{"guid": "611f4d6c-ecd0-477e-a140-2f0437030913:52932bdf-3315-4cca-9c2f-84d4d83148b2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6011899776.1", "spisova_znacka": "2CoE/576/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/576/2011 z 19. 6. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. júna 2012, sp. zn. 2CoE/576/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011899776.1", "identifikacne_cislo": "6011899776", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2012-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52932bdf-3315-4cca-9c2f-84d4d83148b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011899776.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6011899776.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6011899776.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/576/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899776
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899776.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom AK Pribinova
25, 811 09 Bratislava proti povinnej: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 673,21 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska cesta 17, Zvolen pod sp. zn. EX 3165/03,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/93/2004-24 zo dňa 22.
septembra 2010 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/93/2004-24 zo dňa 22. septembra 2010 v prvej a druhej
výrokovej vete, ktorými vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju,            p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/93/2004-24 zo dňa
22. septembra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
g/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženej notárskej zápisnice ako exekučného
titulu dospel k záveru, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom. Konštatoval, že predmetná notárska
zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa
na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s
§ 31 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a preto aj uznanie záväzku,
ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, je neplatné. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Exekučný súd súčasne s poukazom na § 203
ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie súdnemu  exekútorovi vo
výške 11,62 Eur.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. V odvolaní namietal, že exekučný súd opakovane
posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica bola predmetom preskúmania
súdom už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, súd v tomto konaní uznal exekučný
titul za súladný so zákonom a súdnemu exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rovnako
notár pri spisovaní notárskej zápisnice a ani Okresný súd Zvolen pri posudzovaní súladu exekučného
titulu so zákonom nezistil rozpor plnomocenstva so zákonom. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že
povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení Zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo
podľa § 33b Občianskeho zákonníka (OZ) odvolať, čo však neurobila. Ďalej namietal, že udelením
plnomocenstva sa povinná ako dlžník nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť
uznania záväzku za jej osobu aj na osobu splnomocniteľa (v danom prípade advokáta). Odvolateľ
napokon namietal, že vyhlásením exekúcie za neprípustnú a zastavením exekučného konania napriek



tomu, že nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu v priebehu celého trvania exekučného
konania, si oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného
už bude premlčaná. Na základe týchto dôvodov sa odvolateľ nestotožnil ani s priznanými trovami
exekúcie. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
Okresného súdu Zvolen v zmysle § 221 O.s.p. zrušil.

Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom
exekučného súdu vyslovenom v napadnutom uznesením a navrhol napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť a odvolanie oprávneného odmietnuť.

Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučný súd na základe žiadosti súdneho
exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu vydal dňa 27. januára 2004 poverenie na vykonanie exekúcie na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 20 281,- Sk istiny s príslušenstvom, trov
predchádzajúceho konania a trov exekúcie na základe notárskej zápisnice notára JUDr. Ondreja Ďuriača
č. N 3174/2003, Nz 80105/2003 zo dňa 12. septembra 2003. Následne exekučný súd napadnutým
uznesením č.k. 11Er/93/2004-24 zo dňa 22. septembra 2010 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Notár v predmetnej notárskej zápisnici osvedčil, že prítomný advokát Mgr. Bruno Žlnay, konajúci na
základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. januára 2003, zastupujúci advokáta Mgr. Tomáša Kušníra,
advokáta konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej
osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 673,21 Eur (20 281,- Sk). Z
toho úver a poplatok predstavujú sumu 547,04 Eur (16 480,- Sk), pričom táto suma sa bude úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 27. júla 2003 do zaplatenia. Ďalej, že celý dlh pozostáva
z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej
zápisnice. Ďalej notárska zápisnica obsahuje osvedčenie o tom, že povinná osoba, zastúpená ako je
vyššie uvedené, vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu do 21. septembra 2003 súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Ako príloha
notárskej zápisnice je priložená listina - Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou
dňa 24. júna 2003, keď podpis povinnej, resp. jeho pravosť bola osvedčená notárkou JUDr. Máriou
Vavráčovou, Detva dňa 24. júna 2003. Zmluva o úvere v strede textu obsahuje časť označenú ako
„Splnomocnenie“. Podľa tohto splnomocnenia dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta v predtlači
priamo uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra, Advokátska kancelária Bratislava, na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru uvedeného v predmetnej
zmluve o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia
podľa § 274 písm. e/ O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho
majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu)
a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej
a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice a bude preto titulom pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžník sa zaväzuje
uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho
zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné). Následne je medzera, v ktorej je uvedené predtlačou
„splnomocnenie prijímam“ a podpis Kušnír. Potom nasleduje poistenie dlžníka a vyhlásenie dlžníka o
súhlase so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdenie prevzatia Zmluvy. Zmluva je
datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré v časti 19 obsahujú vyhlásenie zmluvných strán o prečítaní zmluvy a v časti 22 o tom, že zmluva je
vyhotovená v 4 exemplároch, pričom jeden ostáva dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi
Mgr. T. Kušnírovi.



Odvolací súd vyhodnotil námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že exekučný súd posudzoval vec,
o ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo
prekážku veci rozsúdenej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorý
oprávňuje súdneho exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu. Rovnako odvolací súd poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/164/1996). Rovnako za
nedôvodnú považoval odvolací súd námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva už
posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom
notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd
deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín, ktoré oprávnený
predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda ešte v dobe pred vydaním poverenia, avšak
vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený v každom štádiu konania skúmať, či exekučný titul je
vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej a v prípade, že tieto požiadavky nespĺňa, musí v každom
štádiu konania na takéto zistenie aj adekvátne procesne zareagovať, vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi neznamená, že by bolo potrebné považovať za nesprávny taký postup exekučného súdu,
ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju potom, čo už vydal takéto poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi.

Ďalšie dôvody odvolania sa týkali nesúhlasu odvolateľa s právnym záverom prvostupňového súdu o
neplatnosti plnomocenstva. Možno sa stotožniť s tým, že hoci notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41
ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotno-
právny základ, teda na ustanovenie občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.
Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou
právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch
náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny
úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho, musí notárska zápisnica
obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Tieto náležitosti
v tomto prípade neboli splnené. Súd je povinný preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť
notárskej zápisnice tak, ako to vymedzil Exekučný poriadok, podľa ktorého exekúciu možno vykonať aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Odvolací súd poukazuje na časť argumentácie Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 5/2000: „Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí
z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej  vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom
každého občiansko-právneho súdneho konania zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku
tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času
na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma
sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je
samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových
náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené
presným na nepochybným spôsobom, teda v tom zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať
presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie,
presný rozsah a obsah plnenia, atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej
notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov



procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v
prípadne exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do
úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie
vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti
rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza
súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva,
tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať
zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho
prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné
exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako
exekučný titul, tak ako už bolo uvedené vyššie, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade
na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami,
najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu
vyhnúť sa súdnemu sporu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej
to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň
dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť
podobu jeho platnosti na základe svojho práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon účastníkom
hmotno-právneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby
ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne
a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmavania veci v rámci
exekučného konania, muselo to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad
rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zákon nerozlišuje medzi
exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom
z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva
rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba
dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve z
ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou  mohli porušiť také princípy zákonnej
alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Len v takomto prípade na základe
notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti, by
nebolo možné podľa názoru Ústavného súdu priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu“. Je
teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej ako aj materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu
je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica obsahoval prejav vôle povinného. Prvostupňový
súd sa od uvedeného neodklonil ani sa nezaoberal preskúmavaním hmotno-právneho vzťahu medzi
oprávneným a povinným. Skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver
o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Inak
povedané, v tomto prípade predložená notárska zápisnica nie je prejavom vôle povinného označeného
v návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd teda správne skúmal, či predložená notárska zápisnica
je prejavom vôle povinného označeného v návrhu na vykonanie exekúcie.

Podľa § 22  ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil   v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.



Podľa § 39 Občianskeho zákonníka  neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a) ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je
určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 43b) ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká

a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,

b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo

c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Podľa § 43c) ods. 2 Občianskeho zákonníka Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom, pokiaľ by došlo k
dohode o plnomocenstve, nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť
voľby výberu zástupcu, pretože je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú
používa oprávnený pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka,
spochybnil samotný predpoklad, že splnomocnenec nemá s oprávneným žiadny bližší vzťah. V danom
prípade ekonomického charakteru, ktorý by mohol spôsobovať jeho jednostranne smerovaný záujem,
ktorý v konečnom dôsledku smeruje proti splnomocniteľovi, teda vlastnému mandantovi.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky.

Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do Zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto
dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia
splnomocnenia. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným
v zastúpení, vyplýva, že v zmluve o úvere je na tej istej listine, jednak zmluva o úvere a jednak dve
plnomocenstvá, pričom druhé z nich podľa obsahu možno posúdiť zároveň aj ako návrh na uzatvorenie
dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je
adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený
v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne
prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená, odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú
nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa  doručená, či už poverením inej osoby alebo
podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny
je nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev dňa
24. júna 2003 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Okrem toho z plnomocenstva, ktoré udelil



Mgr. Tomáš Kušnír Mgr. Brunovi Žlnayovi a ktoré tvorí prílohu notárskej zápisnice nevyplýva, že Mgr.
Žlnay bol oprávnený zastupovať Mgr. Kušníra vo veci jeho splnomocnenia na zastupovanie Dagmar
Oláhovej, nakoľko v predmetnom splnomocnení nie je nijakým spôsobom špecifikovaný dlžník, vo veci
ktorého by ho mal zastupovať Mgr. Kušnír. Ďalej z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník dostal
a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného je nepochybné, že dlžník
neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane vybranému advokátovi. Predloženou
listinou nie je prezentované ani prijatie návrhu advokátom a už vôbec nie doručenie prijatia návrhu v
čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom viazaný.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že chýba
platné plnomocenstvo a z toho dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica mohla byť
spôsobilým exekučným titulom voči povinnej uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu do prvej a druhej výrokovej vety, ktorými bola exekúcia vyhlásená
za neprípustnú a zastavená, z dôvodov uvedených v odvolaní nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie v prvej a druhej výrokovej vete ako
vecne správne potvrdil.

Odvolateľ sa odvolal aj proti tretej výrokovej vete na padnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie.
Uviedol, že exekučný súd pochybil pri priznaní odmeny za úkon označený ako „vyúčtovanie trov
exekúcie“, ktorý nie je možné označiť ako účelne vynaložený na exekúciu a tento úkon spadá pod
ust. § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej aj len „vyhláška“).

Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného
poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
11,62 Eur. Súdny exekútor si v podaní zo dňa 22. marca 2010 vyčíslil ako trovy exekúcie podľa §
14 ods. 2 (náhrada za stratu času) vyhlášky spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie vyúčtovania trov exekúcie a podľa § 14 ods. 3 (paušálna
náhrada za úkony) vyhlášky získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 22 vyhlášky si súdny
exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné za upovedomenie o začatí exekúcie a
poštovné za výzvu na úhradu dlžnej sumy. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14
ods. 2 vyhlášky odmenu za 15 min. za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a 20 minút za
spracovanie vyúčtovania trov exekúcie, t.j. 1 hodina vo výške 6,64 Eur. Odvolací súd je toho názoru, že
spracovanie vyúčtovania trov nepatrí medzi účelne vynaložené úkony na vedenie exekúcie. Spracovanie
vyúčtovania trov spadá pod administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou
podľa § 25 vyhlášky. Odvolací súd preto odmenu za spracovanie vyúčtovania trov exekúcie súdnemu
exekútorovi nepriznal. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba za každú aj začatú hodinu
je 200,- Sk (6,64 Eur). Keďže súdnemu exekútorovi bola exekučným súdom priznaná časová odmena
aj za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 min., v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky súdnemu
exekútorovi patrí časová odmena za 1 začatú hodinu vo výške 6,64 Eur. Keďže napriek tomu, že odvolací
súd súdnemu exekútorovi časovú odmenu za spracovanie vyúčtovania trov exekúcie nepriznal, sa výška
časovej odmeny súdneho exekútora nezmenila, odvolací súd nemohol zmeniť výšku priznaných trov
exekúcie súdnemu.

Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. aj v tretej výrokovej vete
potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/93/2004", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d7a38395-c875-4489-a634-2b225449b8b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.795.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 795/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 795/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.795.2015.1"}, {"guid": "ussr:44bd79a3-7900-4780-9daf-453fd19b254c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 74/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/2013 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44bd79a3-7900-4780-9daf-453fd19b254c"}]}