{"guid": "2d26395d-e8ce-4d87-a849-c6e55af29199:b2b484cc-1023-4fd4-b8ce-29384aad39c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6011200801.1", "spisova_znacka": "24S/63/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/63/2011 z 27. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. septembra 2012, sp. zn. 24S/63/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011200801.1", "identifikacne_cislo": "6011200801", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2012-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Sžf/4/2013", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "35f7f78d-248b-4e91-aaff-414fbf39100c:5751b1af-b78a-49c6-8da4-815b04274baf", "datum": "2013-05-15", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-46", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2b484cc-1023-4fd4-b8ce-29384aad39c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200801.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200801.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200801.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/63/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200801
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200801.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členov senátu
JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu ERA Slovakia, s. r. o., so sídlom
Dolná Strehová 283, 991 02 Dolná Strehová, právne zastúpený advokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart,
AK so sídlom Lučenec, ul. Martina Rázusa 23, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného
č. k. I/221/10611-54415/2011/994088-r zo dňa 25. mája 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu    z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu
Veľký Krtíš č. 681/230/4698/11/Knop     zo dňa 25. 02. 2011 o zastavení odvolacieho konania, potvrdil.

V zákonom stanovenej lehote žalobca svojou žalobou napadol horeuvedené rozhodnutie žalovaného
a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie, pričom si uplatnil i náhradu
trov konania.  V dôvodoch žaloby uviedol, že v zmysle § 46 ods. 1 citovaného zákona o správe daní
mal právo podať proti rozhodnutiu správcu dane, teda Daňového úradu vo Veľkom Krtíši odvolanie
proti dodatočnému platobnému výmeru č. 681/230/34135/11/Knop zo dňa 20. 12. 2010, ktorým mu bola
dorubená daň z pridanej hodnoty a on toto svoje právo i využil. Má za to, že jeho odvolanie v súlade
s ustanovením § 46 ods. 3 citovaného zákona obsahovalo náležitosti podľa odseku 4, teda presné
označenie prvostupňového orgánu, označenie odvolávajúceho sa ako i číslo napadnutého rozhodnutia,
označenie dôkazov a navrhované zrušenie rozhodnutia. Napriek tomu správca dane ho výzvou zo
dňa 12. 01. 2011 vyzval na doplnenie odvolania v zmysle ust. § 46 ods. 5 citovaného zákona a uložil
mu lehotu na splnenie 15 dní. Doplnenie odvolania doručil správcovi dane dňa 24. 02. 2011, čím sa
omeškal oproti stanovenej lehote o 3 dni, následkom čoho prvostupňový správny orgán konanie vo
veci zastavil. Už v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietal, že podané odvolanie po obsahovej
stránke bolo spôsobilé na rozhodnutie vo veci a že výzva na doplnenie tohto odvolania bola v podstate
nedôvodná. Tiež v odvolaní uviedol, že dôvody uvedené v pôvodnom odvolaní by opodstatňovali aj
postup na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 53 citovaného zákona. Na týchto
svojich odvolacích dôvodoch trvá i naďalej a tvrdí, že žalovaný sa v rámci rozhodovania o odvolaní proti
zastaveniu konania neriadil príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní a ukrátil tak žalobcu na
jeho procesných právach a možnosti dokazovať skutočnosti rozhodné pre určenie jeho povinnosti  v
správnom konaní. Žalovaný sa vôbec nezaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní, pretože podľa jeho
názoru bolo potrebné toto odvolanie preskúmať iba z hľadiska splnenia podmienok najmä plynutia



zákonnej lehoty na doplnenie odvolania. Teda nevysporiadal sa najmä s tým, či žalobcom podané
odvolanie bolo zo strany prvostupňového orgánu posúdené správne ako neúplné. Nesporiadal sa ani
s tým, či skutočne bola lehota určená prvostupňovým orgánom na doplnenie chýbajúcich náležitostí
odvolania primeraná tak, ako je to uvedené v ustanovení § 46 ods. 5 citovaného zákona vzhľadom na
to, že je konateľ spoločnosti občanom Holandska.

Krajský súd preskúmal vec podľa 5. časti 1. a 2. hlavy O. s. p. a na základe dôvodov uvedených v žalobe
túto ako neodôvodnenú zamietol v zmysle ust.   § 250j ods. 1 O. s. p..

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že Daňový úrad vo Veľkom Krtíši prvostupňovým rozhodnutím
zo dňa 25. 02. 2011 podľa § 46 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní poplatkov v platnom
znení (ďalej len „zákona“) zastavil odvolacie konanie daňového subjektu - žalobcu z dôvodu, že tento
nedoplnil odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 20. 12. 2010 v lehote 15 dní odo
dňa doručenia výzvy na doplnenie odvolania zo dňa 12. 01. 2011. Správcom dane bol pritom poučený,
že v prípade nedodržania lehoty na doplnenie odvolania zastaví odvolacie konanie podľa § 46 ods. 5
citovaného zákona. Žalobca prevzal výzvu na doplnenie odvolania 04. 02. 2011. Doplnené odvolanie
doručil správcovi dane dňa 25. 02. 2011, t. j. po lehote stanovenej v uvedenej výzve. Žalobca sa odvolal
proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, na čo, ako už bolo uvedené, žalovaný
napadnutým rozhodnutím zo dňa 25. 05. 2011 potvrdil rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania.
Postavil sa za stanovisko, že jednoznačne bolo preukázané, že žalobca nepodal doplnenie odvolania v
lehote 15 dní v zmysle citovaného ustanovenia § 46 ods. 5 zákona. Ďalej krajský súd zistil, že obsahom
odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 20. 12. 2010 bol popis genézií obchodných
vzťahov so spoločnosťou Campina Groen Invest Niderland, pretože obsahom dodatočného platobného
výmeru bolo práve dovyrubenie dane z pridanej hodnoty za tovar, ktorý mal byť vyvezený a fakturovaný
žalobcom uvedenej holandskej spoločnosti.

Žalovaný v písomnom vyjadrení, ktorým žiadal žalobu zamietnuť uviedol, že má za to, že nedošlo
vo veci k pochybeniu ani k poškodeniu žalobcu na jeho právach uvedeným konaním a rozhodnutím,
pretože správca dane postupoval zákonne vo veci, keď žiadal doplniť odvolanie o žiadané skutočnosti a
predloženie dokladov, na čo určil zákonnú lehotu zákonom stanovenú, a keďže nedošlo k dodržaniu tejto
lehoty, nemal inú možnosť ako konanie vo veci zastaviť. Na základe toho sa potom nemohol zaoberať
skutočnosťami uvedenými v odvolaní, pretože predmetom odvolacieho konania nebolo posudzovanie
platobného výmeru ale skutočnosť, že odvolanie bolo neúplné a nebola dodržaná lehota zákonom
stanovená na jeho doplnenie. Uviedol, že ak by bola dodržaná lehota, postupoval by v zmysle zákona
a preskúmal by rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní.

Krajský súd po preskúmaní veci sa plne stotožnil s právnym záverom žalovaného, a preto v
podrobnostiach na neho poukazuje s tým, že v podstate pokiaľ ide o posúdenie otázky stanovenia a
dodržania lehoty, nie je k veci, čo viac dodať. V rámci prieskumného konania sa však musel vysporiadať
s dvomi námietkami žalobcu:

1/ Tvrdenie, že odvolanie bolo po obsahovej stránke plne spôsobilé na to, aby sa s ním odvolací orgán
mohol vecne zaoberať.

Z obsahu spisu vyplýva, že v rámci vyplýva, že v rámci daňovej kontroly mal správca dane pochybnosť
o skutočnosti, či tovar za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 bol vyvezený do Holandska. Za tým
účelom žiadal doplniť skutkové okolnosti týkajúce sa tejto skutočnosti a predložiť príslušné doklady.
Urobil tak najmä potom, čo na základe medzinárodnej výmeny  informácií zistil, že tovar nebol prijatý
holandskou spoločnosťou, ktorej bol fakturovaný. To bol aj dôvod na neuznanie oslobodenia od dane
z faktúr za uvedené zdaňovacie obdobie, nakoľko nadobúdateľ bol osobou neidentifikovateľnou pre
daň v inom členskom štáte EÚ. Krajský súd k uvedenému uvádza, že nie je jeho úlohou posudzovať,
či takáto požiadavka zo strany správcu dane bola dôvodná alebo nie, pretože sa to týka postupu a
vedenia správneho konania v rámci vykonávania príslušnej daňovej kontroly. Predmetom prieskumu a
hodnotenia zo strany súdu by sa táto otázka stala až na základe toho, čo by žalovaný ako daňový subjekt
na základe uvedenej požiadavky predložil, ako by tieto nové doklady a tvrdenia boli vyhodnotené zo
strany správcu dane, a ako by sa odrazili na celkovom postoji k vlastnej daňovej povinnosti žalobcu.



Preto nemohol v rámci prieskumu nariadiť, resp. považovať požiadavku správcu dane za nezákonnú
a na základe toho sa stotožniť so záverom žalobcu, že po obsahovej stránke pôvodne odvolanie bolo
dostatočné a úplné. Preto tento žalobný argument nemohol považovať za právne relevantný.

2/ Tvrdenie žalobcu, že dôvody uvedené v pôvodnom odvolaní by opodstatňovali aj podanie návrhu na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 53 citovaného zákona.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie, ktoré je právoplatné s výnimkou daňovej exekučnej
výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu
preskúmať orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal; ak ide o rozhodnutie orgánu
najbližšie nadriadeného správcovi dane, toto rozhodnutie môže preskúmať ministerstvo, .................atď.

Z uvedeného vyplýva, že preskúmané rozhodnutia mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu
samotného orgánu závisí na jeho vôli, pretože zákon vyslovene uvádza, že môže. Nie je preto možné
správny orgán donútiť, aby akýkoľvek úkon urobený vo veci vyhodnotil ako dôvod na takýto postup,
najmä ak žiaden podnet na takýto postup mu nebol podaný. Nemohol preto ani túto skutočnosť
považovať krajský súd za vec, ktorá by bola v rozpore so zákonom, následkom čoho by bolo nutné
považovať takýto postup v konaní žalovaného za nezákonný, čo by zakladalo dôvod na zrušenie
rozhodnutia. Preto potom krajský súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a na základe toho ju
zamietol.

Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, nebolo mu možné priznať ani náhradu trov konania v zmysle
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p..

Poučenie:

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne, dvojmo, na tunajšom súde.

V  odvolaní  sa  má  popri  všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie  alebo  postup  súdu
považuje  za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté  vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov  k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz  zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú  tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie  súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {"stav": {"sz": "3Sžf/4/2013", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "35f7f78d-248b-4e91-aaff-414fbf39100c:5751b1af-b78a-49c6-8da4-815b04274baf", "datum": "2013-05-15", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}