Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/102/2011 z 12. 4. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. apríla 2012, sp. zn. 24S/102/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011201100.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/102/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011201100.1 | 2012-04-12 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 7 zákona č. 506/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a36eb82b-ad3f-47e6-9243-1a11e74144ca
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011201100.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/102/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201100
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201100.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: PRIBINA - W, spol. s r.o., so
sídlom Čápor 1431, 951 17 Cabaj - Čápor, IČO: 36 542 458, zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so
sídlom Farská 40, 949 01 Nitra proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,
J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: Y. Komanditgesellschaft, Y. Straße 1, A-4642 Sattledt,
Rakúsko, zast. JUDr. Andreou Považanovou, advokátkou AK Čermák a spol., Elišky Peškové 15/735,
150 00 Praha 5, Česká republika o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 926/2009
II/116-2011 z 26.09.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. POZ
926/2009 N/82-2010-Klu zo dňa 22.07.2010 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 32 ods. 2
zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „zák. č. 506/2009 Z.z.“) vyhovel námietkam
namietateľa Y. Komanditgesellschft, Sattledt, Rakúsko proti zápisu do registra ochranných známok
a prihlášku ochrannej známky „Y.“ č. sp. POZ 926-2009 prihlasovateľa PRIBINA-W, s.r.o., Cabaj -
Čápor (žalobca) zamietol. Namietateľ (ďalší účastník) podal námietky v zmysle § 9 v spojení s § 4
ods. 1 písm. a/ zák.č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o ochranných známkach“, ktorý bol s účinnosťou od 01.01.2010 zrušený zák. č. 506/2009
Z.z. o ochranných známkach). Podanie námietok odôvodnil tým, že je majiteľom ochranných známok
so skorším právom prednosti a to slovnej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX  „Y.“ a
kombinovanej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX  „H..“, ktoré sú o.i. zapísané pre služby
v triedach 35, 41 a 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ako aj slovnej ochrannej známky
Spoločenstva č. XXXXXXX  „Y.“, ktorá je o.i. zapísaná pre služby v triedach 35 a 41 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb. Namietateľ uplatnil námietky proti zápisu označenia „H... z dôvodu, že
zverejnené označenie je zameniteľné s jeho staršími ochrannými známkami, pričom sa navyše vzťahuje
na zhodné alebo podobné služby. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že namietateľ podal námietky v zmysle § 9 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných
známkach, ktorý predpis bol s účinnosťou od 01.01.2010 zrušený zák.č. 506/2009 Z.z., preto uplatnený
námietkový dôvod posúdil podľa § 7 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. s poukazom na ust. § 54 ods. 1
tohto zákona. Po posúdení a porovnaní služieb prihlasovaného označenia so službami zapísanými
pre staršie ochranné známky prvostupňový správny orgán konštatoval ich zhodnosť. Staršie ochranné
známky rozdelil pri porovnávaní podľa druhu na slovné (C. XXXXXX  a Q. XXXXXXX) a kombinovanú
(C. XXXXXX) a vykonal osobitne porovnanie zverejneného označenia so staršími slovnými ochrannými
známkami a osobitne zverejneného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou a to z
hľadiska vizuálneho, fonetického a sémantického. Následne vykonal celkové zhodnotenie vo vzťahu
k skúmaniu existencie pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti a konštatoval pravdepodobnosť



ich zámeny založenú predovšetkým na podobnosti zverejneného označenia so staršími slovnými
ochrannými známkami z hľadiska vizuálneho a fonetického, ktorá je umocnená zistenou zhodnosťou
služieb prihlasovaných a zapísaných v triedach 35, 41 a 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.
Dospel k záveru, že je dôvodné predpokladať, že pri označení služieb rovnakých či podobných by mohlo
z hľadiska priemerného spotrebiteľa dochádzať k zámene porovnávaných označení.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán podrobne opísal porovnanie
zverejneného označenia starších ochranných známok, vrátane ich grafického znázornenia a
konštatoval, že z vizuálneho hľadiska sú tieto podobné. Uviedol, že zverejnené označenie, ktoré je
tvorené veľkými tlačenými písmenami ozdobného tvaru v zelenej farbe so sivým tieňovaním neobsahuje
mimoriadne výrazné grafické prvky, preto sa pozornosť spotrebiteľa sústredí predovšetkým na jeho
slovný prvok „Y.“, čo reálne môže viesť k vyvolaniu podobného vizuálneho vnemu so staršími slovnými
ochrannými známkami „Y.“. Uvedené možno predpokladať na základe zhodného začiatku („Y.-“) ako
aj zakončenia    („-R.“) porovnávaných označení, pričom odlišnosť predmetných slovných prvkov
spočívajúca v zdvojení stredného písmena „V.“ (vo zverejnenom označení) nie je v tomto prípade
podľa prvostupňového správneho orgánu schopná zabezpečiť ich dostatočne rozdielne vizuálne
vnímanie, keďže prvotný zrakový vnem spotrebiteľa je zameraný na celé označenie a nie na jeho
jednotlivé prvky, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť kolízne označenia priamo porovnávať.
Z fonetického hľadiska konštatoval vysoký stupeň fonetickej podobnosti a to vzhľadom na zhodný
počet zhodne znejúcich slabík, ich zhodný rytmus a intonáciu, ako aj na výslovnosť v slovenskom
jazyku. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že staršie ochranné známky budú vyslovované s nemeckým
akcentom vzhľadom na krajinu ich pôvodu. Z hľadiska sémantického správny orgán konštatoval, že
žiadne z porovnávaných označení nemá v slovenskom jazyku priamy význam, a preto toto hľadisko
nemôže ovplyvniť ich porovnanie. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení podrobne opísal
porovnanie zverejneného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou. Z vizuálneho
hľadiska konštatoval rozdielnosť porovnávaných označení vzhľadom na použitie odlišných farieb
a rozdielneho grafického prevedenia, avšak poukázal aj na nutnosť zohľadnenia existencie veľmi
podobných slovných prvkov v porovnávaných označeniach („Y.“ vs. „Y.“), ktoré môžu do určitej miery
ovplyvniť celkový vizuálny dojem spotrebiteľa. Preto konštatoval nižší stupeň vizuálnej podobnosti.
Pri porovnaní označení z fonetického hľadiska správny orgán vychádzal z toho, že spotrebiteľ bude
označenia posudzovať predovšetkým na základe ich slovných prvkov a nie popisom ich grafiky.
Vzhľadom na uvedené poukázal na fonetické vyhodnotenie v časti svojho rozhodnutia, ktorá sa
zaoberala porovnaním zverejneného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami. Rovnako
aj sémantické porovnanie je vzhľadom k slovnému prvku použitému v staršej kombinovanej ochrannej
známke možné stotožniť s porovnaním vykonaným pri porovnaní zverejneného označenia so staršími
slovnými ochrannými známkami. Prvostupňový správny orgán napokon vykonal celkové zhodnotenie
porovnávaného označenia so staršími ochrannými známkami, zhodnosti alebo podobnosti tovarov
a služieb, na ktoré sa porovnávané označenie a staršie ochranné známky vzťahujú a s použitím
relevantných kritérií vyhodnotil existenciu pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti v zmysle
§ 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.. Po komplexnom porovnaní kolíznych označení z jednotlivých
hľadísk správny orgán konštatoval pravdepodobnosť ich zámeny založenej na podobnosti zverejneného
označenia so staršími slovnými ochrannými známkami z hľadiska vizuálneho a fonetického, ktorá
je navyše umocnená zistenou zhodnosťou služieb prihlasovaných a zapísaných v triedach 35, 41 a
43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Možno tak dôvodne predpokladať, že pri označení
služieb rovnakých či podobných by mohlo z pohľadu priemerného spotrebiteľa dochádzať k zámene
porovnávaných označení. Keďže konštatovanie prihlasovateľa (žalobcu) o známosti a dlhodobom
používaní zverejneného označenia nie je v prípade uplatneného námietkového dôvodu predmetom
posudzovania, správny orgán sa týmto nezaoberal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca (prihlasovateľ) v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý
predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. POZ
926/2009 II/116-2011 zo dňa 26.09.2011 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 7
písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného obsahuje podrobne dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktorým bolo vyhovené
námietkam proti zápisu označenia „Y.“ č. spisu POZ 926/2009 do registra ochranných známok a
predmetná prihláška ochrannej známky bola zamietnutá. V odôvodnení boli ďalej podrobne uvedené
dôvody obsiahnuté v rozklade podanom žalobcom, v ktorom žalobca spochybnil prvostupňovým



správnym orgánom vykonané posúdenie podobnosti prihláseného označenia so staršími ochrannými
známkami. Žalovaný poukázal na to, že pri aplikácii námietkového dôvodu podľa § 7 písm. a/
zák.č. 506/2009 Z.z. vo vzťahu k prihlásenému označeniu je právnym vymedzením hmotnoprávnych
podmienok to, či z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti prihláseného označenia so staršou ochrannou
známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa prihlásené označenie
a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti. Pri
posudzovaní pravdepodobnosti zámeny označení alebo ochranných známok je predmetom hodnotenia
jednak celkový dojem, ktorý označenia u relevantného spotrebiteľa môžu vyvolať a jednak ich jednotlivé
vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, s ohľadom na dominantné a rozlišovacie prvky, pričom
označenia alebo ochranné známky sa vždy porovnávajú vždy v takej podobe, v akej sú prihlásené,
resp. zapísané v registri ochranných známok. Nakoľko spotrebiteľ nemá vždy možnosť priameho
porovnania označení alebo ochranných známok a v zásade nemá čas podrobne sa venovať ich
jednotlivým prvkom, je podľa žalovaného pre jeho vnem rozhodujúci celkový dojem, ktorý porovnávané
označenia alebo ochranné známky u spotrebiteľa zanechajú. Vzhľadom na dôvody uvedené žalobcom
v rozklade sa žalovaný predovšetkým zameral na posúdenie podobnosti resp. zhodnosti prihláseného
označenia so staršími ochrannými známkami z jednotlivých hľadísk, pričom osobitne porovnával
jednoslovné označenie „H..“ s jednoslovnými označeniami „H..“ a osobitne jednoslovné označenie
„Y.“ s kombinovaným označením „Y.“. Z vizuálneho hľadiska žalovaný po podrobnom preskúmaní
porovnávaného označenia a starších slovných ochranných známok konštatoval, že aj keď má prihlásené
označenie určitú grafickú úpravu písmen a je vo farebnom prevedení, ide len o slovné označenie,
pri ktorom je v prvom rade vnímaný samotný slovný prvok a až neskôr jednotlivé detaily. Preto je
podľa žalovaného v obidvoch prípadoch predovšetkým vnímaný slovný prvok („Y.. a „H..“), pri ktorých
slovných prvkoch je potom vzhľadom na ich takmer zhodnú skladbu písmen možné konštatovať
značnú vizuálnu podobnosť. Aj napriek konštatovaným odlišnostiam (farba, grafika písma) nie je
teda možné vizuálnu podobnosť prihláseného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami
vylúčiť. Pri fonetickom hľadisku konštatoval žalovaný, že zvukový vnem prihláseného označenia aj
napriek zdvojenej hláske „V.“ je „H..“ a zvukový vnem starších slovných ochranných známok tiež
„H..“, t.j. zvukový vnem týchto porovnávaných označení je zhodný, z čoho žalovaný vyvodil záver o
fonetickej zhodnosti porovnávaných označení. Námietku žalobcu o rozdiele vo výslovnosti vyplývajúcej
z povahy starších ochranných známok a krajiny ich pôvodu považoval žalovaný za neopodstatnenú,
pretože je nepravdepodobné, aby sa priemerný slovenský spotrebiteľ pri bežnom vnímaní zamýšľal nad
povahou a pôvodom jednotlivých označení. Priemerný spotrebiteľ slová, ktoré nie sú súčasťou bežnej
slovnej zásoby, zjednodušuje a vyslovuje ich pre neho čo najprirodzenejšie. Vo vzťahu k porovnávaniu
prihláseného označenia a starších slovných ochranných známok zo sémantického hľadiska sa žalovaný
stotožnil s názorom prezentovaným v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorého žiadne z porovnávaných
označení nemá v slovenskom jazyku priamy význam, avšak podľa žalovaného nie je možné vylúčiť,
že spotrebiteľ, aj keď nebude poznať konkrétny význam daných slov, bude si na základe vysokej
podobnosti slovných prvkov vytvárať určitú asociáciu v tom zmysle, že ide o slová cudzieho pôvodu
vzťahujúce sa napr. ku konkrétnemu rovnakému menu. Podľa žalovaného teda nie je možné ani
z tohto hľadiska vylúčiť menšiu mieru podobnosti. K porovnaniu služieb sa žalovaný stotožnil s
konštatovaním prvostupňového správneho orgánu o zhodnosti predmetných služieb, ktoré nebolo v
konaní o rozklade spochybnené a toto porovnanie nebolo ani predmetom skúmania. Pri komplexnom
zhodnotení prihláseného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami žalovaný vyslovil záver,
že na základe podobnosti porovnávaných označení konštatovaných pri jednotlivých hľadiskách, ako aj
na základe zhodnosti prihlasovaných služieb so službami chránenými staršími slovnými ochrannými
známkami existuje pravdepodobnosť zámeny daných označení na strane verejnosti. Po posúdení
prihláseného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou žalovaný konštatoval, že
porovnávané označenia nepovažuje za vizuálne podobné. Z fonetického hľadiska poukázal na to,
že kombinovaná ochranná známka obsahuje ľahko čitateľný a reprodukovateľný slovný prvok, a
teda bude reprodukovaná predovšetkým podľa tohto slovného prvku, a nie podľa opisu jednotlivých
grafických prvkov. Zvukový vnem týchto porovnávaných označení je zhodný a dané označenie preto
aj žalovaný považoval za zhodné z fonetického hľadiska. Pri porovnaní prihláseného označenia so
staršou kombinovanou ochrannou známkou konštatoval rovnako, ako to bolo v prípade posúdenia
zo sémantického hľadiska prihláseného označenia so skoršími slovnými ochrannými známkami, že aj
keď žiadne z porovnávaných označení nemá v slovenskom jazyku konkrétny význam, nie je možné
vylúčiť, že spotrebiteľ si môže vytvárať určitú asociáciu v tom zmysle, že ide o slová cudzieho pôvodu
vzťahujúce sa napr. k rovnakému konkrétnemu menu. Za dôležité žalovaný považoval to, že v obidvoch
označeniach bude táto asociácia rovnaká, pretože obidve obsahujú vysoko podobný, až takmer zhodný



slovný prvok. Preto aj z tohto hľadiska podľa žalovaného nie je možné určitú mieru podobnosti
založenú na vnímaní prvku „H..“, resp. „H..“ úplne vylúčiť. Pri komplexnom zhodnotení prihláseného
označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou žalovaný konštatoval, že na základe fonetickej
zhodnosti a určitej miery sémantickej podobnosti porovnávaných označení, ako aj na základe zhodnosti
prihlasovaných služieb so službami chránenými staršou kombinovanou ochrannou známkou, existuje
pravdepodobnosť zámeny daných označení na strane verejnosti. Poukázal na to, že uvedený záver
konštatoval aj na základe uplatnenia tzv. kompenzačného princípu tak, ako je to konštatované v rozsudku
Súdneho dvora európskych spoločenstiev č. C-39/97 CANON Kabushiki Kaisha vs. Metro - Goldwyn
- Mayer Inc., kde aj celkovo menšia miera podobnosti označení pri súčasnej zhodnosti služieb má za
následok pravdepodobnosť zámeny porovnávaných označení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa
žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu ohľadom pravdepodobnosti zámeny
prihláseného označenia „H..“ so staršími ochrannými známkami „H..“.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe
tvrdil, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, pretože žalovaný sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal so žalobcovými námietkami uvedenými v rozklade, nevyjadril sa k
nim a tieto odmietol len všeobecnými vyjadreniami. Odôvodnenie teda nespĺňa náležitosti § 47 ods. 3
zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Z uvedeného dôvodu považoval
rozhodnutie žalovaného s poukazom na nedostatočné odôvodnenie za nezrozumiteľné. Žalobca v
žalobe zopakoval odôvodnenie podaného rozkladu, nakoľko tieto argumenty považoval za dôvodné aj
v rámci žaloby smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu. Žalobca v žalobe opísal priebeh správneho
konania a poukázal na závery vyslovené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu i žalovaného.
Uviedol, že v rozklade žalobca podrobne analyzoval jednotlivé aspekty prihlasovaného označenia a
namietaných označení (vizuálne, fonetické aj sémantické hľadisko), pričom preukázal neexistenciu
zhodnosti v jednotlivých aspektoch a to vo vzťahu k jednotlivým namietaným označeniam osobitne.
Žalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí nezaoberal nebezpečenstvom zámeny porovnaním s
jednotlivými napadnutými označeniami, ale hodnotil všetky namietané označenia spoločne, čo je podľa
žalobcu neprípustné. Žalobca považoval za podstatný celkový dojem spotrebiteľa z prihlasovaného
označenia a z namietaných označení a skúmanie toho, či u priemerného spotrebiteľa existuje
nebezpečenstvo zámeny týchto označení. Žalovaný pri posudzovaní týchto skutočností podľa žalobcu
vôbec neskúmal okolnosti relevantné pre spotrebiteľa pri posudzovaní jednotlivých označení, teda
v akej miere sa na území SR využívajú namietané označenia a či vôbec u spotrebiteľa vyvolávajú
asociácie, ktoré by následne mohol preniesť na iné tovary a služby s označeniami potenciálne
zameniteľnými s namietanými označeniami. Poukázal na to, že prihlasované označenie je používané
žalobcom a pridruženými spoločnosťami dlhšiu dobu a je medzi spotrebiteľmi natoľko známe, že si
prihlasované označenie primárne stotožňujú so službami poskytovanými práve žalobcom, čo si mohol
žalovaný v rámci vykonaného dokazovania preveriť. Z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, že
by spotrebitelia na území SR mali vôbec vedomosť o tovaroch a službách označovaných namietanými
ochrannými známkami. Pre právny záver, ktorý žalovaný uskutočnil v napadnutom rozhodnutí o tom,
že vzhľadom na celkový dojem spotrebiteľa pri týchto označeniach existuje nebezpečenstvo vzájomnej
zameniteľnosti, je nevyhnuté podľa žalobcu preukázať, že namietané označenia sú skutočne medzi
spotrebiteľmi na území SR známe. Z uvedeného dôvodu žalobca tvrdil, že žalovaný nesprávne právne
posúdil rozhodujúce kritériá relevantné pre posúdenie dôvodnosti žalobcovho nároku, a preto napadnuté
rozhodnutie nepovažoval za vecne správne.

Žalobca v žalobe (s odkazom na citáciu dôvodov uvedených v rozklade) podrobne rozobral otázku
skúmania a vyhodnotenia podobnosti prihlasovaného označenia s namietanými slovnými ochrannými
známkami zo strany prvostupňového správneho orgánu a uviedol svoje argumenty k ním vyvodeným
záverom. Z hľadiska vizuálneho, kde správny orgán konštatoval podobnosť prihlasovaného označenia
a namietaných starších ochranných známok namietal, že správny orgán bagatelizoval podstatné
argumenty uvedené žalobcom vo vyjadrení z 13.04.2010 a posudzoval prihlasované označenie ako
prosté slovné označenie, pričom absolútne neprihliadal na osobitné grafické vyhotovenie, v ktorom je
toto označenie prihlasované. Podľa žalobcu práve farebné vyhotovenie predstavuje podstatný znak
tzv. korporátnej identity prevádzok používajúcich označenie „H..“, ktoré sú dotvárané v poľovníckom
a prírodnom štýle, čo zosobňuje použitá tmavozelená farba. Poukázal na štylizovanie písmen
tak, aby navodzovali ozdobný prírodný motív používaný na poľovníckych artefaktoch. Úrad pri



posudzovaní porovnávaného označenia neprihliadal na prihlasované označenie ako na vizuálny celok,
ale zvýrazňoval len jeho textový obsah, pričom úplne marginalizoval význam farby a tvaru celého
označenia. Takýto postup považoval žalobca za nesprávny, pretože osobitne určená grafická podoba
slovného označenia je pri posudzovaní označenia významná. Aj samotný správny orgán považuje
označenia prihlasované ako slovné v priloženej grafickej podobe za osobitný druh označenia odlišný
od prostého slovného označenia a umožňuje prihlasovateľom zvoliť si jednu z týchto foriem označenia.
Vyššie uvedená kombinácia vizuálnych prvkov vytvára podľa žalobcu u spotrebiteľa osobitný vnem oproti
prostému slovnému označeniu, a teda nemožno dôjsť k záveru, že prihlasované označenie a namietané
ochranné známky sú z vizuálneho hľadiska podobné. Úrad podľa žalobcu neprihliadal pri skúmaní
fonetickej podobnosti na žalobcom uvedené rozdiely vo výslovnosti prihlasovaného označenia a
namietaných ochranných známok, ktoré vyplývajú zo samotnej povahy týchto namietaných ochranných
známok a krajiny ich pôvodu (germanofónne prostredie, z ktorého pochádzajú) a jeho hodnotenie je
v priamom rozpore s povahou ochranných známok, pri ktorých je fonetická stránka často výrazne
odlišná od ich písaného prepisu v slovenskom jazyku, pričom táto odlišnosť vychádza práve z odlišného
jazykového prostredia, z ktorého pochádza označenie zaregistrované ako ochranná známka. Postup
správneho orgánu, pri ktorom neprihliadal na jazykové prostredie, z ktorého namietané ochranné
známky pochádzajú, pri posudzovaní ich fonetickej stránky je podľa žalobcu absolútne v rozpore s
princípom posudzovania podobnosti označení a ochranných známok. Rovnako podľa žalobcu správny
orgán odmietol prihliadať na odlišnosť prízvuku pri vyslovovaní prihlasovaného označenia, tým dospel k
svojmu záveru o fonetickej podobnosti prihlasovaného označenia s namietanými ochrannými známkami
na základe zjavne nesprávnych predpokladov, a preto je jeho rozhodnutie v tejto časti nesprávne.
Svoju úvahu o fonetickej podobnosti prihlasovaného označenia a napadnutých slovných ochranných
známok bez ďalšieho analogicky aplikoval aj na záver o fonetickej podobnosti prihlasovaného označenia
s namietanou kombinovanou ochrannou známkou. Keďže správny orgán založil svoje rozhodnutie o
podobnosti prihlasovaného označenia s napadnutými slovnými ochrannými známkami na nesprávnych
skutkových záveroch, resp. neprihliadal na argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k námietkam,
ktoré majú zásadný význam pre posúdenie podobnosti prihlasovaného označenia s namietanými
slovnými ochrannými známkami, považuje žalobca záver o podobnosti prihlasovaného označenia s
namietanými slovnými ochrannými známkami za nesprávny a v rozpore so zákonom. Žalobca ďalej v
žalobe s odkazom na citáciu argumentov v rozklade podrobne rozobral otázku skúmania a vyhodnotenia
podobnosti prihlasovaného označenia s namietanou kombinovanou ochrannou známkou. Napriek
tomu, že správny orgán pri posudzovaní vizuálnej podobnosti prihlasovaného označenia kombinovanej
ochrannej známky sa stotožnil s argumentmi žalobcu a potvrdil existenciu podstatných grafických
rozdielov medzi obidvomi označeniami, ktoré spôsobujú, že spotrebitelia vnímajú tieto označenia
osobitne, opätovne zvýraznil význam textovej časti kombinovanej ochrannej známky a jeho možnú
zameniteľnosť s textovou časťou prihlasovaného označenia, pričom však neprihliadol na marginálne
zastúpenie tohto textu v grafickom zobrazení namietanej kombinovanej ochrannej známky. Správny
orgán formuloval podľa žalobcu špekulatívny záver o tom, že obsiahnutie podobných písmen v oboch
označeniach môžu do určitej miery ovplyvniť celkový vizuálny dojem spotrebiteľa, ktorý nie je podľa
žalobcu v predchádzajúcom odôvodnení rozhodnutia ničím podložený. Podľa žalobcu možno dospieť
len k záveru, že tieto označenia z grafického hľadiska nie sú podobné. Pri posudzovaní fonetickej
podobnosti sa podľa žalobcu správny orgán obmedzil len na zopakovanie záverov uvedených pri
posudzovaní podobností prihlasovaného označenia a namietaných slovných ochranných známok,
pričom fonetické hľadisko má v prípade posudzovania kombinovanej ochrannej známky podľa žalobcu
výrazne nižšiu váhu, než je to v prípade slovnej ochrannej známky, v ktorej je zase potlačené vizuálne
hľadisko. Správny orgán preto bez právneho základu aplikoval rovnaké kritériá na posudzovanie slovnej
aj kombinovanej ochrannej známky. Vo vzťahu k vyslovenému záveru o pravdepodobnosti zámeny
prihlasovaného označenia s namietanými slovnými ochrannými známkami a namietanou kombinovanou
ochrannou známkou žalobca uviedol, že správny orgán na základe čiastkových hodnotení o podobnosti
jednotlivých označení z hľadiska vizuálneho a fonetického dospel k záveru o pravdepodobnosti zámeny
prihlasovaného označenia so všetkými namietanými ochrannými známkami z dôvodu ich vzájomnej
podobnosti, avšak takýto záver je podľa žalobcu nesprávny a nezákonný. Úlohou správneho orgánu
je pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny skúmať tak znaky, ktoré sú v prípade prihlasovaného
označenia a namietanej ochrannej známky zhodné, ako aj tie znaky, ktoré sú rozdielne, s cieľom urobiť
objektívny záver o ich vzájomnej podobnosti. Správny orgán sa týmto princípom neriadil a primárne
skúmal zhodné znaky, ktorým prisudzoval vyššiu váhu a až následne skúmal existenciu rozdielností,
na ktoré poukazoval žalobca, ktorým však aj v prípade uznania ich existencie priznal len subsidiárny
význam. Takýto postup žalobca považuje za rozhodovanie v rozpore so zákonom (§ 7 písm. a/ zák.



č. 506/2009 Z.z.), a preto napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné. Žalobca navrhol, aby súd
zrušil napadnuté rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového
stavu s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 01.02.2012 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobné
námietky žalobcu sú nedôvodné, prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie považuje za správne,
zrozumiteľne odôvodnené a zákonné. K námietkam žalobcu uviedol, že tieto nie sú dôvodné, pretože sa
riadne zaoberal nebezpečenstvom zámeny prihláseného označenia s jednotlivými staršími ochrannými
známkami, pričom vzhľadom na zhodnosť alebo veľkú podobnosť starších ochranných známok vytvoril
skupiny a porovnal pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia so staršími slovnými ochrannými
známkami a ďalej pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia a staršej kombinovanej ochrannej
známky. Poukázal na zákonné vymedzenie námietkového dôvodu v § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009
Z.z., podľa ktorého nie je podmienkou pre úspešné uplatnenie námietok preukázanie používania
staršej ochrannej známky na území SR. Svoje rozhodnutie považuje žalovaný za preskúmateľné
a zrozumiteľné, ktoré vychádzalo z tvrdenia dokladov predlo- žených v konaní účastníkmi. K
námietke nesprávneho vyhodnotenia jednotlivých kritérií podobnosti prihláseného označenia so staršími
ochrannými známkami (vizuálne, fonetické a sémantické hľadisko) a v otázke pravdepodobnosti zámeny
kolíznych označení, resp. ochranných známok žalovaný poukázal na uplatňovanie správnej úvahy,
ktorá patrí výlučne správnemu orgánu, táto je v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov riadne
odôvodnená a súdny prieskum sa obmedzuje len na to, či predmetné rozhodnutie nevybočilo z
medzí a hľadísk ustanovených zákonom, najmä či výklad neurčitých právnych pojmov „podobnosť“ a
„zameniteľnosť“ spĺňa všeobecné interpretačné kritériá. Pravdepodobnosť zámeny bola posúdená v
zmysle § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, najmä na
vzájomnú previazanosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou nimi označovaných tovarov a
služieb. Žalobca v žalobe nespochybnil záver žalovaného, že porovnávané služby sú zhodné.

Pokiaľ ide o porovnanie prihláseného označenia a starších slovných ochranných známok z vizuálneho
hľadiska, žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že neprihliadol na osobitné grafické prevedenie
prihláseného označenia a posudzoval ho len ako prosté slovné označenie. Poukázal na to, že slovný
prvok prihláseného označenia „H..“ zohráva v predmetnom označení úlohu rozlišovacieho prvku a
významným spôsobom ovplyvní celkový vizuálny vnem v mysli spotrebiteľa. Vzhľadom na veľmi
vysokú mieru podobnosti slovných prvkov porovnávaných označení „H..“ vs. „H..“, ako aj na to, že
grafická úprava prihláseného označenia nie je natoľko výrazná, aby celkový vizuálny vnem prihláseného
označenia bol dostatočne odlišný od celkového vizuálneho vnemu starších slovných ochranných
známok, je podľa žalovaného jeho záver o vizuálnej podobnosti kolíznych označení správny. Pri
porovnávaní z fonetického hľadiska je predmetom posúdenia výslovnosť porovnávaných označení.
Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu, že je potrebné prihliadať na povahu starších ochranných
známok a krajinu ich pôvodu (germanofónne prostredie), pretože relevantným spotrebiteľom bude v
tomto prípade slovenský priemerný spotrebiteľ, ktorý nebude rozlišovať pôvod jednotlivých slovných
prvkov a vo vzťahu k ich výslovnosti posudzované označenia nedokáže odlíšiť. V podrobnostiach
poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca nespochybnil výsledok porovnania
prihláseného označenia „H..“ a starších slovných ochranných známok „H..“ zo sémantického hľadiska.
S ohľadom na podobnosť porovnávaných označení konštatovanú pri jednotlivých hľadiskách umocnenú
zhodnosťou služieb kolíznych označení je podľa žalovaného namieste záver o pravdepodobnosti
zámeny na strane spotrebiteľskej verejnosti v zmysle § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z..

Pokiaľ žalobca namietal porovnanie prihláseného označenia a staršej kombinovanej ochrannej známky
z vizuálneho hľadiska, žalovaný považoval žalobu za neopodstatnenú, pretože žalovaný nepovažoval
kolízne označenia za vizuálne podobné, čo je v prospech žalobcu a tento tým nemôže byť ukrátený
na svojich právach. Pokiaľ ide o fonetické hľadisko, záver o zhodnosti zvukového vnemu prihláseného
označenia a staršej kombinovanej ochrannej známky, t.j. o zhodnosti týchto označení, je logicky
odôvodnený a vecne správny. Záver o určitej miere podobnosti prihláseného označenia so staršou
kombinovanou ochrannou známkou zo sémantického hľadiska nebol v žalobe zo strany žalobcu
spochybnený. Na základe uvedených skutočností a s uplatnením tzv. kompenzačnej zásady je podľa
žalovaného dôvodný ním vyslovený záver, že existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti,



a preto boli splnené hmotnoprávne podmienky podľa § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. pre zamietnutie
prihlášky ochrannej známky „H..“ č. spisu POZ 926/2009 na základe podaných námietok.

Vzhľadom na ust. § 250 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č.k. 24S/102/2011-33 zo dňa 13.03.2012 pribral
do konania ďalšieho účastníka Y. Komanditgesellschaft, Hofer Straße 1, A-4642 Sattledt, Rakúsko -
majiteľa vyššie uvedených starších ochranných známok, ktorý bol v správnom konaní o námietkach proti
zápisu označenia „H..“ do registra ochranných známok namietateľom, ktorého práva a povinnosti ako
účastníka správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia dotknuté.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na  konanie  podľa  §  246  ods. 1  a

§ 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na
nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Postup
žalovaného, pokiaľ spoločne odôvodňoval dôvody podobnosti a zameniteľnosti kolíznych ochranných
známok, resp. označenia, považoval za nezákonný. Podľa žalobcu mali byť slovné ochranné známky
posudzované samostatne, nebola zohľadnená osobitnosť kombinovanej ochrannej známky a žalovaný
sa zameral len na jej slovnú časť. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ČR a Súdneho dvora
EÚ. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne posudzoval známosť ochranných známok vo verejnosti, keď pri
posudzovaní zameniteľnosti by sa podľa neho malo skúmať, či sú namietané staršie ochranné známky
u spotrebiteľa na území SR známe a ďalej by bolo potrebné posudzovať možnosť zámeny kolíznych
ochranných známok vo vzťahu ku konkrétnym službám, ako aj to, či sú tieto označenia spájané so
službami konkrétneho subjektu (v tomto prípade žalobcu) u spotrebiteľskej verejnosti. Žalovaný pri
posudzovaní zameniteľnosti neposudzoval kritériá geografickej spojitosti a pôvodu výrobkov a služieb,
pričom žalobca poukázal na rozhodnutie ESD vo veci CANON. Vo vzťahu k hodnoteniu kolíznych
ochranných známok žalovaný podľa názoru žalobcu hodnotil len vizuálne, sémantické a fonetické
hľadisko a neskúmal v tejto súvislosti pravdepodobnosť zámeny; pokiaľ žalovaný argumentoval, že pri
hodnotení vychádzal zo záverov, ku ktorým dospel na základe správnej úvahy, takáto správna úvaha
musí byť v súlade s obsahom spisu, musí vychádzať z právnej úpravy, ako aj z kritérií stanovených
zákonom a výkladových kritérií stanovených judikatúrou. Žalobca napokon namietal, že žalovaný sa
v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými v rozklade a urobil vlastnú
analýzu, hoci nie je účelom druhostupňového konania opätovne posudzovať vec. Žiadal rozhodnutie
ako nezákonné zrušiť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na dôvody uvedené v písomnom vyjadrení k
žalobe a reagoval na jednotlivé námietky žalobcu. Postup správnych orgánov pri hodnotení ochranných
známok považoval za správny, pretože kolízne ochranné známky neboli hodnotené všetky spoločne.
Spoločne boli hodnotené len slovné známky a hodnotenie prihlasovaného označenia a kombinovanej
staršej ochrannej známky bolo vykonané osobitne, pričom vo vzťahu k kombinovanej ochrannej známke
bol vyvodený záver, že porovnávané ochranné známky nie sú podobné. Vo vzťahu k hodnoteniu
slovných ochranných známok správny orgán nevybočil z rámca správnej úvahy, hodnotil ich podobnosť
a náväzne aj pravdepodobnosť zameniteľnosti tak, ako to vyplýva zo zákona. K námietke žalobcu, že
žalovaný neprihliadal k používaniu starších ochranných známok na území SR poukázal žalovaný na
zákonnú úpravu v SR (§ 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.) ktorá neumožňuje v námietkovom konaní
skúmať reálne používanie ochranných známok a to na rozdiel od konania pred OHIM. Pokiaľ žalobca
namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými argumentmi uvedenými v rozklade, žalovaný
poukázal na to, že správne konanie tvorí jeden celok, pričom žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí
nemusí reagovať na každý jeden argument uvedený v rozklade, ale musí svoje rozhodnutie formulovať
tak, aby bolo zrejmé, z čoho vychádzal a ako vyhodnotil vec s prihliadnutím na námietky uvedené
v rozklade. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v správnom konaní nebolo vykonané posudzovanie
zameniteľnosti kolíznych ochranných známok a poukázal na konkrétnu argumentáciu tohto hodnotenia v
prvostupňovom i druhostupňovom rozhodnutí, pričom správne orgány vychádzali z kritérií posudzovania
zameniteľnosti stanovenými judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj judikatúrou ESD.



Zástupkyňa ďalšieho účastníka sa na pojednávaní stotožnila s argumentáciou žalovaného uvedenou
v písomnom vyjadrení k žalobe i prednesenou na pojednávaní. Zdôraznila skutočnosť, že Súdny
dvor EÚ vytvoril súvislú judikatúru v súvislosti s hodnotením a kritériami posudzovania kolíznych
ochranných známok, ako aj vo vzťahu k posudzovaniu pravdepodobnosti zámeny, ktorej záverom je, že
o podobné alebo zhodné známky sa jedná vtedy, ak by verejnosť mohla uveriť, že tovary alebo služby
pochádzajú od toho istého výrobcu, alebo od ekonomicky prepojených subjektov. Rovnako poukázala
na zaužívaný spôsob vyhodnocovania jednotlivých kritérií posudzovania a porovnávania kolíznych
ochranných známok vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej a sémantickej stránke. Z judikatúry vyplýva, že
stačí podobnosť čo i len v jednom aspekte, aby mohli byť porovnávané ochranné známky považované
za podobné, čoho dôsledkom by mohlo byť následne vyvolanie existencie pravdepodobnosti zámeny.
Napokon poukázala na to, že okrem registrovanej ochrannej známky „H..“ v slovnej podobne, ktorej
majiteľom je ďalší účastník, nie je v registroch zapísané iné podobné slovné označenie pre tie isté
výrobky alebo služby.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona o ochranných známkach ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré
možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby,
tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby
jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok (ďalej len
"register").

Podľa § 3a ods. 2 Zákona o ochranných známkach za zameniteľné sa považujú označenia alebo
ochranné známky a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo
podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov,
alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o
vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí
spotrebiteľskej verejnosti.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach za ochrannú známku nemožno uznať
označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") na základe
námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je zhodné s ochrannou známkou so skorším právom prednosti,
ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo služby alebo zameniteľné s ochrannou
známkou, ak je táto ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby,

Od 01.01.2010 nadobudol účinnosť zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, ktorým sa zrušuje
zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. konania o prihláškach, ktoré neboli právoplatne skončené do
účinnosti tohto zákona, dokončia sa podľa tohto zákona s tým, že prihlasovateľ je povinný na výzvu
úradu v určenej lehote uviesť svoju prihlášku do súladu s požiadavkami tohto zákona.

Podľa § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti
zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej
známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti
alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú,
existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj
pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou,

Podľa § 51 ods. 5 zák. č. 506/2009 Z.z. na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní 27) s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50,
§ 59 ods. 1 a § 60.

Podľa § 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov,
ktoré boli účastníkmi konania predložené.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.



Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
predsedníčky žalovaného sp. zn. POZ 926/2009 II/116/2011 z 26.09.2011 v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu sp. zn. POZ 926-2009 N/82/2010/Klu zo dňa 22.07.2010 a konania,
ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a
postupu správneho orgánu podľa V. časti II. hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

Súd po preskúmaní veci a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k
záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom.

Zo správneho spisu je zrejmé, že prihláška ochrannej známky „H..“ č. sp. POZ 00926/2009
(zverejnené označenie), proti ktorej námietky smerujú, bola podaná prihlasovateľom (žalobcom)
dňa 03.07.2009 a bola zverejnená dňa 07.09.2009 vo Vestníku pre tovary v triede 35 (reklamné
služby, obchodný manažment, obchodná správa, obchodná administratíva, kancelárske práce), 41
(vzdelávanie, zabezpečovanie výcvikov, kurzov a školení, zábava, športová a kultúrna činnosť) a 43
(reštauračné služby - strava, prechodné ubytovanie).

Úradu priemyselného vlastníctva SR boli dňa 24.11.2009 doručené námietky proti zápisu vyššie
uvedeného zverejneného označenia v priloženej úprave „H..“ na základe prihlášky ochrannej známky
č. XXX-XXXX do registra ochranných známok. Námietky boli podané v zákonom stanovenej lehote v
zmysle § 9 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ zák.č. 55/1997 o ochranných známkach v znení účinnom
v čase podania námietok. Namietateľ (ďalší účastník) uviedol, že je majiteľom ochranných známok
tvorených slovným prvkom „Y.“ platných na území SR: medzinárodných ochranných známok: č. XXXXXX
„Y.“ (slovná), platná na území SR od 27.10.2005, zapísaná pre tovary a služby v triede 35, 41 a 43 a č.
XXXXXX „Y.“ (kombinovaná), platná na území SR od 31.07.2006, zapísaná pre tovary a služby v triede
35, 41 a 43 a komunitárnej ochrannej známky: č. XXXXXXX „Y.“ platnej od 08.04.2005, zapísanej pre
tovary a služby v triede 35 a 41. Namietateľ v námietkach uviedol, že ním vybrané služby zapísané
pre jeho ochranné známky v triedach 35, 41 a 43 sú zhodné, resp. podobné so službami, ktoré si chce
prihlasovateľ chrániť označením „Y.“ a to z dôvodu, že tieto služby sú určené k uspokojovaniu rovnakých
potrieb, plnia rovnaký účel, zameriavajú sa na identický okruh spotrebiteľov a navyše sú tieto služby
poskytované prostredníctvom zhodných odbytových kanálov a na rovnakých miestach. Po porovnaní
zverejneného označenia a starších ochranných známok namietateľa z vizuálneho, sémantického a
fonetického hľadiska vyslovil namietateľ názor, že zverejnené označenie je zameniteľné s jeho staršími
ochrannými známkami, pričom sa navyše vzťahuje na zhodné resp. podobné služby. Z uvedeného
dôvodu navrhol zamietnuť prihlášku ochrannej známky č. XXX-XXXX v plnom rozsahu.

Správne orgány (prvostupňový i druhostupňový správny orgán) v prejednávanej veci rozhodovali o
námietkach namietateľa (ďalšieho účastníka konania) proti prihlásenému označeniu „Y.“ prihlasovateľa
(žalobcu), pričom dôvody uvedené v námietkach posudzovali z hľadiska podmienok stanovených v § 7
písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach účinného od 01.01.2010 v súlade s § 54 ods. 1
cit. zákona. Na základe dokazovania vykonaného na návrh namietateľa úrad zistil existenciu dôvodov
uvedených v § 7 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z., na základe ktorých námietkam namietateľa vyhovel a
prihlášku ochrannej známky „H..“ č. sp. POZ 926/2009 zamietol.

Zo žaloby vyplýva, že žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie podobnosti zverejneného označenia
so staršími ochrannými známkami ďalšieho účastníka konania (namietateľa), ako aj nesprávne
vyhodnotenie existencie pravdepodobnosti zámeny zverejneného označenia s namietanými slovnými a



kombinovanou ochrannou známkou a žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne
posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutočného stavu veci zrušiť, pričom súčasne namietal, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nezrozumiteľné.

Pre úspešné uplatnenie námietok proti zápisu označenia do registra je potrebné, aby majiteľ skorších
ochranných známok (namietateľ - ďalší účastník konania) preukázal dôvod predpokladaný v § 7 písm. a/
zák.č. 506/2009 Z.z. v spojení s § 54 ods. 1 zák.č. 506/2009 Z.z., ktorým je existencia pravdepodobnosti
zámeny na strane verejnosti z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršími ochrannými
známkami a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršie ochranné
známky vzťahujú, pričom za  pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so
staršími ochrannými známkami.

Zmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov,
resp. poskytovateľov služby. Základným a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti
zverejneného, resp. prihláseného označenia s namietanými staršími ochrannými známkami,
označujúcimi zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, je vždy hľadisko bežného spotrebiteľa.
Z uvedeného dôvodu sa preto skúmanie zhodnosti alebo podobnosti musí zakladať na porovnaní
známkových motívov stretávajúcich sa v označení. Pri posudzovaní zameniteľnosti označenia
ochranných známok je teda predmetom hodnotenia celkové posúdenie vizuálnej, fonetickej a
sémantickej podobnosti označení, ktoré musí vychádzať z celkového dojmu, ktorý označenie vyvoláva
s prihliadnutím na rozlišujúce a dominantné zložky. Označenie, alebo ochranné známky sa vždy
porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok.

Zákonnosť napadnutého rozhodnutia v prejednávanom prípade spočíva v preskúmaní zameniteľnosti
ochranných známok, resp. v preskúmaní existencie pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti;
vrátane pravdepodobnosti asociácie zverejnenej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami
a to z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti zverejneného označenia so staršími ochrannými známkami
a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa zverejnené označenie a staršie
ochranné známky vzťahujú. Posúdenie otázky zameniteľnosti patrí do správnej úvahy žalovaného
a súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom. Správny orgán je kompetentný urobiť si úsudok o zameniteľnosti,
vrátane podobnosti porovnávaných označení, resp. ochranných známok na základe správnej úvahy,
ktorú je povinný podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Správna úvaha predstavuje ponechanie
možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne.
Relevantnými pre zrušenie rozhodnutia súdom by boli len zistené zjavné logické rozpory v úsudku
správneho orgánu alebo porušenie základných pravidiel správneho konania. Súd konajúc podľa V. časti
O.s.p. nemôže nahrádzať správne uváženie, na základe ktorého rozhodol správny orgán. Zameriava
sa len na to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené
zákonným procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so
zákonom, či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy logické a z hľadiska hodnotenia
dôkazov úplné. Hodnotenie skutkových otázok sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho
orgánu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného (i jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia) v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe obmedzil na posúdenie, či úsudok žalovaného je logicky možným záverom vychádzajúcim z
premís, ktoré boli nastolené. Súd súčasne zameral svoj prieskum aj na zistenie, či žalobou napadnuté
rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite odôvodnené a to s dôrazom na aplikovaný inštitút správnej úvahy.
Súd napokon preskúmal hodnotenie dôkazov vykonaných správnym orgánom, ako aj aplikovanie zásad
pri postupe hodnotenia a vyvodenia záverov správneho orgánu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového správneho orgánu)
vyplýva, že správny orgán podrobne vyhodnotil jednotlivé zohľadňované aspekty významné pre
posúdenie otázky zameniteľnosti, resp. nebezpečenstva zámeny zverejneného označenia žalobcu a
starších ochranných známok namietateľa (ďalšieho účastníka), vrátane vyhodnotenia ich zhodnosti
alebo podobnosti. Pokiaľ žalobca namietal samotný postup žalovaného (i prvostupňového správneho
orgánu), pri ktorom sa žalovaný podľa žalobcu nezaoberal nebezpečenstvom zámeny prihlasovaného



označenia s jednotlivými namietanými staršími ochrannými známkami, ale hodnotil všetky namietané
označenia spoločne, súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú. Stotožnil sa s argumentáciou
žalovaného v tom, že pokiaľ sa prihlasované označenie porovnáva s viacerými staršími ochrannými
známkami, pričom niektoré z nich sú zhodné alebo podobné, postupoval žalovaný správne, keď
tieto porovnával s prihlasovaným označením žalobcu tak, že porovnal a vyhodnotil jeho zhodnosť
alebo podobnosť so staršími slovnými ochrannými známkami (pozostávajúcimi zo zhodného slovného
prvku „Y.“) a následne prihláseného označenia žalobcu s kombinovanou staršou ochrannou známkou
ďalšieho účastníka. Žalovaný pri takomto postupe hodnotil teda osobitne pravdepodobnosť zámeny
prihláseného označenia žalobcu so staršími slovnými ochrannými známkami ďalšieho účastníka
a osobitne pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia žalobcu so staršou kombinovanou
ochrannou známkou ďalšieho účastníka. Rovnako žalobcovu námietku o tom, že nebola zohľadnená
osobitosť kombinovanej ochrannej známky, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento po porovnaní nepovažoval zverejnené označenie a staršiu
kombinovanú ochrannú známku za vizuálne podobnú a záver o zhodnosti ich zvukového vnemu,
t.j. zhodnosti kolíznych označení z hľadiska fonetického je logicky odôvodnený a vecne správny
(záver žalovaného o určitej miere podobnosti prihláseného označenia so staršou kombinovanou
ochrannou známkou ďalšieho účastníka zo sémantického hľadiska nebol v žalobe spochybnený).
Vyhodnotenie porovnania kolíznych označení, resp. ochranných známok a jednotlivé závery sú
v tak rozhodnutí žalovaného, ako i v prvostupňovom rozhodnutí podrobne opísané, odôvodnenie
rozhodnutí je prehľadné, úplné, zrozumiteľné a vyvodené závery na základe vykonanej správnej úvahy
vyplývajú logicky zo zistení správnych orgánov. Odôvodnenie napadnutia rozhodnutia žalovaného, i
prvostupňového správneho orgánu, spĺňajú požiadavky na náležitosti odôvodnenia podľa ust. § 47 ods.
3 Správneho poriadku, a preto súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu o nezrozumiteľnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podľa názoru súdu v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v
rozklade, ako aj s vyjadreniami účastníkov konania k podkladom rozhodnutia a je z neho zrejmé, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení
dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Námietku žalobcu, že žalovaný pri rozhodovaní o uplatnených námietkach neskúmal, v akej miere
sa používajú staršie ochranné známky na území SR a známosť namietaných ochranných známok u
spotrebiteľa na území SR, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože ust. § 7 písm. a/ zák.č. 506/2009
Z.z. neumožňuje v námietkovom konaní skúmať reálne používanie starších ochranných známok na
území SR (na rozdiel od konania pred OHIM). Podmienkou pre úspešné uplatnenie námietok v
zmysle ust. § 7 písm. a/ cit. zákona teda nie je preukázanie používania starších ochranných známok
na území SR namietateľom (majiteľom starších ochranných známok), ani dĺžka (doba) používania
prihláseného označenia žalobcom, ale splnenie podmienok uvedených v ust. § 7 písm. a/ cit. zákona.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že otázka známosti starších
ochranných známok na území SR a dlhodobého používania zverejneného označenia žalobcu nie je v
prípade uplatneného námietkového dôvodu predmetom posudzovania, a preto sa týmito skutočnosťami
nezaoberal. Žalobca v podanom rozklade výslovne tento záver prvostupňového správneho orgánu
nenamietal a žalovaný nemal preto dôvod na túto skutočnosť v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať,
a preto pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so závermi hodnotenia otázky
nebezpečenstva zámeny kolíznych označení, resp. ochranných známok posudzovanej v intenciách
ust. § 7 písm. a/ cit. zákona žalobcom namietaný „nedostatok odôvodnenia“ týkajúci sa zisťovania
miery známosti posudzovaných označení a ich využívania na území SR nemôže mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rovnako námietka žalobcu o nevyhnutnosti preukázania známosti
namietaných  označení medzi spotrebiteľmi na území SR nie je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
dôvodná a nie je spôsobilá napadnúť vecnú správnosť rozhodnutia, resp. nemá vplyv na správnosť
právneho posúdenia rozhodujúcich kritérií v prejednávanej veci.

Za nedôvodnú považoval napokon súd aj námietku o nesprávnom posúdení podobnosti namietaných
ochranných známok a prihláseného označenia, ako aj jednotlivých kritérií ich podobnosti, resp.
zhodnosti (z hľadiska vizuálneho, fonetického a sémantického), ako aj otázky pravdepodobnosti
zámeny kolíznych označení a plne sa stotožňuje s argumentáciou i vyvodenými závermi žalovaného
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Po podrobnom porovnaní prihláseného označenia
a starších slovných ochranných známok namietateľa (ďalšieho účastníka) konštatoval žalovaný (i



prvostupňový správny orgán) značnú vizuálnu podobnosť kolíznych označení, pričom konštatoval,
že grafická úprava prihláseného označenia nie je natoľko výrazná, aby celkový vizuálny vnem
prihláseného označenia bol dostatočne odlišný od celkového vizuálneho vnemu starších slovných
ochranných známok. Ďalej konštatoval zhodnosť porovnávaných označení z fonetického hľadiska,
pretože zvukový vnem prihláseného označenia a starších slovných ochranných známok je zhodný,
keďže rozdiely vo výslovnosti vzhľadom na povahu starších ochranných známok a krajinu ich
pôvodu nebudú podľa žalovaného pre priemerného slovenského spotrebiteľa relevantné. Z hľadiska
sémantického žalovaný konštatoval, že vzhľadom na vysokú podobnosť slovného prvku (i keď v
slovenskom jazyku bez priameho významu) nie je možné určitú menšiu mieru podobnosti úplne
vylúčiť. Žalovaný po porovnaní služieb konštatoval ich zhodnosť a táto skutočnosť medzi účastníkmi
konania nebola sporná. Po komplexnom zhodnotení prihláseného označenia so staršími slovnými
ochrannými známkami žalovaný konštatoval, že na základe podobnosti porovnávaných označení
konštatovaných pri jednotlivých hľadiskách, ako aj na základe zhodnosti prihlasovaných služieb so
službami chránenými staršími slovnými ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny
daných označení na strane verejnosti. Po podrobnom posúdení prihláseného označenia žalobcu s
kombinovanou ochrannou známkou namietateľa žalovaný konštatoval, že nepovažuje dané označenia
za vizuálne podobné. Z hľadiska fonetického vzhľadom na to, že kombinovaná ochranná známka
obsahuje ľahko čitateľný a reprodukovateľný slovný prvok a bude teda reprodukovaná predovšetkým
podľa tohto slovného prvku, žalovaný konštatoval, že prihlásené označenie bude reprodukované ako
„Y.“, z čoho vyvodil, že zvukový vnem týchto porovnávaných označení je zhodný a dané označenia
je možné považovať za zhodné z fonetického hľadiska. Z hľadiska sémantického žalovaný zhodne
ako pri porovnaní prihláseného označenia a slovných ochranných známok namietateľa konštatoval,
že aj keď žiadna z porovnávaných označení nemá v slovenskom jazyku konkrétny význam, nie
je možné vylúčiť, že spotrebiteľ si môže vytvárať určitú asociáciu v tom zmysle, že ide o slová
cudzieho pôvodu vzťahujúce sa napríklad ku konkrétnemu rovnakému menu, táto asociácia bude v
obidvoch označeniach rovnaká, pretože obidve obsahujú vysoko podobný až takmer zhodný slovný
prvok, a preto žalovaný konštatoval, že nie je možné určitú mieru podobnosti založenú na vnímaní
prvku „H..“ resp. „H..“ úplne vylúčiť. Po komplexnom zhodnotení prihláseného označenia so staršou
kombinovanou ochrannou známkou žalovaný konštatoval, že na základe fonetickej zhodnosti a určitej
miery sémantickej podobnosti porovnávaných označení, ako aj na základe zhodnosti prihlasovaných
služieb so službami chránenými staršou kombinovanou ochrannou známkou (zhodnosť služieb nebola
medzi účastníkmi sporná), na strane existuje pravdepodobnosť zámeny daných označení na strane
verejnosti. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho
orgánu vo vzťahu k žalobnej námietke o nesprávnom vyhodnotení podobnosti zverejneného označenia
so staršími ochrannými známkami ďalšieho účastníka, ako aj nesprávnom vyhodnotení existencie
pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná.
Žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými aspektami posudzovania ochranných známok a prihláseného
označenia, tieto komplexne vyhodnotil a presvedčivo odôvodnil svoj záver o tom, že tak pri porovnaní
prihláseného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami i prihláseného označenia so
staršou kombinovanou ochrannou známkou existuje pravdepodobnosť zámeny daných označení na
strane verejnosti na základe zhodnosti, resp. podobnosti porovnávaných označení konštatovaných pri
jednotlivých hľadiskách, ako aj na základe zhodnosti prihlasovaných služieb so službami chránenými
staršími slovnými ochrannými známkami. Keďže sa súd stotožnil s týmto záverom žalovaného a
vzhľadom na to, že hodnotenie skutkových otázok sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho
orgánu (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR  č. 6Sžhuv 1/2009 z 21.03.2010), nepovažoval
za potrebné opätovne podrobnejšie hodnotiť skutkové otázky a argumentačne odôvodňovať vecnú
správnosť rozhodnutia s poukazom na podrobné hodnotenie podobnosti zverejneného označenia a
starších ochranných známok z aspektu vizuálneho, fonetického a sémantického, vrátane celkového
dojmu, ktoré tieto označenia u bežnej spotrebiteľskej verejnosti vyvolávajú. Žalovaný i prvostupňový
správny orgán svoje rozhodnutia riadne odôvodnili, uviedli, akými úvahami sa pri vyvodení záverov riadili
a súd nezistil logické rozpory v úsudku správneho orgánu, ku ktorým by mal povinnosť v zmysle § 245
ods. 2 O.s.p. prihliadať.

Rovnako súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu o tom, že v správnom konaní nebolo
vykonané posudzovanie zameniteľnosti kolíznych ochranných známok, resp. zverejneného označenia.
Pravdepodobnosť zámeny medzi ochrannými známkami sa chápe ako nebezpečenstvo, že by sa
relevantná verejnosť mohla domnievať, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú od toho istého



výrobcu (podniku), prípade z ekonomicky prepojených podnikov, pričom je nutné prihliadať k tomu,
ako príslušná verejnosť ochranné známky a dotknuté tovary alebo služby vníma pri súčasnom
zohľadnení všetkých činiteľov vzťahujúcich sa k prejednávanej veci, najmä vzájomnú súvislosť medzi
podobnosťou ochranných známok a podobnosťou tovarov a služieb zapísaných pre porovnávané
ochranné známky. Žalovaný pri celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny z hľadiska vizuálnej,
fonetickej a sémantickej podobnosti porovnávaných ochranných známok zohľadnil celkový dojem, ktorý
vyvolávajú a zobral do úvahy ich rozlišujúce a prevažujúce (dominantné) prvky. Takýto postup je plne v
súlade s judikatúrou Súdneho dvora vo vzťahu k hodnoteniu jednotlivých kritérií posudzovania kolíznych
ochranných známok, ako aj vo vzťahu k posudzovaniu pravdepodobnosti zámeny, pričom žalovaný
v rozhodnutí logicky a náležite odôvodnil v rámci povolenej správnej úvahy, ktoré skutočnosti boli
podstatné a ktoré viedli žalovaného k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu  v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce správne konanie nie je
z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol s poukazom
na § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v
konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz  zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.