Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/43/2011 z 12. 1. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. januára 2012, sp. zn. 24S/43/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011200432.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/43/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011200432.1 | 2012-01-12 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f182004d-95eb-46b7-b48e-ae1437f05fc9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200432.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/43/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200432
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200432.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča
a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: Okresná C. vo
F., Trhová č. 7, XXX XX F. proti žalovanému: Mesto S., Tajovského č. 7, XXX XX S. za účasti ďalších
účastníkov N. Y., I.., H. XXX XX Y. Q.. XXX a D. M., H. W. XXXX, XXX XX R. o preskúmanie zákonnosti
opatrenia vydaného žalovaným pod č. XXX/XXXX/JĽa-ozn zo dňa XX.XX.XXXX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný ako stavebný úrad vydal pod č. XXXX/XXXX/JĽa-roz zo dňa XX.XX.XXXX územné rozhodnutie
o umiestnení stavby „Rodinný dom - novostavba“ na základe návrhu ďalších účastníkov N. Y., I.. a D.
M., podľa ktorého išlo o stavbu pozostávajúcu zo suterénu, prízemia, poschodia, nepriepustnej žumpy
na pozemku C. XXXX/X D. S. a stanovil pre umiestnenie stavby podmienky. Zároveň týmto rozhodnutím
stanovil, že platí 2 roky odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Tiež,  že nestratí platnosť, ak v
tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby, umiestnenej týmto rozhodnutím, resp.
ohlásenie stavby.

Žalobou bolo napadnuté oznámenie žalovaného ako stavebného úradu, že nemá námietky proti
uskutočneniu ďalšími účastníkmi ohlásenej jednoduchej stavby rodinného domu. Predmetným
opatrením žalovaný zároveň určil podmienky pod bodmi 1-12, ktoré je povinný stavebník dodržať.
Oznámenie vyhotovil na základe ohlásenia jednoduchej stavby žiadateľmi (v tomto konaní ďalší
účastníci) doručeného stavebnému úradu 16.12.2008.

Žalobca podal proti predmetnému opatreniu protest, ktorému nebolo vyhovené. Rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Banskej Bystrici číslo KSUBB-XXXX-XX/XX-X:OŠSS-SI o nevyhovení protestu
prokurátora nadobudlo právoplatnosť 15.02.2011. Žalobca v zákonom stanovenej lehote sa žalobou
domáhal zrušenia predmetného opatrenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom
podania žaloby bola nezákonnosť napadnutého opatrenia ako aj predchádzajúceho postupu žalovaného
spočívajúca v tom, že žalovaný sa neriadil zákonom č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (Správny poriadok) a to konkrétne § 3 ods. 1 až 4 a ani Stavebným zákonom a to konkrétne §
39a ods. 5, § 55 ods. 1 a 2 a § 57 ods. 1 a 2. Žalovaný v územnom rozhodnutí neurčil, že na uskutočnenie
predmetnej jednoduchej stavby postačí ohlásenie. Neaplikoval v tomto rozhodnutí § 39a ods. 5
Stavebného zákona. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný v územnom konaní ani neposudzoval možnosť
aplikácie tohto ustanovenia Stavebného zákona a nepožadovali to ani stavebníci. Tým nebola splnená



zákonná podmienka pre postup, kedy je možné vykonať stavbu na základe ohlásenia jednoduchej
stavby. Podľa Stavebného zákona všetky druhy stavieb vyžadujú stavebné povolenie, pričom realizovať
stavbu na základe ohlásenia je len úľavou pre stavebníka pre prípady, na ktoré pamätá § 39a ods.
5 prvá veta Stavebného zákona. Je tomu tak vtedy, keď stavebný úrad z podkladov zadovážených v
územnom konaní dospeje k záveru, že v územnom rozhodnutí môže natoľko presne určiť zastavovacie
podmienky a požiadavky na projekt jednoduchej stavby, že následné stavebné konanie by už bolo len
formálne a nemohlo by nijako podstatne zmeniť požiadavky na stavbu z hľadiska ochrany verejných
záujmov chránených Stavebným zákonom a osobitnými predpismi a práv účastníkov konania. V takom
prípade musí potom stavebný úrad vo výroku svojho rozhodnutia o umiestnení stavby rozhodnúť o
poskytnutí úľavy stavebníkom, t.j. že podľa § 39a ods. 5 prvej vety Stavebného zákona postačí len
ohlásenie. Tým účastníci územného konania a dotknuté orgány nadobudnú vedomosť o tom, že sa
stavebné konanie neuskutoční a v prípade ich nesúhlasu, môžu sa proti takému rozhodnutiu odvolať.
Pokiaľ stavebný úrad bez toho, aby v územnom rozhodnutí rozhodol takýmto určovacím výrokom
následne vydá opatrenie na základe ohlásenia jednoduchej stavby, obíde celé obligatórne Stavebným
zákonom požadované stavebné konanie (§ 58 až § 67 Stavebného zákona). Od stavebníka nevyžaduje
splnenie zákonom stanovených povinností a dotknutým orgánom odníme možnosť podávať záväzné
stanoviská. Takisto ďalším osobám, ktorým by prináležalo postavenie účastníkov stavebného konania
odníme možnosť uplatňovať svoje práva zákonom predpísaným spôsobom v zákonom predpísanom
konaní. Žalovaný podriadil povoľovanie jednoduchej stavby právnemu režimu ohlásenia bez toho, aby
boli splnené zákonné podmienky na takýto postup. Žalovaný predmetným opatrením a postupom, ktorý
mu predchádzal nesporne porušil právnu úpravu a právom a zákonom chránené záujmy, ktorých ochrana
je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v pôsobnosti prokuratúry, ktorej činnosť je
jednou zo záruk zákonnosti. Žalobca poukázal na to, že v zmysle § 249 ods. 3 O.s.p. nikto z účastníkov
územného konania a teda ani ďalší účastníci - stavebníci nemali dôvod domnievať sa, že realizácia
jednoduchej stavby rodinného domu by mohla byť povolená bez uskutočnenia stavebného konania a
bez stavebného povolenia a to preto, že v územnom rozhodnutí stavebný úrad neručil, že na jednoduchú
stavbu postačí len ohlásenie. Skutočnosť, že stavebný úrad porušil zákon v prospech stavebníkov a
títo v dobrej viere začali stavbu realizovať, nemôže v právnom štáte spôsobovať tolerovanie odňatia
možnosti ostatným osobám, ktorým malo v stavebnom konaní prináležať postavenie účastníkov konania
a postavenie dotknutých orgánov, aby svoje práva nemali možnosť uplatňovať.

Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe bránil tým, že nie si je vedomý porušenia zákona. Podľa § 54
Stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržovacie práce sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného
povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Ohlásenie stavebnému úradu postačuje pri
jednoduchej stavbe ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí a to podľa § 55 ods. 2 písm.
a/ Stavebného zákona. Je nepochybné, že predmetná stavba je v zmysle § 139b Stavebného zákona
jednoduchou stavbou. Stavebný úrad preto v územnom rozhodnutí určil postup podľa § 55 ods. 2 písm.
a/ Stavebného zákona rozhodnutím: Toto rozhodnutie platí podľa § 40 ods. 1 Stavebného zákona, v
znení neskorších predpisov, 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť, ak v
tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby, umiestnenej týmto rozhodnutím resp.
ohlásením stavby. Podľa žalovaného tým bolo určené, že v predmetnej veci môže stavebník požiadať o
stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby. Je potom na posúdení stavebného úradu, či stavebník splnil
podmienky na ohlásenie stavby, alebo je potrebné stavebné povolenie. Takýto svoj postup žalovaný
zdôvodňoval tým, že keďže územné rozhodnutie platí 2 roky, môžu v priebehu týchto dvoch rokov sa
zmeniť skutočnosti, ktoré by si následne vyžiadali zmenu územného rozhodnutia. Ak by stavebný úrad
v územnom rozhodnutí jednoznačne určil, že k uskutočneniu jednoduchej stavby postačuje ohlásenie,
potom by pri zmene pomerov mohlo dôjsť k situácii, kedy by stavebný úrad musel územné rozhodnutie
zrušiť.

Ďalší účastníci na pojednávaní navrhli, aby súd žalobu zamietol. Počas územného konania všetci
dotknutí susedia so stavbou súhlasili a tak nemohli byť ukrátení na žiadnych svojich právach. Už v
územnom konaní boli informovaní o tom, že bude stačiť ohlásenie stavby. Vyplýva to aj z písomne
vydaného územného rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a        § 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a



z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žalobe nemôže vyhovieť.

Predmetom preskúmavania v tomto konaní je opatrenie, ktorým žalovaný ako stavebný úrad oznámil
ďalším účastníkom ako stavebníkom, že proti uskutočneniu jednoduchej stavby „Rodinný dom -
novostavba“  (ďalej len „predmetnej stavby“) nemá námietky. Okruh účastníkov tohto konania je daný
podľa § 250 ods. 1, 5 O.s.p.. Skutkové okolnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Spor medzi žalobcom
a žalovaným spočíval v rozdielnom posúdení výroku územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej
stavby, konkrétne posledného odstavca výroku a jeho poslednej vety: Toto rozhodnutie platí podľa § 40
ods. 1 Stavebného zákona, v znení neskorších predpisov, 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.
Nestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby, umiestnenej
týmto rozhodnutím, resp. ohlásenie stavby.

Územné rozhodnutie nebolo pritom predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, nakoľko nejde
o prípad, na ktorý pamätá Občiansky súdny poriadok v § 245 ods. 1. Podľa tohto ustanovenia:
„Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného
správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené
rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.“ Preskúmavané opatrenie
sa síce opiera o územné rozhodnutie, ktoré bolo preň aj záväzné, avšak nie je splnená posledná z v §
245 ods. 1 stanovených podmienok a to, že zároveň nie je pre jeho preskúmanie určený osobitný postup.
Územné rozhodnutie je rozhodnutím, na preskúmanie ktorého je určený postup podľa piatej časti O.s.p..

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí
ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť
kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 5 prvá veta zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (Stavebný
zákon) stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby
určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa     § 55 ods. 2.

Podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri jednoduchej
stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí.

Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie
práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti
ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý
situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, k písomnému oznámeniu pripojí
overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú
úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný
úrad neurčí inak.

Podľa § 249 ods. 3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ dbá o to, aby práva
nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Územné rozhodnutie v poslednej vete výroku, tak ako je vyššie citovaná, Správnym poriadkom
požadované náležitosti nespĺňa. Pokiaľ zákon oprávňuje správny orgán niečo určiť, je rozhodnutím vo



veci určenie tejto skutočnosti. Stavebný zákon v § 39a ods. 5 oprávňuje stavebný úrad, aby v rozhodnutí
o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určil, že na jej uskutočnenie postačí
ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Posledná veta výroku územného rozhodnutia nemá formu určovacieho
výroku. To znamená, že neobsahuje výraz - slovné spojenie, že stavebný úrad niečo určuje. Takisto
požiadavka zákona na uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, nie je
splnená, keď rozhodnutie obsahuje len odkaz na § 39a Stavebného zákona bez uvedenia príslušného
odseku. Ďalej úplne absentuje k uvedenej vete výroku odôvodnenie. Ani jedna veta odôvodnenia
rozhodnutia, sa tejto časti výroku netýka. Obrana žalovaného spočívajúca v odôvodnení použitej
formulácie vo výroku jeho alternatívnosťou ako aj ním ďalšie uvádzané dôvody, ktoré ho k takémuto
postupu viedli, tak ako sú opísané v časti tohto rozhodnutia opisujúcej vyjadrenie žalovaného, je úplne
mimo práva. Svedčí nielen o pochybení, ktoré vyplýva priamo z predmetného výroku, ale aj o svojvoľnosti
pri formulácii výroku, čiže arbitrárnosti pri rozhodovaní. Súd však zdôrazňuje, že územné rozhodnutie
nie je predmetom prieskumu zákonnosti v tomto konaní. Faktom je, že územné rozhodnutie podľa
poslednej výrokovej vety je rozhodnutím aj o tom, že nestratí platnosť, ak v lehote dvoch rokov od jeho
právoplatnosti bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby umiestňovanej týmto rozhodnutím
resp. ohlásenie stavby. Z predmetného znenia je jednoznačné, že ide o výrobok chybný a to tak po
formálnej stránke - nie je určovacou vetou, ako aj obsahovo - zákon nepripúšťa žiadne alternatívy. Je
však dostatočne zrozumiteľný, aby z jeho obsahu mohli účastníci urobiť záver o tom, že na umiestňovanú
stavbu stačí ohlásenie. To znamená, aj všetci tí, pre ochranu ktorých záujmov žalobca žiada napadnuté
opatrenie zrušiť, pretože im mala byť odňatá možnosť uplatňovať svoje práva v územnom konaní. Proti
územnému rozhodnutiu nikto z nich nepodal opravný prostriedok. Podľa vyjadrenia ďalších účastníkov,
účastníci územného konania nemali žiadne námietky proti jednoduchej stavbe. Územné rozhodnutie
je právoplatné a vykonateľné a pre stavebný úrad ako aj účastníkov územného konania v ďalšom
konaní záväzné. A to aj keď je chybné, či nesprávne. Z uvedeného vyplýva, že súd sa s tvrdením
žalobcu o chýbajúcom výroku o tom, že na umiestňovanú stavu stačí ohlásenie a tým o chýbajúcom
podklade pre vydanie predmetného opatrenia žalovaným, nestotožnil. Pokiaľ stavebníci na základe
takéhoto územného rozhodnutia ohlásili jednoduchú stavbu, nemožno im pričítať absenciu konania v
dobrej viere. Na rozdiel od žalobcu súd dospel k názoru, že stavebníci mali dôvod predpokladať, že
stačí na územným rozhodnutím umiestnenú jednoduchú stavbu - „Rodinný dom - novostavba“ ohlásenie
stavby, keď predmetné rozhodnutie vo výroku priamo takýto postup označuje. Stavebníci postupovali
spôsobom označeným v územnom rozhodnutí, keď stavebnému úradu ohlásili jednoduchú stavbu,
ktorá bola týmto územným rozhodnutím umiestnená. Z uvedeného je zrejmé, že stavebníci svoje práva
postaviť jednoduchú stavbu na základe súhlasu stavebného úradu t.j. oznámenia stavebného úradu, že
nemá proti uskutočneniu ohlásenej stavby námietky, nadobudli v dobrej viere. Žalobca sa v žalobe nijako
nevysporiadal s tým, že rozhodnutie o umiestnení stavby obsahuje ako označenie ďalšieho postupu aj
postup ohlásením stavby. Dôvody žaloby založil výlučne na tom, že v územnom rozhodnutí rozhodnutie
o takomto ďalšom postupe absentuje. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov nemohol stotožniť s tým,
že žalovaný nemal v územnom rozhodnutí podklad pre vydanie napadnutého opatrenia a ani s tým, že
žalobca nemusel postupovať podľa § 249 ods. 3 O.s.p., nakoľko účastníci územného konania, a teda
aj stavebníci nemali dôvod domnievať sa, že na predmetnú stavu stačí ohlásenie. Naopak, podľa súdu
dobrá viera na strane stavebníkov vyplýva z viacerých faktorov súčasne. Tak zo znenia Stavebného
zákona, ktorý umožňuje postup, pri ktorom stačí ohlásenie jednoduchej stavby, tak zo skutočností, že
predmetná stavba spĺňa kritériá jednoduchej stavby, ako aj zo znenia územného rozhodnutia, ktoré
predpokladá postup ohlásením stavby a v neposlednom rade aj z postupu a poučení stavebného
úradu, ktorý inštruoval stavebníkov postupovať ohlásením stavby a následne s ohlásením súhlasil. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobca mal na svoj postup aplikovať § 249 ods. 3 O.s.p. a žalobu podať len
v prípade, ak by zrušením napadnutého rozhodnutia boli práva nadobudnuté v dobrej viere dotknuté
len minimálne.

Na základe uvedeného súd žalobu v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní
podľa piatej časti O.s.p. patrí právo na náhradu trov konania len žalobcovi a len v prípade, ak dosiahol
minimálne čiastočný úspech.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,  písomne, dvojmo,
na tunajšom súde.

V  odvolaní  sa  má  popri  všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie  alebo  postup  súdu
považuje  za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté  vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov  k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz  zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú  tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie  súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.