Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sp/2/2012 z 31. 7. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 31. júla 2012, sp. zn. 28Sp/2/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200044.1 Krajský súd Banská Bystrica | 28Sp/2/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6012200044.1 | 2012-07-31 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b339aeb8-162f-4a5d-9e0f-2548cc76ee3e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200044.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200044
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200044.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Správe katastra Žarnovica, Bystrická 467/53, 966 81 Žarnovica, za účasti ďalšieho účastníka C.
Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X. XX, XXX XX T. H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu Správy katastra Žarnovica č. V-1095/2011 zo dňa 27. decembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Žarnovica č. V 1095/2011 zo dňa 27. decembra 2011 potvrdzuje.

Navrhovateľ - odvolateľ je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 33,- Eur v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím V-1095/2011 zo dňa 27. decembra 2011 odporca podľa § 31 ods. 1, 3 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad doručený správe katastra 01.
12. 2011 záložnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 11. 11. 2011, keď záložca mal
byť zastúpený na základe dohody o splnomocnení spoločnosťou ProHelp združenie občianskoprávnej
pomoci, Povraznícka 18, Bratislava. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dohoda o plnej moci musí spĺňať
náležitosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Splnomocnenie na právny úkon záložnú zmluvu
by mal kopírovať samotný predmet tejto zmluvy a obsah splnomocnenia by mal byť tie isté náležitosti ako
sú uvedené v § 42 Katastrálneho zákona. Zároveň tým, že samotná zmluva o úvere je neplatná podľa §
39 Občianskeho zákonníka, lebo je v rozpore s dobrými mravmi. Ten spočíva v tom, že za poskytnutie
úveru 200,- Eur sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi dlžnú sumu zvýšenú o poplatok 196,- Eur s ročným
úrokom z omeškania po prepočte 91,25 % ročne. Rozpor takýchto zmlúv s dobrými mravmi potvrdil aj
rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžo 220/2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu opravný prostriedok. Navrhol, aby súd zrušil
rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na nové konanie. Podľa odvolateľa dohoda o splnomocnení bola
uzatvorená riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti právneho úkonu. Podľa odvolateľa predmetom skúmania správy katastra je záložná zmluva
a nie dohoda o splnomocnení. Ďalej poukázal na to, že v zmluve o zriadení záložného práva nemusí
byť overený podpis záložcu a to s poukazom na § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona. Ďalej namietal, že
správa katastra skúmala platnosť úverovej zmluvy, keď do jej kompetencie patrí v zmysle § 31 ods. 1



Katastrálneho zákona len preskúmanie zmluvy, na základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti.
Nesúhlasil ani s odkazom na príslušné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodlo v konkrétnej
individuálnej veci, ktorú nemožno vzťahovať na veci iné.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 01. augusta 2012 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom
správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
oboznámením sa s listinami návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11. 11. 2011,
zmluva o zriadení záložného práva č. 10/2011-Rač zo dňa 11. 11. 2011 podpísaná za záložného dlžníka
ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, dohodou o splnomocnení
podpísanou v Novej Bani 28. 04. 2011 záložcom ako splnomocniteľom a v Bratislave 11. 11. 2011
ProHelp združením občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ - odvolateľ spolu s návrhom na vklad pripojil
zmluvu o zriadení záložného práva č. 09/2011-ZIL, ktorú za záložcu C. Y. podpísalo ProHelp - združene
občiansko-právnej pomoci ako jeho zástupca na základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení.
V bode 3 tejto listiny sa uvádza, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §-u 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované
nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o formulárovú zmluvu, kde názov zástupcu bol už
predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia
nehnuteľností v bode 4. Táto dohoda bola podpísaná splnomocniteľom v Novej Bani 28. 04. 2011
a splnomocneným zástupcom v Bratislave 11. 11. 2011. V ten istý deň zástupca uzatvoril s
navrhovateľom záložnú zmluvu v mene ďalšieho účastníka. Dátum podpisu dohody o plnomocenstve
dlžníkom je zhodný s dátumom podpisu úverovej zmluvy, ako vyplýva z bodu II záložnej zmluvy.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 43a) Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.



Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky
na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym
úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom
na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa §
45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na
vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná
forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To
znamená odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená
vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na poštu, alebo osobným
doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné,
že dlžník podpísal túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej
pomoci. Ďalej z tejto listiny nevyplýva, že dlžník dostal a teda aj disponoval vyhotovením predmetnej
listiny. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžník odoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej
zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poveril navrhovateľa. Ďalej je potrebné uviesť,
že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad pripojil dohodu o zastúpení, ktorej návrh bol podpísaný
dlžníkom 28.04.2011 a splnomocnencom podpísanú akceptáciu datovanú o 7 mesiacov neskôr, dňom
11.11.2011. K návrhu však nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že
prijatie návrhu bolo urobené včas. To znamená, dôkazy o tom, že dlžník bol v čase prijatia návrhu druhou
zmluvnou stranou - ProHelp - združením občiansko-právnej pomoci ešte svojím návrhom (za podmienky,
že by išlo o právny úkon) v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný.
Dokonca, ani že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Naopak, v tomto prípade je zrejmé, že nenadobudlo, nakoľko prijatie je datované v ten istý deň, ako
zástupca podpísal za dlžníka zmluvu o zriadení záložného práva bez toho, aby o prijatí návrhu dohody o
plnomocenstve vyrozumel dlžníka ako navrhovateľa dohody o splnomocnení. To znamená pred možným
vznikom dohody o zastúpení.

Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo
uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá
odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa
dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní
osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti dátumu kedy boli obe zmluvy dlžníkom
podpísané. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená predchádzajúca prax
navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta zakomponoval priamo
do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a následných súdnych
sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v
súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie
občiansko-právnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie
navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu,
ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto
ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom
navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za
úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná
najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.



Správa katastra Rimavská Sobota preto postupovala správne, keď posúdila predložené listiny
ako nedostatok prezentácie existencie zmluvného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným ako aj
nevyhnutné náležitosti platnosti právneho úkonu v zmysle §-u 37 Občianskeho zákonníka.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné
odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie
uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota potvrdil.

K ďalším odvolacím dôvodom, pre ktoré odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za výsledok
nesprávneho právneho posúdenia a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd uvádza, že i keď by
išlo o dôvody relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť
zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad
v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je
správny. Je tomu tak z dôvodu, že stačí jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad, aby
vklad nemohol byť povolený. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že
navrhovateľ vo vkladovom konaní nepredložil platnú dohodu o splnomocnení, dokonca nepreukázal ani
že by vznikla, a preto nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní a to zmluva o
zriadení záložného práva, ktorú mal uzatvoriť zástupca. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s §-om 250l ods. 2 O. s. p. neúspešnému navrhovateľovi -
odvolateľovi, nepriznal náhradu trov konania.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa
stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.