Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/359/2011 z 26. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. októbra 2011, sp. zn. 16CoE/359/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6808203752.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16CoE/359/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6808203752.1 | 2011-10-26 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29c48eda-33e6-4e9c-b9f6-bd1a220be7d5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6808203752.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/359/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808203752
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6808203752.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Martinom Máčajom, advokátom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnej X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., H.. X. mája XXX, vedenej pod
spisovou značkou EX 7431/08 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom
v Bratislave, Záhradnícka č. 62, o vymoženie sumy 1 200, 29 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k.3Er/3971/2008 - 38 zo dňa 01. 07. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd  exekúciu zastavil  podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a)   zák. č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (  Exekučného poriadku) Na výzvu súdu
bola do spisu doložená zmluva o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V dôsledku toho
k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia, a to v
zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.  Preskúmal exekučný titul, ktorým bol v danom prípade
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp.
zn. 04995/08  zo dňa 13. 06. 2008 vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným dňa 08. 08. 2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou  boli Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru  a v nich obsiahnutá rozhodcovská doložka.

Exekučný súd preskúmal rozhodcovskú doložku  a s poukazom na ust. §  52 a 53 Občianskeho
zákonníka, ďalej na smernicu Rady 93/13/EHS a tiež na judikatúru Európskeho súdneho dvora dospel
k záveru o jej neplatnosti, nakoľko táto bola už v čase uzatvárania zmluvy o úvere neprijateľnou
podmienkou. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmluv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol  podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Rozhodcovská doložka síce umožňuje každej zo zmluvných strán voľbu, či podá žalobu na všeobecnú
súd alebo rozhodcovský súd; v prípade, ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovský súd, musí sa
spotrebiteľ tomuto konaniu podrobiť.  V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorý bude
rozhodovať spor vzniknutý zo zmluvy, videl okresný súd nerovnováhu v právach zmluvných strán v
neprospech povinného.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.  Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom



bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany  zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Okresný súd s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka  exekúciu z uvedených dôvodov. zastavil.  O trovách exekúcie exekučný
súd rozhodol  podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39, 50 EUR.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť. Nesúhlasil
so záverom okresného súdu o rozhodcovskej doložke, ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Poukázal
na znenie samotnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spory vzniknuté z tejto zmluvy vrátane sporov o
jej platnosť budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom  alebo pred príslušným súdom Slovenskej
republiky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť
aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami zákona č. 99/1963
Zb. Akonáhle však niektorá zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovskom súde, platí, že týmto
rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s.   Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu pre riešenie sporov,
keďže v závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo
konanie pred všeobecným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.  Nemožno sa preto stotožniť
s právnym názorom konajúceho súdu o výlučnej právomoci rozhodcovského súdu. Navyše existenciu
rozhodcovskej doložky a jej súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky skúmal pri zisťovaní svojej
vecnej príslušnosti sám rozhodcovský súd pri začatí rozhodcovského konania.. Ďalej oprávnený uviedol,
že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe písomného návrhu na začatie
konania, ku ktorému mal povinný možnosť vyjadriť sa. Rozhodcovský súd tak podľa skutkových zistení
vydal rozhodcovský rozsudok.. Vzhľadom na písomný charakter konania pred rozhodcovským súdom
je právne irelevantná vzdialenosť bydliska alebo sídla zmluvných strán od sídla rozhodcovského súdu.
Podmienky prípravy na proces sú v oboch prípadoch rovnaké.

Oprávnený odvolaním napadol i výrok uznesenia o trovách exekúcie, keď uviedol, že je toho názoru,
že predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, preto „nesúhlasil“ s výrokom,
ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie.

Konkrétnu odvolaciu námietku ohľadom výšky trov exekúcie neuviedol. Navrhol uznesenie okresného
súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212
ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 219 ods.
1 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.  odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2  toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom
namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikovať ustanovenie §
57 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka  v platnom znení a
vykonal aj správny  výklad citovaných zákonných ustanovení, s použitím príslušnej judikatúry Súdneho
dvora (ES). Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu
uzavretú medzi účastníkmi zo dňa 08. 08. 2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ a



následne sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú doložku
v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Len pre úplnosť dodáva, že vzhľadom na predmet a podmienky uzavretej zmluvy o úvere, pokiaľ
veriteľ (dodávateľ)  poskytne  dlžníkovi (spotrebiteľovi) dohodnuté peňažné plnenie  (spravidla v čase
podpísania zmluvy, alebo bezprostredne po ňom), nastane právny stav, kedy povinnosti spotrebiteľa ako
dlžníka  vysoko prevyšujú povinnosti dodávateľa a najbližších  dvanásť mesiacov ( v danom prípade)
je povinný plniť výlučne spotrebiteľ.

Prakticky tak v drvivej väčšine eventuálne vzniknutých sporov bude navrhovateľom dodávateľ.  Nemožno
opomenúť úplné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej, návrh na začatie konania pred všeobecným
súdom občana podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno podať,  ak už  pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

Subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným
súdom bude takmer vždy dodávateľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane  v súvislosti
s mierou povinností spotrebiteľa, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a
minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa.  Takto koncipovanou rozhodcovskou
doložkou,  napriek jej formálnemu zneniu, reálne dochádza k narušeniu požadovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to,  samozrejme,  v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi totiž nie je daná
možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť
konanie na  všeobecnom súde v mieste jeho bydliska. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej
je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu v konaní pred civilným
súdom, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Koncipovanie rozhodcovskej doložky spôsobom, akým je obsiahnutá v úverovej zmluve, je len
formálnym zachovaním  práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom, nakoľko právo výberu
má výlučne navrhovateľ, pričom navrhovateľom v daných vzťahoch môže byť dlžník iba ojedinele,
výnimočne.

Odvolací súd poukazuje na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla
zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané v dôsledku čoho vzniknutý
stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Ak je ale výsledkom konania „in fraudem
legis“, čo je postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou
normou nepredvídaný a nežiaduci, ide o nedovolené konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe
rozhodcovského rozsudku  súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym
konaním. Súkromný záujem na existencii rozhodcovských súdov sa zakladá na požiadavke subjektov
súkromného práva - podnikateľov, aby ich spor súvisiaci s podnikaním bol rýchlo rozhodnutý a
neobmedzoval ich v ďalšom podnikaní.  Je preto nezlučiteľné  s povahou  právneho štátu, aby boli
súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou
mocou.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zastavil exekúciu z dôvodu absencie
spôsobilého exekučného titulu.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, a to i vo výroku o trovách exekúcie,  a preto odvolací súd
uznesenie okresného súdu ako celok podľa § 219 ods.  2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom počtu hlasov členov senátu 3: 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.