Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/99/2011 z 17. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. januára 2012, sp. zn. 23S/99/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011201048.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/99/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011201048.1 | 2012-01-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a53bd877-09c5-4fe5-b364-4d0f45664777 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011201048.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/99/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201048
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201048.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a
členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu A. T., E.. X.XX.XXXX, I.
M.R. K. XXXX/XX, XXX XX P., zast. BAKO JANČIAR LEVRINC -. J. D. XXE, XXX XX Y. proti žalovanému
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v I. I., Krajský dopravný inšpektorát, Ul. 9. mája č. 1, XXX XX I. I.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-I.-KDI2-XX-XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v P. rozhodnutím č.p.: F.-DI-P.-
SK-XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ako príslušný správny orgán podľa § 52 ods. 2 písm. a/ zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, rozhodol po prejednaní priestupku podľa § 74 cit. zákona tak, že obvinený
z priestupku A. T. (v postavení žalobcu) dňa 10.12.2010 v čase o 20.50 hod. viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo (ďalej OMV) v obci J. na miestnej komunikácii v smere od pohostinstva k domu č.
XXX, kde bol cestnou dopravnou hliadkou kontrolovaný ako vodič OMV, pri rodinnom dome č. XXX,
kde zastavil. Menovaný bol vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykoná
dychovou skúškou, čo odmietol, a preto bol policajtom upovedomený o možnosti vykonať lekárske
vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi, ak o to požiada sám vodič. A. T. sa vyjadril, že
nežiada odber krvi. Vodičský preukaz mu bol na mieste zadržaný a ďalšia jazda mu bola zakázaná.
Týmto svojím konaním žalobca porušil § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a
tým bol uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške 800,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 36 mesiacov.
Rozhodnutie bolo odôvodnené v podstate tým, že na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania,
a to jednak listinných dôkazov, výpovede obvineného a vyjadrení sa k listinným dôkazom, výpovedí
svedkov, dospel správny orgán k záveru, že obvinený sa dopustil uvedeného priestupku. Pri určovaní
druhu sankcie a jej výmery prihliadol správny orgán na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho
následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Konkrétne na to, že žalobca si
neuznal spáchanie priestupku, svoje konanie neoľutoval. Viedol vozidlo v obci, v čase, keď sa mohli tam
nachádzať iní účastníci cestnej premávky. V posledných dvoch rokoch bol postihnutý za priestupok proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaného dňa 20.11.2009, kedy porušil § 4 ods. 2 písm. c/
zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 650,- Eur a zákaz viesť motorové vozidlo
na dobu 6 mesiacov.



Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v I. I., Krajský dopravný inšpektorát I. I. rozhodnutím č. KRPZ-
I.-D zo dňa X.X.XXXX, ako odvolací správny orgán, potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu a odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že listinné dôkazy, ktoré
boli podkladom rozhodnutia považuje za hodnoverné, dôveryhodné, získané zákonným spôsobom a
tvrdenia účastníka konania o tom, že sa nepodroboval kontrole ako účastník cestnej premávky považoval
za účelové, pretože z dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania viedol ako vodič
motorové vozidlo po miestnej komunikácii, kde bol kontrolovaný hliadkou dopravného inšpektorátu.
Považoval za preukázanú skutočnosť, že žalobca sa ako vodič vozidla odmietol podrobiť vyšetreniu na
zistenie užitia alkoholu, keď neuposlúchol pokyn policajta na vykonanie dychovej skúšky a o laboratórne
vyšetrenie krvi po poučení policajtom, nežiadal.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č.k.
KRPZ-I.-D zo dňa X.X.XXXX, ako aj nadväzujúce rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - ODI
ORPZ P. č.p.: ORP-DI-P.-SK-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa X.X.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že žalobca sa necíti byť vinný zo spáchania priestupku,
nakoľko bol službukonajúcou policajnou hliadkou zastavovaný v rozpore s vyhláškou č. 9/2009 Z.z. (§
13 ods. 2 v spojení s § 63 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z.) a vo vzťahu k tejto okolnosti nemal dôvod, a teda
nebol ani povinný uposlúchnuť výzvu resp. pokyn policajta a strpieť jeho prípadný výkon právomoci.
Skutočnosť, že žalobca nebol zastavovaný v súlade s citovanou vyhláškou bola konštatovaná už v
predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zo dňa X.X.XXXX. V zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu
bolo konštatované, že žalobca bol zastavovaný oprotiidúcim služobným cestným vozidlom (idúcim vo
svojom jazdnom pruhu v smere jazdy) rozsvietením nápisu STOP umiestneného na vozidle s použitím
zvláštneho výstražného svetla, čo je v rozpore s vyhláškou č. 9/2009 Z.z. Žalobca v žalobe ďalej
namietal, že mu nemožno dávať za vinu nerešpektovanie výstražného svetelného znamenia hliadky
idúcej v protismere, keďže nemal možnosť rozpoznať, že je zastavovaný hliadkou práve on, a teda
ďalej pokračoval v jazde. Následne služobné vozidlo služobnej hliadky zastavilo na miestnej komunikácii
a príslušníci vyzvali žalobcu, ktorý už v danom čase s vozidlom stál pred domom č. XXX, a teda už
jednoznačne nebol účastníkom cestnej premávky, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu.
Pokiaľ predložil na výzvu hliadke doklady totožnosti, bol presvedčený, že sa na ich výzvu nepodroboval
kontrole ako účastník cestnej premávky. Tvrdil, že rozhodnutie nevychádza z presne a úplne zisteného
stavu veci a správny orgán dôkazy nevyhodnotil tak, aby boli spoľahlivým podkladom na vydanie
napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie považuje za nezákonné, nakoľko podkladom rozhodnutia bol
nezákonný postup cestnej dopravnej hliadky.

Žalovaný v stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu zamietnuť.
Uviedol, že žalobca, ako účastník cestnej premávky viedol osobné motorové vozidlo v obci J.. Okamžite
po zastavení jeho auta na mostíku vedúceho do dvora domu č. XXX zastala za ním policajná hliadka a
vyzvala ho na predloženie dokladov potrebných k riadeniu OMV, čo žalobca aj vykonal. To, že žalobca
riadil OMV nespochybňuje ani on. K okamihu zastavenia auta žalobcu poukázal na výpoveď svedkyne
O. B., spolujazdkyne, ktorá uviedla, že už keď prichádzali k domu č. XXX, tak spozorovala majáky, ale
nevedela, čo sa deje. Žalobca so svojim vozidlom zastal vo dvore uvedeného domu, vystúpil z vozidla a
išiel k policajtom. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca na výzvu policajnej hliadky o predloženie dokladov
od vozidla reagoval, stotožnil sa s tým, že je účastníkom cestnej premávky. Poukázal na ustanovenie
§ 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., v zmysle ktorého je účastník cestnej premávky povinný
poslúchnuť výzvu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľadne nad bezpečnosťou a
plynulosťou cestnej premávky a na ustanovenie § 69 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, v zmysle
ktorého je policajt oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom.
V zmysle § 22 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch sa vodič vozidla dopustí priestupku, ak sa odmietne
podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by
také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Podľa názoru žalovaného správne
orgány postupovali v konaní o priestupku zákonne a správne, náležite zistili skutkový stav na základe
vykonaného dokazovania a vo veci vydali zákonné rozhodnutia.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na nezrovnalosti v objasňovaní priestupku, najmä
ohľadom skutočnosti, ako bolo zastavované auto, v akej pozícii malo stáť auto po zastavení. Poukázal



na rozpory v svedeckej výpovedi svedkyne - spolujazdkyne žalobcu. Zdôraznil, že policajti nezasahovali
v súlade s vyhláškou. V čase, keď policajti kontaktovali žalobcu, už nebol účastníkom cestnej premávky,
a teda nemal povinnosť uposlúchnuť výzvu policajta.

Žalobca na pojednávaní potvrdil, že nepopiera, že riadil osobné motorové vozidlo, avšak tvrdil, že nebol
povinný uposlúchnuť výzvu na základe tých skutočností, ktoré sú uvedené v žalobe. Poukázal na to,
že sa nepodrobil dychovej skúške v podstate zo vzdoru, pretože mal určité nezrovnalosti, potýčky s
policajtmi.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe (v medziach žaloby) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

Súd zameral preskúmavaciu činnosť na žalobcom tvrdenú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie o
priestupku je nezákonné, nakoľko podkladom samotného rozhodnutia bol nezákonný postup cestnej
dopravnej hliadky pri výkone jej oprávnenia pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky a žalobca nebol povinný podrobiť sa dychovej skúške z dôvodu, že nebol účastníkom cestnej
premávky.

Podľa § 2 ods. 2 písm. t/ zákona č. 8/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie účastníkom cestnej
premávky osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky.

Podľa § 2 ods. 2 písm. u/ zákona č. 8/2009 Z.z. pre účely tohto zákona sa rozumie vodičom osoba,
ktorá vedie vozidlo.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie
diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len "cesta") vodičmi vozidiel a
chodcami.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej
premávky ustanovené v tomto zákone.

Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť
pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to
oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. policajt je oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil
vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť
jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia
alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom (zákon č. 219/1996
Z.z.), hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci
obecnej a mestskej polície (ďalej len "policajný orgán") sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať
osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.



Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život,
zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné
návykové látky pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli
byť ešte pod ich vplyvom.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z.z. vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou
prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému
vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa
medicínskych klinických príznakov.

Podľa § 5 ods. 8 zákona č. 219/1996 Z.z. lekárske vyšetrenie podľa odsekov 4 až 7 sa vykonáva
v zdravotníckych zariadeniach. Náklady na lekárske vyšetrenie uhradí ten, kto o takéto vyšetrenie
požiadal, a to vo výške určenej osobitným predpisom.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží
pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnený policajt,
vojenský policajt v rovnošate, profesionálny vojak a vojak mimoriadnej služby v rovnošate s vonkajším
označením "POLÍCIA"; dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnená aj iná osoba, ak to ustanovuje
osobitný predpis. 5)

Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. podrobnosti o zastavovaní vozidiel ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. policajt dáva znamenie na zastavenie vozidla zdvihnutím ruky
alebo zdvihnutým zastavovacím terčom (č. Z 5a), alebo svietidlom vyžarujúcim svetlo červenej farby,
ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Z idúceho vozidla môže dávať policajt toto znamenie kývaním ruky
zvisle hore a dolu, vysunutým zastavovacím terčom alebo rozsvietením nápisu STOP umiestneného
na vozidle. Z idúceho vozidla možno pokyn na zastavenie vozidla zdôrazniť zvláštnym výstražným
svetlom, prípadne aj zvláštnym zvukovým znamením podľa § 40 zákona. Pokyn na zastavenie vozidla
možno dávať z vozidla idúceho pred zastavovaným vozidlom, ako aj z vozidla idúceho za zastavovaným
vozidlom. Pri zastavovaní vozidla idúceho pred vozidlom, z ktorého policajt dáva pokyn na zastavenie
vozidla, sa zvláštne výstražné svetlo a zvláštne výstražné zvukové znamenie použije vždy.

Preskúmaním veci a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, súd aplikujúc vyššie
citované právne predpisy dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

Je zrejmé, že už žalovaný vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval nesprávny
postup policajnej hliadky pri zastavovaní vozidla žalobcu. Súd sa stotožňuje s predmetným stanoviskom,
keďže z obsahu spisu vyplýva, že policajná hliadka pri zastavovaní vozidla nepostupovala v súlade s
§ 13 ods. 2 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. Avšak súd zastáva názor, že táto skutočnosť nie je dôvodom, pre
ktorý by žalobca ako účastník cestnej premávky mohol odmietnuť uposlúchnuť výzvu policajta súvisiacu
s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Oprávnenie
policajta vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom je osobitne upravená
v ustanovení § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. Za účastníka cestnej premávky ako osoby, ktorá
sa priamo zúčastňuje cestnej premávky je potrebné považovať aj vodiča ako osobu, ktorá vedie vozidlo.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona vodič nesmie požiť počas vedenia vozidla alkohol alebo
inú návykovú látku a podľa písm. c/ vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo
inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.



Súd považoval za preukázanú skutočnosť, že žalobca bol vodičom osobného motorového vozidla,
čo napokon nepopieral ani on sám. Tiež považoval za preukázanú skutočnosť, že vozidlo policajnej
hliadky zastavilo bezprostredne po zastavení vozidla žalobcu, čo potvrdila aj svedkyňa. Vzhľadom na
to, súd nepovažoval za relevantné zaoberať sa okolnosťami zastavovania vozidla žalobcu. Významnou
skutočnosťou pre posúdenie oprávnenosti sankcionovania žalobcu je to, či bol účastníkom cestnej
premávky resp. vodičom a či dôvodne neuposlúchol výzvu policajnej hliadky, ktorú v zmysle vyššie
citovanej právnej úpravy ako účastník cestnej premávky uposlúchnuť mal.

Súd zastáva stanovisko, že neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že u
žalobcu sa jednalo o dôvodné odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu pred
jazdou. Jediným zákonným dôvodom uvedeným v § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je skutočnosť,
že by takéto vyšetrenie mohlo byť spojené s nebezpečenstvom pre zdravie vodiča. Z dôkazov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že žalobca sa odmietol podrobiť vyšetreniu,
pretože sa obával nepriaznivého výsledku kontroly, mal zlé skúsenosti z minulosti, pričom potvrdil, že
pred jazdou požil 3-krát 0,02 cl alkoholu. Uvedená skutočnosť podľa názoru súdu nemôže byť dôvodom
pre odmietnutie sa podrobeniu vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu, najmä ak sám vodič priznáva
požitie alkoholu, pričom ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. zakazuje vodičovi viesť vozidlo
v takom čase po požití alkoholu, keď by sa alkohol mohol ešte nachádzať v jeho organizme. Tvrdenie
žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov získaných nezákonným spôsobom
nebolo preukázané. Žalobca ani nekonkretizoval, o aký konkrétny dôkaz by sa malo jednať a na základe
akej skutočnosti by mal byť nezákonný. Zaoberať sa spôsobom získavania dôkazov, ich hodnotením, je
relevantné u takých dôkazov, ktoré majú preukazovať skutočnosti významné pre rozhodnutie. V danom
prípade nebolo sporným, že žalobca riadil osobné motorové vozidlo, že osobné motorové vozidlo, ktoré
riadil a vozidlo policajnej hliadky zastali takmer súčasne. Bolo nesporné, že žalobca sa odmietol podrobiť
vyšetreniu na zistenie alkoholu v krvi, o čom je v spise pripojený DVD nosič, dôkaz urobený na základe
kamerového záznamu na mieste. Dôkazy na preukázanie týchto skutočností neboli spochybnené.

Ak žalobca odmietol podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu, a to spôsobom ustanoveným
osobitným predpisom (zákonom č. 219/1996 Z.z.) a nepreukazoval, že by takéto vyšetrenie mohlo byť
spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky ako vodič vozidla v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Za uvedené konanie mu
bola uložená sankcia, výšku ktorej a druh ktorej správny orgán náležite odôvodnil. Rozhodnutie o uložení
sankcie spočíva na správnom uvážení. V takomto prípade súdy preskúmavajú len to, či rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk zákona (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Je evidentné, že výška sankcie bola uložená
v zákonom stanovenom rozpätí a uložený bol taký druh sankcií, ktoré pre uvedený priestupok zákon
pripúšťal.

Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa X.X.XXXX, ako aj súvisiace prvostupňové
rozhodnutia. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia zo dňa XX.X.XXXX
súd dospel k záveru, že boli vydané v súlade so zákonom, a teda žaloba nebola podaná dôvodne.

Pokiaľ žalobca žiadal zrušiť aj ďalšie nadväzujúce rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa
X.X.XXXX, žaloba je nedôvodná, pretože toto rozhodnutie už bolo zrušené prvým rozhodnutím
žalovaného vydaného v odvolacom konaní dňa XX.X.XXXX. Rovnako je nedôvodná žaloba o zrušenie
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX (zrejme správne XX.XX.XXXX)
z dôvodov, že sa jedná o prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní, a
to rozhodnutím žalovaného KRPZ-I.-D zo dňa XX.X.XXXX (vo veci zadržania vodičského preukazu)
a toto nebolo žalobou napadnuté v zákonom stanovenej lehote. Jedná sa o procesné rozhodnutie
majúce dočasnú povahu vydané v rámci základného správneho konania, pričom tieto rozhodnutia
nepodliehajú samostatnému súdnemu prieskumu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. Súd preto nepovažoval
za potrebné vo vzťahu k nemu osobitne rozhodovať samostatným výrokom o zastavení konania
a zastáva stanovisko, že pokiaľ zamietol žalobu ako celok, rozhodol aj o návrhu na zrušenie v
petite vymenovaných prvostupňových rozhodnutí, ktorému nebolo možné vyhovieť z vyššie uvedených
dôvodov. Okrem týchto dôvodov súd tiež poukazuje na to, že žalobca v odôvodnení žaloby vôbec
neargumentoval, prečo mali byť tieto nadväzujúce prvostupňové rozhodnutia zrušené, v čom by mala



spočívať ich nezákonnosť, čo je v rozpore s § 249 ods. 2 O.s.p. Navyše, súd v konaní podľa V. časti
O.s.p., ktorá je ovládaná dispozičnou zásadou, posudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí spravidla
len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby).

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie §
250k ods. 1 O.s.p.

pomer hlasov: 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.