Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/243/2011 z 19. 12. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. decembra 2011, sp. zn. 14Co/243/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6905214328.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/243/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6905214328.1 | 2011-12-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vydržanie Citované ustanovenia: § 134 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/32c0ac00-2d64-431a-ac56-483fd3bba429 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6905214328.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/243/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6905214328
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6905214328.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, JUDr. Peter
Priehoda, JUDr. Mária Trubanová PhD., členovia senátu, v právnej veci navrhovateľa: 1/ C. R., rod. R.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. H. - Q. M., I. XXX/XX, 2/ Z. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
č. XX, W. T. M. obaja zastúpení JUDr. Ján Čipka advokát so sídlom R. proti odporcom 1/ I. B., bytom H.
H., U. XXX/X, 2/ J. H., bytom M. H. XX, 3/ N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. č. XX, 4/ R. G., bytom
M. S. XXXX/X, 5/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G., ul. J. H. XXXX/XX, 6/ C. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, okres F., 7/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. ul. J. H. č. XX, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a zriadenie práva prechodu a prejazdu o odvolaní navrhovateľov, proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota, zo dňa 11.05.2011, č.k. 8C/336/2005-116, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol žalobný návrh o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol návrh na zriadenie práva prechodu a prejazdu cez
pozemok parc. č. 94/3 k nehnuteľnostiam, parc. č. 93/5 a93/6 v kat. úz. M. G. a vo výroku o náhrade
trov I. stupňového konania z r u š u j e a v tejto časti mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že
nehnuteľnosti označené na geometrickom pláne geodeta N. H., č. XX/XXXX z 15.12.2004 overený pod
č. XXX/XX pre obec a katastrálne územie M. G. ako parc. č. 93/5 zastavaná plocha o výmere 72 m2 a
parc. č. 93/6 zastavaná plocha o výmere 97 m2 patria do vlastníctva navrhovateľa C. R. v podiele 1-ica a
do vlastníctva navrhovateľky Z. M. v podiele 1-ica a ktorým sa domáhali zriadenia práva prejazdu autom
a práva prechodu cez pozemok parc. č. 94/3 k nehnuteľnostiam parc. č. 93/5 a93/6 v kat. úz. M. G..
Prvostupňový súd mal zato, že ani jeden z navrhovateľov v konaní nepreukázal, žeby mal predmetné
nehnuteľnosti nepretržite v oprávnenej a dobromyseľnej držbe po dobu 10 rokov, pričom nemožno
aplikovať ust. odst. 3 § 134 OZ, podľa ktorého sa do doby podľa ods. 1 započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca. K uvedenému záveru dospel súd na základe zistenia, že
v samotnej kúpnej zmluve zo dňa 30.06.2000 sa uvádza, že predmetom prevodu je len rodinný dom
č. X a to bez pozemku. Naviac v potvrdení Obecného úradu v M. G. zo dňa 15.07.2005, na ktoré
sa odvoláva navrhovateľ C. R. v písomnom vyhotovení návrhu, sa okrem iného uvádza, že dom kúpil
od N. G., ktorý dom zdedil od svojej matky, ktorá v ňom bývala zhruba 60 rokov. Z tohto potvrdenia
nevyplýva, žeby menovaná dobromyseľne užívala ako svoje vlastné aj nehnuteľnosti parc. č. 93/5 a
parc. č. 93/6. Navrhovatelia ani žiadnym iným dôkazom nepreukázali, že ich právni predchodcovia by
predmetné parcely užívali v dobrej viere ako svoje vlastné po dobu najmenej 10 rokov. Nepreukázali
teda dobromyseľnosť právnych predchodcov pri vstupe do držby týchto nehnuteľností. Vo vzťahu k
navrhovateľke Z. M. vyslovil pochybnosť k jej aktívnej legitimácii, keď doposiaľ nepreukázala (napr. LV



použiteľným na právne úkony, resp. zmluvou s potvrdením o vklade), či a aký má vôbec vlastnícky vzťah
k rodinnému domu č. X nachádzajúcemu sa na parc. č. 93/5.

K nároku na zriadenie práva prejazdu a práva prechodu cez pozemok parc. č. 94/3 k nehnuteľnostiam
a to parc. č. 93/5 a parc. č. 93/6 uviedol prvostupňový súd, že návrh navrhovateľov na zriadenie práva
prejazdu a práva prechodu nie je dôvodný, keď návrh na určenie vlastníckeho práva k uvedeným
nehnuteľnostiam bol zamietnutý a zároveň bolo vykonaným dokazovaním zistení, že k rodinnému domu
súp. č. X nebol právnymi predchodcami navrhovateľov pre prechod využívaný pozemok parc. č. 94/3,
ale parc. č. 95/6. Z uvedeného dôvodu návrh aj v tejto časti zamietol.

Proti rozsudku podali navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnili poukazom na ust. § 205a ods. 1 psím. b/ O.s.p. a v nadväznosti
naň na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/,d/, e/, f/ O.s.p.. Poukázali na skutočnosť, že v čase uzatvárania
kúpnej zmluvy dňa 30.6.2000 navrhovateľovi 1/ predávajúci nemohli odpredať pozemok pod rodinným
domom súp. č. X označili na geometrickom pláne geodeta N. H. č. XX/XXXX z 15.12.2004, keďže v
tom čase nedisponovali verejnou listinou, ktorá by preukazovala ich vlastnícke právo k pozemkom pod
rodinným domom. Navrhovateľa však predávajúci ubezpečovali, že právni predchodcovia s rodinným
domom odkúpili aj pozemok pod rodinným domom a len dôvodu neidentického stavu a nevysporiadania
vlastníckych vzťahov, nebolo možné k rodinnému domu nadobudnúť vkladuschopnou listinou aj
pozemok. Vlastníci pozemku však takýto stav dobromyseľného užívania pozemku pod rodinným domom
súp. č. X rešpektovali a jeho držbu ich právnymi predchodcami nikdy nespochybňovali. Nemôžu preto
súhlasiť s tvrdením súdu, že navrhovateľ 1/ vedel, že rodinný dom súp. č. X kupujú bez pozemku,
pretože takúto kúpnu zmluvu by neuzavrel. Vychádzal z právnej skutočnosti, že k pozemku pod rodinným
domom už predávajúci majú vlastnícke právo titulom vydržania a medzi účastníkmi kúpnej zmluvy bola
prejavená vôľa, že navrhovateľ 1/ vstúpi do dobromyseľnej a nikým a ničím nerušenej držby pozemkov
a vlastnícke právo z titulu vydržania bude deklarovať podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva.
K tomu poukázal na výpovede odporkyne I. B. a J. H., ktoré nemali námietky k určeniu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a zhodne s tvrdeniami navrhovateľa uviedli, že pozemky užívali G. (právni
predchodcovia navrhovateľov). Rovnako odporkyňa 4/ uviedla, že s určením vlastníckeho práva k
pozemkom v prospech navrhovateľov súhlasí. Na podporu nespornosti svojho návrhu poukázali na spis
8C 230/02, kde z výpovedi účastníkov a svedkov vyplynulo, že rovnako ako v súdenej veci z dôvodu
neidentifikovateľnosti pozemkov odporcovia nemohli pri kúpe rodinného domu na parc. č. 94/1 a 94/2
odkúpiť pozemky, pričom v uvedenom konaní súd návrhu vyhovel a vyhovel aj návrhu na zriadenie práva
prechodu cez parc. č. 94/3 pre N.. S. X..

Navrhovateľka 2/ uvádza, že pri predkladaní návrhu na jej pripustenie na strane navrhovateľa, teda
po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom zistila, že pri vklade darovacej zmluvy z 22.1.2010
došlo k chybe a žiadala o vykonanie opravy v zápise v katastri nehnuteľností. Opravený zápis súdu
nepredložila vychádzajúc z ust. § 121 O.s.p., teda že nie je potrebné dokazovať súdu skutočnosti
všeobecne známe. Za všeobecne známu skutočnosť považuje aj verejnú listinu - list vlastníctva,
ktorú mal v prípade pochybnosti súd možnosť do spisu zabezpečiť. Tým, že súd nevyhovel návrhu na
odročenie pojednávania, neumožnil navrhovateľke preukázať jej záujem na určenie vlastníckeho práva
a neumožnil jej ako účastníkovi sa k veci vyjadriť. Poukazuje na to, že na pojednávaní 27.10.2009
navrhovateľ navrhol ako dôkaz vypočuť všetkých predávajúcich rodinného domu súp. č. X a na
pojednávaní 11.5.2011 na žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania, kedy navrhovatelia
dôvodne predpokladali, že pojednávanie bude odročené, aby navrhovateľom nebol zamedzený prístup
k spravodlivosti a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

Nesúhlasia s tvrdeniami produkovanými pred prvostupňovým súdom, že G. k svojmu rodinnému domu
prechádzali cez parc. č. 95/6 a že aj navrhovateľ 1/ pôvodne k svoju domu prechádzal cez túto parcelu.
Od doby, kedy rodinný dom kúpil, prechádzal práce cez nehnuteľnosť parc. č. 94/3, keďže len cez túto
mal prístup k pozemkom. Cez parcelu 95/6 neexistuje priamy prístup k pozemkom, ale k pozemkom
by sa dalo dostať len cez parcelu č. 93/7, ktorú má vo vlastníctve N.. S. X.. Už v čase konania vo
veci 8C/230/2002 podľa navrhovateľa svedčilo k pozemkom vlastnícke právo k navrhovateľovi titulom
vydržania a pokiaľ by boli skúmané podmienky konania už v tomto konaní, bol by žiadal určiť právo



prechodu rovnako, ako bolo určené pre N.. S. X.. O tomto konaní však nemal navrhovateľ vedomosť a
dozvedel sa až po jeho právoplatnom skončení, kedy odporcovia 5/ až 7/ po nadobudnutí vlastníckeho
práva nehnuteľnosti parc. č. 94/3 navrhovateľovi 1/ zakázali prechod práva cez svoj pozemok. Až potom
navrhovateľ 1/ požiadal o možnosť prechodu cez pozemok 95/6. Vytýka prvostupňovému súdu, že bez
bližšieho odôvodnenia sa neoboznámil so spisom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9C/76/3,
ktorého predmetom okrem iného bolo usporiadanie aj nehnuteľnosti parc. č. 95/6 aj proti odporcom 1/
až 4/, keďže sa jednalo o nehnuteľnosti zapísané na LV XXX.

Ďalej uvádza, že aj zo strany odporcov 5/ až 7/ existovali odôvodnené námietky o práve navrhovateľov
na vydržanie práva prechodu cez pozemok mal súd aj bez návrhu skúmať, či skutočne navrhovatelia
majú prístup k svojmu rodinnému domu. Právo prechodu nie je možné len vydržať, ale je možné toto
právo v súlade s ust. § 150o Obč. zák. zriadiť rozhodnutím súdu. Preto rozhodnutie súdu, ktorý nevykonal
navrhované dôkazy považuje za dôvodné na podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa písomne vyjadrili odporkyne 5/ a 7/. Uviedli, že tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľov
o tom, že po kúpe nehnuteľností 93/96 navrhovateľ používal ako prechod ich parcelu 94/3 nie je pravdivé.
K tejto skutočnosti sa vyjadrovali na pojednávaniach ústne aj písomne a bolo o tom aj vykonané
dokazovanie. Za nepravdivé označil aj tvrdenie, že navrhovateľ má prístup k svojej nehnuteľnosti len cez
parcelu č. 94/3. Tento prechod nepoužívali nikdy ani jeho predchodcovia, čo môžu dosvedčiť svedkovia,
ktorí na týchto parcelách od narodenia žili a žijú podnes a to F. I., V. H., N. G. - syn pani G., pani J. S.
a jej deti. Navrhované vypočutie svedkov predávajúcich rodinný dom pokladajú za účelové, keďže sú
to blízki priatelia a známi navrhovateľov, ktorí tam nikdy nežili a nie sú znalí pomerov. Zo skutočnosti,
že majitelia nehnuteľnosti odkúpenej navrhovateľom neboli pojednávaniu veci ukončenej rozsudkom
Okresného súdu v Rimavskej Sobote dňa 16.1.2003 prizvaní ako odporcovia dokazuje, že k parcele
č. 94/3 nemali žiadne vlastnícke práva ani nároky. Uviedli, že nerozumejú zotrvaniu na neoprávnenej
požiadavke, keď v skutočnosti neexistuje dôvod ani prekážka, prečo by mali mať problém uplatniť si
právo prechodu cez parc. č. 95/6, keď jej majitelia sú ich známi a podľa ich informácii im toto aj sami
odporučili. Ďalšia možnosť prístupovej cesty je tá, ktorú používali majitelia parcely pred nimi, a ktorú
istý čas aj požívali.

Odporkyne vzhľadom na viacročné bezdôvodné obťažovanie zo strany navrhovateľa žiadajú zriadiť
právo prechodu cez parcelu 93/2, ktorá slúžila kedysi všetkým 8-im tamžijúcim rodinám, ako jediná
prístupová cesta k hospodárskym budovám, ktorého práva sa pôvodne chceli vzdať v záujme pokojného
spolužitia. Pretože parcela č. 94/3 slúžiaca ako dvor dvom rodinám je úzka, rozhodli sa na parcele 93/1
postaviť prístrešok na parkovanie áut, takže k tejto parcele potrebujú zriadiť právo prechodu cez parcelu
93/2, ktorá je tiež predmetom záujmu navrhovateľa a žiadajú túto požiadavku zohľadniť pri rozhodovaní.

Odporkyňa 4/ R. G. sa k odvolaniu vyjadrila tak, že s požiadavkou navrhovateľa súhlasí.

Odporkyňa 1/ I. B. k odvolaniu uviedla, že nevie uviesť, aké pozemky užívali G. a nevie, ako boli
vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom. K prevodu pozemkov pod rodinným domom č. X námietky
nemá. Nevie, kto prechádzal a prechádza cez ktorú parcelu, pretože v obci už 40 rokov nežije. Nesúhlasí
s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľov, že cez parcelu č. 95/6 neexistuje priamy prístup k
nehnuteľnosti - rodinnému domu č. X a navrhovatelia nemajú prístup k svojmu rodinnému domu.
Pretože nie je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcelné č. 94/3 sa k prechodu a prejazdu cez túto parcelu
nevyjadruje.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu vo výrokovej časti, ktorou zamietol
návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.
potvrdil. Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh na zriadenie práva prechodu



a prejazdu cez pozemok parc. č. 94/3 k nehnuteľnostiam parc. č. 93/5 a 93/6 v k.ú. M. G. a vo výroku
o náhrade trov prvostupňového konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2
vrátil mu vec v tejto časti na ďalšie konanie.

Odvolací súd odvolacej námietke navrhovateľky 2/, ktorá namieta, že jej nebolo možné vyjadriť sa pred
prvostupňovým súdom a preukázať tak svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení uvádza,
že obaja navrhovatelia boli na poslednom pojednávaní, na ktorom prvostupňový súd rozhodol zastúpený
právnym zástupcom, advokátom, ktorého na toto splnomocnil advokát zastupujúci účastníkov na strane
navrhovateľa na základe udeleného plnomocenstva. Na pojednávaní neuviedol, že trvá na odročení
pojednávania a nevyjadril nesúhlas s týmto pojednávaním. Nemožno preto prisvedčiť navrhovateľke,
že by jej bolo znemožnené pred prvostupňovým súdom konať. Aj keď je pravdou, že pokiaľ súd
spochybňoval spoluvlastníctvo navrhovateľky 2/ a toto uviedol ako jeden z dôvodov, pre ktoré nevyhovel
jej vlastníckej žalobe, odvolací súd dospel k záveru, že by nebolo účelné z tohto dôvodu rozsudok vo
výrokovej časti, ktorú inak považuje za správne rozhodnutie zrušovať a vrátiť vec prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie, pretože táto skutočnosť vzhľadom na dôvod zamietavého rozhodnutia nie je právne
relevantná.

Navrhovateľ sa predmetnou žalobou domáhal jednak určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
parc.č . 93/5 zastavaná plocha vo výmere 72 m2 a parc. č. 93/6 zastavaná plocha vo výmere 97
m2 v k.ú. M. G. v zmysle geometrického plánu XX/XXXX z 15.12.2004 overeného pod č. XXX/XX s
tvrdením, že sa stal vlastníkom uvedených pozemkov na základe kúpnej zmluvy z 30.6.2000, keď od
predávajúcich kúpil rodinný dom bez pozemku z dôvodu, že tieto neboli usporiadané, neboli identické
a preto podľa tvrdenia predávajúcich mali byť predmetom pozemkových úprav, prípadne návrhov na
určenie vlastníctva vydržaním, keď ani okolité pozemky v tom čase neboli usporiadané.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že v predmetnej kúpnej zmluve v bode I. je
jednoznačne uvedené, že predávajúci predávajú kupujúcemu v celosti do jeho vlastníctva celé svoje
spoluvlastnícke podiely (spolu 6/6) a to rodinný dom č. X v M. G. s príslušenstvom na pozemku pod
parc.č . 93/5 (bez pozemku v celosti). Z uvedenej kúpnej zmluvy teda nie je možné dospieť k záveru,
že by sa mal navrhovateľ 1/, po darovaní rodinného domu súp. č. X spolu s navrhovateľkou 2/ v
podiele každý 1/2 stať aj vlastníkom predmetných pozemkov. Na to, aby navrhovatelia mohli nadobudnúť
vlastnícke právo k uvedeným pozemkovým nehnuteľnostiam im nesvedčí žiadny právny titul. Vzhľadom
na znenie predmetnej zmluvy nemohli sa stať vlastníkmi týchto nehnuteľností, ani vydržaním v zmysle
§ 134 Obč. zák., pretože žiadnym spôsobom nepreukázali, že by ako dobromyseľní držitelia v dobrej
viere, že im patrí vlastníctvo k týmto pozemkom predmetné nehnuteľnosti užívali resp. že tieto užívali ich
právni predchodcovia. Na to, aby niekto splnil podmienku vydržania v zmysle § 134 O.z. okrem iného
musí byť splnená existencia držby nehnuteľnosti s tým, že držiteľ s vecou nakladá ako so svojou, pričom
zo zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec vlastnícky patrí. Okrem toho musí
uplynúť ustanovená doba, v ktorej oprávnený držiteľ nehnuteľnosť uvedeným spôsobom užíva a musí
tu existovať spôsobilosť predmetu vydržania. To znamená, že nestačí len samotná držba (detencia)
na vydržanie. V súdenej veci však akýkoľvek základ preto, aby mohol navrhovateľ (navrhovateľka 2/)
získať vlastníctvo k uvedeným pozemkovým nehnuteľnostiam takýmto spôsobom absentuje. Odvolací
súd preto zamietnutie návrhu v časti, ktorá smerovala k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
ako vecne správne potvrdil s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

Pokiaľ zamietol prvostupňový súd uplatnený nárok v celom rozsahu, teda zmietol aj návrh na zriadenie
práva prejazdu ako aj práva prechodu cez pozemok parc. č. 94/93 k nehnuteľnostiam parc. č. 93/5 a
93/6 v k.ú. M. G. dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol bez náležitého zistenia
skutkového stavu, rozhodnutie v tomto smere nie je dostatočne odôvodnené, čím hrozí porušenie práva
účastníka na spravodlivý proces, keď vzhľadom na nedostatok dôvodov rozhodnutia nemá účastník
možnosť na pre neho nepriaznivé rozhodnutie adekvátnym spôsobom reagovať (III. ÚS 154/2010).
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nie je dôvodný návrh navrhovateľov
na zriadenie práva prejazdu a prechodu cez pozemok parc.č . 94/3 k nehnuteľnostiam parc. č. 93/5
a 93/6 keďže návrh na určenie vlastníckeho práva k týmto dvom parceliam bol zamietnutý a zároveň



bolo zistené, že k rodinnému domu súp. č. X nebol právnymi predchodcami navrhovateľov pre prechod
využívaný pozemok parc. č. 94/3, ale parc.č. 95/6.

K tomu odvolací súd uvádza, že aj keď tieto skutočnosti potvrdili odporcovia (N. S., F. I., Y. I.) s
odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom overil prvostupňový súd skutočnosť,
či navrhovatelia majú prístup k svojmu rodinnému domu. Ako je zrejmé zo zápisnice z pojednávania pred
prvostupňový súdom dňa 11.5.2011 odporkyňa 7/ na uvedenom pojednávaní uviedla, že navrhovateľ
chodieval k svojmu domu najprv cez parcelu č. 95/6, avšak pre konflikty s vlastníkom dovolili mu
prechádzať cez parcelu 94/3, vyslovene uviedla, že jej bolo ľúto „že sa nemal kadiaľ dostať k svojmu
domu a preto mu prechod dovolili“ a teda nie z dôvodu, že by prechod cez ich pozemok mali aj G..
Navrhovateľ na túto skutočnosť navrhol vypočuť svedkov N. G., J. G., prvostupňový súd návrh na
vypočutie týchto svedkov zamietol.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené má za to, že rozhodnutie v tejto časti bolo vydané predčasne pred
tým, než mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, či navrhovatelia skutočne majú prístup k
svojej domovej nehnuteľnosti. V tomto smere bude potrebné doplniť dokazovanie napr. aj ohliadkou na
mieste samom tak, aby sporné tvrdenia boli vyvrátené a aby bol skutkový stav zistený v dostatočnom
rozsahu, lebo len ten dáva predpoklad pre správne právne posúdenie veci.

V novom rozhodnutí o tejto zrušenej časti prvostupňového rozsudku rozhodne prvostupňový súd aj o
náhrade trov celého konania.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.