Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Scud/3/2012 z 2. 8. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. augusta 2012, sp. zn. 2Scud/3/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200173.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2Scud/3/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6012200173.1 | 2012-08-02 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1296de53-7f70-41ae-bb80-28abfc294a38
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200173.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Scud/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200173
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena_x Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200173.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: Der Grüne Punkt
Duales System Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko, zast. JUDr.
Petrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, 811 04 Bratislava proti žalovanému: Úrad priemyselného
vlastníctva SR, so sídlom J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: Halston
Properties, s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 36 363 171, zast. LEGAL ADVISORY GROUP,
s.r.o., Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, IČO: 35 967 081 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. MOZ 653449 II/145-2011 zo dňa 21.12.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „Úrad“) o návrhu na
výmaz obrazovej medzinárodne registrovanej ochrannej známky č. XXXXXX majiteľa Der Grüne Punkt
Duales System Deutschland GmbH, Frankfurter Strasse 720-726, 511 45 Köln, Nemecko (žalobca)
podanom navrhovateľom Halston Properties, s.r.o., Bratislava (ďalší účastník konania) dňa 06.12.2007
rozhodnutím č. MOZ 653449-I/84-2009 z 08.10.2009 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) s poukazom
na § 16 ods. 4 zák.č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zák.č. 55/1997 Z.z.“) v spojení s čl. 5 Madridskej dohody a Protokolu k Madridskej dohode o
medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok (ďalej „Madridská dohoda“) rozhodol
tak, že medzinárodný zápis ochrannej známky č. XXXXXX na území SR vyhlásil za čiastočne neúčinný
pre všetky tovary v triedach 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19,
20, 21, 22, 23, 24, 25,  26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, pre všetky služby v triedach 35, 39, a pre
službu počítačové programovanie v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Medzinárodný
zápis napadnutej ochrannej známky zostal na území SR v platnosti pre všetky služby v triede 40 a pre
službu roztriedenie odpadu chemickou, fyzickou a/alebo biologickou cestou v triede 42 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb. Vyhlásenie neúčinnosti nadobudlo účinnosť 06.12.2007. Vo výmazovom
konaní bolo zistené, že napadnutá kombinovaná ochranná známka č.  653449 majiteľa Der Grüne Punkt
Duales System Deutschland GmbH, Nemecko bola s právom prednosti od 04.04.1995 medzinárodne
zapísaná s platnosťou na území SR 26.09.1995 pre tovary a služby 1-35, 39, 40, 42 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb, konkrétne pre služby reklamná činnosť v triede 35, pre služby doprava,
balenie a skladovanie tovarov v triede 39, pre služby spracovanie materiálov, recyklácia obalových
materiálov v triede 40 a pre služby roztriedenie odpadu chemickou, fyzickou a/alebo biologickou cestou,
počítačové programovanie v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Navrhovateľ v návrhu
na výmaz napadnutej medzinárodnej ochrannej známky v zmysle § 16 ods. 4 zák.č. 55/1997 Z.z.
uviedol, že napadnutá ochranná známka nie je v SR používaná jej majiteľom nepretržite najmenej 5 po
sebe idúcich rokov pred podaním návrhu na výmaz a nie je majiteľom používaná ani v čase podania
návrhu. V registri WIPO je pre územie SR zapísaná licencia pre spoločnosť ENVI - PAK a.s., avšak



táto spoločnosť podľa zistenia navrhovateľa napadnutú ochrannú známku nepoužíva kvalifikovaným
spôsobom, t.j. ochrannú známku vo forme, v akej je zapísaná v registri, nepoužíva sám priamo
na žiadnych tovaroch alebo službách. Označenie, ktoré je predmetom ochrannej známky, sa podľa
navrhovateľa na území SR používa výhradne pre obaly a to osobami odlišnými od osoby majiteľa
alebo nadobúdateľa licencie k napadnutej ochrannej známke a bez ich súhlasu. K návrhu na výmaz
sa písomne vyjadril majiteľ ochrannej známky a tvrdil, že napadnutá ochranná známka sa používa a
na svoje tvrdenie predložil dôkazy podrobne špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí. Posúdením
všetkých dokladov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach Úrad konštatoval, že označenie „S. Q.“ sa
nepopierateľne používalo na obaloch tovarov rôznych výrobcov, či predajcov, ktorí získali súhlas na
používanie ochranných známok „S. Q.“. Toto označenie na základe predložených dokladov je určené
na označenie skutočností, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému zhodnocovania obalov. Preto
konštatoval, že napadnutá ochranná známka sa používala v rozhodnom časovom období iba v súvislosti
so zberom, zhodnocovaním a recykláciou obalov, prípadne na určitú osvetu zameranú na podporu
separovaného zberu. I keď je ochranná známka „S. Q.“ umiestnená na obale tovaru, toto označenie sa
na konkrétny tovar nevzťahuje a neoznačuje pôvod tovaru, pretože poukazuje iba na poskytnutie služby,
t.j. že majiteľ participuje v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov a že daný obal
môže byť určitým systémom zhodnotený. Úrad zdôraznil, že v súvislosti s uplatnením návrhu na výmaz v
zmysle § 16 ods. 4 zák.č. 55/1997 Z.z. je dôležité pojem používania vykladať ako používanie vo vzťahu k
tovarom či službám, pre ktoré bola zapísaná. Poukázal na vzťah daného označenia k službám a tovarom,
na ktoré poukazuje. Podľa Úradu v tomto prípade nie je možné hovoriť o tom, že by ochranná známka
„S. Q.“ označovala samotné tovary a ich výrobcov. Nepopiera to ani samotný majiteľ, ktorý uviedol,
že ochranná známka „S. Q.“ nevyjadruje ani nenaznačuje spotrebiteľskej verejnosti, kto je výrobcom
predmetných tovarov, alebo kto nesie zodpovednosť za tovary ako také a ich umiestnenie na trh, naopak
jej úlohou je informovať spotrebiteľa, že osoba zodpovedná za umiestnenie daného výrobku alebo obalu
označeného ochrannou známkou „S. Q.“ na trh je členom a finančne sa podieľa na prevádzkovaní
systému zberu a zhodnotenia predajných obalov „S. Q.“. Z majiteľom predložených zmlúv vyplýva,
že objednávateľ je oprávnený používať toto označenie ako znak toho, že je zapojený v integrovanom
systéme spätného zberu obalov a odpadov z obalov a že platí príspevky do tohto systému. Úrad dospel
preto k záveru, že napadnutá ochranná známka bola majiteľom, resp. tretími osobami na základe
súhlasu majiteľa (5 po sebe idúcich rokov predchádzajúcich začatiu konania o výmaze napadnutej
ochrannej známky) používaná iba pre zabezpečenie recyklácie (zhodnotenie odpadov), zber odpadov
z obalov, pričom samotný majiteľ podporoval aj určitú osvetu medzi obyvateľmi týkajúcej sa separácie
odpadu. Vzhľadom na zoznam tovarov a služieb, pre ktorý je napadnutá ochranná známka zapísaná
v registri, je podľa úradu zrejmé, že majiteľ nepreukázal používanie napadnutej ochrannej známky pre
všetky tovary a služby, pričom preukázanie používania napadnutej ochrannej známky úrad uznal iba pre
služby  spracovanie materiálov, recyklácia obalových materiálov v triede 40 a pre služby roztriedenie
odpadu chemickou, fyzickou a/alebo biologickou cestou v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov
a služieb. Vzhľadom na to, že majiteľovi sa nepodarilo preukázať používanie napadnutej ochrannej
známky vo vzťahu k všetkým tovarom a niektorým službám tak, ako je vyššie uvedené, pre ktoré je
táto platná na území SR počas piatich po sebe idúcich rokoch predchádzajúcich začatiu konania o jej
výmaze a majiteľ používanie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom a službám ani
neodôvodnil, Úrad konštatoval, že sú splnené podmienky pre čiastočný výmaz napadnutej ochrannej
známky. Z uvedeného dôvodu návrhu na výmaz napadnutej ochrannej známky čiastočne vyhovel a
napadnutú ochrannú známku čiastočne vymazal z registra ochranných známok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ výmazu (ďalší účastník konania)  rozklad, v ktorom
vyjadril nesúhlas s tým, že prvostupňový správny orgán pre časť zapísaných služieb uznal doklady
pochádzajúce od osôb odlišných od majiteľa, pričom licenčnú zmluvu ako podstatný doklad vyradil z
práva na nahliadnutie. prípadne od iných členov združenia určený v zmluve o používaní kolektívnej
ochrannej známky. Podľa názoru navrhovateľa majiteľ OZ dostatočne nepreukázal používanie
napadnutej OZ ani pre služby v triedach 40 a 42 , nakoľko predložené doklady sa netýkali recyklácie
obalových materiálov, ani  roztrieďovania odpadov, poukazovali len na zber odpadu, a preto navrhol,
aby bolo návrhu na vyhlásenie neúčinnosti napadnutej ochrannej známky vyhovené v celom rozsahu a
aby bola po prehodnotení dokladov napadnutá ochranná známka vyhlásená za neúčinnú  pre územie
SR v plnom rozsahu.



Proti napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal v zákonom stanovenej lehote
rozklad aj majiteľ (žalobca). V rozklade namietal, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil
predložené doklady o používaní napadnutej ochrannej známky, na základe čoho dospel k mylnému
záveru, že nebolo preukázané kvalifikované používanie napadnutej ochrannej známky pre všetky tovary
v triedach 1-34, pre všetky služby v triede 35,39 a pre službu počítačové programovanie v triede 42
medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a návrh
na vyhlásenie neúčinnosti napadnutej ochrannej známky na území SR bol zamietnutý v plnom rozsahu.

O podanom rozklade navrhovateľa i majiteľa napadnutej ochrannej známky žalovaný rozhodol vzhľadom
na nadobudnutie účinnosti nového zákona o ochranných známkach č. 506/2009 Z.z. a potrebu
formálneho zosúladenia výroku s novou právnou úpravou tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie a
platnosť medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX  pre územie SR čiastočne zrušil pre všetky
tovary v triedach 1 až 34, pre všetky služby v triede 35,39 a pre službu počítačové programovanie  v
triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Vo vzťahu k navrhovateľovej námietke uvedenej v
rozklade, ktorou spochybnil preukázanie a uznanie používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu
k niektorým službám, pre ktoré v prvostupňovom rozhodnutí nebola vyhlásená neúčinnosť napadnutej
ochrannej známky, keďže úrad bral do úvahy aj doklady pochádzajúce od osôb odlišných od majiteľa
a ktoré boli predložené od spoločnosti ENVI - PAK a.s. používajúcej napadnutú ochrannú známku
na základe licenčnej zmluvy s majiteľom, pričom licenčné zmluvy boli vyňaté z možnosti nahliadnutia
žalovaný uviedol, že predložené doklady o používaní napadnutej ochrannej známky, ako aj právomoci
vyplývajúce z licenčných zmlúv v konaní akceptoval (zhodne s prvostupňovým správnym orgánom)
ako dôkazy o používaní napadnutej ochrannej známky treťou osobou so súhlasom majiteľa. Poukázal
pritom na postupy Úradu pri zisťovaní „skutočného používania“ ochrannej známky vo vzťahu k triedam
a službám, pre ktoré je zapísaná a to s prihliadnutím na funkciu ochrannej známky, t.j. schopnosť odlíšiť
tovary a služby jej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb. V prípade podľa § 34 ods. 1 písm. a/
zák.č. 506/2009 Z.z. dôkazné bremeno nesie majiteľ ochrannej známky, ktorý musí predložiť dôkazné
prostriedky svedčiace o tom, že svoju ochrannú známku v rozhodnom období používal sám, alebo
poskytol súhlas s jej používaním tretej osobe. Používanie ochrannej známky musí majiteľ preukázať v
súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná, pritom jej používanie sa posudzuje s ohľadom
na teritoriálny princíp a musí byť viazané na územie SR. Žalovaný poukázal na judikatúru súdneho
dvora EÚ (rozsudok C-40/01 ANSUL). Žalovaný sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa ohľadne
dokladov predložených spoločnosťou ENVI - PAK a.s. a ich zohľadnenia v konaní. Poukázal na platnú
právnu úpravu (zák.č. 506/2009 Z.z.), v ktorej je zohľadnená Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/95/ES z 22.10.2008 a Nariadenie Rady ES č. 207/2009 o ochranných známkach Spoločenstva
a na posudzovanie pojmu „používanie ochrannej známky treťou osobou“, pričom postačuje súhlas
majiteľa k používaniu ochrannej známky treťou osobou. Súhlas majiteľa s používaním ochrannej
známky inou osobou môže vyplývať aj z praktického jednania vlastníka ochrannej známky vo vzťahu k
subjektu, ktorý ju používa. Podľa európskej judikatúry súhlas majiteľa ochrannej známky s jej užívaním
treťou osobou pre účely udržania zápisu vyplýva aj z toho, že sa majiteľ ochrannej známky na toto
užívanie v konaní odvoláva (napr. rozsudok súdu prvého stupňa ES č. T-203/2 vo veci „Vitafruit“).
Námietku navrhovateľa ohľadne nedodržania ust. § 19 Správneho poriadku majiteľom pri podaní
rozkladu žalovaný považoval za nerelevantnú a podaný rozklad vyhodnotil ako podaný v súlade s §
42 ods. 1 a 3 zák.č. 55/1997 Z.z. s tým, že ust. § 19 Správneho poriadku je z konania o ochranných
známkach vylúčené. Vo vzťahu k námietkam majiteľa ochrannej známky uvedeným v rozklade sa
žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, pokiaľ konštatoval, že predloženými
dokladmi bolo preukázané používanie napadnutej ochrannej známky len vo vzťahu k niektorým službám
týkajúcim sa likvidácie obalov. Stotožnil sa so závermi prvostupňového správneho orgánu, že i keď
je napadnutá ochranná známka umiestnená na obale tovaru, toto označenie sa na konkrétny tovar
nevzťahuje a neoznačuje jeho pôvod, poukazuje len na poskytnutie služby a to, že majiteľ participuje
v určitom systéme zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov a daný obal môže byť v tomto
systéme zhodnotený. Keďže majiteľom napadnutej ochrannej známky citované rozsudky Súdneho
dvora neriešia používanie napadnutej ochrannej známky na území SR s ohľadom na podmienky §
34 ods. 1 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z., výsledky vyplývajúce z predmetných rozsudkov žalovaný
považoval pre účely tohto konania za neaplikovateľné. Pokiaľ majiteľ napadnutej ochrannej známky
v rozklade namietal nesprávne posúdenie predložených dokladov o používaní napadnutej ochrannej
známky vo vzťahu k prijatému záveru prvostupňového správneho orgánu o nepreukázaní používania
napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k všetkým tovarom zapísaným pre ochrannú známku, žalovaný



sa s týmto záverom stotožnil. Argumentoval, že napadnutá ochranná známka nachádzajúca sa podľa
predložených dokladov na obaloch výrobkov a tovarov neplní vo vzťahu k týmto výrobkom a tovarom
rozlišovaciu funkciu ochrannej známky, informuje len o poskytovanej službe (systéme nakladania s
odpadom). Z predložených dôkazov preto vyplýva, že napadnutá ochranná známka nebola majiteľom
používaná pre všetky tovary v zapísaných triedach. Žalovaný opätovne vyhodnotil všetky majiteľom
predložené doklady špecifikované podrobne v napadnutom rozhodnutí a vo vzťahu k službám reklamná
činnosť v triede 35  a preprava, balenie a skladovanie tovaru v triede 39 dospel k záveru, že majiteľ
dostatočne nepreukázal používanie napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k týmto službám, pretože
nepreukázal ich poskytovanie pre tretie osoby. Pre služby počítačové programovanie v triede 42 nebolo
rovnako používanie napadnutej ochrannej známky preukázané, pretože majiteľom predložené doklady
nesvedčia o poskytovaní služieb vyvíjania softvérov v rôznych iných oblastiach pre tretie osoby za
úhradu. Majiteľ preukázal len prevádzkovanie webovej stránky pre svoju potrebu poskytovania informácií
svojim klientom. Z uvedených dôvodov boli podľa žalovaného naplnené dôvody pre zrušenie napadnutej
OZ pre vyššie uvedené služby. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo teda
podľa žalovaného výsledkom vecne správneho posúdenia, bolo vydané v súlade s právnou úpravou
platnou v čase jeho vydania a jeho výrok bolo potrebné  zmeniť len za účelom jeho zosúladenia s ust.
§ 34 ods.1 písm. a)  zák.č.506/2009 Z.z..

Žalobca sa žalobou podanou 29.02.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového
stavu, z ktorého vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisu a je nedostačujúce na správne posúdenie
veci. Napadnuté rozhodnutie sa podľa žalobcu nezakladá na „správnom uvážení“ daného príslušnými
ustanoveniami zák.č. 506/2009 Z.z.. S poukazom na § 249 ods. 2 O.s.p. napadol predmetné
rozhodnutie žalovaného v rozsahu, v ktorom bola platnosť MOZ č. 653449 čiastočne zrušená, t.j.
predmetnou žalobou napadol tie výroky rozhodnutia žalovaného, ktorými sa platnosť medzinárodnej
ochrannej známky č. XXXXXX pre územie SR čiastočne zrušuje pre všetky tovary v triedach, ako sú
uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj pre všetky služby v triede 35, 39 a pre služby
počítačové programovanie v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb s účinnosťou od
06.12.2007. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je založené na posúdení žalovaného, že majiteľ
napadnutej ochrannej známky (žalobca) nepreukázal skutočné - kvalifikované používanie napadnutej
ochrannej známky pre všetky zapísané tovary v triedach a službách uvedených vo výroku napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z právneho výkladu ust. § 34 ods. 1 písm.
a/ zák.č. 506/2009 Z.z. a v rozhodnutí poukázal aj na právny výklad skutočného - kvalifikovaného
používania ochrannej známky odvolaním sa na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-10/01 „Ansul“.
Podľa žalobcu však žalovaný nezohľadnil v plnej miere vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora, pričom
nezohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti daného prípadu na posúdenie, že obchodné používanie
napadnutej ochrannej známky najmä vo vzťahu k zapísaným tovarom je skutočné a či používanie
napadnutej ochrannej známky na zapísaných tovaroch je takého druhu, že zabezpečuje udržanie alebo
získanie podielu na trhu pre výrobky a služby chránené napadnutou ochrannou známkou. Nesúhlasil
so záverom žalovaného, v ktorom konštatoval, že i keď je napadnutá ochranná známka umiestnená
na obale tovaru, toto označenie sa na konkrétny tovar nevzťahuje a neoznačuje pôvod tovaru, pretože
poukazuje iba na poskytnutie služby, a takto umiestnená ochranná známka na obale má informačnú
a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak neplní rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k
tovarom, pretože jej účelom nie je odlíšiť rovnaké tovary rôznych subjektov. Takýto záver žalovaného
nezodpovedá rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-17/06 „Celine“, ktorým žalobca argumentoval
už v podanom rozklade. Žalovaný pochybil v tom, že v plnej miere nezohľadnil osobitné skutkové
a právne okolnosti prípadu, špecifiká vyplývajúce z existujúceho právneho prostredia a okolností
daných platnou legislatívou v oblasti obalového hospodárstva (najmä zák.č. 520/2002 Z.z. o obaloch
a Smernice č. 94/62/ES, ktoré stanovujú záväzné limity pre rozsah zhodnocovania a recykláciu
odpadov z obalov pre rôzne materiály). „Obalová legislatíva“ predpisuje pod hrozbou finančnej sankcie
záväzné minimálne množstvo obalových materiálov, ktoré sú povinné osoby zhodnotiť individuálne,
alebo spoločne s inými povinnými osobami. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, podľa
žalobcu pri posudzovaní skutočného používania napadnutej ochrannej známky umelo rozlišoval medzi
samotným tovarom a obalom takéhoto tovaru, ktorý sa stáva odpadom až potom, ako je daný tovar
spotrebovaný. Z pohľadu výrobcu je rozlišovanie medzi samotným výrobkom a jeho obalom dôvodné



iba vo výrobnom procese a na zabezpečenie splnenia minimálnych limitov zhodnocovania, resp.
recyklácie odpadov z obalov. Z toho vyplýva, že služba zberu a zhodnocovania odpadov a obalov
je úzko spätá s výrobou a spotrebovaním veľkého množstva druhov tovarov a predmetná služba by
neexistovala bez existencie samotných výrobkov. Existencia výrobkov uvádzaných na trh je preto nutnou
podmienkou a nevyhnutným predpokladom pre existenciu služby zberu a zhodnocovania odpadov
z obalov pochádzajúcich zo samotných výrobkov. Podľa názoru žalobcu predmetná služba je úzko
spojená s vyrábaným a distribuovaným tovarom v tom zmysle, že daný výrobok predstavuje samotný
predmet poskytovanej služby a nepredstavuje iba médium na umiestnenie napadnutej ochrannej
známky. Žalobca v žalobe pripustil, že napadnutá ochranná známka neplní v plnom rozsahu rozlišovaciu
funkciu ochrannej známky vo vzťahu k tovarom, na ktorých je umiestnená, ktorou je odlíšiť jednotlivých
výrobcov týchto tovarov, avšak napadnutá ochranná známka jednoznačne napomáha a podporuje
predaj výrobkov označených napadnutou ochrannou známkou a vytvára väzby medzi výrobkami
označenými napadnutou ochrannou známkou a skupinou výrobcov alebo distribútorov, ktorí používajú
rovnaký kolektívny systém zberu a zhodnocovania odpadov z obalov. Žalovaný pri posúdení skutočného
používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k zapísaným tovarom nevzal do úvahy motiváciu a
preferencie spotrebiteľov pri výbere a kúpe výrobkov označených napadnutou ochrannou známkou a tiež
motiváciu výrobcov a distribútorov umiestniť napadnutú ochrannú známku na ich výrobky alebo na obaly
ich výrobkov. Žalovaný v tejto súvislosti vôbec nevyhodnotil výsledky kvantitatívneho reprezentatívneho
celoslovenského marketingového prieskumu, ktorý realizovala agentúra AKO s.r.o. v decembri 2009,
ktoré predložil majiteľ napadnutej ochrannej známky počas konania o zrušení napadnutej ochrannej
známky. Pre majiteľa ochrannej známky pozitívny výsledok tohto prieskumu potvrdil skutočnosť
uvádzanú žalobcom počas celého konania o zrušení napadnutej ochrannej známky, že umiestňovanie
napadnutej ochrannej známky na obaloch výrobkov je treba považovať za skutočné kvalifikované
používanie ochrannej známky, nakoľko takéto používanie napomáhať vytvárať a zachovávať odbytištia
takto označených výrobkov. Preferovanie výrobkov označených napadnutou ochrannou známkou pred
výrobkami, ktoré nie sú takto označené podstatnou časťou spotrebiteľskej verejnosti je podľa názoru
žalobcu dôkazom toho, že umiestnením napadnutej ochrannej známky na obaloch výrobkov plní
táto funkciu ochrannej známky, nakoľko napadnutá ochranná známka sa používa v súlade s jej
základnou funkciou. Používanie tejto ochrannej známky na obaloch tovarov preto nemožno považovať
za symbolické používanie, alebo za používanie ochrannej známky bez vzťahu k tovarom, na ktoré
poukazuje. Pokiaľ žalobca v napadnutom rozhodnutí posudzoval aplikovateľnosť rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ vo veci C-385/07 a rozhodnutia všeobecného súdu vo veci T 151/01, žalobca namietal záver
žalovaného, v ktorom vyslovil, že výsledky predmetných rozsudkov pre účely tohto konania o zrušení
ochrannej známky sú neaplikovateľné s ohľadom na podmienky stanovené v § 34 ods. 1 písm. a/ Zákona
o ochranných známkach. Žalobca namietal, že žalovaný neporovnal skutkové okolnosti a legislatívnu
situáciu na území Nemecka a SR a napriek tomu konštatoval, že uvedené rozsudku riešia iné skutkové
podstaty a odvolávajú sa na odlišné právne predpisy.

Žalobca v žalobe poukázal na historické súvislosti a charakteristiky systému zberu a zhodnocovania
odpadov z obalov „S. Q.“, ako aj na účinky prijatia Smernice č. 94/62/ES o obaloch a odpadoch z
obalov. Povinné osoby môžu plniť svoje povinnosti vyplývajúce z platnej legislatívy buď samostatne,
alebo spoločne s inými osobami (kolektívny systém). Na území SR pôsobí na trhu viacero systémov
kolektívneho plnenia a tak existuje možnosť poskytnutia špeciálnych sublicencií, ktoré nie sú viazané
na využívanie služieb spojených s plnením záväzkov vyplývajúcich z „obalovej legislatívy“, ale sa
vzťahujú len na používanie ochrannej známky. V SR môžu oprávnene používať ochrannú známku „S.
Q.“ klienti spoločnosti ENVI - PAK a.s., resp. žalobcu, ktorí získali súhlas na používanie ochrannej
známky „S. Q.“ ako súčasť zmluvy o poskytnutí služieb, ako aj iné povinné osoby, ktoré túto ochrannú
známku používajú na obaloch svojich výrobkov na základe špeciálnej sub-licenčnej zmluvy bez toho, aby
využívali a platili za služby spojené so zberom a spätným odberom odpadov z obalov spoločnosti ENVI
- PAK. K záveru žalovaného, že vyššie citované rozsudky Súdneho dvora EÚ sa netýkajú používania
ochrannej známky s ohľadom na ust. § 34 ods. 1 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. žalobca uviedol, že v
nich bolo posudzované aj používanie napadnutej ochrannej známky na tovaroch v zmysle ustanovení
čl. 5 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Smernice č. 89/104/EHS, ktoré boli implementované do zák.č. 506/2009
Z.z.. Z uvedeného vyvodil, že závery vyplývajúce z citovaných rozsudkov ohľadne používania ochrannej
známky, naplnenia základnej funkcie napadnutej ochrannej známky a možnosť žalobcu účtovať licenčný
poplatok za umiestňovanie napadnutej ochrannej známky na tovary alebo obaly sú aplikovateľné
aj na posúdenie skutočného používania napadnutej ochrannej známky aj na území SR. Žalobca v



tejto súvislosti podrobne citoval jednotlivé ustanovenia rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-385/07. Zo
záveru uvedeného v citovanom rozsudku, v ktorom bola potvrdená možnosť pre žalobcu (majiteľa
napadnutej ochrannej známky) účtovať, resp. vyberať poplatok za umiestňovanie napadnutej ochrannej
známky „S. Q.“ na obaloch podľa žalobcu vyplýva, že Súdny dvor EÚ považuje umiestnenie napadnutej
ochrannej známky „S. Q.“ na obaloch výrobkov za skutočné používanie tejto ochrannej známky. Takéto
umiestnenie napadnutej ochrannej známky na tovaroch alebo obaloch tovarov nie je voľným používaním
napadnutej ochrannej známky a žalobca je oprávnený kontrolovať a obmedzovať takéto používanie
ochrannej známky tretími osobami. Formuloval preto záver, že používanie napadnutej ochrannej
známky „S. Q.“ vo vzťahu k zapísaným tovarom, má podstatnú marketingovú hodnotu a podporuje
predaj napadnutou ochrannou známkou označených tovarov. Žalovaný preto pochybil, keď na základe
posúdenia predložených dokladov konštatoval, že napadnutá ochranná známka nebola jej majiteľom
používaná pre všetky tovary v triedach uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Žalobca
v žalobe vyjadril nesúhlas so závermi žalovaného týkajúcimi sa posúdenia otázky  nepreukázania
skutočného používania napadnutej ochrannej známky vo vzťahu k službám reklamná činnosť v triede 35,
vo vzťahu k službám preprava, balenie a skladovanie tovaru v triede 39 a vo vzťahu k službám počítačové
programovanie v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Pokiaľ ide o služby reklamná
činnosť v triede 35 žalobca preukázal poskytovanie služieb v oblasti propagácie spoločnosťou ENVI-
PAK a.s., propagácie ochrannej známky „S. Q.“ a separovaného zberu, pričom v rámci týchto činností
žalobca, resp. spoločnosť ENVI-PAK a.s .propagovala aj činnosti zberných spoločností. Hoci túto
reklamnú činnosť žalobca neposkytoval/nefakturoval tretím osobám samostatne, nemožno konštatovať,
že reklamné služby neposkytoval vôbec. Pokiaľ sa týka používania napadnutej ochrannej známky vo
vzťahu k zapísaným službám preprava, balenie a skladovanie tovaru v triede 39, žalovaný  potvrdil
kvalifikované používanie napadnutej OZ pre zber a doprava odpadu a surovín za účelom opätovného
využitia pre tretie osoby , čím je podľa žalobcu preukázané aj kvalifikované používanie pre všeobecnejší
pojem preprava, balenie a skladovanie tovaru. Žalobca v rozhodnom období poskytoval komplexné
služby v oblasti obalového hospodárstva pre tretie osoby a hoci ich neposkytoval/ nefakturoval osobitne,
nemožno konštatovať, že ich neposkytoval vôbec. Na preukázanie skutočného používania služieb
počítačové programovanie podľa žalobcu nie je potrebné preukázať poskytovanie softvérových služieb
v rôznych oblastiach. Z predložených dokladov vyplýva, že spoločnosť ENVI-PAK a.s. prevádzkuje
webovú stránku a poskytuje svojim klientom softvér umožňujúci vzájomnú elektronickú komunikáciu a aj
keď tieto služby neposkytuje/nefakturuje samostatne, nemožno konštatovať, že túto službu neposkytuje
vôbec, ako to konštatoval žalovaný.

Žalobca napokon v žalobe namietal správnosť postupu žalovaného pri posúdení zákonnosti
navrhovateľom podaného rozkladu v správnom konaní, pretože podľa žalobcu neboli splnené podmienky
na podanie rozkladu. Podanie žalobcu zo 16.11.2009 označeného ako „rozklad“ neobsahuje návrh
(petit), čoho sa podávateľ rozkladu domáha, t.j. nemá predpísané náležitosti rozkladu v zmysle § 42 ods.
1 a 3 zák.č. 55/1997 Z.z.. Doplnenie petitu v podaní zo 16.12.2009 je preto vzhľadom na zákonnú lehotu
na podanie rozkladu 30 dní     (§ 42 ods. 1 zák.č. 55/1997 Z.z.) podľa žalobcu právne bezvýznamné.
Žalovaný preto pochybil, ak považoval podanie rozkladu navrhovateľom za uskutočnené v súlade s
platnými právnymi predpismi.

Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol na svojich právach
ukrátený, pretože pri rozhodovaní o podanom návrhu na zrušenie napadnutej ochrannej známky z
dôvodu nepoužívania boli porušené právne predpisy citované v podanom odvolaní a tým aj zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo 17.04.2012 uviedol, že sa nestotožňuje so
žalobnými dôvodmi, ani s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe a považuje ich za nesprávne a účelové.
Svoje rozhodnutie považuje za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s
platnými právnymi predpismi. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobe,
pričom poukázal na to, že predmetom posúdenia v tejto veci nebolo „neoprávnené používanie ochrannej
známky“, ale „skutočné používanie ochrannej známky“ v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák.č. 506/2009
Z.z.. Používanie ochrannej známky tak, ako to má na mysli zákon, je podmienkou pre udržanie si
zápisu ochrannej známky a toto používanie musí vykazovať určitú kvalitu. Pojem „skutočné používanie
ochrannej známky“ je pojmom komunitárneho práva, ktorý sa v rámci celej Európskej únie musí vykladať



autonómne a jednotne. Upozornil na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (napr. vo veciach G 40/01 ANSUL,
G 259/02 La Mer Technology, C-495/07 Silberquelle atď.). Kritériá nevyhnuté na kvalifikované používanie
ochrannej známky ako používania skutočného vymedzuje ustanovenie § 9 zák.č. 506/2009 Z.z., ktorý
je transpozíciou čl. 10 Smernice 2008/95/ES. Tieto kritériá je potrebné vykladať eurokonformne, pri
zohľadnení relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Žalovaný podrobne špecifikoval kritériá potrebné
na naplnenie skutočného používania ochrannej známky pri zohľadnení všetkých okolností konkrétneho
prejednávaného prípadu. Vo vzťahu k argumentácii v súvislosti s neoprávneným používaním ochrannej
známky uviedol, že o takéto neoprávnené použitie ide vtedy, ak tretia osoba použije označenie zhodné
alebo podobné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby zhodné alebo podobné s tovarmi a
službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná a ak sú splnené podmienky pre používanie označenia
treťou osobou v obchodnom styku, používanie označenia treťou osobou bez súhlasu majiteľa ochrannej
známky, poškodzuje alebo je spôsobilé poškodiť funkciu ochrannej známky (najmä jej základnú funkciu).
Z tohto dôvodu žalovaný považoval závery žalobcu ohľadom jeho interpretácie rozsudkov Súdneho
dvora EÚ označených ako G 385/07, T 151/01 a čl. 5 ods. 1 a 8 ods. 1 Smernice 89/104/ES
za absolútne nesprávne, neprípustné, zavádzajúce a svedčiace o nepochopení inštitútu skutočného
používania žalobcom. Len samotné porovnanie príslušných právnych noriem § 8 ods. 2 a § 9 ods. 1 a 4
zák.č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach upravujúcich neoprávnené použitie ochrannej známky a
skutočné používanie ochrannej známky nasvedčuje, že závery žalobcu sú vnútorne rozporné. Žalovaný
zdôraznil, že obsah, resp. výklad pojmu „skutočné používanie“ ako pojmu komunitárneho práva je daný
judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej je ochranná známka predmetom skutočného používania
vtedy, ak sa používa v súlade so svojou základnou funkciou (t.j. rozlišovacou funkciou), ktorej podstatou
je zaručiť identitu pôvodu tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná. Žalovaný zotrval na stanovisku,
že aj keď sa na tovare alebo na jeho obale nachádza napadnutá ochranná známka, má táto informačnú
a identifikačnú funkciu ohľadne poskytovanej služby, avšak neplní rozlišovaciu funkciu vo vzťahu k
tovarom, pretože jej účelom nie je odlíšiť rovnaké tovary rôznych subjektov. Spotrebiteľ sa na trhoch
neorientuje podľa napadnutej ochrannej známky, táto len interpretuje informáciu o likvidácii odpadu z
obalu, ale neprezentuje informáciu o tovare ako takom, na základe ktorej by si spotrebiteľ tovar vyberal
podľa svojich predchádzajúcich skúseností. Napadnutá ochranná známka je zapísaná pre veľmi širokú
škálu rozličných tovarov medzinárodného triedenia tovarov a služieb a podľa dokladov predložených v
správnom konaní pred žalovaným sa aj na obaloch takýchto tovarov vyskytuje. Neplní však vo vzťahu
k týmto tovarom rozlišovaciu funkciu ochrannej známky tak, aby si spotrebiteľ dokázal vytvoriť väzbu
medzi tovarom a jeho pôvodcom. Sám žalobca pripustil, že napadnutá ochranná známka neplní v
plnom rozsahu rozlišovaciu funkciu ochrannej známky vo vzťahu k tovarom. Pokiaľ žalobca namietal,
že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti daného prípadu tak,
ako to ukladá rozhodnutie C-10/01 „ANSUL“, konkrétne osobitné skutkové a právne okolnosti prípadu
vyplývajúce najmä z platnej legislatívy v oblasti obalového hospodárstva a z rozsudkov Súdneho dvora
EÚ T-151/01 a C-385/07, výsledky marketingového prieskumu a ani rozsudok C-17/06 „Celine“ žalovaný
uviedol, že túto argumentáciu považuje za nesprávnu, pretože oblasť ochranných známok patrí medzi
práva priemyselného vlastníctva a nie do oblasti odpadového hospodárstva a legislatívy upravujúcej
toto odpadové hospodárstvo a jeho likvidáciu. Rovnako príslušnú legislatívu nemožno zamieňať, či
dávať do súvisu s legislatívou týkajúcou sa recyklácie odpadov z obalov a toto nemožno aplikovať v
známkovo právnej oblasti tak, ako to robí žalobca. Poukazovanie na legislatívu v oblasti obalového
hospodárstva nie je preto podľa žalovaného vo vzťahu ku konaniu o zrušenie ochrannej známky právne
relevantné. Pokiaľ žalobca argumentoval výsledkami celoslovenského marketingového prieskumu,
žalovaný uviedol, že napadnutá ochranná známka len sprostredkováva dodatočnú informáciu o obale
daného výrobku, resp. o jeho zhotovení, pričom viaceré tovary rovnakého druhu môžu byť nositeľom tejto
informácie na obale a spotrebiteľ hľadajúc väzbu medzi tovarom a jeho pôvodcom sa zorientuje podľa
označenia konkrétneho tovaru, nie však podľa informácie ohľadom recyklovania príslušného tovaru.
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-17/06 „Celine“ je preto v tomto smere neaplikovateľné.

Pokiaľ žalobca namietal závery žalovaného v otázkach preukázania skutočného používania napadnutej
ochrannej známky vo vzťahu k zapísaným službám, keď bolo rozhodnuté o zrušení napadnutej
ochrannej známky pre služby reklamná činnosť  v triede 35, preprava, balenie a skladovanie tovarov  v
triede 39 a počítačové programovanie v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, žalovaný
taktiež zotrval na svojich argumentoch uvedených v druhostupňovom rozhodnutí. Žalobca nepodniká v
oblasti reklamy a nevykonáva služby reklamnej agentúry pre tretie osoby v akejkoľvek sfére podnikania ,
preto nemohol predložiť dôkazy na preukázanie takéhoto používania napadnutej OZ. Žalobca používal



napadnutú OZ na propagáciu svojich služieb v oblasti spracovania odpadov a zverejňovanie značiek
svojich klientov v rámci jeho aktivít žalovaný nepovažuje za vykonávanie reklamnej činnosti pre tretie
osoby.  Podľa žalovaného žalobca predloženými dokladmi nepreukázal ani podnikanie a používanie
napadnutej OZ vo vzťahu k tretím osobám pre služby preprava, balenie a spracovanie tovaru v
triede 39, pretože dané služby vykonáva v rámci spracovania a recyklácie odpadu z obalov a ide
teda o podnikanie v oblasti obalového hospodárstva , pričom predmetné služby sú súčasťou služieb
zapísaných pre napadnutú OZ v triedach 40 a 42. Rovnako žalobca nepreukázal predloženými dokladmi
skutočné používanie napadnutej OZ vo vzťahu k službám  počítačové programovanie v triede 42.
Preukázal  poskytovanie týchto služieb v oblasti odpadového hospodárstva, avšak  doklady nesvedčia o
poskytovaní služieb vyvíjania softvérov v rôznych oblastiach pre tretie subjekty a za úhradu. K námietke
o nesprávnom postupe žalovaného pri posúdení včasnosti podania rozkladu proti prvostupňovému
rozhodnutiu zo strany navrhovateľa zrušenia ochrannej známky, žalovaný zotrval na závere, že rozklad
podaný navrhovateľom bol podaný v súlade s platnými právnymi predpismi rešpektujúc ust. § 42 ods.
1 a 3 zák.č. 55/1997 Z.z.. Žalovaný napokon uviedol, že v konaniach na oboch stupňoch náležite a
logicky v rámci svojej voľnej úvahy odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podstatné a ktoré viedli k záveru o
čiastočnom zrušení medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX  pre územie SR.

Vzhľadom na § 250 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č.k. 2Scud/3/2012-42 zo dňa 12.06.2012 pribral do
konania ďalšieho účastníka Halston Properties, s.r.o., Bratislava - navrhovateľa výmazu napadnutej
ochrannej známky z registra ochranných známok, ktorého práva a povinnosti ako účastníka správneho
konania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného dotknuté.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na  konanie  podľa  §  246  ods. 1  a

§ 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na
nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

Predmetom preskúmacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MOZ 653449
II/145-2011 zo dňa 21.12.2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
č. MOZ 585714-I/83-2009 zo dňa 08.10.2009 vo veci návrhu na výmaz, resp. na zrušenie platnosti
obrazovej medzinárodnej ochrannej známky  č. XXXXXX  na území SR, ako aj zákonnosti postupu, ktorý
vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal.

Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušiť.

Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na obsah svojho písomného vyjadrenia k žalobe a
navrhla, aby súd žalobu zamietol.

Zástupca ďalšieho účastníka sa vo svojom vyjadrení na pojednávaní stotožnil s argumentáciou
žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Argumenty žalobcu, pokiaľ namietal
neaplikovanie konkrétnych rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v napadnutom rozhodnutí, považoval za
nepodstatné vo vzťahu k prejednávanej veci. Pre úspešnosť žalobcu v konaní by tento musel preukázať,
že používal ochrannú známku na tovaroch, pre ktoré bola zrušená, pričom toto používanie by muselo byť
preukázané v určitej intenzite. Žalobcom predložené doklady osvedčujú len to, že ochranná známka bola
umiestňovaná na obaloch ako informácia o možnom znehodnotení (ekologicky vhodným spôsobom)
výrobku, alebo jeho obalu. Spotrebiteľ však z používania ochrannej známky na obaloch tak, ako
to bolo preukazované, nemohol získať žiadnu väzbu na výrobok a nemeckého majiteľa ochrannej
známky. Obaly výrobkov slúžili len ako nosič informácie, že tento obal je ekologicky vhodným spôsobom
recyklovateľný, resp. znehodnotiteľný. Žalobca podľa ďalšieho účastníka nepreukázal používanie
ochrannej známky preto, že doklady boli predkladané osobami, ktoré mali byť oprávnenými na základe
sublicencií.



Podľa § 54 ods. 3 zák.č. 506/2009 Z.z. ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný
návrh na výmaz ochrannej známky podľa doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie
ochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona.
Na posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie
ochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia
tohto zákona.

Podľa § 8 ods. 1 zák.č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej len „zákon“) majiteľ
ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami,
pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou
značku r.

Podľa § 8 ods. 2 toho istého zákona ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej
známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie

a/ zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná
známka zapísaná,

b/ ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti
tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť
zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením,

c/ zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a
ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia
bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej
známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.

Podľa § 8 ods. 8 toho istého zákona spory z ochranných známok prerokúvajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona používanie ochrannej známky podľa odseku 1 je najmä

a/ umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch,

b/ ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo
ponuka či poskytovanie takto označených služieb,

c/ dovoz alebo vývoz takto označených tovarov,

d/ používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame.

Podľa § 9 ods. 3 toho istého zákona za používanie ochrannej známky podľa odseku 1 sa považuje aj

a/ používanie ochrannej známky v podobe, ktorá sa od podoby, v ktorej bola ochranná známka zapísaná,
odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť,

b/ umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch na území SR výlučne na účel vývozu.

Podľa § 9 ods. 4 toho istého zákona používanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa a používanie
kolektívnej ochrannej známky (§ 43) osobou, ktorá má oprávnenie ju používať, sa považuje za
používanie majiteľom.

Podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení úrad na návrh
tretej osoby zruší ochrannú známku, ak na území SR nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby,
pre ktoré je zapísaná počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky
nepreukáže opak alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa



na území SR nepoužívala počas piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší, ak sa
ochranná známka medzi uplynutím tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie začala
skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa začalo
alebo obnovilo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky, pričom táto
lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však neprihliada,
ak prípravy na toto používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže
byť podaný návrh na jej zrušenie.

Z vyššie uvedených ustanovení zák.č. 506/2009 Z.z. vyplýva, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na
výmaz ochrannej známky podaného v zmysle § 16 ods. 4 zák.č. 55/1997 Z.z., ktorý sa považuje za návrh
na zrušenie ochrannej známky v zmysle § 34 ods. 1 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. platí domnienka, že
ochranná známka sa na území SR nepoužívala v rozhodnom období a dôkazné bremeno na preukázanie
opaku leží na majiteľovi napadnutej ochrannej známky. Tento musí relevantným spôsobom preukázať, že
zapísaná ochranná známka bola skutočne v rozhodnom období (počas nepretržitého obdobia najmenej
piatich rokov) používaná, pričom v prípade neunesenia dôkazného bremena hrozí, že Úrad na návrh
tretej osoby napadnutú ochrannú známku zruší a toto zrušenie je účinné odo dňa podania návrhu na
jej zrušenie.

Žalobca s poukazom na § 249 ods. 2 O.s.p. určil rozsah, v akom rozhodnutie žalovaného napáda a to
v rozsahu, v ktorom bola platnosť medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX  čiastočne zrušená,
t.j. napadol tie výroky rozhodnutia žalovaného, ktorým sa platnosť medzinárodnej ochrannej známky
č. XXXXXX  pre územie SR čiastočne zrušila pre všetky tovary v triedach 1-34,  pre všetky služby v
triede 35,39 a pre služby počítačové programovanie v triede 42 medzinárodného triedenia tovarov a
služieb. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je založené na
posúdení, že majiteľ napadnutej ochrannej známky (žalobca) v správnom konaní nepreukázal skutočné
- kvalifikované používanie napadnutej ochrannej známky pre vyššie uvedené tovary a služby počas
rozhodného obdobia. Žalobca v žalobe namietal, že posúdenie skutočného používania napadnutej
ochrannej známky vychádzalo z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom rozhodnutie sa „nezakladá na správnom uvážení“.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, i jemu predchádzajúceho prvostupňového
rozhodnutia vyplýva, že správne orgány sa pri posúdení splnenia podmienok na výmaz v zmysle §
16 ods. 4 zák.č. 55/997 Zb. v prvostupňovom konaní, resp. na zrušenie ochrannej známky v zmysle
§ 34 ods. 1 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. v druhostupňovom konaní riadili ustanoveniami Zákona
o ochranných známkach. Tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, obsahujú opis vykonaných dôkazov, ako aj ich hodnotenie a skutkové závery, ku
ktorým správne orgány po vyhodnotení dokazovania dospeli. Z predmetných rozhodnutí je zrejmé,
ktoré skutočnosti a z ktorých dôkazov mali správne orgány za preukázané, ako i skutočnosti, ktoré
v konaní preukázané neboli a dôkazy, ku ktorým správne orgány neprihliadli. Súd sa po preskúmaní
veci stotožnil so záverom žalovaného, ktorý vyhodnotil predložené dôkazy v súlade s § 52 zák.č.
506/2009 Z.z. a na základe dôkazov predložených účastníkmi konania rozhodol o čiastočnom zrušení
ochrannej známky s poukazom na § 34 ods. 1 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. v rozsahu uvedenom vo
výroku napadnutého rozhodnutia, pretože majiteľ ochrannej známky (žalobca) nepreukázal skutočné
používanie ochrannej známky pre tovary a služby špecifikované v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru
súdu sa žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán dostatočne zaoberali a vysporiadali s otázkou
„skutočného resp. kvalifikovaného používania“ napadnutej ochrannej známky pre zapísané tovary a
služby a to tak z hľadiska kritérií stanovených v § 9 zák.č. 506/2009 Z.z., ktorý je transpozíciou čl. 10
Smernice 2008/95/ES, ako aj s prihliadnutím na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Žalovaný
posudzoval naplnenie požiadavky používania ochrannej známky pri zohľadnení všetkých okolností
prípadu. Správne konštatoval, že základným predpokladom zachovania existencie ochrannej známky
ako predmetu práva je jej používanie vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré je zapísaná,



pričom jej používanie musí byť v súlade s jej základnou funkciou, ktorou je schopnosť odlíšiť tovary
a služby jej majiteľa od tovarov a služieb iných osôb. Na to je potrebné, aby spotrebiteľ mal možnosť
prísť do kontaktu s tovarmi alebo službami označenými ochrannou známkou v takom rozsahu, aby
si vytvoril väzbu medzi ochrannou známkou a jej majiteľom a na základe toho odlíšil tovary a služby
majiteľa od iných subjektov na trhu. V konaní o zrušení ochrannej známky podľa § 34 ods. 1 písm. a/
zák.č. 506/2009 Z.z. musí majiteľ predložiť dôkazné prostriedky svedčiace o tom, že svoju ochrannú
známku v rozhodnom období používal sám, alebo poskytol súhlas s jej používaním tretej osobe (čo
sa podľa § 9 ods. 4 zák.č. 506/2009 Zz. považuje za riadne používanie ochrannej známky majiteľom).
Majiteľ musí preukázať používanie ochrannej známky v súvislosti s tovarmi a službami, pre ktoré je
zapísaná, vo forme v akej je zapísaná v registri ochranných známok, prípadne odlišnej len v prvkoch
nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť. Používanie ochrannej známky sa posudzuje s ohľadom na
teritoriálny princíp a musí byť viazané k územiu SR, pričom predloženými dôkazmi musí byť preukázané,
že spotrebiteľ na území SR mal možnosť prísť s napadnutou ochrannou známkou do kontaktu. V zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok C-40/01 ANSUL) je ochranná známka skutočne používaná
vtedy, pokiaľ je užívaná v súlade so svojou hlavnou funkciou, ktorou je zaručiť totožnosť pôvodu tovarov
a služieb, pre ktoré bola zapísaná a je používaná za účelom vytvorenia alebo zachovania odbytištia
daných tovarov alebo služieb, s výnimkou používania symbolickej povahy. Posúdenie, či je používanie
ochrannej známky skutočné, je potrebné vykonať na základe všetkých skutočností a okolností, ktoré
sú spôsobilé preukázať jej skutočné obchodné využívanie v obchodnom styku, najmä používanie,
ktoré je v dotyčnom hospodárskom odvetví považované za odôvodnené za účelom udržania alebo
získania podielu na trhu pre výrobky a služby chránené príslušnou ochrannou známkou, pričom sa
skúma rozsah a početnosť používania danej ochrannej známky. Žalovaný (i prvostupňový správny
orgán) vyhodnotil doklady predložené za účelom preukázania používania napadnutej ochrannej známky
majiteľom, ktoré boli jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotené a konštatoval, že napadnutá
ochranná známka sa používala na obaloch tovarov rôznych výrobcov či predajcov, ktorí získali súhlas
na používanie ochrannej známky „S. Q.“, pričom toto označenie podľa predložených dôkazov je určené
na označenie skutočností, že výrobcovia sú zapojení do určitého systému zhodnocovania odpadov.
Žalovaný konštatoval, že aj keď sa na tovare alebo jeho obale nachádza napadnutá ochranná známka,
má táto informačnú a identifikačnú funkciu ohľadom poskytovanej služby, avšak neplní rozlišovaciu
funkciu vo vzťahu k tovarom, pretože jej účelom nie je odlíšiť rovnaké tovary rôznych subjektov. Príslušný
spotrebiteľ sa na trhu neorientuje podľa napadnutej ochrannej známky, keďže táto interpretuje len
informáciu o likvidácii odpadu z obalu, ale neprezentuje informáciu o tovare ako takom, na základe
ktorej by si spotrebiteľ vyberal tovar podľa svojich predchádzajúcich skúseností. Napadnutá ochranná
známka je zapísaná pre veľmi širokú škálu rozličných tovarov vo vyššie uvedených triedach a podľa
dokladov predložených v rámci predmetného konania sa aj na obaloch týchto tovarov vyskytuje. Podľa
žalovaného však neplní vo vzťahu k týmto tovarom rozlišovaciu funkciu ochrannej známky, ktorou je
odlíšenie jednotlivých výrobcov, či predajcov tovarov tak, aby si spotrebiteľ dokázal vytvoriť väzbu medzi
tovarom a jeho pôvodcom. Napadnutá ochranná známka môže byť umiestnená na akomkoľvek tovare
alebo jeho obale, ale vždy len informuje o poskytovanej službe - systéme nakladania s odpadom,
neumožňuje však spotrebiteľovi patrične sa zorientovať na príslušnom trhu. Na základe predložených
dôkazov preto žalovaný vyvodil, že napadnutá ochranná známka nebola majiteľom používaná pre všetky
zapísané tovary v triedach 1- 34 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na skutočnosť, že aj samotný žalobca pripustil, že napadnutá ochranná známka neplní v
plnom rozsahu rozlišovaciu funkciu ochrannej známky vo vzťahu k tovarom, na ktorých je umiestnená,
ktorou funkciou je odlíšiť výrobcov týchto tovarov. Záver žalovaného, že z majiteľom ochrannej známky
predložených dôkazov vyplynulo, že napadnutá ochranná známka nebola pre všetky zapísané tovary
v triedach, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, majiteľom používaná, logicky vyplýva
z vykonaného dokazovania. Súd pritom poukazuje na to, že v danom prípade sa jedná o rozhodnutie
správneho orgánu vydaného na základe povolenej správnej úvahy (správne uváženie). Pri takýchto
rozhodnutiach, ktoré správny orgán vydal na základe voľnej úvahy súd preskúmava v zmysle § 245
ods. 2 O.s.p. iba, či takéto rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom
súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Zákonom založené voľné uváženie
orgánu je aj vo veciach rozhodovania o ochranných známkach a toto uváženie súd nemôže nahradiť
svojím vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť vydaného rozhodnutia. Súd preskúmava iba to,
či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené správnym
procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, či
rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej normy logické a úplné z hľadiska hodnotenia dôkazov.
Žalovaný sa vzhľadom na námietky žalobcu v rozklade v napadnutom rozhodnutí zaoberal otázkou



preukázania používania napadnutej ochrannej známky pre služby reklamná činnosť v triede 35, pričom
konštatoval, že žalobcom predložené materiály nepreukazujú poskytovanie tejto služby pre tretie osoby.
Žalobca s takýmto záverom žalovaného nesúhlasil a v rámci žalobných námietok poukázal na to, že
doklady predložené v rámci správneho konania preukazujú poskytovanie služieb  v oblasti propagácie
spoločnosťou ENVI-PAK a.s., propagácie ochrannej známky „S. Q.“ a propagácie separovaného
zberu, pričom žalobca, resp. spoločnosť ENVI-PAK a.s. propagovali aj činnosť zberných spoločností.
Namietal preto záver žalovaného, že ak reklamné služby neposkytoval/nefakturoval samostatne tretím
osobám, neposkytoval ich vôbec. Súd sa však stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ žalobca
nepodniká v oblasti reklamy a nevykonáva služby reklamnej agentúry pre tretie osoby, nemôže predložiť
relevantné dôkazy na preukázanie takéhoto používania napadnutej OZ. Používanie  napadnutej OZ
na propagáciu svojich služieb v oblasti spracovania odpadov a zverejňovanie značiek klientov žalobcu
v rámci aktivít žalobcu súd zhodne so žalovaným nepovažoval za vykonávanie reklamnej činnosti
pre tretie osoby. Súd preto túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal
nesprávny záver žalovaného, ktorý sa týkal nepreukázania používania napadnutej OZ vo vzťahu k
službám preprava, balenie a skladovanie tovaru v triede 39 argumentujúc, že žalobca počas rozhodného
obdobia poskytoval komplexné služby v oblasti obalového hospodárstva pre tretie osoby, ktoré zahŕňali
aj prepravu ,balenie a skladovanie tovaru súd poukazuje na to, že ak žalobca dané služby vykonáva
v rámci spracovania a recyklácie odpadu z obalov a za tým účelom odpad v určitom časovom úseku
balí, prepravuje a skladuje, uvedené činnosti je potrebné zahrnúť do podnikania v oblasti odpadového
hospodárstva. Predmetné služby sú súčasťou služieb zapísaných pre napadnutú OZ v triedach 40 a
42, a preto bol správny záver žalovaného, keď považoval ich používanie v triede 39 za nepreukázané.
Žalobca ďalej  namietal, že na preukázanie skutočného používania napadnutej OZ vo vzťahu k službám
počítačové programovanie v triede 42  nie je potrebné preukázať poskytovanie softvérových služieb
v rôznych oblastiach. Poukázal na to , že spoločnosť ENVI-PAK a.s. prevádzkuje webovú stránku a
poskytuje svojim klientom softvér umožňujúci elektronickú komunikáciu medzi žalobcom , spoločnosťou
ENVI-PAK a.s. a povinnými osobami a skutočnosť, že tieto služby neposkytuje za úhradu neznamená,
že ich neposkytuje vôbec. Súd sa aj v tomto prípade stotožnil so záverom žalovaného, že pokiaľ žalobca
prevádzkuje webovú stránku a poskytuje pre svojich klientov- povinné osoby elektronické výkazy  za
účelom zjednodušenia vzájomnej  komunikácie, takúto činnosť je možné považovať len za poskytovanie
služieb v oblasti odpadového hospodárstva. Žalobca nepreukázal poskytovanie služieb počítačové
programovanie v iných oblastiach pre tretie osoby za úhradu ,a preto vo vzťahu k tejto službe nebolo
preukázané skutočné používanie napadnutej OZ. Súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného, že pre
vyššie uvedené služby sú splnené dôvody na zrušenie napadnutej ochrannej známky .

Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zohľadnil osobitné
skutkové a právne okolnosti prípadu, keď nezobral do úvahy špecifiká vyplývajúce z tzv. obalovej
legislatívy a  konštatoval, že žalobcom označené rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C 385/07 a
Všeobecného súdu vo veci T-151/01 sú na prejednávaný prípad neaplikovateľné, súd uvedenú námietku
považoval za nedôvodnú. Zhodne s argumentáciou žalovaného uvádza, že príslušná legislatíva v oblasti
obalového hospodárstva nie je vo vzťahu ku konaniu a posudzovaniu podmienok na zrušenie OZ v
zmysle § 34 ods.1 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. relevantná a nie je relevantné ani porovnanie skutkových
okolností a legislatívnej úpravy na území Nemecka a Slovenskej republiky. Keďže vyššie citované
rozsudky, na ktoré poukázal žalobca, neriešia používanie OZ na území SR vo vzťahu k ust. § 34 ods.1
písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. a riešia iné skutkové podstaty ( zneužitie dominantnej pozície) , závery
vyplývajúce z týchto rozsudkov nie sú pre účely tohto konania relevantné. Súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na argumentáciu žalovaného uvedenú na str. 12-13 tohto rozsudku.

Žalobca v žalobe namietal nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne posúdenie (vyhodnotenie
dôkazov), ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Tieto skutkové zistenia sú však výsledkom
správnej úvahy. Pri takýchto rozhodnutiach súd skúma, či predložené dôkazy boli vyhodnotené v
súlade s ich obsahom a v súlade s § 52 ods. 2 zákona o ochranných známkach, či výsledky
ich vyhodnotenia sú logické a nevybočujú z medzí logického uvažovania. Ak žalovaný dospel po
vyhodnotení účastníkmi konania predložených dôkazov k záveru, že napadnutá ochranná známka
nebola majiteľom kvalifikovane používaná v rozhodnom období pre zapísané tovary a služby, zistený
skutkový stav správne podriadil pod citované ust. § 34 ods. 1 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. a pokiaľ
čiastočne zrušil napadnutú ochrannú známku v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia,
takéto rozhodnutie je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na vyššie uvedené súd



nepovažoval žalobné námietky uvedené v žalobe za také, ktoré by boli spôsobilé napadnúť zákonnosť
rozhodnutia žalovaného.

Súd napokon považoval za nedôvodnú aj žalobnú námietku týkajúcu sa nesprávneho postupu
žalovaného pri posúdení zákonnosti rozkladu podaného navrhovateľom (ďalším účastníkom konania).
Podľa žalobcu rozklad podaný navrhovateľom 16.11.2009 nespĺňal podmienky stanovené v § 42 ods.
1 a 3 zák.č. 55/1997 Z.z. platného v čase podania rozkladu, keďže neobsahoval petit. Podľa § 37
zák.č. 55/1997 Z.z. na konanie vo veciach ochranných známok sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní s výnimkou o.i. § 19 Správneho poriadku. Podľa § 42 ods. 1 cit. zákona č. 55/1997
Z.z. proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Citované ustanovenie teda upravuje zákonnú lehotu, v ktorej môže účastník konania podať opravný
prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ktorým je rozklad. Toto ustanovenie
neupravuje náležitosti opravného prostriedku (rozkladu), t.j. neustanovuje, že uvedenie petitu by bolo
podstatnou náležitosťou formálne podaného rozkladu. Podľa § 42 ods. 3 cit. zákona vecné odôvodnenie
rozkladu musí byť Úradu predložené v lehote 1 mesiaca odo dňa podania rozkladu, pričom lehotu na
podanie odôvodnenia rozkladu nemožno predĺžiť a jej zmeškanie odpustiť. Z cit. ustanovení vyplýva,
že pokiaľ navrhovateľ (ďalší účastník konania) podal v zákonom stanovenej lehote (16.11.2009)
rozklad, t.j. opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorý predstavuje
vyjadrenie nesúhlasu účastníka konania s daným rozhodnutím a následne v zákonom stanovenej
lehote (16.12.2009) tento rozklad (opravný prostriedok) doplnil o vecné odôvodnenie, predmetný rozklad
žalovaný správne posúdil ako riadne a včas podaný a to v súlade s ust. § 42 ods. 1 a 3 zák.č. 55/1997
Z.z.. Zákon o ochranných známkach neurčuje náležitosti podaného rozkladu, stanovuje len lehotu na
podanie rozkladu a lehotu na predloženie jeho vecného odôvodnenia. O podanom rozklade rozhoduje
vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2
Správneho poriadku), pričom preskúma, či vecné dôvody uvedené v rozklade, sú spôsobilé napadnúť
vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia. Až z výsledkov preskúmania vyplynie, či napadnuté
rozhodnutie bude na základe podaného rozkladu zmenené, zrušené alebo bude rozklad zamietnutý a
rozhodnutie bude potvrdené      (§ 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku).

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce správne konanie nie
je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietol.

Súd v tomto konaní rozhodoval o trovách konania na návrh žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol  s
poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa                                   jeho
doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz  zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.