Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/89/2011 z 14. 2. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. februára 2012, sp. zn. 23S/89/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011200968.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/89/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011200968.1 | 2012-02-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd141e85-107c-4967-bdb6-ef3234afec52 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011200968.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/89/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200968
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200968.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a
členov JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: INVESTANO,
s.r.o., Podháj 57, XXX XX J. J., W. XX XXX XXX, zast. Mgr. Františkom Popperom, AK Y. XX,
XXX XX J. J., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/221/13452-68718/2011/990390-r zo dňa 21.07.2011, č.
I/221/13452-68725/2011/990390-r zo dňa 21.07.2011 a č. I/221/13452-68723/2011/990390-r zo dňa
21.07.2011, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. I/221/13452-68718/2011/990390-r z 21. júla 2011,
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 851/230/19776/11/
Pajg z 21. marca 2011, rozhodnutie žalovaného č. I/221/13452-68725/2011/990390-r z 21. júla 2011,
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 851/230/19784/11/Pajg zo dňa 21. marca 2011
a rozhodnutie žalovaného č. I/221/13452-68723/2011/990390-r z 21. júla 2011, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 851/230/19782/11/Pajg z 21. marca 2011 z r u š
u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a veci vracia na ďalšie konanie.

II./ O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný rozhodnutím č. I/221/13452-68718/2011/990390-r zo dňa 21.07.2011 potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu J. J. W.. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/G.. zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým správca dane podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. nevyhovel žiadosti žalobcu
o vrátenie daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 vo výške
1.762.045,37 EUR.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod
sp. zn. 23 S/89/2011.

Druhým rozhodnutím č. I/221/13452-68725/2011/990390-r zo dňa 21.07.2011 žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu J. J. W.. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/G. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca
dane podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 vo výške 35,68 EUR.



Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod
sp. zn. 23 S/90/2011.

Tretím rozhodnutím č. I/221/13452-68723/2011/990390-r zo dňa 21.07.2011 žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu J. J. W.. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/G. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca
dane podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie daňového preplatku
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 vo výške 82,86 EUR.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde
pod sp. zn. 23 S/91/2011.

Žalovaný všetky tri uvedené rozhodnutia odôvodňoval v podstate tým, že daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobia (február, marec, apríl 2010) podala za žalobcu
neoprávnená osoba (W.. T.), pričom žalobca ani po výzvach správcu dane uvedenú chybu konania
neodstránil. Rozhodnutia oprel o ustanovenie § 9 ods. 3 a § 10 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keď
podľa vyjadrenia žalovaného daňový subjekt deklaroval zastúpenie v konaní pred správcom dane tromi
rôznymi splnomocneniami, a to:

splnomocnenie pre Mgr. Františka Poppera zo dňa 19.12.2008 a 21.12.2009 (ktoré považoval žalovaný
za všeobecné plnomocenstvo) a splnomocnenia pre W.. T. zo dňa 06.09.2008 a 20.01.2009. Žalovaný
považoval na základe ustanovení § 9 ods. 3 a § 10 ods. 2 zákona o správe daní za osobu oprávnenú
konať za žalobcu (podať daňové priznania) iba Mgr. Františka Poppera, nie W.. T., ktorý v danom prípade
podpisoval všetky daňové priznania. Nakoľko žalobca ani po výzvach neodstránil vadu konania, t.j. podľa
žalovaného nepredložil daňové priznania podpísané oprávnenou osobou - Mgr. Františkom Popperom,
považoval žalovaný postup správcu dane vo veci žiadosti o vrátenie preplatku na DPH v súlade so
zákonom o správe daní.

Žalobca vo všetkých žalobách vytýkal žalovanému, ako aj prvostupňovému správnemu orgánu, najmä
nesprávne právne posúdenie splnomocnení pre W.. T. na podpisovanie daňových priznaní k DPH
za žalobcu zo dňa 06.09.2008 a 20.01.2009 s tým, že žalovaný žiadal zrušiť ako nezákonné všetky
rozhodnutia žalovaného citované vyššie. Žalobca aj s poukazom na dôvody uvedené v odvolaniach
trval na tom, že W.. T. ako splnomocnený príkazník žalobcu bol na základe príkaznej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX a následných splnomocnení zo dňa 06.09.2008 a 20.01.2009 osobou oprávnenou
podpísať všetky predmetné daňové priznania k DPH. Podľa dôvodov žaloby W.. T. bol žalobcom určený
za jeho zástupcu v zmysle § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka, a to formou príkazníctva
a bol príkazníkom žalobcu poverený určitou činnosťou v spoločnosti. Nekonal vo svojom mene ani
na svoj účet. W.. T. ani žalobca nikdy netvrdili, že splnomocnenia zo dňa 06.09.2008 a 20.01.2009
boli vydané podľa § 9 ods. 3 zákona o správe daní. Žalobca vo všetkých listoch, odvolaniach a
iných podaniach tieto splnomocnenia prezentoval ako splnomocnenia vydané žalobcom v súvislosti s
príkaznou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný aj správca dane podľa žalobcu nesprávne posúdili
po právnej stránke splnomocnenia, keď ich neodlišovali od plnomocenstva udeleného fyzickej osobe
W.. T. v mene podnikateľa, ako to vyplýva z § 15 Obchodného zákonníka, čo je osobitnou formou
zákonného zastúpenia. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že W.. T. bol splnomocneným zástupcom aj
iného daňového subjektu pred správcom dane, keď v tejto súvislosti uviedol, že W.. T. zastupuje pred
správcom dane (Daňový úrad J. J. W.) svoju družku (snúbenicu), ktorá je osoba blízka podľa § 116
Občianskeho zákonníka a takéto zastupovanie sa v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. do
počtu zastupovaných subjektov nepočíta. Podľa žalobcu žalovaný spôsobuje v konaní účelovo prieťahy,
zneužíva svoje postavenie s cieľom získať pre seba (pre Daňové riaditeľstvo SR) daňovú výhodu tým,
že odopiera práva žalobcu na odpočítanie dane. Žalobca bol ukrátený na svojich právach postupom
žalovaného, prieťahmi v konaní spôsobenými opakovanými výzvami (na predloženie plných mocí), ako
aj samotným rozhodnutím.

Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám zotrvával na dôvodoch svojich rozhodnutí. Uviedol, že v
čase podania žiadostí o vrátenie preplatkov DPH správca dane disponoval relevantným splnomocnením
žalobcu zo dňa 19.12.2008 (pre Mgr. Poppera), opakovane komunikoval s daňovým subjektom, vyzýval



ho o doplnenie podaného daňového priznania o podpis osoby oprávnenej konať v jeho mene, avšak
žalobca výzvam správcu dane nevyhovel. Žalovanému nie je známe, prečo žalobca výzvam nevyhovel a
daňové priznanie nedoplnil o podpis Mgr. Františka Poppera. Podľa žalovaného ustanovenie § 9 zákona
o správe daní nedáva daňovému subjektu možnosť zvoliť si viacerých zástupcov pre rôzne úkony v tej
istej veci (daň z pridanej hodnoty), pričom žalobca deklaroval zastupovanie v jednej veci tromi rôznymi
splnomocnenia, ktoré rozčleňujú úkony konania súvisiace s touto vecou. Žalovaný napokon považoval
za irelevantné zaoberať sa ustanovením § 10 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. (zastupovanie blízkej osoby)
vzhľadom na dôvody uvedené v rozhodnutí. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že zneužíva
svoje postavenie na získanie daňovej výhody tým, že odopiera právo žalobcu na odpočítanie dane. Je
v kompetencii a zároveň aj povinnosťou správcu dane, aby v prípade podania označeného ako „žiadosť
o vrátenie daňového preplatku“, pred fyzickým vrátením preplatku vykonal úkony a kroky zamerané
na overenie všetkých skutočností súvisiacich s existenciou preplatku, t.j. aj skutočností súvisiacich s
oprávnenosťou osoby, ktoré doklady podpísal. Žalovaný žiadal žaloby žalobcu zamietnuť.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania dňa 15.02.2012 vo veci nezúčastnili, hoci právnemu
zástupcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Právny zástupca sa ospravedlnil
z neúčasti na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávaní s ohľadom na jeho pretrvávajúcu
práceneschopnosť. Ako dôkaz o práceneschopnosti zaslal súdu v prílohe potvrdenie o dočasnej
práceneschopnosti, podľa ktorého bol neschopný práce od 30.01.2012 do 20.02.2012. Krajský súd
neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania, pretože návrh na odročenie pojednávania neobsahoval
vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p., že zdravotný stav zástupcu neumožňuje
účasť na pojednávaní. Zároveň súd uvádza, že právneho zástupcu nebolo potrebné vo veci vypočuť na
novom pojednávaní, pretože vo všetkých žalobách bolo vytýkané nesprávne právne posúdenie, ktoré
bolo žalobcom písomne v žalobách odôvodnené, a preto súd mohol vo veci konať a rozhodnúť bez
prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, ktorý sa taktiež ospravedlnil z účasti na pojednávaní z dôvodu
práceneschopnosti zamestnanca. Žalovaný však nežiadal o odročenie pojednávania. Súd v daných
veciach konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2
a § 250g ods. 2 O.s.p.

Krajský súd na pojednávaní dňa 15.02.2012 podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania
spojil veci, ktoré napadli na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23 S/89/2011, 23 S/90/2011
a 23 S/91/2011, pretože tieto veci spolu súvisia a jedná sa o tých istých účastníkov konania. Spoločné
konanie sa po spojení vedie pod sp. zn. 23 S/89/2011.

Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v zmysle § 247 ods. 1
O.s.p. a po preskúmaní vecí a rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie.

V danom prípade daňové orgány nevyhoveli žiadostiam žalobcu o vrátenie daňového preplatku na
dani z pridanej hodnoty v podstate z dôvodov, že daňové priznania podala neoprávnená osoba W..
T. a táto chyba konania nebola odstránená ani po výzvach správcu dane. Správa dane považoval
za osobu oprávnenú konať za daňový subjekt Mgr. Františka Poppera na základe plnej moci zo dňa
19.12.2008. Tomuto zástupcovi posielal správca dane aj všetky výzvy na odstránenie nedostatkov
pri podávaní daňového priznania. V predloženom správnom spise sa nachádza plná moc podpísaná
konateľom žalobcu W.. W. J. dňa 19.12.2008 (s overením podpisu pred notárom), ktorou žalobca
splnomocnil advokáta Mgr. Františka Poppera na obhajovanie a zastupovanie vo všetkých právnych
veciach, vykonávanie všetkých úkonov, prijímanie doručovaných písomností, podávanie návrhov a
žiadostí, uzavieranie zmierov, uznávanie a vzdávanie sa nárokov, podávanie odvolania, sťažností a iných
opravných prostriedkov, ako aj na vzdávanie sa ich, vymáhanie nárokov, odmietanie a neodmietanie



dedičstva, menovanie rozhodcu, uzavieranie rozhodcovských zmlúv a to v rozsahu práv a povinností
podľa Občianskeho súdneho poriadku. Osobitne bolo rukou vypísané splnomocnenie na prevzatie
osvedčenia o registrácii DPH, zastupovanie v daňovom konaní a pri výkone daňových kontrol žalobcu na
Daňovom úrade J. J. W.., vrátane prevzatia osvedčenia o registrácii daňového subjektu. Ďalej v spise sa
nachádza plná moc žalobcu zo dňa 21.12.2009 (overený podpis konateľa dňa 22.12.2009) s rovnakým
textom o zastupovaní vo všetkých právnych veciach vypísaná strojom, avšak rukou je vypísané osobitné
splnomocnenie „na zastupovanie v celom daňovom konaní (§ 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.) a pri
výkone daňových kontrol“.

Žalobca v žalobe poukazoval na plné moci zo dňa 06.09.2008 a 20.01.2009 udelené fyzickej osobe
W.. T. s tým, že tieto splnomocnenia preukazujú jednoznačne oprávnenie W.. T. na podpisovanie
daňových priznaní k DPH za žalobcu. Konanie W.. T. podľa žalobcu spadá do činností, ktoré vykonáva
ako príkazník na základe príkaznej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a následne na základe uvedených
splnomocnení.

Podľa čl. III. bod 2 príkaznej zmluvy uzatvorenej podľa § 724 a nasl. OZ medzi príkazcom spoločnosťou
žalobcu a príkazníkom W.. W. T., príkazník bude pri zabezpečovaní predmetu zmluvy postupovať v
súlade s pokynmi príkazcu a všeobecne záväznými právnymi predpismi v plnom rozsahu zastupovať
príkazcu a jeho štatutárny orgán pri realizácii všetkých podnikateľských aktivít a za týmto účelom je
povinný osobne vykonávať alebo prostredníctvom tretej osoby zabezpečiť aj vedenie účtovníctva, a
to až do skončenia platnosti príkaznej zmluvy (ktorá nastane posledným dňom realizácie projektov „Z.
C.“ a Y. C. G.“)a spracovávať daňové priznania k DPH a dani z príjmov právnickej osoby s právom ich
podpisu a právom ich predkladania príslušnému správcovi dane, ako aj viesť agendu príkazníka.

Podľa textu splnomocnenia žalobcu zo dňa 06.09.2008 (overený podpis dňa 22.12.2009) žalobca
splnomocňuje W.. W. T. k vykonaniu všetkých potrebných úkonov k zabezpečeniu nerušenej
podnikateľskej činnosti spoločnosti, a to v rozsahu príkaznej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
Splnomocnenie nadobúda účinnosť dňom 06.09.2008 a platí až do jeho písomného odvolania.

Podľa splnomocnenia žalobcu zo dňa 20.01.2009 (overený podpis konateľa spoločnosti pred notárom
dňa 22.12.2009) žalobca splnomocňuje W.. W. T. k spracovaniu, vyhotoveniu daňových priznaní k DPH
počnúc dňom registrácie spoločnosti u príslušného správcu dane a k jeho predloženiu, resp. zaslaniu
príslušnému správcovi dane. Za týmto účelom žalobca splnomocnil W.. W. T. aj k podpisu uvedených
daňových priznaní, nakoľko je osobou podávajúcou daňové priznania a na základe splnomocnenia zo
dňa 06.09.2008 je k týmto úkonom osobou oprávnenou konať za spoločnosť.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení v rozhodnom období, daňový subjekt,
jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a
ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne
do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto
plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne,
ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí
zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu
udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.

Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona, zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt
u jedného správcu dane, ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo
advokát alebo ak ide o spoločného zástupcu, alebo ak zástupca splnomocnený na doručovanie doručuje



jednému správcovi dane za viacero daňových subjektov písomnosti elektronickými prostriedkami (§
17a).

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že zastupovanie žalobcu W.. W. T. na základe
splnomocnenia zo dňa 06.09.2008 a 20.01.2009 nemá oporu v zákone. Z textu uvedených
splnomocnení, ako aj článku III. Príkaznej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. (citované vyššie) jednoznačne
vyplýva, že W.. W. T. mal jednoznačné a nespochybniteľné splnomocnenie na spísanie a podpísanie
daňových priznaní. V danom prípade išlo o plnomocenstvo udelené podľa hmotnoprávnych predpisov,
pretože sa jednalo o plnomocenstvo na daňové úkony, t.j. na podanie daňových priznaní. Aj pri
posudzovaní splnomocnenia pre daňové konanie je potrebné rozlišovať medzi plnomocenstvom
udeleným podľa hmotnoprávnych predpisov (plnomocenstvo W.. T. na podanie daňových priznaní) a
procesným plnomocenstvom, ktoré sa udeľuje na zastupovanie v daňovom konaní. Plnomocenstvá
udelené žalobcom pre Mgr. Františka Poppera zo dňa 19.12.2008 a 21.12.2009 sú práve takýmito
plnomocenstvami, ktoré sa vzťahujú na procesné konanie, t.j. na konanie po začatí daňového konania,
ktoré začína v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dňom, keď sa podanie daňového subjektu
doručilo orgánu príslušnému konať vo veci. Nakoľko daňové priznania vo všetkých prejednávaných
veciach podpisoval a predkladal W.. T., postupoval tak v súlade so splnomocneniami žalobcu, ktorými
bol na tieto úkony poverený. Splnomocnenie pre Mgr. Poppera nebolo ďalšie splnomocnenie v tej istej
veci, nakoľko tento bol splnomocnený žalobcom na procesné zastupovanie v daňovom konaní, ako aj
na niektoré ďalšie úkony uvedené osobitne v plnej moci zo dňa 19.12.2008. Medzi týmito úkonmi neboli
vypísané úkony podania a podpísania daňových priznaní.

Čo sa týka ďalšieho dôvodu na neuznanie zastupovania W.. T., keď správne orgány poukazovali na
skutočnosť, že W.. T. je splnomocneným zástupcom aj iného subjektu u toho istého správcu dane, tak
súd uvádza, že táto skutočnosť nebola žalovaným v rozhodnutí dostatočne odôvodnená, žalovaný totiž
iba poukázal na skutočnosť ďalšieho zastupovania, ale neuviedol žiadne prípady, kde vystupoval W.. T.
ako splnomocnený zástupca iného daňového subjektu.

Z uvedených dôvodov súd žalobami napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 150 ods. 3 O.s.p. samostatným uznesením v lehote do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému



rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.