Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/230/2011 z 2. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 2. mája 2012, sp. zn. 26Sd/230/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011200951.5 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/230/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011200951.5 | 2012-05-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c15556a-3687-48fe-b988-151682083736 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200951.5 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/230/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200951
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200951.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky W. K.,
rod. W., nar. XX. T. XXXX , bytom N. XXX, N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 576 025
6172 z 3. júna 2011 o priznaní invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 576 025 6172 z 3. júna 2011 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 17.januára 2011 invalidný
dôchodok vo výške, ktorý bol odvodený z priznanej 45%-nej miery jej zníženej pracovnej schopnosti v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 17.mája 2011.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože priznané percento jej zníženej
pracovnej schopnosti nepovažovala za zodpovedajúce svojmu zdravotnému stavu.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch, pretože
napriek trvajúcej liečbe sa cíti veľmi unavená, nevládze pracovať a pociťuje slabosť. Predložila
gastroenterologický nález z februára 2012.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na
obsah lekárskych správ posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne. V podrobnostiach
poukázala na odborné lekárske nálezy, na základe ktorých bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený
a dôvody vysloveného posudkového záveru. Keďže invalidita navrhovateľky nevznikla, bola správne jej
žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa so žiadosťou navrhovateľky o priznanie
invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej
poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.



Nárok na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) je podmienený predovšetkým
invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú
pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40% (§ 71 ods. 1 cit. zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na
závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pre ktoré možno pokles pracovnej schopnosti zvýšiť najviac
o 10%. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú
(§ 71 ods. 6,7,8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol. 3,
písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre
degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s
prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu
v postihnutom úseku vyjadriť v rozmedzí 20-35%. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce
funkčné postihnutie.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku
žiadosťou zo 17.mája 2011. Na základe nej bol posudzovaný jej zdravotný stav v ten istý deň
posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene.
Posudkový lekár vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky zo správy z
neurologickej hospitalizácie, z interných, pľúcnych a ortopedických vyšetrení z priebehu rokov 2010
a 2011. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil bolesť chrbta - dorzalgie so
zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a
pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia,
35%-tami. Za posudkovo významné považoval aj pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a to
ochorenie dolných dýchacích ciest, esenciálnu hypertenziu II. stupňa ESC/ESH a syndróm spánkového
apnoe, pre ktoré navýšil priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti o ďalších 10% na
konečných 45%. V posudku uviedol, že navrhovateľka je viac rokov sledovaná a liečená neurológom aj
ortopédom pre bolestivý syndróm chrbtice zvýraznený najmä v C-Th ale aj v LS oblasti, pre ktorý bola v
priebehu roka 2010 aj hospitalizovaná na neurologickej klinike. Okrem toho je liečená pľúcnym lekárom
pre astmu, a i keď jej spirometrické hodnoty sú primerané, je potrebná liečba bronchodilatanciami a
uvedené dychové ťažkosti sťažuje aj syndróm spánkového apnoe.

Po podaní opravného prostriedku svoje posudkové stanovisko nezmenil.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity
posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracoviska v Banskej
Bystrici. V posudku z 5.októbra 2011 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia
navrhovateľky z totožných aj doplnených odborných vyšetrení z priebehu roka 2011 a dospel k
rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol,
že jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú viacročné bolesti chrbtice, zvýrazňujúce sa od januára
2010. Klinické aj zobrazovacie vyšetrenia chrbtice, mozgu i krčníc nepreukázali závažnejší nález.
Boli dokumentované nevýrazné morfologické zmeny, v oblasti krčnej bez myelopatie, v driekovej
oblasti bez závažnejšieho útlaku miechy. Okrem toho je liečená na srdcovo-cievny systém, bez
potvrdených prejavov ischémie na srdci. Pri astme nebola funkčným spirometrickým vyšetrením
preukázaná obštrukčno-ventilačná porucha. Vyšetrenia zamerané na zažívací trakt boli negatívne
a liečba spánkového apnoe je efektívna. Po operácii kontraktúry IV. a V. prsta vpravo bola EMG
vyšetrením preukázaná normálna funkcia periférnych nervov oboch rúk, neboli zistené žiadne zápalové
ani morfologické zmeny drobných kĺbov končatín či obmedzenie ich funkcie.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných



lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko, najmä
posudok posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne bol podrobne, vecne a logicky zdôvodnený
v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci
možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by závery
posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľky
o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol
vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože on je podľa platnej právnej
úpravy výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely
ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne
za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie pohybovo-oporného aparátu, ktoré s ohľadom na
jeho funkčné prejavy správne zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej
pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne zohľadnil
aj pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky navýšením jej zníženej pracovnej schopnosti o ďalších
10%, pretože v ich vzájomných súvislostiach majú zákonom predpokladaný vplyv na jej pracovnú
schopnosť. Odborné lekárske nálezy z oblasti gastroenterológie, pneumoftizeológie a neurológie, ktoré
navrhovateľka predložila na pojednávaní pred krajským súdom, nedokumentovali iný, resp. závažnejší
stav jej zdravotných ťažkostí než ten, z ktorého posudkoví lekári vychádzali, preto nemohli ovplyvniť
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Údaje, týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľky sú
osobnými údajmi, ktoré podliehajú zákonnej ochrane, preto ich krajský súd v rozsudku vyčerpávajúco
neuviedol a v podrobnostiach poukazuje na obsah lekárskych správ posudkových lekárov pobočky a
ústredia Sociálnej poisťovne.

Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá
bola u navrhovateľky konštatovaná, preto jej napadnutým rozhodnutím bol od vzniku jej invalidity správne
priznaný invalidný dôchodok. Jeho výška bola odvodená okrem iných ukazovateľov aj z priznaného
percenta jej zníženej pracovnej schopnosti, ktorú považoval krajský súd po preskúmaní veci za správnu.
Navrhovateľka iné skutočnosti, týkajúce sa výpočtu priznanej dôchodkovej dávky nenamietala a ani
krajský súd nezistil žiadne pochybenia vo výpočte priznanej dôchodkovej dávky s ohľadom na vykázané
obdobie dôchodkového poistenia a zistený priemerný osobný mzdový bod, preto považoval napadnuté
rozhodnutie za vecne správne aj čo do výšky priznanej dôchodkovej dávky a rozhodnutie odporkyne
ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.