{"guid": "4bedbd75-8583-4265-b425-6b9a04233d94:ca5aa9e2-314d-460d-9be4-4411b28f4bed", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2011:7805204293.1", "spisova_znacka": "2CoE/472/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/472/2011 z 29. 11. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. novembra 2011, sp. zn. 2CoE/472/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:7805204293.1", "identifikacne_cislo": "7805204293", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2011-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. a) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca5aa9e2-314d-460d-9be4-4411b28f4bed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:7805204293.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2011:7805204293.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2011:7805204293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/472/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805204293
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:7805204293.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Henrich Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R. XX,
zast. súdom ustanovenou opatrovníčkou J. C., tajomníčkou informačného centra Okresného súdu
Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 434,18 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľákom, Exekútorský úrad so sídlom Mlynská 2, Spišská Nová
Ves pod sp. zn. EX 415/2005, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k.
4Er/2122/2008 - 23 zo dňa 02. marca 2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 4Er/2122/2008 - 23 zo dňa 02. marca 2011 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/2122/2008 - 23 zo
dňa 02. marca 2011 zastavil exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 415/2005 súdnym exekútorom Mgr. Ing.
Radoslavom Kešeľákom. Zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi
Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi trovy exekúcie vo výške 84,40 Eur, a to do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa
08. septembra 2004 zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy malo byť aj splnomocnenie, ktorým povinný
splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Následne bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom napísaná notárska zápisnica č. N 1034/2005,
NZ 8654/2005, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír. Pri uzatváraní
zmluvy o úvere však povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy je zrejmé,
že pri jej uzatváraní bola použitá predtlač vyhotovená veriteľom (oprávneným), v ktorej už bola osoba
splnomocnenca - advokáta, určená. K rovnakým záverom týkajúcim sa neplatnosti splnomocnenia
advokáta dlžníkom v rámci zmluvy o úvere dospel Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 8Sžo 17/2007. Podľa
exekučného súdu v predmetnej notárskej zápisnici nebol preukázaný prejav vôle povinného uzavrieť s
Mgr. Tomášom Kušnírom dohodu o plnomocenstve, a preto nie je možné preukázať oprávnenie Mgr.
Tomáša Kušníra spísať za povinného notársku zápisnicu, ktorá by mohla byť riadne vykonateľným
exekučným titulom, a teda ani vyjadriť za povinného súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Exekučný súd dopsel k záveru, že predmetná notárska zápisnica, na podklade ktorej sa predmetná
exekúcia vedie, nie je vykonateľná z dôvodu absencie súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. V
danej veci nebol riadne splnený jeden zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti, ktorým
je súhlas povinného s obsahom notárskej zápisnice a jej vykonateľnosťou. Na základe uvedených
skutočnosti preto zastavil exekúciu podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), pretože notárska zápisnica, na podklade ktorej sa
vedie exekúcia, nie je vykonateľná.



Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu sa oprávnený podaním zo 19. apríla  2011 odvolal. V
odvolaní uviedol, že s odôvodnením napadnutého uznesenia sa nestotožňuje, pretože okresný súd
posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď udelil súdnemu exekútorovi na základe jeho
žiadosti poverenie na vykonanie exekúcie, notárska zápisnica vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom bola už predmetom skúmania pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej
zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Revúca pri posudzovaní súladu exekučného titulu
so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi, povinný ako dlžník mohol kedykoľvek
po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka
(ďalej „OZ“) v znení neskorších predpisov odvolať, čo neurobil. Oprávnený nesúhlasí ani s výrokom súdu
o trovách exekúcie, na ktorých náhradu zaviazal súd oprávneného. Na základe uvedených skutočností
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 221 O.s.p. v celom rozsahu zrušil.

Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) na základe
§ 251 ods. 4 O.s.p. prejednal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu
oprávneného nie je možné vyhovieť.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti súdneho exekútora Mgr. Ing.
Radoslava Kešeľáka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekučnému súdu dňa
17. júna 2005 na základe exekučného titulu notárskej zápisnice č. N 1034/2005, Nz 8654/2005 zo
dňa 26. februára 2005 spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Generála Svobodu
1069/4, Partizánske udelil exekučný súd exekútorovi poverenie č. 5609 025593 dňa 04. októbra 2005
na vymoženie uloženej povinnosti 13 080,- Sk s prísl., trov predchádzajúceho konania 2 463,- Sk,
trov právneho zastúpenia vo výške 1 250,- Sk a trov exekúcie. Následne súd napadnutým uznesením
exekúciu zastavil z dôvodu, že notárska zápisnica nebola spôsobilým exekučným titulom.

Notár v predmetnej notárskej zápisnici osvedčil, že prítomný Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci na základe
splnomocnenia tvoriaceho súčasť notárskej zápisnice, v mene povinnej osoby uznáva dlh voči
oprávnenej osobe v celkovej výške 21 648,- Sk. Z toho úver a poplatok predstavujú sumu 16 080,- Sk,
pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 07. decembra 2004
do zaplatenia. Ďalej, že celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho
zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Ďalej notárska zápisnica obsahuje osvedčenie o tom,
že povinná osoba vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu do 11. marca 2005 súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Ako príloha
notárskej zápisnice je priložená listina - zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa
10. septembra 2004, kde podpis povinného bol notársky osvedčený. Zmluva o úvere v strede textu
obsahuje časť označenú ako „Splnomocnenie“. Podľa tohto splnomocnenia dlžník ako splnomocniteľ
splnomocnil advokáta v predtlači priamo uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra, Advokátska kancelária Za
kasárňou 1, 831 03 Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho
mene uznal záväzok z úveru uvedeného v predmetnej zmluve o úvere tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p. alebo pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo
jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude
obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod predmetu,
dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom
pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so
spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone
a iné). Potom nasleduje vyhlásenie dlžníka o súhlase so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru
a potvrdenie prevzatia zmluvy. Zmluva je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny sa nachádzajú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v časti 19 obsahujú vyhlásenie zmluvných strán o
prečítaní zmluvy a v časti 21 o tom, že zmluva je vyhotovená v 4 exemplároch, pričom jeden ostáva
dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. T. Kušnírovi.



Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už
raz právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku z
27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997, uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“

Ďalšie dôvody odvolania sa týkali nesúhlasu odvolateľa s právnym záverom prvostupňového súdu
o neplatnosti plnomocenstva. V tejto súvislosti odvolateľ v odvolaní použil (síce bez citácie) časti
odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 5/00. Možno sa stotožniť s tým, že
hoci notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesno-
právnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotno-právny základ, teda na ustanovenie občianskeho
a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku
podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže
ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo
forme notárskej zápisnice. Okrem toho, musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Nemožno však súhlasiť s názorom odvolateľa, že v
tomto prípade boli obidve náležitosti splnené. Súd je povinný preskúmavať materiálnu a formálnu
vykonateľnosť notárskej zápisnice tak, ako to vymedzil Exekučný poriadok, podľa ktorého exekúciu
možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Odvolací súd poukazuje na ďalšiu časť argumentácie
predmetného rozhodnutia Ústavného súdu: „Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej  vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom
každého občiansko-právneho súdneho konania zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku
tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času
na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma
sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v §-e 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je
samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových
náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené
presným a nepochybným spôsobom, teda v tom zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať
presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie,
presný rozsah a obsah plnenia atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov
procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v
prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do
úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie
vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti
rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza
súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva,
tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať
zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho
prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné
exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako



exekučný titul, tak ako už bolo uvedené vyššie, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade
na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami,
najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu
vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej
to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň
dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť
podobu jeho platnosti na základe svojho práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon účastníkom
hmotno-právneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby
ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne
a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmavania veci v rámci
exekučného konania, muselo to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad
rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zákon nerozlišuje medzi
exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom
z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva
rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba
dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve z
ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou  mohli porušiť také princípy zákonnej
alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Len v takomto prípade na základe
notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splnenia predpísaných náležitostí vykonateľnosti, by
nebolo možné podľa názoru Ústavného súdu priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu“.

Je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej ako aj materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu
je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Prvostupňový
súd sa od uvedeného neodklonil ani sa nezaoberal preskúmavaním hmotno-právneho vzťahu medzi
oprávneným a povinným. Skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver
o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Inak
povedané, v tomto prípade predložená notárska zápisnica nie je prejavom vôle povinného označeného
v návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd teda správne skúmal, či predložená notárska zápisnica
je prejavom vôle povinného označeného v návrhu na vykonanie exekúcie.

Podľa § 22  ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil   v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka  neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a) ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.



Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je
určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 43b) ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká

a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,

b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo

c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Podľa § 43c) ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom, pokiaľ by došlo k
dohode o plnomocenstve, nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť
voľby výberu zástupcu, pretože je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú
používa oprávnený pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka,
spochybnil samotný predpoklad, že splnomocnenec nemá s oprávneným žiadny bližší vzťah, v danom
prípade ekonomického charakteru, ktorý by mohol spôsobovať jeho jednostranne smerovaný záujem,
ktorý v konečnom dôsledku smeruje proti splnomocniteľovi, teda vlastnému mandantovi.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca  uzatvorili dohodu
o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky.

Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto
dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia
splnomocnenia. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným
v zastúpení, vyplýva, že v zmluve o úvere je na tej istej listine, jednak zmluva o úvere a jednak dve
plnomocenstvá, pričom druhé z nich podľa obsahu možno posúdiť zároveň aj ako návrh na uzatvorenie
dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý
je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy,
urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto
písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená, odoslal, resp. urobil úkony,
ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa  doručená, či už poverením
inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z
predloženej listiny je nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých
plnomocenstiev dňa 10. septembra 2004 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ďalej z
tejto listiny vyplýva, že dlžník dostal a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z
uvedeného je nepochybné, že dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane
vybranému advokátovi. Predloženou listinou nie je prezentované ani prijatie návrhu advokátom a už
vôbec nie doručenie prijatia návrhu v čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom viazaný.



Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Oprávnený napadol odvolaním uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu. Pretože  odvolací súd
je s poukazom na § 212 ods. 1 O.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a oprávnený v odvolaní
nenamietal, resp. nespochybnil správnosť výpočtu súdnemu exekútorovi priznaných trov exekúcie,
odvolací súd sa výškou týchto trov nezaoberal. Skúmal len to, či na strane súdneho exekútora existoval
procesnoprávny dôvod na priznanie trov exekúcie voči oprávnenému.

Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného
poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. V tomto prípade je nesporné, že k zastaveniu exekúcie
došlo zavinením oprávneného, a preto exekučný súd postupoval správne, keď mu v súlade s
citovanými ustanoveniam Exekučného poriadku uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing.
Radoslavovi Kešeľákovi trovy exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/2122/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}], "citovane_v": []}