{"guid": "88efbb15-74d3-4234-a6c6-759a57ce8069:a9f16c13-99ec-42e1-8ca4-5e5fe609e0bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6012200286.5", "spisova_znacka": "23S/26/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/26/2012 z 13. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. novembra 2012, sp. zn. 23S/26/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200286.5", "identifikacne_cislo": "6012200286", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Baranová", "sudca_id": 162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-baranova-162", "datum_vydania": "2012-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9f16c13-99ec-42e1-8ca4-5e5fe609e0bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200286.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200286.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200286.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/26/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200286
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200286.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: D.. O. B.,nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX F., zast. JUDr. Svetozár Juran, advokát, so sídlom Dúbravská cesta č. 9, P.O.Box 107,
840 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom ul.
Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti: SEPRO spol. s r.o., so sídlom Brezovská č. 19,
831 03 Bratislava, zast. JUDr. Marek Horník, advokát, Advokátska kancelária, so sídlom Jesenského
2, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. PÚV 256-98/ÚV 2156-
II/27-2012 zo dňa 02. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žalobu žalobcu     z a m i e t a    .

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.02.1999 bol do registra úžitkových vzorov zapísaný úžitkový vzor č. XXXX s právom prednosti
od 20.08.1998 s týmto znením nároku na ochranu: plynový radiátor na vykurovanie bytových alebo
úžitkových priestorov, ktorého vykurovacie médium je plyn, vyznačujúci sa tým, že pozostáva z prívodu
plynu (6), ktorý je napojený na plynovú armatúru (8), na ktorú je napojený rozvod plynu (7), ktorý
je pripojený k horáku (4), upevneného na nosiči horáka (5), na plynovú armatúru je ďalej napojený
prívod plynu pre zapaľovací horáčik (9), nad horákom (4) je umiestnená spaľovacia komora (1), ktorá je
oddelená od telesa rozvodu vzduchu (2) pre prívod vzduchu z koaxiálneho dymovodu a prívodu vzduchu
(10) izoláciou (3).

Dňa 20.10.2009 bol na základe návrhu navrhovateľa Sepro, spol. s r.o., Brezovská 19, Bratislava,
doručený návrh na výmaz úžitkového vzoru č. XXXX s názvom „X. J.“, č.spisu PÚV 256-98 z registra
úžitkových vzorov. Navrhovateľ výmazu podal návrh na výmaz predmetného úžitkového vzoru z dôvodu,
že bol do registra úžitkových vzorov zapísaný v rozpore s § 4 zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových
vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. z dôvodu, že technické riešenie v ňom opísané
nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti.

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky v Banskej Bystrici č. PÚV 256-98/ÚV 2156-1/35-2010 zo dňa 14.05.2010 bol úžitkový vzor č.
XXXX vymazaný z registra. Rozhodnutie bolo v podstate zdôvodnené tým, že odborník v danom odbore
mohol z analyzovaného stavu techniky bez akejkoľvek tvorivej úrovne odvodiť taký plynový radiátor a
jeho účinky, ako je predmetom ochrany napadnutého úžitkového vzoru. Vzhľadom na uvedené možno
konštatovať, že predmet ochrany napadnutého úžitkového vzoru nebol v čase jeho zápisu spôsobilý na
zápis podľa ustanovenia § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov.



Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal v zákonnej lehote rozklad žalobca D.. O. B.
a na základe podaného rozkladu rozhodovala ako druhostupňový správny orgán predsedníčka Úradu
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, ktorá rozhodnutím č. PÚV 256-98/ÚV
2156-II/27-2012 zo dňa 02.02.2012 rozklad zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
zn. PÚV 256-98/ÚV 2156-I/35-2010 zo dňa 14.05.2010 potvrdila. Z rozhodnutia druhostupňového
správneho orgánu - žalovaného vyplýva, že pri analyzovaní stavu techniky je pre odborníka zrejmé
navrhnutie takého riešenia, ako je definované znením jediného nároku na ochranu ÚV XXXX, pretože
ohrievač B. 5 tvoriaci stav techniky obsahuje všetky časti, ktoré sú uvedené v nároku na ochranu ÚV
2156 s výnimkou izolácie. Tieto časti sú navzájom spojené tak, ako je to definované v nároku na ochranu
ÚV XXXX. Použitie izolácie v mieste, kde si to určitý typ zariadenia vyžaduje, nepredstavuje u odborníka
v danej oblasti žiadne vynálezcovské úsilie, pričom použitie tepelnej izolácie pri podobných zariadeniach
je známe aj z dôkazov označených ako príloha 3 a príloha 4. Je možné preto konštatovať, že majiteľ
v rozklade nevyvrátil opodstatnenosť podaného návrhu na výmaz a priložených dôkazov a správnosť
ich posúdenia prvostupňovým orgánom, t.j. neboli vyvrátené dôvody, pre ktoré bolo riešenie podľa ÚV
XXXX  považované za nespĺňajúce podmienku § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení
neskorších predpisov.

Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu - žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu
žalobca, v ktorej navrhoval rozhodnutie predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky zo dňa 02.02.2012 sp.zn. PÚV 256-98/ÚV 2156-I/27-2012, ktorým sa zamietol rozklad proti
rozhodnutiu sp.zn. PÚV 256-98/ÚV 2156-I/35-2010 zo dňa 14.05.2010, zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne zhodnotil predložené
dôkazy a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z dôvodov žaloby
vyplýva, že odlišnosť konštrukčných znakov vo vzore 2156 voči ohrievaču B. 5 ja zrejmá na priložených
fotografiách a v dokumente úžitkový vzor č. XXXX/PÚV 256-98. Žalovaný sám na strane šesť
napadnutého rozhodnutia uznáva, že aj optimalizáciou už známeho zariadenia je možné dosiahnuť
splnenie podmienky podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb., napr. výberom vhodných typov súčastí, ich novou
konštrukciou a výberom vhodných materiálov. Ak žalobca práve tieto skutočnosti uviedol v doterajších
podaniach týkajúcich sa tejto veci, tak sa to stalo preto, aby bolo vidieť, v čom okrem iného spočívala
tvorivá činnosť konštruktérov a technických pracovníkov pri vývoji nového výrobku a tým preukázal,
že toto riešenie presahuje rámec prostej odbornej schopnosti. Uvedené konštrukčné znaky sú práve
rozhodujúce a určujúce úžitnú a ekologickú kvalitu výrobku a tieto vlastnosti má výrobok práve z
dôvodu danej konštrukcie a technického riešenia. Žalobca tvrdil, že aj vlastnosti každého výrobku z
hľadiska dosahovaného vyššieho účinku sú rozhodujúce pre zápis do registra úžitkových vzorov na
Úrade priemyselného vlastníctva SR. Súčasťou prihlášky na zápis bola aj výkresová dokumentácia
identifikujúca konštrukčné riešenie, usporiadanie jednotlivých častí práve z dôvodu zabezpečenia
ochrany tohto riešenia plynového radiátora PR ako úžitkového vzoru. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný
už aj v rozhodnutí sp.zn. PÚV 256-98/ÚV 2156-I/150-2007 zo dňa 19.12.2007, v ktorom zamietol
návrh navrhovateľa Sepro na výmaz úžitkového vzoru 2156 z dôvodu, že technické riešenia plynového
radiátora nie je nové, sám úrad priemyselného vlastníctva v tomto rozhodnutí novosť plynového radiátora
úžitkový vzor XXXX uznal a nikdy ju doteraz nespochybnil. Je tu rozpor s rozhodnutím PÚV 256-98/ÚV
2156-II-2012 z 02.02.2012. Konštrukčné riešenie výrobku B. 5 a úžitkového vzoru č. XXXX je rozdielne
z hľadiska umiestnenia a funkcie jednotlivých konštrukčných prvkov. Práve odlišným konštrukčným
vyhotovením, ktoré predstavuje úžitkový vzor sa dosahuje vyššieho účinku. Na odlišnosť jednotlivých
znakov vyhotovenia žalobca poukázal v odôvodnení podaného rozkladu. Vytvorenie nového výrobku ako
je plynový radiátor PR, ktorý bol chránený úžitkovým vzorom č. XXXX vzhľadom na uvedené skutočnosti,
presahuje rámec odbornej schopnosti jeho pôvodcu. Výrobok plynový radiátor ako taký z hľadiska jeho
prevádzky musí spĺňať najprísnejšie predpisy z hľadiska bezpečnosti prevádzky. Preto pri konštrukcii
takéhoto zariadenia rozhodujú i navonok zdanlivé malé, ale konkrétne definované konštrukčné rozdiely
medzi jednotlivými výrobkami rôznych výrobcov, čo sa prejavuje v rozdielnosti úžitkových vlastností
výrobku. Zámerne je obchádzaná podstatná odlišnosť jednotlivých dôležitých konštrukčných prvkov
plynového radiátora PR od ohrievača Beta. Konštrukcia telesa, rozvodu vzduchu, dymovodu a
usporiadanie plynového rozvodu plynového radiátora PR je odlišná od B.. Žalovaný neprihliadol na
všetky jeho vyjadrenia v predmetnej veci, nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne
zhodnotil predložené dôkazy a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,



preto žalobca trval na zrušení napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní dňa 14.11.2012 zástupca
žalobcu ďalej k veci uviedol, že v danom prípade bola reakcia spoločnosti SEPRO, s.r.o. na výmaz
úžitkového vzoru z toho dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie žaloba pre porušenie práv
duševného vlastníctva práve k úžitkovému vzoru číslo XXXX, ako aj o nekalú súťaž. Vo veci boli podané
dva znalecké posudky. Žalovaný zdôrazňuje výmaz úžitkového vzoru č. XXXX tým, že žalobca nesplnil
podmienku uvedenú v § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch. Dôvody druhostupňového
rozhodnutia ohľadom technického riešenia úžitkového vzoru, sú zaťažené subjektívnym názorom
posudzovateľa a veľmi ťažko sa hodnotí kritérium prekročenia rámca prostej odbornej spôsobilosti
technikom, ktorý v danej oblasti nikdy nepracoval. Na plynovom radiátore číslo ÚV XXXX pracoval počas
devätnástich mesiacov tím odborníkov. Zástupca žalobcu bol prekvapený z toho, že pri rozhodovaní bol
porovnávaný s obrázkami a fotografiami zariadenia B. 5, na ktorom je staré opotrebované zariadenie,
ktoré sa na vyobrazeniach z hľadiska konštrukčného usporiadania v ničom nepodobá úžitkovému
vzoru č. XXXX. K žalobe bola priložená rozsiahla fotografická a výkresová dokumentácia, ktorá má
preukázať rozdielnosť usporiadania jednotlivých konštrukčných prvkov. Dokumentácia mala preukázať,
že na vytvorenie zariadenia, ktoré reprezentuje úžitkový vzor, bolo skutočne potrebné prekročiť rámec
prostej odbornej schopnosti zo strany pôvodcu. Zariadenie Beta 5 neobsahuje nosič horáka (5), na
ktorom je upevnený horák (4). Na túto skutočnosť bolo poukázané aj v odôvodnení rozkladu voči
rozhodnutiu ÚVP SR č.k. 256/98/ÚV 2156-I/35-2010. Osobitne poukazoval na fotočíslo 3a, prílohu k
rozkladu, kde je uvedené vyobrazenie uchytenie zapaľovacieho horáčika, ako aj rôzne usporiadanie
hlavných horákov. Konštrukčné vyhotovenie radiátora ÚV XXXX je vzhľadom na zásadné rozdiely iné,
vykazuje prekročenie rámca prostej odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 478/1992 Zb. a preukazuje
aj to, že je výsledkom vynálezcovskej činnosti podľa § 4 zákona č. 517/2008 Z.z. o úžitkových vzoroch.
Argumentoval známym výrobkom - motorom automobilov a túto argumentáciu uviedol aj vo svojom
vyjadrení. Žalovaný nepostupoval tak, že by pri svojom rozhodovaní bral do úvahy okrem nárokov na
ochranu, aj opis a najmä dva výkresy. V prípade, že by sa porovnali konštrukčné výkresy zariadenia
B. 5 s výkresmi ÚV č. XXXX, jednoznačne by sa preukázala odlišnosť týchto riešení s poukazom, že
došlo k prekročeniu prostej odbornej spôsobilosti pri ÚV č. XXXX. Zástupca žalobcu sa domnieva, že
podávateľ návrhu na výmaz zámerne predložil len fotografickú dokumentáciu napriek tomu, že vzhľadom
na kontakty s výrobcom zariadenia B. 5 by ju mal možnosť získať a v návrhu na výmaz použiť, ale
potom pri porovnaní by žalovaný dospel k inému záveru. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že pokiaľ ide
o zápis priemyselných práv, tento má len relatívny charakter, platia do toho času, pokiaľ toto právo nie
je zrušené. Žalovaný ani v súčasnom období nerobí prieskum ohľadom toho, či ide o novosť výrobku,
alebo či ide o priemyselné využitie. V prípade, že sú splnené formálne podmienky, zápis sa vykoná. V
súčasnosti sa robia rešerše. Zisťuje sa možnosť daného riešenia, známosť a využiteľnosť. Pokiaľ ide
o nosič horáku, tento je tiež súčasťou nároku na ochranu. Je uvedený aj na výkrese. Pre posúdenie
veci boli dôležité aj samotné výkresy. Pokiaľ uviedol skutočnosti už po podanej žalobe, tieto uvádzal z
toho dôvodu, že považoval rozhodnutie úradu priemyselného vlastníctva za nesprávne, keď vychádzalo
z fotografií, samotné fotografie nie sú rozhodujúce na to, aby mohlo dôjsť k výmazu. Námietky, ktoré
uvádzal na pojednávaní, a ktoré uviedol aj vo vyjadrení, neboli zapracované do žaloby, stalo sa tak aj z
toho dôvodu, aby objasnil rozdiel medzi výrobkom, ktorý je predmetom sporu a pokiaľ ide o výrobok B. 5.

Majiteľ napadnutého priemyselného vzoru D.. O. B. k veci uviedol, že považuje za prekvapujúce, keď len
na základe fotografií bol vymazaný úžitkový vzor č. XXXX, a to na základe podkladov, ktoré majú nulovú
vypovedaciu hodnotu. Nemožno len na základe jednoduchého porovnania výrobku B. 5 s úžitkovým
vzorom č. XXXX dospieť k záveru, že je tu dôvod na výmaz. Osobitne zdôrazňoval, že pokiaľ ide o
horáky, tieto nie sú identické s výrobkom B. 5. U priemyselného vzoru je tu odlišné umiestnenie, je
lepšie zabezpečená bezpečnosť, spoľahlivosť, tichý chod a podobne. U úžitkového vzoru č. XXXX je iné
konštrukčné riešenie. Spoločnosť SEPRO výrobok nevytvorila, z jej strany sa jedná len o subjektívne
tvrdenie.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej
uviedol, že v súlade s § 14 ods. 1 v spojení s § 60 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch je rozsah
ochrany vyplývajúci z úžitkového vzoru určený znením nárokov na ochranu, pričom ÚV XXXX bol do
registra zapísaný s jediným nárokom na ochranu, ktorý znel: plynový radiátor na vykurovanie bytových
alebo úžitkových priestorov, ktorého vykurovacie médium je plyn, vyznačujúci sa tým, že pozostáva
z prívodu plynu (6), ktorý je napojený na plynovú armatúru (8), na ktorú je napojený rozvod plynu
(7), ktorý je pripojený k horáku (4) upevneného na nosiči horáku (5), na plynovú armatúru je ďalej
napojený prívod plynu pre zapaľovací horáčik (9), nad horákom (4) je umiestnená spaľovacia komora



(1), ktorá je oddelená od telesa rozvodu vzduchu (2) pre prívod vzduchu z koaxiálneho dymovodu
a prívodu vzduchu (10) izoláciou (3). Úrad v druhostupňovom rozhodnutí jasne zdôvodnil, prečo
neobstojí obrana žalobcu, ako ju uviedol v rozklade. V konaní bol jednoznačne preukázaný zásadný
skutkový záver a žalobca to nijako nespochybňuje, práve naopak, v žalobe uvádza, že stav techniky
reprezentovaný zariadením B. 5 obsahuje všetky znaky uvedené v nároku na ochranu ÚV XXXX s
výnimkou použitia izolácie (3), pričom jednotlivé konštrukčné časti sú v oboch riešeniach navzájom
prepojené rovnako. Samotné použitie tepelnej izolácie na zabránenie úniku tepla u podobných typov
zariadení nie je nijako inovačné a technické riešenie chránené ÚV XXXX  ako celok teda nepresahuje
rámec prostej odbornej schopnosti. Odborník v danej oblasti by s cieľom zabrániť prestupu tepla v
určitej časti zariadenia nesporne inklinoval k tomu, aby použil tepelnú izoláciu, ktorá sa bežne používa
v podobných tepelných zariadeniach. Predmetom nároku na ochranu ÚV XXXX nie sú ani zvolené
materiály, ani typy použitých častí a ani ich konkrétna konštrukcia. Bez právneho významu je aj poukaz
žalobcu na potrebu splnenia bezpečnostných predpisov. V druhostupňovom rozhodnutí (str. 6)sa v
súvislosti s možnosťou právnej ochrany optimalizovaného už známeho zariadenia uvádza aj to, že
takáto optimalizácia musí byť jednoznačne definovaná optimalizovanými znakmi zariadenia v nárokoch
na ochranu, čo v danom prípade splnené nebolo. Pri posudzovaní spôsobilosti úžitkového vzoru na
zápis do registra sa posudzuje splnenie každej z podmienok § 1 zákona č. 478/1992 Z. samostatne a
oddelene. Neplatí pritom pravidlo, že pokiaľ je posudzovaný predmet nový, automaticky presahuje aj
rámec prostej odbornej schopnosti. Takýto žalobcov výklad zákona nemá oporu ani v texte zákona, ani v
jeho systematike a odporuje aj základnému účelu zákonnej ochrany výsledkov tvorivej, vynálezcovskej
činnosti úžitkovým vzorom alebo patentom. Žalovaný ďalej konštatoval, že ústredným dôvodom a
motívom celej žaloby je argumentácia žalobcu, že plynový radiátor vyrobený podľa ÚV XXXX má
lepšie technické parametre (napr. vyššia účinnosť, znížený obsah oxidu uhoľnatého v spalinách), ktoré
majú byť poskytnuté odlišnou konštrukciou zariadenia. Žalovaný k tomu poznamenáva, že konštrukčné
vyhotovenie jednotlivých častí radiátora nie je predmetom ochrany ÚV XXXX a nie je popísané ani v
opisnej časti ÚV XXXX. Preto na odlišnosti v konštrukčnom vyhotovení nebolo možné v konaní o návrhu
na jeho výmaz prihliadnuť. Vzhľadom na uvedené skutočnosť žalovaný konštatuje, že v druhostupňovom
rozhodnutí náležite a logicky v rámci svojej voľnej úvahy odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podstatné, a
ktoré viedli k záverom vyjadreným v napadnutom rozhodnutí. Argumenty, ktorými sa žalobca v podanej
žalobe snaží spochybniť postup a závery úradu, nepovažuje žalovaný za opodstatnené. Zástupca
žalovaného na pojednávaní dňa 14.11.2012 ďalej k veci uviedol, že pokiaľ ide o zápis úžitkového
vzoru č. XXXX, postupovalo sa podľa zákona č. 478/1992 Zb., pri výmaze sa už vychádzalo z nového
platného zákona o úžitkových vzoroch. V čase zápisu sa podrobne neskúmali podmienky na zápis
úžitkového vzoru. Pri výmaze sa vychádzalo z konkrétneho návrhu na výmaz a z dôvodov a dôkazov,
ktoré boli uvedené v návrhu. Ďalej odkázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžhúv 3/2009,
z ktorého tiež vyplýva, že zápisom úžitkového vzoru sa zabezpečuje len podmienečná ochrana a pri
preskúmavaní súd preskúmava len správnu úvahu. Pre žalovaného boli podstatné skutočnosti, ako bola
formulovaná samotná ochrana úžitkového vzoru. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sa vedie konanie na
Okresnom súde Bratislava I, toto konanie nie je pre rozhodnutie veci významné, pretože sa tu rozhoduje
o iných skutočnostiach. Nespochybnil, že na úžitkovom vzore žalobcu mohol pracovať tím pracovníkov
devätnásť mesiacov, ktorí mohli splniť podmienky pre tento druh výrobku, ktorý vyrobili, ale pokiaľ ide
o ochranu priemyselného vzoru, táto je zabezpečená len v takom rozsahu, ako je zapísaná do registra
úžitkových vzorov. Ďalej priznal, že pre zápis úžitkového vzoru podľa staršieho zákona sa nevyžadovali
také striktné podmienky, ako je to v prípade nového zákona. V súvislosti s porovnaním výrobku žalobcu
a českého výrobku B. 5, je dôležité porovnať ochranu, ktorá je zabezpečená týmto výrobkom. Žalovaný
pri rozhodovaní vychádzal zo všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii, fotografie, návody na obsluhu a
ďalšie skutočnosti, ktoré sú uvádzané aj v samotnom napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca uvádza
na pojednávaní, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe nové skutočnosti, tieto skutočnosti
už v súčasnom období nepovažuje za dôležité.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie pribratý účastník SEPRO, spoločnosť s.r.o., v ktorom navrhoval
žalobu žalobcu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. K veci ďalej uviedol, že tvrdenie navrhovateľa
k žalobe nemajú oporu v platných zákonoch a považuje ju za účelovú. Považuje za nepopierateľné, že
technické zariadenie s názvom „Beta 5“ od výrobku Karma, a.s., obsahovalo ešte pred podaním prihlášky
navrhovateľa na zápis úžitkového vzoru všetky znaky, ktorými navrhovateľ odôvodňuje oprávnenosť na
ochranu svojho úžitkového vzoru ÚV XXXX s výnimkou prvku „izolácia“. Jednotlivé konštrukčné časti
sú v oboch riešeniach navzájom prepojené rovnako. Jedinú skutočnú odlišnosť v oboch technických
riešeniach predstavuje izolácia, ktorú je s ohľadom na bežnú technickú prax potrebné posudzovať,



ako štandardný prvok, ktorý v obdobných zariadeniach nepredstavuje inovatívne riešenie. Predmetné
technické riešenie posudzované ako celok, nepresahuje rámec prostej odbornej schopnosti, čo nakoniec
správne konštatoval vo svojich rozhodnutiach aj odporca. Akékoľvek zlepšenie vlastnosti zariadenia v
porovnaní „so stavom techniky“ je pre potreby posudzovaného rozhodnutia možné teoreticky vziať do
úvahy len vtedy, ak by navrhovateľ takéto zlepšenie vlastnosti mohol preukázateľne odvodiť od iných
znakov, ako napr. spomínaných konovektorových plôch, prieduchov, konštrukcie horáka a iných znakov,
ktorým môže byť prakticky pripisovaná zásluha na kvalitatívnom zlepšení celého technického riešenia.
Žiaden zo spomínaných znakov nebol zahrnutý do nároku na ochranu ÚV XXXX a rovnako tieto znaky
absentujú aj v jeho opisnej časti. Nie je preto možné odvolávať sa ani na fotografické a iné obrazové
prílohy, ktoré poukazujú na znaky, ktoré nie sú chránené v zmysle ÚV XXXX. Na pojednávaní dňa
14.11.2012 zástupca pribratého účastníka ďalej uviedol, že v danom prípade sa uplatňuje koncentračná
zásada. Povinnosťou súdu je skúmať napadnuté rozhodnutie len v takom rozsahu, ako je uvedené
v žalobe. Iné dôvody, ktoré boli podané už po dvojmesačnej lehote, sú irelevantné. Ďalej tvrdil, že
žalobca prenáša zodpovednosť na žalovaného, pokiaľ ide o rozsah ochrany priemyselného vzoru. Túto
povinnosť mal práve žalobca pri zápise priemyselného vzoru do registra, keď si mal zabezpečiť ochranu
v širšom rozsahu. U priemyselného vzoru ÚV XXXXX nebolo možné brať do úvahy iné skutočnosti než
tie, ktoré sú predmetom ochrany. Taktiež sa stotožňoval so závermi, ktoré boli vyslovené už aj v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžhúv 3/2009. Povinnosťou súdu je v danom prípade zaoberať sa len
otázkou správnej úvahy, či táto nevybočila z určitého rámca, ktorý je pre túto správnu úvahu daný. Držiak
horáka nebol vymedzený v ochrane priemyselného vzoru, považoval preto za bezpredmetné, aby sa
súd touto otázkou zaoberal. Odkaz žalobcu na spaľovacie motory je len všeobecný a jeho výpovedná
hodnota je nulová. Zápis priemyselného vzoru do registra mal v čase zápisu len registračný charakter.
Automaticky sa zapisoval každý vzor podľa prihlášky a až v ďalšom konaní, keď bol podaný návrh na
výmaz, skúmali sa podrobnejšie podmienky, či bol priemyselný vzor zapísaný v súlade so zákonom
alebo nie.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. pri aplikácii
zákonnej výluky prieskumu rozhodnutia žalovaného v zmysle § 248   písm. b/ O.s.p., v tej časti
rozhodnutia, ktorá sa týka posúdenia technického stavu, súd preskúmaval zákonnosť procesného
postupu správnych orgánov, t.j. či v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia boli zachované
základné pravidlá správneho konania vzťahujúce sa aj konanie pred úradom priemyselného vlastníctva
a pred jeho orgánmi. Ide najmä o ustanovenie § 3 ods. 1 až ods. 4, § 33 a § 34 zákona č. 71/1967
Zb. (Správny poriadok). I napriek tomu, že z § 248 písm. b/ O.s.p. vyplýva, že súdy nepreskúmavajú
rozhodnutia týkajúce sa technického stavu veci, proces supsumcie zisteného technického stavu pod
zákonné ustanovenie vždy vyžaduje vykonať správnu úvahu, a preto je preskúmateľný na princípoch
preskúmania správneho uváženia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p.. Úrad priemyselného vlastníctva
disponuje zákonom povolenou úvahou týkajúcou sa posúdenia technického stavu, ktorej rozsah
súdneho prieskumu je obmedzený podľa § 245 ods. 2 O.s.p..

Zápisom úžitkového vzoru do registra dochádza len k „podmienečnej“ ochrane. Posúdenie otázky
technického stavu a priemyselnej využiteľnosti patrí do kompetencie žalovaného.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pre rozhodnutie, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Posúdenie technického stavu veci je kvalifikované ako správne uváženie (odborná stránka veci) spojená
s procesom aplikácie právnych noriem, a to procesných i hmotnoprávnych. Správa úvaha predstavuje
ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery
autonómne. Posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného
vlastníctva, je zákonnou kompetenciou úradu priemyselného vlastníctva, a preto nie je možné na tento
predmet ustanoviť ani znalca.

Podľa § 44 ods. 1 písm. f/ zákona č. 517/2007 Z.z. - zákon o úžitkových vzoroch, na návrh tretej osoby
úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra, ak neboli splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru
do registra podľa predpisov platných v čase jeho zápisu.



V čase zápisu ÚV XXXX do registra upravoval podmienky na zápis úžitkových vzorov zákon č. 478/1992
Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov sa mohli úžitkovými
vzormi chrániť technické riešenia, ktoré sú nové, a ktoré presahujú rámec prostej odbornej schopnosti
a sú priemyselne využiteľné.

Súd v postupe správnych orgánov nezistil, že by pri posudzovaní rámca prostej odbornej schopnosti na
základe správnej úvahy došlo na strane správnych orgánov k pochybeniu, ktoré by vybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom, alebo logickému postupu.

Navrhovateľ výmazu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, dostatočným spôsobom preukázal, že
riešenie zakomponované do úžitkového vzoru č. XXXX s názvom „X. J.“ nepredstavuje novosť, ktorá
by presahovala rámec prostej odbornej schopnosti ku dňu, keď bol úžitkový vzor č. XXXX zapísaný do
registra dňa 10.02.1999.

Žalobca v žalobe zdôrazňuje predovšetkým osobitnosť konštrukčných znakov úžitkového vzoru č. XXXX.
Zameriava sa na technickú stránku veci, posudzovanie technickej stránky je však podľa § 248 písm.
b/ O.s.p. vylúčené z prieskumnej činnosti súdu. Predmetom ochrany ÚV XXXX nie sú však konkrétne
konštrukčné znaky, preto nemôže byť ani predmetom ochrany.

Pokiaľ žalobca ďalej v žalobe poukazoval na optimalizáciu už známych zariadení pri ÚV XXXX,
optimalizácia by bola významná v prípade, že by bola definovaná optimalizovanými znakmi aj v
samotnom predmete nároku na ochranu ÚV XXXX, čo sa však nestalo.

Pokiaľ žalobca poukazoval na úspornosť, resp. vyššiu účinnosť ÚV XXXX, táto by mohla byť významná
v prípade, že bola aj predmetom ochrany ÚV XXXX.

Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie úradu priemyselného vlastníctva zn. PÚV 256-98/ÚV 2156-
I/150-2007 zo dňa 19.12.2007, súd sa týmto rozhodnutím nezaoberal, pretože nebolo predmetom
prieskumu.

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho
vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným.
Ide o zásadu, podľa ktorej sudca nejde nad návrhy strán uvedených v žalobe. Preto súd na nové
skutočnosti žalobcu prednesené na pojednávaní dňa 14.11.2012 už nemohol prihliadať.

Napriek tomu, že žalobca v konečnom dôsledku v samotnej žalobe netvrdí, že by zo strany správnych
orgánov bol v predmetnej veci použitý nesprávny postup, resp. že by rozhodnutia správneho orgánu
vybočovali z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (správna úvaha), súd sa zaoberal preskúmavaním
postupu správnych orgánov, nedospel však k záveru, že by zo strany správnych orgánov došlo k
porušeniu zákona, preto žalobu zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie
o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p..

Pribratý účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, ak realizuje svoje práva na
právne zastúpenie v tomto postavení, je povinný si náklady spojené s týmto zastúpením si znášať sám.
Súd ďalej k veci uvádza, že nie je možné postupovať podľa § 142 O.s.p., pretože podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. nie sú tieto konania sporové v zmysle tretej hlavy O.s.p.. V správnom súdnictve súdy
preskúmavajú zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov a výsledok kauzy závisí od toho,
či správny orgán zákon dodržal alebo nie. Ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému
účastníkovi potrebné vykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka byť
informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným
zrušením rozhodnutia správneho orgánu.
Hlasovanie: 3:0



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}