
dňa 10. apríla 2007. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 5. decembra 2005. Navrhovateľ si
do konkurzného konania prihlásil pohľadávku vo výške 171.001,50 Sk, ktorá pozostávala zo zákonnej
odmeny vo výške 130.480,-Sk, z  DPH vo výške 19% z tejto sumy, čo činí 24.791,20 Sk, zo sumy
14.540,30 Sk, ktoré sú hotovými výdavkami, z odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosť vo výške 1.000,-Sk a 19% DPH zo sumy 1.000,-Sk vo výške 190,-Sk. Navrhovateľ si
prihlásil vyššie uvedenú pohľadávku ako pohľadávku proti podstate s poukazom na § 14 ods.1 písm.e/
ZKV a s odkazom na ust. § 31 ods.1 písm.f/, v spojení s ods.  5 cit. ust. ZKV.

Dňa 18. septembra 2007 sa konalo prieskumné pojednávanie, pričom zo zápisnice vyplýva, že správca
úpadcu poprel pohľadávku navrhovateľa prihlásenú do konkurzného konania, ktorou si navrhovateľ
prihlásil trovy prerušeného exekučného konania č. EX 857/2001 ako pohľadávku proti podstate podľa
§ 14 ods.1 písm.e/ ZKV a zároveň aj ako pohľadávku s privilegovaným postavením. Upovedomenie o
výsledku prieskumného pojednávania bolo navrhovateľovi doručené 4. októbra 2007. Žaloba na určenie
pravosti a výšky popretej pohľadávky bola súdu doručená dňa 29.10.2009, t.j. v súdom stanovenej
lehote.

Predmetom sporu je tak už len právo na určenie oprávnenosti sumy 822,92 Eur (24.791,20 Sk), ktorá
predstavuje DPH v zmysle ust. § 27 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktoré si navrhovateľ uplatnil
zo zákonnej odmeny v sume 130.480,-Sk a z odmeny za zriadenie exekučného záložného práva v
sume 6,31 Eur (190,-Sk) a suma 447,75 Eur (13.488,90 Sk), ktorá predstavuje zvyšok z pôvodne
navrhovateľom uplatnených hotových výdavkov podľa § 22 vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov uplatnených ako trovy exekúcie v exekučnom konaní EX 857/2001, ktoré
pozostávajú zo sumy 3,32 Eur (100,-Sk) ako úhrada za opakovane žiadaný výpis z LV č. XXXX zo dňa
28. januára 2005 a 8. februára 2005 prostredníctvom elektronického systému GKU (2x po 50,-Sk), zo



sumy 415,88 Eur (12.528,80 Sk), ktorá predstavuje cestovné náhrady a zo sumy 28,55 Eur (860,10 Sk),
ktorá predstavuje telekomunikačné výdavky.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že z exekučného spisu, ako aj z doložených listín vyplýva, že od začiatku
exekučného konania vedeného pod sp.zn. EX 857/2001 bol tzv. zdaniteľnou osobou v zmysle zák.č.
289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol zrušený zák.č. 222/2004 Z.z. a poskytoval služby
podľa § 9 cit. zák. Poskytnutím služby mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.2 cit. zák. a keďže
je navrhovateľ platiteľom dane z pridanej hodnoty od 2. januára 1997, bol povinný platiť z odmeny
daň z pridanej hodnoty tak, ako to zaviedla novela Exekučného poriadku zák.č. 341/2005 Z.z. od 1.
septembra 2005 v § 196. Táto skutočnosť vyplýva aj z Dôvodovej správy k zák.č. 341/2005 Z.z., podľa
ktorej účinnosťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 o dani z pridanej hodnoty
boli súdni exekútori podľa ust. § 4 ods.1 a jeho prílohy č.2 (kód 74.11) zahrnutí medzi platiteľov DPH
ako osoby, ktoré poskytujú právne služby núteného výkonu rozhodnutia. Takto je od 1. januára 1996
povinný postupovať každý súdny exekútor, ktorý je platiteľom DPH napriek tomu, že DPH nebola priamo
upravená vo vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Povinnosť
pripočítať DPH k „cene exekútorom poskytovanej právnej služby“ bola preto uložená priamo Zákonom
o dani z pridanej hodnoty.

Medzeru v normatívnej právnej úprave riešil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
II ÚS 31/2004-30 zo dňa 17. decembra 2004 uviedol, že pohľadávka na náhradu trov konania musí
byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane DPH, ak je účastník zo
sumy priznanej náhrady povinný podľa platného Zákona o dani z pridanej  hodnoty zaplatiť túto daň.
Navrhovateľ počas výkonu exekúcie č. EX 857/2001 poskytoval služby v zmysle Zákona o dani z pridanej
hodnoty, preto mu vznikla daňová povinnosť, v dôsledku čoho má právo na priznanie DPH vo výške
spolu 829,23 Eur špecifikovanej v návrhu.

Súd ďalej zistil, že exekútor vynaložil sumu dvakrát po 50,-Sk za výpis z katastra nehnuteľností LV č.
XXXX pri preverovaní majetku povinného, ktorý podlieha exekúcii, na základe jeho žiadosti o výpis z
cit. LV zo dňa 28. januára 2005 a 8. februára 2005 prostredníctvom elektronického systému GKU, ktorej
úhradu považoval navrhovateľ za dôvodnú, pretože je v každom štádiu vykonávania exekúcie povinný
preverovať majetok povinného.

Rovnako považoval za dôvodnú ním špecifikovanú úhradu hotových výdavkov - cestovných náhrad
za uskutočnené cesty v súvislosti s exekúciou, a to bez ohľadu na to, či sú k služobným správam zo
služobných ciest priradené úradné zápisy. Naďalej tvrdil, že cestovné náhrady vo výške 12.874,30 Sk
tak, ako ich špecifikoval na čl. 233 vynaložil účelne v súlade s § 5 a § 22 ods.1 vyhl. č. 288/1995 Z. z.,
rovnako ako aj telekomunikačné výdavky vo výške 860.10,-Sk, preto ich navrhol priznať v celom rozsahu.

Odporca sa pridržiaval svojich doterajších písomných podaní a prednesov, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu, pričom uviedol, že už nemá žiadne iné písomné dôkazy k dispozícii, aby mohol k veci zaujať
iné stanovisko než prezentoval doteraz.

Podľa § 206 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, účinného od 1. januára 2006 súd
na tento prípad aplikoval ustanovenia zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom pre
konkurzné konanie, ktoré sa začalo dňa 5. decembra 2005.

Podľa § 14 ods.1 písm.d/ zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV) platného do 5.
decembra 2005 má vyhlásenie konkurzu tieto účinky - súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,
ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty
alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.

Podľa § 20 ods.3 cit. zák. ako pohľadávku si veritelia prihlásia i trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia
konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d).



Podľa § 23 ods.2 cit zák. konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo sa týka právneho
dôvodu, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu
musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej
dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní
a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak
nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o správnosti popretia pohľadávky príslušný správny
orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.

Podľa § 31 ods.1 písm.c/ cit. zák. v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek trovy
výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo exekúcia boli prerušené [§ 14 ods.
1 písm. d)].

Podľa § 66e/ ods.1 cit. zák.  na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods.2 cit. ust. stanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj
týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto
zákona.

Podľa § 36 ods.1 zák.č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok -
ďalej EP) platného k 23. novembru 2001 exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 46 ods.1 cit. zák. exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.

Podľa § 196 cit. zák.  za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods.1 cit. zák. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods.1 cit. zák. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 1 vyhl.č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej ku dňu 23. novembra
2001 sa touto vyhláškou  ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových
výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu
súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa osobitného zákona.

Podľa § 4 ods.1 cit. vyhl. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,
§ 14 až 16).

Podľa § 22 ods.1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ods.2 cit. ust. cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.



Dokazovaním vykonaným v súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v jeho zrušovacom rozhodnutí dospel súd k záveru, že navrhovateľ má právo na náhradu
trov exekučného konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s exekučným konaním EX 857/2001, a to okrem
už priznanej sumy rozsudkom 35Cbi 40/07-211 zo dňa 23. marca 2010, ktorý sa stal právoplatným
a vykonateľným v časti, v ktorej súd návrhu navrhovateľa vyhovel (4.399,24 Eur), aj v ďalšej časti,
a to určenia oprávnenosti a výšky DPH, ktorú navrhovateľ špecifikoval v prihláške do konkurzu a
ktorá predstavuje sumu 829,23 Eur (24.981,40 Sk + 190,-Sk). Navrhovateľ si uplatnil právo na určenie
oprávnenosti tejto sumy na základe zákonnej odmeny, ktorú si vyúčtoval vo výške 24.791,30 Sk a
odmeny za zriadenie exekučného záložného práva v sume 1.000,- Sk, z ktorých mu podľa právneho
názoru Najvyššieho súdu SR vzniklo právo účtovať 19 % DPH, a to v nadväznosti na Zákon o dani z
pridanej hodnoty č. 289/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený zák.č. 222/2004 Z.z.,
pretože navrhovateľ ako exekútor poskytoval služby podľa § 9 cit. zák., na základe čoho mu vznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods.2 cit. zák. Navrhovateľ v konaní preukázal, že je platiteľom DPH od 2.
januára 1997 s identifikačným číslom pre daň SK XXXXXXXXXX, v dôsledku čoho odvolací súd uložil
krajskému súdu priznať DPH navrhovateľovi v zodpovedajúcej výške k uplatnenej odmene.

Odvolací súd rovnako uložil krajskému súdu prehodnotiť náhradu hotových výdavkov z hľadiska ich
účelovosti k rozsahu vykonanej exekúcii a zohľadniť námietky odvolateľa uvedené v odvolaní, preto
krajský súd po opakovanom prehodnotení účelnosti vynaložených výdavkov navrhovateľom považoval
za účelné výdavky exekútora v sume 3,32 Eur (100,-Sk), ktoré musel vynaložiť za získanie LV č.
XXXX dňa 28. januára a 8. februára 2005 z databázy GKU, a to nielen pre účely preverovania majetku
povinného, ktorý podlieha exekúcii v každom štádiu vykonávania exekúcie podľa § 64 a § 141 EP, ale
aj preto, aby mohol správne doručiť vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená následne
dňa 10. februára 2005, a to všetkým osobám a orgánom, o ktorých to ustanovuje § 141 Exekučného
poriadku, keďže tieto subjekty majú k nehnuteľnosti vecné alebo predkupné právo.

Rovnako priznal navrhovateľovi časť hotových výdavkov, ktoré zodpovedajú cestovným náhradám vo
výške 7.167,10,-Sk zo sumy 12.528,80,-Sk, namietanej navrhovateľom v odvolaní (č.l. 228- II.), a to
za cesty uskutočnené dňa 6. augusta 2003 za účelom obhliadky spísania hnuteľných vecí v sume
455,-Sk, dňa 30. júna 2004 za účelom obhliadky majetku povinného v sume 464,-Sk, dňa 10. augusta
2004 za účasť pri jednaní so záujemcom v sume 510,- Sk, dňa 20. novembra 2004 kvôli obhliadke
motorového vozidla povinného v sume347,60,-Sk, 1. decembra 2004 za účelom obhliadky hnuteľných
vecí so záujemcom, ktorý mal záujem ich odkúpiť v sume 349,80,-Sk, 2. decembra 2004 za účasť na
obhliadke nehnuteľností v sume 1.276,-Sk, 27. januára 2005 sa zúčastnil jednania so záujemcom pri
obhliadke nehnuteľností povinného v sume 402,30,-Sk, za deň 14. februára 2005 pri jednaní s povinným
v sume 298,-Sk, za deň 5. marca 2005 ohľadom jednania so záujemcom v sume 2.171,70,-Sk, za deň
11. marca 2005 za jednanie s povinným spojené s obhliadkou v sume 476,80,-Sk a za deň 5. apríla 2005
za jednanie s vydražiteľom v sume 416,-Sk. Súd nepovažoval za účelne vynaložené hotové výdavky na
cestovné, ktoré sú spojené s cestami, ktoré uskutočnil navrhovateľ dňa 12. mája 2003 v sume 396,50
Sk za jednanie s povinným, cestovné za deň 11. júla 2003 vo výške 403,-Sk, 14. októbra 2003 vo výške
670,70 Sk za pokus o jednanie s povinným, za deň 10. januára 2005 za zisťovanie majetku povinného
vo výške 1.307,60 Sk a za deň 17. februára 2005 za zisťovanie majetku povinného vo výške 2.583,90
Sk, ktorá suma zodpovedá čiastke 5.361,70 Sk, pretože tieto cesty nemali priamu náväznosť ani na
jednania s potencionálnymi zákazníkmi a nevyplýva z nich ani to, že by priamo nadväzovali na príp.
obhliadky za účelom predaja majetku povinného. Rovnako súd nepriznal navrhovateľovi ani výdavky
za telefón vo výške 860, 10,-Sk, pretože navrhovateľ žiadnym vierohodným dôkazom nepreukázal, že
takéto výdavky na hovorné práve s povinným reálne vynaložil.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že zo sumy 1.276,97 Eur (38.470,30
Sk,) ktorá zostala predmetom tohto sporu je nárok navrhovateľa dôvodne uplatnený v prihláške do
konkurzného konania č. 2 (okrem právoplatne určenej výšky 4.339,24 Eur aj vo výške 1.070,45
Eur ( 32.248,30 Sk), preto návrhu navrhovateľa na určenie oprávnenosti tejto časti ním uplatnenej
pohľadávky vyhovel. Vo zvyšku, čo do určenia oprávnenosti sumy 206,52 Eur (6.220,80,-Sk) návrh
navrhovateľa pre nezvládnutie dôkazného bremena o účelnosti ním vynaložených  hotových výdavkov
- cestovných náhrad a telefónnych hovorov s povinným, zamietol.



Navrhovateľ bol v tejto časti konania úspešnejší o 67,60%, preto mu vzniklo právo na náhradu trov
konania v súlade s § 142 ods.2 O.s.p. v pomernej časti, a to s prihliadnutím na jeho úspech vo vzťahu
k predmetu tohto konania. Právny zástupca navrhovateľa si na pojednávaní právo na náhradu trov
prvostupňového konania z tejto časti konania uplatnil, avšak vyčíslenie odmeny pre právneho zástupcu
navrhovateľa súdu v súlade s § 151 ods.1 O.s.p. do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia
nedoložil. Podľa § 151 ods.2 O.s.p. v takomto prípade nie je súd viazaný rozhodnutím o prisúdení
náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v dôsledku čoho priznal
navrhovateľovi len právo na náhradu súdneho poplatku za ním podané odvolanie vo výške 67,26 Eur
zo zaplatenej sumy 99,50 Eur, čo zodpovedá jeho pomernému úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú  spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv  právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec,
a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne  rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza  z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona .