Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoE/262/2011 z 14. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. februára 2012, sp. zn. 42CoE/262/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011899688.1 Krajský súd Banská Bystrica | 42CoE/262/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011899688.1 | 2012-02-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 39 OZ, § 31 ods. 1 OZ, § 22 ods. 2 OZ, § 57 ods. 1 písm. g) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/faf5fb28-b297-4e19-83b7-8240b039d3a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011899688.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoE/262/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899688
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899688.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 3, XXX XX
R., štátny občan Slovenskej republiky vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so
sídlom Exekútorského úradu, Borovianska 17, 961 01 Zvolen pre vymoženie pohľadávky vo výške
746,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
11Er/2500/2004-23 zo dňa 31. augusta 2010 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k.
11Er/2500/2004-23 zo dňa 31. augusta 2010 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“) napadnutým uznesením vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 17,66 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na
základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica N 719/2004, Nz 58805/2004,
ktorú vydala JUDr. Jarmila Kováčová - notárka dňa 18. júla 2004. Okresný súd poverením
č. 5611 00 2424 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na uspokojenie
pohľadávky oprávneného v sume 746, 73 Eur (22 496,- Sk) s príslušenstvom, trov predchádzajúceho
konania a trov exekúcie. Súd konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 28.11.2003 zmluvu
o úvere, ktorej súčasťou bolo aj plnomocenstvo, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby uznal v jeho mene záväzok z
úveru, tak aby sa stala notárska zápisnica vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo
pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Pri spísaní
notárskej zápisnice konal za povinného a notársku zápisnicu podpísal advokátsky koncipient Mgr. Bruno
Žlnay, substitučne splnomocnený advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý uznal voči oprávnenej dlh
povinného. Ďalej splnomocnený zástupca vyhlásil, že tento dlh splatí v lehote do 28.07.2004, v opačnom
prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd následne poukázal na
ustanovenia § 31 ods. 1, § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky
zákonník“) a na rozpor záujmov povinného a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy nemal povinný možnosť
voľby výberu zástupcu, lebo v zmluve bola použitá predtlač a už obsahovala meno splnomocnenca, v
dôsledku čoho je spochybnený základný predpoklad, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinného.
Ďalej poukázal na inštitút uznania záväzku, ktorý treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná svoj určitý záväzok, čím potvrdí jeho platnosť v čase
uznania. V zmysle § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentnú povahu nie je prípustné, aby
sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je podľa § 39 Občianskeho



zákonníka absolútne neplatná. Preto súd dospel k záveru, a to aj s poukazom aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Sžo/17/2007, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami.
Tým svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatné. Okrem toho, notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti musí byť spísaná povinnou, ako aj
oprávnenou osobou, v prípade ak má isť o spôsobilý titul pre exekúciu. Preto notárska zápisnica nespĺňa
zákonné predpoklady v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Notárska zápisnica, na
podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému nie je tak spôsobilým exekučným titulom,
keďže odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 31 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto napriek tomu, že sa exekúcia začala, súd musel exekúciu
vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju.

Súd nevyhovel ani návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko v prípade, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, zmena súdneho exekútora by bola neúčelná.

Následne, vzhľadom na takýto právny záver, súd rozhodol o trovách exekútora, keď s poukazom na
ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie, keďže k zastaveniu exekúcie došlo
procesným zavinením oprávneného. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi
podľa príslušných ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov ako oprávnene uplatnené trovy exekúcie v sume 17,66 eur.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil oprávnený a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
namietal, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o
udelení poverenia súdnemu exekútorovi, keď súd exekučný titul uznal za súladný, a preto následne
udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol tiež, že plnomocenstvo udelené
advokátovi Mgr. Kušnírovi preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice, pričom tiež nezistil rozpor
so zákonom. Povinný ako dlžník podľa oprávneného mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere
v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, čo neurobil.
Namietal tiež, že povinný ako dlžník sa udelením plnomocenstva nevzdal svojich práv na uznanie
záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na splnomocniteľa. Platné právne
predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o
úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa, pretože oprávnený ako veriteľ
pravidelne povinného na úhradu jeho záväzku vyzýval, pričom vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej
sumy. Oprávnený sa nestotožnil ani s názorom súdu, že čase uzatvárania zmluvy dlh neexistoval
a nebola známa ani jeho výška, nakoľko formulácia uvedená v úverovej zmluve je určitá. Podľa
neho, rozdiel medzi uznaním dlhu a notárskou zápisnicou je v dvoch náležitostiach. Nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, vo forme notárskej
zápisnice a notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
právneho záväzku. Tieto náležitosti boli splnené a navyše náš právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej
notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne aj súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou.
Uznal, že posudzovanie vykonateľnosti notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním
vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie, ale nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v
exekučnom konaní pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne
vzťahy oprávnenej a povinnej. Záverom namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojich právomoci
a preskúmanie notárskej zápisnice išlo nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu. Nestotožnil sa ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora, pretože nezavil
zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu zrušil.

Súdny exekútor sa s uznesením exekučného súdu stotožňuje. Z notárskej zápisnice jednoznačne
nevyplýva, akú vôľu mienil dlžník podpísaním zmluvy prejaviť, keď prehlásil, že súhlasí so všeobecnými
podmienkami pre poskytovanie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a súčasne
prehlásil, že túto zmluvu preberá. Tiež poukázal na existenciu rozporu záujmov zástupcu so záujmami
zastúpeného. Povinný pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť voľby zástupcu, pretože je zrejmé, že
v zmluve bola použitá už predtlač. Napokon súdny exekútor poukázal na skutočnosť, že v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere neexistoval dlh a nebola ani známa jeho výška. Pokiaľ teda exekučný súd
napriek tomu, že sa exekúcia začala, zistil, že daný exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý,



správne rozhodol o jej vyhlásení za neprípustnú v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku a jej následnom zastavení ex offo. Pokiaľ ide o určenú výšku trov exekúcie, súdny exekútor sa
domnieva, že sčítavanie časov trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nepresahujúcich jednu
hodinu je v rozpore s právnou normou. Záverom poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, tak Najvyššieho
súdu ako aj uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť,
preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním
napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zmluva o úvere č.XX.XX.XXXX.medzi oprávneným, ako veriteľom
a povinným, ako dlžníkom bola uzavretá dňa 28.11.2003. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače
je obsiahnutá formulácia, z ktorej vyplýva, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na to,
aby v jeho mene uznal záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dňa
18.07.2004 bola pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave,
Gajova 13 spísaná notárska zápisnica č. N 719/2004, Nz 58805/2004, v bode 3 ktorej Mgr.
Bruno Žlnay, konajúci ako substitút Mgr. Tomáša Kušníra, vyhlásil, že v mene povinného uznáva voči
oprávnenej osobe dlh v celkovej sume 22 496,- Sk (746,73 Eur) čo do jeho základu a výšky a dlh, vrátane
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 31.12.2003 do zaplatenia, splatí v lehote do 28.07.2004.
V opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že plnomocenstvo udelené Mgr.
Tomášovi Kušnírovi povinným priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom,
pretože dlžník nemohol zasiahnuť do navrhovaného obsahu zmluvy a vzhľadom na jej predtlačenú formu
nemohla ovplyvniť ani výber svojho zástupcu. Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť
uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného
pre rozpor jeho záujmov so záujmami osoby povinnej podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Tento rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a
spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere samotným oprávneným,
ako veriteľom z úverového vzťahu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru,
že v dôsledku neplatne udeleného plnomocenstva podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné
aj vyhlásenie Mgr. Bruna Žlnaya, ktorý konal na základe substitučnej plnej moci udelenej Mgr. Tomášom
Kušnírom ako jeho splnomocnenec pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znením platnom a účinnom k 04.10.2004 súd exekúciu
zastaví, ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

Exekúciu zastaví súd na návrh aj bez návrhu ( ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa pri právnom úkone možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného ( § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 citovaného zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže
bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým súdnym procesným rozhodnutím, ktoré by podľa ust. §
159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na základe uvedeného odvolací súd



námietku oprávneného, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, považoval za nedôvodnú,
rovnako ako námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdila notárka Jarmila
Kováčová pri spisovaní notárskej zápisnice, keďže súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní
notárskej zápisnice.

Vo vzťahu k tvrdeniu oprávneného, že okresný súd mohol zistiť deficit materiálnej vykonateľnosti
notárskej zápisnice už v konaní o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi je potrebné konštatovať,
že nakoľko dohoda o plnomocenstve je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, tak okresný súd mohol zastaviť
exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného
v odvolaní nezaoberal, pretože vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie nie sú právne relevantné.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd
exekučné konanie zastavil za vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.