Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/351/2011 z 29. 11. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. novembra 2011, sp. zn. 2CoE/351/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6610201443.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/351/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6610201443.1 | 2011-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 44 EP, § 45 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3329400-40a1-442a-a7fa-6ab35a2c1d6f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6610201443.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/351/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610201443
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6610201443.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, T. A. XX, XXX XX B. proti
povinnému: A. H., Z. XX.XX.XXXX, B. I. XXX/XX, XXX XX X. o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 2 102,47 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom,
Exekútorský úrad so sídlom Ružová dolina č. 6, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 32/10, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 5Er/93/2010 - 17 zo dňa 02. marca 2011
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 5Er/93/2010 - 17 zo dňa 02. marca 2011 p o t v r d z u j e.

Odvolateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 5Er/93/2010 - 17 zo
dňa 02. marca 2011 vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom pod
sp. zn. M. XX/XX za neprípustnú a zastavil ju. J. odôvodnil tým, že preskúmal exekučný titul, ktorým
je rozhodcovský rozsudok sp. zn. J.-XXX/XX-MK, ktorý vydal dňa XX. P. XXXX rozhodca JUDr. Michal
Krnáč, so sídlom F. XXX, XXX XX I., v zmysle § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZRK“) a dospel k záveru, že tento bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi
oprávneným a povinným za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 a § 3 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy. Exekučný súd konštatoval,
že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne. Ďalej bola koncipovaná
tak, že formálne naplnila podmienku uvedenú v bode I. písm. q/ prílohy k Smernici Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Exekučný súd dospel k
záveru, že v danom prípade je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo
voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy oprávnený, keďže miera jeho
práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka zabezpečuje takmer úplnú
dominanciu oprávneného a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Ďalej z ustanovení
rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený koncipovaním daného znenia rozhodcovskej doložky
sledoval, aby spory boli riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie
jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Tým došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta
konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery sa dostal do zhoršeného postavenia. Tieto
skutočnosti vyhodnotil tak, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola už v čase jej uzatvorenia
neprijateľnou podmienkou, a teda od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia
zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom Exekučný súd považoval predložený exekučný titul za materiálne nevykonateľný a



absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu pri vykonávaní exekúcie, a preto
podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý poukázal na znenie článku
18 ods. 18.1 zmluvy, z ktorého vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako
aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským
súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri
riešení sporov, nezrovnalostí a nárokov medzi zmluvnými stranami. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
takto dojednané ustanovenie zmluvy pripúšťa, keďže hore uvedený článok zmluvy nevyžaduje riešenie
sporov zo zmluvy výlučne rozhodcovským konaním. Z obsahu zmluvy je podľa oprávneného zrejmé
aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje
od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Tvrdenie okresného súdu o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky preto nemá oporu v komunitárnej úprave, ani z hľadiska úmyslu zákonodarcu a
ani vzhľadom na znenie zákona. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie C-XX/XX Asturcom Telecomunicaciones SL proti C. J. Z., pričom poukázal na body 37, 40 a 47
citovaného rozhodnutia, z ktorých jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd
zasahovať do právoplatne skončenej veci. Podľa odvolateľa v rozhodnutí exekučného súdu, ktorý svojím
postupom prekračuje právomoc spresnenú výkladom Súdneho dvora EÚ, absentuje taká základná
skutočnosť, ako je napríklad hodnotenie faktu nepodania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a najmä osobitného dôvodu pre podanie takéhoto návrhu - popieranie platnosti rozhodcovskej doložky,
konkretizácia nekalosti rozhodcovskej doložky opierajúca sa o vykonané dôkazy a podobne. Dôsledkom
postupu exekučného súdu je, že opomenutie, či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd
svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ani ustanovenia
Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom
ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní. Postup exekučného súdu je bez zákonnej opory, je v
rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v rozpore s právom EÚ. Zdôraznil, že je právom neakceptovateľné, ak
súd zavádza procesný stav, ako by žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná. Exekučný
súd podľa oprávneného nevystupuje ani v pozícii prvostupňového súdu rozhodujúceho v základnom
konaní, a ani v pozícii súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Okresný súd Lučenec mal
v konaní rozhodovať ako exekučný súd, a teda vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomocí
jednoznačne určuje. Uviedol, že exekučný súd neriešil, v akom rozsahu vyplýva z § 44 Exekučného
poriadku exekučnému súdu právo ex offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a
nasl. ZRK môže konať len na návrh. Podľa obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia exekučný súd
túto otázku vôbec neriešil. Oprávnený napokon v odvolaní podporne poukázal na rozsudok Okresného
súdu v Žiline č. k. 14C/XXX/2008-82 zo dňa 26. mája 2009. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil v celom rozsahu. Súčasne si oprávnený uplatnil
nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 127,33 Eur vrátane DPH z titulu vzniknutých trov
právneho zastúpenia splnomocnenou zástupkyňou.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej v tomto rozhodnutí len „O.s.p.“) na základe odvolania oprávneného vec preskúmal v medziach a
v rozsahu danom odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručený súdnemu exekútorovi dňa 26. januára
2010 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 2 102,47 Eur spolu so 14,25%-ným ročným
úrokom zo sumy 2 102,47 Eur od 14. februára 2008 do zaplatenia, náhrady trov konania 49,79 Eur a
kolkovej známky v hodnote 16,50 Eur priznanej rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Michala
Krnáča, so sídlom F. XXX, XXX XX I. sp. zn. RK-XXX/XX-MK zo dňa XX. P. XXXX, ktorý oprávnený
predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 25. júla 2008 a vykonateľnosti dňom 29. júla
2008. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka vznikla zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX. P. XXXX. Táto zmluva obsahuje v bode 18 rozhodcovskú
doložku, podľa ktorej v bode 18.2.1. sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o
revolvingovom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou
platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledovných rozhodcov:



JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Jána Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová, Mgr. Michal Krnáč. V prípade, že
postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať
funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Ďalej
sa zmluvné strany dohodli na postupe v rozhodcovskom konaní tam opísanom. Zmluvné strany sa v bode
18.1 dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o
RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcom v rozhodcovskom konaní
podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 tejto zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustanovenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku
z 27. januára 2007 vydaného pod sp. zn. 30Cdl/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí podľa č. R 58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktoré tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená“.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-XX/XX a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými ustanoveniami Exekučného
poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne
a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na
základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorým a v prospech ktorých sa
má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule, prípadne skúma, či došlo
k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.



Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného
titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka,
podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť
exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov
účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom
v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie
priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v
rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný
titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve.
Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ
bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko
rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa
ktorých exekučný súd nemá v kompetencii posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve nie je právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy. K otázke právomoci súdu
preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu)
zaujal stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24. februára
2011. V tomto prípade rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 18.2
zmluvy o úvere exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo
vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak
nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej
sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným
husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenia sa spotrebiteľa s
obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Aj v spotrebiteľskom vzťahu je samozrejme možné
uzavrieť platnú rozhodcovskú zmluvu, avšak každá rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne
dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Taká vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu
zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktoré prvostupňový súd aplikoval na svoje rozhodnutie, keď dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka v danom prípade je neprijateľnou podmienkou zmluvy, a teda je absolútne
neplatným právnym úkonom. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že
rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do zmluvných dojednaní
na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy,
kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť
výber rozhodcov uvedených v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje
nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne,
rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere
osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie
sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej
zmluvy svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi
ním a konkrétnym spotrebiteľom. Nie je ani zanedbateľná skutočnosť, že takýmto spôsobom prenáša
spory z nezávislých súdov k určitému rozhodcovi, ktorému tým dlhodobo poskytuje zdroj príjmov a to v
konaniach, v ktorých nie je povinnosť ústneho prejednania.

Z uvedeného vyplýva, že na základe dôvodov uvedených v odvolaní, nebolo možné dospieť k záveru
o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Exekučný súd vec správne právne posúdil, keď exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní, nie je v
súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné
vyhovieť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.