{"guid": "14a15a86-b730-409a-b6dc-65f57aaba0c2:0439c3cb-8de2-4705-9813-834c97fc1cb7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2011:6708208934.1", "spisova_znacka": "41Cob/119/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/119/2011 z 29. 11. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. novembra 2011, sp. zn. 41Cob/119/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6708208934.1", "identifikacne_cislo": "6708208934", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2011-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0439c3cb-8de2-4705-9813-834c97fc1cb7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6708208934.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2011:6708208934.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2011:6708208934.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/119/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708208934
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6708208934.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej, členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
navrhovateľa AXIS, spol. s r. o. so sídlom M. Rázusa č. 35, 984 01 Lučenec, IČO:31584390, zastúpeného
JUDr. Róbertom Pružinským, advokátom so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti odporcovi
Q.. G. N. K. - C. miesto podnikania K. R. XX/XXXX, XXX XX P., Q.:XXXXXXXX, zastúpeného JUDr.
Viktorom Šurkom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária SNP 120, Žiar nad Hronom o zaplatenie
185,47 eur istiny a príslušenstva o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
7Cb/18/2009-291, IČS:6708208934 zo dňa 31. januára 2011 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/18/2009-291, IČS:6708208934 zo dňa 31. januára 2011 v
napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol, potvrdzuje.
V časti výroku  o trovách konania zrušuje a v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi
trovy konania vo výške 2.502,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že
navrhovateľ žiadal pôvodne zaplatenie sumy 7.488,03 eur ako kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý
odporca prevzal, prevzatie tovaru potvrdil svojim podpisom a za dodaný tovar nezaplatil. V priebehu
konania vzal navrhovateľ žalobu čiastočne späť. Súd uznesením zo dňa 18. 5. 2009 konanie podľa § 96
ods. 1 O. s. p. v časti o zaplatenie sumy 4.677,62 eur zastavil. Uznesením z 24. 8. 2009 súd konanie v
časti o zaplatenie 2.810,41 eur istiny a úrokov z omeškania vo výške 210,66 eur zastavil. Uznesením z
20. 10. 2010 súd pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorým žiadal navrhovateľ zaplatiť istinu 185,47 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 185,47 eur od 10. 2. 2009 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 2.108,15 eur a náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy. Navrhovateľ podľa zistenia súdu neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by
preukázal, že odporca si konkrétny tovar u neho objednal v úmysle nadobudnúť ho do vlastníctva.
Nebola dohodnutá kúpna cena, o čom svedčia tzv. dodacie listy, kde cena dodaného tovaru uvedená
nebola a dojednávala sa po dodaní tovaru telefonicky, aj s odstupom času. Hoci navrhovateľ vystavil
faktúry, nebola dohodnutá lehota ich splatnosti a navrhovateľ súdu nepreukázal, kedy faktúry odporcovi
doručil. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdil, že medzi ním a odporcom vznikol právny vzťah založený na
kúpnej zmluve, tieto skutočnosti súdu nepreukázal. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi vznikol
právny vzťah založený na komisionárskej zmluve. Odporca preberal od navrhovateľa tovar s úmyslom
predať ho, po uskutočnení predaja o výsledku predaja informoval navrhovateľa a vykonal vyúčtovanie,
peniaze mu zaslal. Medzi ním a odporcom bola dohodnutá odplata, a to zaplatenie obchodnej marže,
ktorá podľa neho bola tak nízka, že nemal z predaja žiadny zisk. Aj v prípade, ak by táto odplata nebola



dohodnutá, prislúchala by odporcovi odplata v zmysle § 587 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odporca
sa po celý čas nakladania s tovarom, ktorý patril navrhovateľovi riadil jeho pokynmi, predával ho za
cenu, ktorú určil navrhovateľ. Peniaze za predaný tovar mu zaslal a problémy, ktoré vznikli pri predaji
tovaru konzultoval telefonicky. Postupoval tak v súlade s ust. § 578 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Nepredaný alebo reklamovaný tovar mu na základe jeho pokynov odviezol a navrhovateľ ho prevzal.
Keďže medzi účastníkmi nevznikol právny vzťah založený kúpnou zmluvou, nevznikol navrhovateľovi
nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ
si uplatnil úroky z omeškania z titulu nezaplatených faktúr v lehote splatnosti. Svoj nárok odôvodňoval
plnením z kúpnej zmluvy. Úroky z omeškania medzi účastníkmi dohodnuté neboli, nebolo preukázané,
kedy boli faktúry doručené odporcovi a taktiež nebolo preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzok
z kúpnej zmluvy a na základe toho by bol povinný v prípade nezaplatenia faktúr odporca úroky z
omeškania zaplatiť. Odporca sa nedostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, nakoľko
tovar, ktorý mu navrhovateľ dodal, nenadobudol do vlastníctva. Súd preto  žalobu aj  v  tejto  časti
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech odporcu, ktorý bol v
konaní úspešný. Priznal mu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.502,80 eur.

Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd nesprávne
právne vec posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Podľa jeho názoru bola medzi účastníkmi uzavretá
kúpna zmluva, čo jednoznačne preukazujú listinné dôkazy predložené navrhovateľom. Konkrétne sa
jedná o dodacie listy a faktúry. Odporca prevzatie tovaru potvrdil svojim podpisom na dodacích listoch.
Dodaním tovaru mu bolo umožnené nakladať s týmto tovarom a bolo na neho prevedené vlastnícke
právo. Znamená to, že navrhovateľ mal dodaním tovaru právo na zaplatenie kúpnej ceny.  Následne
po dodaní tovaru navrhovateľ vystavil odporcovi za dodaný tovar faktúry, z ktorých odporca uhradil po
podaní návrhu spolu sumu vo výške 6.032,77 eur. Pôvodná žalovaná suma, teda istina predstavovala
7.488,03 eur. To znamená, že časť záväzku odporcu zanikla splnením. Splnením záväzku odporca
uznal záväzok čo do dôvodu a výšky, a je teda povinný zaplatiť z tejto sumy aj úroky z omeškania.
O uzavretí kúpnej zmluvy svedčia aj listinné dôkazy predložené samotným odporcom. Jedná sa o
list odporcu adresovaný navrhovateľovi dňa 22. 12. 2008. „Informácia  obchodnému partnerovi“, v
ktorom odporca oznamoval navrhovateľovi jednostranné započítanie záväzkov a pohľadávok. Medzi
záväzkami je uvedená aj faktúra vystavená navrhovateľom č. 70082 vo výške 1.148,68 eur, ktorej
zvyšok vo výške 185,-eur tvoril zostávajúcu istinu žalovanej sumy. Uvedeným právnym úkonom odporca
jednoznačne prejavil svoju vôľu, aby jeho pohľadávka voči navrhovateľovi zanikla spolu s pohľadávkou,
ktorú má odporca voči nemu. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, ktorý uviedol, že mal
preukázané, že medzi účastníkmi vznikol vzťah založený na komisionárskej zmluve. Súd vo svojom
odôvodnení uvádza skutočnosti, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Tvrdenie súdu o tom,
že odporca prevzal od navrhovateľa tovar s úmyslom predať ho a po uskutočnený predaja informoval
navrhovateľa a vykonal vyúčtovanie nezodpovedá skutočnosti. Odporca zaslal navrhovateľovi peniaze
až po začatí konania, teda viac ako rok navrhovateľovi žiadne peniaze nezaslal. Platbu odporca vykonal
prevodným príkazom na účet navrhovateľa, pričom ako variabilný symbol uviedol číslo faktúry, teda
odporca uhrádzal navrhovateľovi faktúry za dodaný tovar ako kúpnu cenu. Ďalej uviedol, že sa domáhal
zaplatenia úrokov z omeškania z nezaplatených faktúr, ktoré boli odporcom uhradené po podaní návrhu,
teda po začatí konania. V časti, v ktorej bol návrh vzatý späť, konanie súd zastavil pre správanie odporcu
a podľa názoru navrhovateľa odporca zaplatením časti istiny uznal pohľadávku v tomto rozsahu čo
do dôvodu a výšky a teda navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
2.108,15 eur. Namietol aj výrok, ktorým bol zaviazaný zaplatiť odporcovi trovy konania. Súd podľa názoru
navrhovateľa nesprávne vec posúdil, keď priznal odporcovi náhradu trov konania s poukazom na ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy
7.488,03 eur, následne po čiastočnom späťvzatí  súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4.667,62 eur
konanie zastavil po opätovnom čiastočnom späťvzatí zastavil súd konanie vo výške 2.810,41 eur a v
časti úrokov z omeškania vo výške 210,66 eur. Následne okresný súd uznesením z 20. 10. 2010 pripustil
zmenu návrhu. Navrhovateľ uviedol, že o trovách konania bolo potrebné rozhodnúť s poukazom na §
146 ods. 2 O. s. p., prípadne podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Podľa názoru navrhovateľa mal odporca
úspech len v rozsahu 19,43 %, navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 80,57 %, a teda súd mal priznať
navrhovateľovi trovy konania vo výške 61,14 % z pôvodnej hodnoty sporu. V žiadnom  prípade  však
nie  je  možné priznať náhradu trov konania odporcovi vo výške 100 %. Namietal tiež, že súd priznal
odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie zo dňa 14. 1. 2011 vo výške 237,43
eur, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené až na pojednávaní dňa 31. 1. 2011. Vo



vyjadrení sa právny zástupca odporcu vyjadril k svedeckej výpovedi svedka I. N. a toto vyjadrenie
nemožno považovať za účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal.
Právny zástupca odporcu sa mal možnosť k svedeckej výpovedi vyjadriť priamo na pojednávaní. Okrem
uvedeného právny zástupca vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, pre ktoré by bolo možné
považovať uvedený úkon za účelný.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že medzi
účastníkmi nebola uzatvorená žiadna kúpna zmluva, účastníci o takejto zmluve nikdy ani nerokovali
a vo vzťahu absentuje základný predpoklad  uskutočňovania právneho úkonu, a to zhodný prejav
vôle navrhovateľa a odporcu takýto úkon uskutočniť. Odporca voči navrhovateľovi nikdy neprejavil
úmysel kúpiť od neho akýkoľvek tovar, nedoručil mu za týmto účelom žiadnu objednávku a zásadne
ponúkal na predaj len tovar,  ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľa. Štatutárny zástupca navrhovateľa na
pojednávaní dňa 12. 1. 2011 uviedol, že si odporca nejaký tovar u neho objednal ústne alebo emailom,
svoje tvrdenie však nijako nepreukázal. Navrhovateľ v konaní pred prvostupňovým súdom nepreukázal
ani skutočnosť, prečo od odporcu prijal späť vadný tovar, ktorý vrátili zákazníci, prečo tento vymenil
odporcovi za nový, bezchybný. Ak by medzi účastníkmi bola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle ust.
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka, odporca by na výmenu vadného tovaru nemal právny nárok,
pretože záručná doba v zmysle ustanovenia § 620 a nasl. Občianskeho zákonníka sa na obchodné
vzťahy podnikateľov nevzťahuje. Ďalej uviedol, že účastníci mali pri komisionárskom predaji dohodnuté
len to, že odporca bude predávať navrhovateľov tovar, výťažok z predaja mu odvedie a nepredaný
tovar vráti. Navrhovateľ sám určoval predajné ceny, za ktoré mal odporca tovar predávať, tieto však
často menil podľa situácie na trhu a odporcovu odplatu poskytoval až vo faktúrach za tovar doručený
odporcovi na predaj tým spôsobom, že fakturovaná čiastka za odporcom predaný tovar už bola znížená
o odplatu odporcu. Navrhovateľ okrem niekoľkých faktúr nepredložil súdu žiadne dôkazy, svoje verbálne
a písomné prednesy ničím nepreukázal a nenavrhol vykonať žiadne iné listinné dôkazy. Súd potom
vychádzal z dôkaznej situácie, aká bola zistená v priebehu konania. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporca
uhrádzal fakturované sumy ako kúpnu cenu, je to tvrdenie ničím nepreukázané. Ani na jednej z faktúr
nie je uvedené, že je fakturovaná kúpna cena za tovar predaný odporcovi a taktiež neexistujú dodacie
listy s cenami, ktoré v jednotlivých faktúrach navrhovateľ uvádzal. Pokiaľ  sa jedná o uplatnený nárok na
úrok z omeškania, uviedol, že sa nedostal do omeškania voči navrhovateľovi. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania
vo výške 293,70 eur.

Krajský  súd  v  Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok v napadnutej časti výroku,
ktorým súd žalobu zamietol podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a v časti výroku o náhrade trov konania
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil v tejto časti okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 26. 8.
2009 domáhal zaplatenia sumy 7.488,03 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že uzatvoril
s odporcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal odporcovi tovar. Odporca tovar prevzal, prevzatie
tovaru potvrdil svojim podpisom na dodacom liste. Navrhovateľ vystavil odporcovi za dodaný tovar
predmetné faktúry, ktoré odporca napriek výzve navrhovateľovi neuhradil. Ako dôkaz súdu predložil
jednotlivé faktúry a dodacie listy, ktoré boli podpísané odporcom. V priebehu konania vzal navrhovateľ
svoj návrh v časti o zaplatenie 4.677,62 eur späť písomným podaním doručeným súdu dňa 24. 2. 2009,
v tejto časti okresný súd konanie zastavil a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 274,02 eur.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 7. 7. 2009 vzal navrhovateľ opäť žalobu čiastočne späť, a to
v časti celej žalovanej istiny vo výške 2.810,41 eur a úrokov z omeškania  v rozsahu 210,66 eur a žiadal,
aby súd v tejto časti konanie zastavil a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania
z jednotlivých dlžných súm. Okresný súd uznesením z 24. 8. 2009 konanie ohľadom istiny vo výške
2.810,41 eur a úrokov z omeškania vo výške 210,66 eur zastavil a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok
vo výške 161,99 eur.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 22. 6. 2010 oznámil, že v čiastočnom späťvzatí
došlo  z jeho strany k omylu ohľadne čiastočného zaplatenia faktúr zo strany odporcu, a preto žiadal, aby
súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 185,47 eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 185,47 eur od 10. 2. 2009 do zaplatenia, úroky



z omeškania vo výške 2.108,15 eur. Okresný súd uznesením z 20. 10. 2010 zmenu žalobného návrhu
v tomto znení pripustil.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný
tovar v súlade so zmluvou.

Kúpna zmluva je v Obchodnom zákonníku upravená ako osobitný typ zmluvy. Podľa § 269 ods. 1 z toho
vyplýva, že dohoda strán o obsahu kúpnej zmluvy musí zahŕňať podstatné časti ustanovené pre tento typ
zmluvy v základnom § 409 ods. 1. Ak by medzi návrhom kúpnej zmluvy a jeho prijatím síce bol súlad, ale
v obsahu zmluvy by chýbala niektorá z predpísaných podstatných náležitostí, kúpna zmluva nevznikne.
Podstatné časti (náležitosti) kúpnej zmluvy sú: a/ určenie zmluvných strán,  b/ vymedzenie predmetu
kúpy,   c/ množstvo tovaru,  d/ záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy  (tovar) kupujúcemu
a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu,  e/ záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.
Ad a) predpokladom tejto podstatnej náležitosti je presná a jednoznačná identifikácia zmluvných strán,
ktorá bude závisieť od povahy účastníkov zmluvy.
Ad b) predmetom kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka môže byť len hnuteľná vec  (tovar)
určená jednotlivo alebo čo do množstva a druhu
Ad c) ak je predmetom kúpnej zmluvy tovar určený podľa druhu, musí byť nevyhnutne vymedzený aj čo
do množstva.  Táto  požiadavka vyplýva z povahy veci aj z ust. § 409 ods. 1.
Ad d)  pojem „dodania“ tovaru je širší pojem ako „odovzdanie“ veci použitý pri úprave kúpnej
zmluvy podľa § 588 a nasl.  Občianskeho zákonníka. Splnenie záväzku predávajúceho „dodať“ tovar
kupujúcemu môže byť realizovaný nielen faktickým odovzdaním predmetu kúpy, ale aj umožnením
kupujúcemu nakladať s tovarom v určenom mieste alebo odovzdaním veci prvému dopravcovi na
prepravu pre kupujúceho (§ 412 ods. 1), resp. iným dohodnutým spôsobom podľa zmluvy.
Ad e)  kúpna cena ako peňažná hodnota tovaru musí byť vyjadrená v peniazoch. Ak by sa ako
protihodnota tovaru mal dodať iný tovar, nešlo by o kúpnu zmluvu, ale o zámennú zmluvu. Bez určenia
kúpnej ceny nemôže ísť o kúpu  (kúpnu zmluvu); mohlo by ísť o darovaciu zmluvu, ak by bol daný úmysel
strán uskutočniť darovanie. Obchodný zákonník upravuje dva spôsoby určenia kúpnej ceny. V kúpnej
zmluve musí byť cena
- priamo určená určitou sumou peňazí, alebo
- musí byť určený spôsob dodatočného určenia kúpnej ceny, t. j. musí byť splnená požiadavka, že cenu
možno určiť.
Obchodný zákonník pripúšťa možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny, ak strany
takúto vôľu prejavia. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu určenú podľa § 448 ods. 2.

Navrhovateľ tvrdil, že uzatvoril s odporcom kúpnu zmluvu. Ako dôkaz o tom predložil jednotlivé
faktúry spolu s dodacími listami, ktoré boli podpísané odporcom. Podľa vyššie uvedených skutočností
musí kúpna zmluva obsahovať podstatné náležitosti, pokiaľ by niektorá z uvedených predpísaných
podstatných náležitostí chýbala, kúpna zmluva nevznikne. Preskúmaním veci odvolací dospel k záveru,
že  navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že by medzi ním a odporcom došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy, nakoľko túto skutočnosť preukazoval len predmetnými dodacími listami, na ktorých síce bol
podpis odporcu, ale na týchto dodacích listoch nebola uvedená žiadna kúpna cena, len odkaz na
jednotlivé čísla faktúr s tým, že na niektorých dodacích listoch bolo uvedené: „tovar vrátený“, prípadne
„tovar chýba“. Je pravdou, že na faktúrach, ktoré boli súdu predložené, bola cena uvedená, ale faktúra
nie je dôkazom toho, že by kúpna suma medzi účastníkmi konania bola uzatvorená. Navrhovateľ tiež
nepreukázal, že by previedol na kupujúceho vlastnícke právo k predmetnému  tovaru.

Po preskúmaní veci mal odvolací súd preukázané, že okresný súd riadne zistil, skutkový stav vo veci,
vec správne právne posúdil, preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu
zamietol podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ v odvolaní namietal aj výšku trov konania, ktoré priznal súd odporcovi, s tým, že postupoval
pri rozhodovaní o trovách konania v súlade s  § 142 ods. 1 O. s. p., hoci odporca nebol v konaní plne



úspešný, pretože k zastaveniu konania došlo z viny odporcu, ktorý žalovanú sumu uhradil až po podaní
návrhu.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Je pravdou, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal zaplatenia sumy 7.488,03 eur s
príslušenstvom. V priebehu konania vzal žalobu ohľadne istiny v celom rozsahu späť z dôvodu, že
túto sumu odporca uhradil po začatí konania. Okresný súd konanie v časti zaplatenia istiny zastavil a
po čiastočných späťvzatiach zároveň na základe návrhu navrhovateľa pripustil zmenu žaloby v časti o
zaplatenie istiny  vo výške 185,47 eur. V tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech odporcu, ktorý bol podľa okresného súdu v konaní v plnom rozsahu
úspešný a priznal mu trovy konania vo výške 2.502,80 eur.

Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak
u navrhovateľa, ako aj u odporcu. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k
žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (ak medzi pôvodným žalobným petitom a
žalobným petitom naposledy urobeným vo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, postupuje
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p.). Čím viac súd vyhovel žalobnému
petitu, tým je väčšia miera úspechu u navrhovateľa; naopak čím je väčší rozsah, v ktorom súd žalobu
zamietol, tým je väčšia miera úspechu u odporcu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 veta
druhá O. s. p. ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť
trovy konania odporca. Tak je to napríklad vtedy, keď odporca po podaní žaloby plnil navrhovateľovi, v
dôsledku čoho navrhovateľ vzal žalobu späť.

V danom prípade došlo v priebehu konania k dvom čiastočným späťvzatiam žaloby zo strany
navrhovateľa z toho dôvodu, že odporca mu uhradil dlžnú sumu po podaní návrhu. V konečnom dôsledku
bola žaloba navrhovateľa zamietnutá.

Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v časti výroku o
náhrade trov konania je potrebné napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O. s. p. zrušiť, pretože okresný súd nesprávne rozhodol, keď priznal odporcovi trovy konania podľa §
142 ods. 1 O. s. p. a nezohľadnil pritom čiastočné späťvzatia navrhovateľa.

V novom konaní okresný súd zistí pre priznanie nároku na náhradu trov konania mieru úspechu
navrhovateľa aj odporcu a opätovne o náhrade trov konania rozhodne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cb/18/2009", "guid": "67c9bc1d-bb88-44c2-a883-21634bb7bb5d:01187770-4961-4163-af08-2b1771b77231", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "85eda066-5737-4662-949b-8cd34cb610d4:31e7698b-6c3c-4c2f-94be-336947b037a2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6715208357.1", "spisova_znacka": "41Cob/74/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/74/2017 z 26. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715208357.1"}]}