Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/53/2012 z 28. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. mája 2012, sp. zn. 20Sd/53/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200240.1 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sd/53/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6012200240.1 | 2012-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e372570-33a1-445c-a78a-2dd15ff99c2d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200240.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/53/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200240
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200240.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľa Q. P., nar. X. D. XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX S. J. proti odporkyni Sociálnej poisťovni,
ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o invalidnom dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 510 102 3350 zo dňa 5. marca 2012 potvrdzuje.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. 510 102 3350 z 5. marca 2012 zvýšila navrhovateľovi invalidný dôchodok
podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
od 14. apríla 2011 na sumu 259,50 Eur mesačne.

Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla, že na základe rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. 20Sd/191/2011 zo dňa 13. decembra 2011 bol zdravotný stav navrhovateľa
opätovne posúdený dňa 23. februára 2012 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom
v Košiciach v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru psychiatrie a prísediaceho lekára z odboru
neurológie. Podľa tohto posudku bola navrhovateľovi určená 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie,
v ktorom uviedol, že od vzniku nároku na dôchodok bol jeho zdravotný stav posudkovými lekármi
hodnotený rôzne percentuálne od 30 % do 60 %. Navrhovateľ poukázal na posudky súdnych znalcov,
ktorí hodnotili jeho zdravotný stav odlišne, a preto žiadal súd, aby sa k posudku vyjadrili súdni znalci.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na
pojednávaní dňa 29. mája 2012 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi,
vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom opravnom prostriedku a opätovne poukázal na posudky
súdnych znalcov, ktorí hodnotili jeho zdravotný stav odlišne ako posudkoví lekári. Navrhovateľ tiež
uviedol, že podal sťažnosť aj na európskeho ombudsmana, ale neúspešne.



Odporkyňa na pojednávaní navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 5. marca 2012 potvrdiť ako vecne
správne. Poukázala na posudok posudkového lekára ústredia v Košiciach zo dňa 23. februára 2012,
ktorý posúdil zdravotný stav navrhovateľa za účasti prísediacich lekárov jednak z odboru psychiatrie a
z odboru neurológie so záverom, že navrhovateľ je naďalej invalidný, lebo miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je u neho 60 %. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie
uviedol choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel F, položka 1, písm. d/ vo
výške 50 % a pre iné zdravotné postihnutia, a to pre esenciálnu hypertenziu obojstranný glaukom, ľahkú
nedočujnosť a zvýšenú činnosť štítnej žľazy mu zvýšil o 10 %. Poukázala aj na časť označenú ako
celkový posudok, kde sú uvedené podrobné argumenty jednak posudkového lekára, ako aj prísediacich
lekárov.

Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov
je uvedená v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z.

Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho
konania ju vykonávajú posudkoví lekári.

Podľa ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

Na základe kritérií určených zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na základe rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20Sd/191/2011-23 zo dňa 13. decembra 2011 opätovne posúdil
zdravotný stav navrhovateľa posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Košiciach
v prítomnosti prísediaceho lekára z odboru neurológie a prísediaceho lekára z odboru psychiatrie v
posudku zo dňa 23. februára 2012 so záverom, že navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák.
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár v posudku uviedol ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV, oddiel F,
položka 1, písmeno d/ - 50 - 75 % a ako iné zdravotné postihnutie esenciálnu hypertenziu, obojstranný
glaukóm, ľahkú nedočujnosť, zvýšenú činnosť štítnej žľazy v anamnéze. Posudkový lekár v celkovom
posudku uviedol, že navrhovateľ bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 50 % od roku 2005 pre stav po úraze hlavy dňa 22. mája 2004 s následným
rozvojom organického psychosyndrómu. Popisované organické zmeny mozgového parenchýmu sú
podľa neurologického vyšetrenia svojím rozsahom nie veľké, čo do rozmerov a nespôsobujú v
neurologickom náleze žiadne známky ochrnutia ani poruchy reči, ale ich lokalizácia - oba čelové laloky
mu spôsobujú podľa psychiatrického vyšetrenia problémy v oblasti psychických funkcií, ktoré spadajú
do obrazu organicky podmienenej poruchy osobnosti s následnou úzkostne depresívnou poruchou. Na



základe aktuálne doložených odborných vyšetrení a za prítomnosti prísediacich odborných lekárov z
odboru neurológie a psychiatrie posudkový lekár konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľa nie je
zhoršený. Psychiatrické vyšetrenie naďalej dokumentuje poúrazovú organicky podmienenú poruchu
osobnosti na hranici stredne ťažkého až ťažkého stupňa s následnou úzkostne depresívnou poruchou.
Aktuálny kontrolný neurologický nález je naďalej negatívny - nevykazuje žiadne známky ochrnutia
končatín ani poruchu reči, navrhovateľ je plne schopný pohybu a chôdze, EEG vyšetrenie opakovane
v norme. Navrhovateľ absolvoval aj ďalšie odborné vyšetrenia: urologické vyšetrenie vylučuje malignitu
alebo závažnú hypertrofiu prostaty. Pre zistený zvýšený vnútroočný tlak je pravidelne sledovaný
oftalmológom. Pre poruchu štítnej žľazy liečený dlhodobo endokrinológom. ORL vyšetrením zistená
ľahká porucha sluchu, nezávažný stav, nevyžadujúci liečbu. Pre hypertenziu je sledovaný a liečený
internistom. Po opakovanom dôkladnom preštudovaní celej zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce
zdravotné postihnutie stanovil posudkový lekár naďalej stav po úraze hlavy so zaradením do kapitoly
XV, oddiel F, položka 1, písmeno d/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % s
navýšením o 10 % pre iné zdravotné postihnutia uvádzané vyššie. Celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je po zhodnotení všetkých predložených odborných vyšetrení 60 %
naďalej.

Posudkový lekár v pracovnej rekomandácii uviedol, že navrhovateľ môže vykonávať prácu psychicky
nenáročnú, primeranú vzdelaniu, napr. pomocné údržbárske práce v dielni, v záhradníctve a pod.

Podľa § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritériá
stanovené zákonom.

Krajský súd hodnotil aj posudky posudkových lekárov v zmysle citovaného ustanovenia a mal
preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých
okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného
stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi
odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery.
Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom
korelujú a zhodne konštatujú určený stupeň invalidity.

Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zák. č. 461/2006 Z.z. o sociálnom poistení aj podľa Prílohy č. 4
k tomuto zák., ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov. V týchto
kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne zdôvodnili stanovenú mieru
poklesu. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu
posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia tzn. jednej diagnózy s prihliadnutím na
závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľa a na skutočnosť, že
posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav u N splna
požiadavky pre priznanie invalidity určenej v napadnutom rozhodnutí, a preto napadnuté rozhodnutie
odporkyne potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery
posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd ďalej uvádza, že v prípade zhoršenia
zdravotného stavu navrhovateľa na základe nových lekárskych nálezov navrhovateľ môže požiadať
príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o opätovné posúdenie zdravotného stavu za účelom zvýšenia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že pri



preskúmavaní napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti je rozhodujúci
zdravotný stav v čase vydania rozhodnutia.

K námietke navrhovateľa ohľadne posúdenia jeho zdravotného stavu súdnymi lekármi súd považuje
za potrebné uviesť, že tieto posudky boli súdnymi lekármi vypracované pre účely trestného konania
pre posúdenie výšky trestu páchateľa a pre posúdenie odškodnenia navrhovateľa vzhľadom na
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto posudky boli vypracované bezprostredne po úraze
a odzrkadľujú zdravotný stav navrhovateľa v tomto období. Z uvedeného vyplýva, že súdni znalci
posudzovali zdravotný stav navrhovateľa podľa iných kritérií a v inom čase ako posudkoví lekári a z
uvedeného dôvodu súd na tieto posudky nemohol prihliadať. Zdravotný stav bol na záver posúdený
v komisii 3 lekárov, dvoch nezávislých lekárov špecialistov, a preto súd tento posudok akceptoval ako
objektívny a komplexný vychádzajúci zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa.

Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľ v
konaní nemal úspech, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.