Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/303/2011 z 11. 12. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2011, sp. zn. 15CoE/303/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6410205148.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15CoE/303/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6410205148.1 | 2011-12-11 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4357fbf2-a327-463b-9f9f-14b83b2021a6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6410205148.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/303/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410205148
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6410205148.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného BPT LEASING, a.s., so sídlom Ul. Drieňová
č. 24, 821 02 Bratislava, IČO 31 357 814, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom B. K. č. XX, XXX
XX L., proti povinným 1/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. J. č. XX, 2/ U. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. P. č. XXX, XXX XX P. - P., zast. JUDr. Stanislav Irsák, advokát, Ul. O. č. X, XXX XX V.,
vedenej pod sp.zn. EX 111/10 súdnym exekútorom Mgr. Roman Vozár, so sídlom Exekútorského úradu
Ul. Kukuričná č. 8, P.O. BOX č. 16, 820 08 Bratislava 38, o vymoženie 31.265,45 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k.
13Er 549/2010-84, zo dňa 31. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd námietkam podaným proti exekúcii povinnou 2/  vyhovel v celom
rozsahu.

Toto rozhodnutie je výsledkom procesného postupu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., kedy sudca
okresného súdu na odvolanie povinnej 2/ zmenil uznesenie Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 13
Er 549/2010-69 zo dňa 28.03.2011, vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorým námietkam proti exekúcii
vyhovel v časti vo výške 5.511,04 eur a vo zvyšku námietky zamietol.

Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že podkladom na vykonanie exekúcie je notárska zápisnica -
osvedčenie o vyhlásení o uznaní dlhu, o vyhlásení ručiteľov a súhlase osôb povinných s vykonateľnosťou
a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Zz.. zákona o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Predmetom vymáhaného plnenia sú peniaze poskytnuté
formou finančného leasingu pre dlžníka - povinného 1/ C. B. - ZV PROFIL, IČO 34 770 984, s
miestom podnikania Veľké Pole č. 27 (pozn. KS: právny subjekt ukončil podnikateľskú činnosť dňa
19.05.2010), na základe celkom šiestich uzatvorených leasingových zmlúv (o nájme predmetu leasingu s
právom kúpy konkrétnych motorových vozidiel). Leasingové zmluvy boli všetky uzavreté dňa 17.01.2006
a notárska zápisnica bola spísaná a účastníkmi podpísaná dňa 20.01.2006. Povinná 2/ predmetnú
notársku zápisnicu podpísala ako ručiteľka.

Preskúmaním notárskej zápisnice okresný súd konštatoval, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom
(§ 47 Notárskeho poriadku, § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku). V danom prípade v notárskej
zápisnici chýba presné vymedzenie práv a povinností na plnenie a presný rozsah a obsah plnenia,
notárska zápisnica je nezrozumiteľná a nie je možné z nej jednoznačne určiť presnú sumu v čase
vyhotovenia notárskej zápisnice, resp nie je vôbec zistiteľné akú konkrétnu sumu sa zaväzuje dlžník
zaplatiť a nedá sa zistiť ani presný mechanizmus určenia tejto sumy. Z textu vyplýva iba vyhlásenie
dlžníka, že zaplatí tam uvedené položky, ktorých konkrétnu výšku až dodatočne stanovil oprávnený.



Ani v prípade, ak by dlžná suma resp. konkrétna výška bola uvedená v uzavretých leasingových
zmluvách, nebolo by možné na to prihliadať, nakoľko tieto zmluvy nie sú notárskou zápisnicou, ale
len jej prílohami. Presná výška peňažného záväzku mala byť výslovne uvedená v notárskej zápisnici,
pretože príloha nie je obligatórnou náležitosťou zápisnice a v podstate len dokumentuje založenie
hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným. Formálne a obsahové náležitosti musí spĺňať
predovšetkým samotná listina, ktorá má byť notárskou zápisnicou a napokon zápisnica obsahuje len
jednostranné vyhlásenie povinných osôb  a je len na nich, v akom rozsahu a za akých podmienok
toto vyhlásenie uskutočnia. Pritom ani v samotných leasingových zmluvách nie je presne stanovená
celková dlžná suma, ktorá je požadovaná v návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený tak dodatočne
a jednostranne stanovil uplatňované dlžné sumy (napr. položky ako náhrada odmeny zaplatenej
bezpečnostnej agentúre, súdnemu znalcovi, externému spolupracovníkovi a pod.)

Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku okresný posúdil aj uznanie záväzku spolu s udelením
súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a konštatoval, že ak v čase spísania notárskej zápisnice
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo
dlh ne/uznať, rovnako povinná 2/ nemohla vysloviť ručiteľské vyhlásenie.  Právny úkon povinného 1/ a
povinnej 2/ okresný súd posúdil za absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Pri povinných - so zreteľom na spôsoby exekúcie - je procesné spoločenstvo pojmovo vylúčené, konať
sa musí voči každému povinnému osobitne. Návrhy na vykonanie exekúcie smerujúce proti viacerým
povinným preto treba podávať na každého z nich na samostatné exekučné konanie, aj v tomto nebol
postup oprávneného správny.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu  zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že súd pri posudzovaní
námietok povinnej v nadväznosti na exekučný titul, ktorým je v danej veci exekučná notárska zápisnica
nebral zreteľ na obsah leasingovej zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorej
splnenia sa oprávnený domáha v exekučnom konaní. V leasingových zmluvách, uzavretých medzi
účastníkmi bol presne a určito vyjadrený obsah záväzku povinného z exekučného konania. Zároveň aj
notárska zápisnica obsahuje presnú špecifikáciu záväzkov dlžníka, t.j. záväzok zaplatiť nultú a mesačné
leasingové splátky. Tieto záväzky dlžník uznal a zaviazal sa ich zaplatiť. Oprávnený sa tiež domáha
zaplatenia neuhradených splátok č. 35. až 48., pričom splátky 35. až 37. vyčíslil samostatne a splátky
č. 38. až 48. sú zahrnuté v položke označenej ako náhrada škody, ide iba o sumár týchto splátok. V
tomto prípade sa dlžník zaviazal zaplatiť 48 leasingových splátok, z ktorých uhradil 34. Ani odstúpenie
od leasingových zmlúv, ku ktorému došlo v roku 2009, nezbavilo dlžníka povinnosti zaplatiť zvyšných
14 splátok. Časť dlhu bola uspokojená z predaja predmetu leasingu, zostávajúca časť dlhu je záväzkom
dlžníka.

Záväzok zaplatiť leasingové splátky bol výslovne špecifikovaný a uznaný priamo v texte notárskej
zápisnice, je nepodstatné či leasingová zmluva troví súčasť notárskej zápisnice alebo nie. Napriek tomu
leasingová zmluva tvorila technickú a logickú súčasť notárskej zápisnice, ktorá sa tiež na ňu odvoláva.

Ani dlžník, ani ručiteľka sa v notárskej zápisnici žiadnych budúcich ani súčasných práv nevzdali. Dlžník
iba uznal svoje existujúce záväzky a ručiteľka prevzala za tieto záväzky ručenie (§ 304 ods. 2 ObZ).

Právny názor, že „pri povinných je spoločenstvo pojmovo vylúčené“ okresný súd nevysvetlil a riadne
odôvodnenie nahradil iba odkazom na judikatúru, pričom z textu označených rozhodnutí nie je zrejmé,
prečo by práve v exekučnom konaním malo byť z podstaty veci procesné spoločenstvo na strane
povinných vylúčené. Oprávnený zastáva názor, že neexistuje zákonná prekážka vymáhania jedného
dlhu od viacerých povinných v jednom exekučnom konaní. Naopak, takýto postup je nielen zákonný a
v prípade solidarity povinných, či vzťahu dlžník - ručiteľ, by simultánne vymáhanie vyžadovalo ďalšie
sledovanie stavu vymáhania pohľadávky u každého z povinných v osobitných exekučných konaniach.
Pritom v tomto prípade nie je vedená exekúcia proti viacerým povinným súčasne, pretože na majetok C.
B. (pôvodne povinný 1/) bol dňa 28.09.2010 vyhlásený konkurz OS BB pod sp.zn. 1K/34/2010 v dôsledku
čoho bolo exekučné konanie voči nemu v zmysle ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. ex lege zastavené.

Ak sa okresný súd domnieval, že niektoré z uplatnených nárokov nemožno vymáhať, mal exekúciu
zastaviť iba čiastočne, čo umožňuje ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku.



Povinná 2/ navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť. Pre prípad zastavenia exekúcie uplatnila
náhradu trov jej právneho zastúpenia v exekučnom konaní, výšku trov nevyčíslila.

Exekúcia je vedená na vymoženie sumy, ktorá nemá oporu v exekučnom titule.

Predmetom návrhu na exekúciu je zhluk súm presne uvedených v notárskej zápisnici  a súm, ktoré si
oprávnený vymyslel, a sám, bez právneho dôvodu a uznania povinnou vyfakturoval ako “náhradu škody“,
vpísal do vykonštruovaného sumáru svojich pohľadávok voči povinnej, tieto navzájom započítal oproti
plneniam, ktoré reálne poskytol povinný 1/ a na vymoženie takto vymyslenej sumy (ktorá oprávnenému
vyšla započítaním reálnych plnení zo strany povinného oproti nereálnym a nikde v notárskej zápisnici
neuznaným údajným pohľadávkam oprávneného proti povinnému) podal návrh na exekúciu.

Predmetom návrhu na exekúciu sú nepochybne záverečné sumy, ktoré oprávnenému vyšli na základe
jeho súkromného výpočtu, ktorý nie je súčasťou exekučného titulu, ako výsledok započítania jeho
vymyslených nárokov na náhradu škody, ktoré sa v exekučnom titule nespomínajú ani na jedinom
mieste, teda ani teoreticky nemôžu byť predmetom exekúcie, oproti plneniam reálne zo strany povinného
poskytnutých a plneniam, ktoré oprávnený získal predajom automobilov (predmetu leasingu), ktoré
povinnému po odstúpení od zmluvy zabavil.

Súd ani pri akejkoľvek snahe a matematických znalostiach nemal ako dospieť z celkovo navrhovanej
sumy len k čiastočnému uznaniu námietok,  tak aby zostali predmetom konania iba splátky 38. až 41.,
pretože úlohou ani právomocou súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať oprávnenosť hmotno-
právnych nárokov oprávneného (ktoré oprávnený zahrnul do svojho vyúčtovania) a to ani čo do ich
právneho základu, ani ich výšky.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.), postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie
uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, teda tak ako ukladá ust. § 157
ods. 2  v spojení s ust.  § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri
rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil.

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že v notárskej zápisnici absentujú obsahové náležitosti,
na ktorých treba bezvýhradne trvať, náležitosti, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku,
aby bola splnená materiálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice, aby notárska zápisnica bola
spôsobilým exekučným titulom.

Osobitne poukázal najmä na to, že zo zápisnice nie je jednoznačne zrejmé presné vymedzenie
práv a povinností na plnenie a presný rozsah a obsah plnenia, že z formulácie textu notárskej
zápisnice  nie je možné jednoznačne určiť presnú sumu v čase vyhotovenia notárskej zápisnice resp.
nie je vôbec zistiteľné, akú konkrétnu sumu sa zaväzuje dlžník zaplatiť a nedá sa určiť ani presný
mechanizmus určenia tejto sumy. S týmto názorom okresného súdu sa odvolací súd stotožňuje a k inému
záveru nemožno dôjsť ani s ohľadom na dôvody uvedené v odvolaní oprávneného, pretože v prípade
obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto náležitosti
musia byť určené presným a nepochybným spôsobom. Existujúcu situáciu týkajúcu sa rozsahu a obsahu
plnenia požadovaného oprávneným, ktorú zistil v danom prípade okresný súd - skutkový stav opísaný v
odôvodnení rozhodnutia (kedy oprávnený dodatočne a jednostranne stanovil požadované dlžné sumy),
za takýto spôsob považovať nemožno.



Za pravdu treba dať okresnému súdu i v tom, že právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti je právom, ktoré
v čase uzavretia dohody (podpisu notárskej zápisnice) nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať,
že právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v
budúcnosti (§ 574 ods. 2, § 39 OZ). Súd vyslovil názor, že možno uznať len dlh, ktorý vznikol a nie
ktorý vznikne. V prejednávanej veci vyhlásenie povinného 1/ o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo
v čase, keď žiadny dlh neexistoval (notárska zápisnica bola spísaná v čase, kedy existoval  len záväzok
povinného 1/ zaplatiť v určenej lehote leasingové splátky) a do budúcna by bolo možné len predpokladať,
že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Možno dodať, že inak by povinnému 1/
bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do
budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Ak úkon - dohoda, ktorou sa
niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, potom
povinný1/ nemohol svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo dôvodu a výšky,
ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Rovnako potom ani povinná 2/ nemohla vysloviť
platne ručiteľské vyhlásenie k takému „dlhu“.

Pokiaľ ide o dôvody, ktoré podrobne uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia,  a pre ktoré
okresný súd neuznal v danom prípade predmetnú notársku zápisnicu ako vykonateľný exekučný titul, čo
v konečnom dôsledku malo za následok že súd námietkam povinnej 2/ vyhovel v celom rozsahu,  s týmito
dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v tomto rozhodnutí odvolací súd na ne odkazuje.

Pretože uznesenie okresného súdu vychádzalo z právneho názoru aký zastáva aj odvolací súd, odvolací
súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2  O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.