Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Sp/8/2012 z 21. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. júna 2012, sp. zn. 25Sp/8/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200350.1 Krajský súd Banská Bystrica | 25Sp/8/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6012200350.1 | 2012-06-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34a7b8b0-dc63-419c-813f-16edff941dcc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200350.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Sp/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200350
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200350.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom v právnej veci
navrhovateľa: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. č. XX, XXX XX F. T. R., proti odporcovi: MESTO Žiar
nad Hronom, Štefana Moysesa č. 46, 965 19 Žiar nad Hronom, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu
odporcu č. 26/2012 zo dňa 02.03.2012, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. 26/2012 zo dňa 02. marca 2012 p o t v r d z u j e .

II./ Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. 26/2012 zo dňa 02.03.2012 nepriznal navrhovateľovi jednorazovú dávku v
hmotnej núdzi poskytovanú podľa § 24 ods. 1 písm. a/ bod 10 a podľa § 15 zákona č. 599/2003 Z.z.
o pomoci v hmotnej núdzi.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia správny orgán zistil, že navrhovateľ je slobodný a poberá invalidný
dôchodok vo výške 240,- Eur. Je bez práce, avšak nie je v evidencii nezamestnaných na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Žiar nad Hronom. Býva sám v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve
so svojimi sestrami. S bývaním mu súvisia mesačné platby (spolu s inými pravidelnými mesačnými
poplatkami) vo výške 53,24 Eur. Odporca ďalej zistil, že životné minimum navrhovateľa v zmysle zákona
č. 601/2003 Z.z. o životnom minime predstavuje sumu 189,83 Eur. S poukazom na § 2 zákona č.
599/2003 Z.z. a skutočnosť, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 240,- Eur
mesačne, mal odporca za to, že navrhovateľ nie je v hmotnej núdzi. Odporca poukázal aj na to, že
jednorazová dávka v hmotnej núdzi je fakultatívnou dávkou a nie je nárokovateľná.

Proti rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s tým, že nárok na
dávku môže mať len občan, ktorý je v hmotnej núdzi. Mal za to, že aj občan s nízkym príjmom má právo
požiadať mesto o pomoc. Do roku 2000 bol evidovaný na úrade práce a dávku v hmotnej núdzi nikdy
nepoberal. Do januára 2002 sa staral o nevládneho otca, ktorého doopatroval. V roku 2010 zomrel brat
D. a zostali po ňom dlžoby, ktoré spláca. Po všetkých úhradách mu zostane na živobytie 136,76 Eur a
z tejto sumy má problém vyžiť a nie to upraviť si svoje bytové pomery.

Na pojednávaní navrhovateľ zotrvával na podanom odvolaní a žiadal, aby mu bola priznaná dávka v
hmotnej núdzi vo výške 200,- Eur. Uviedol, že žiadosť podal hlavne z dôvodu značných dlžôb, ktoré musí
splatiť za svojho brata D., ktorý zomrel. Býva sám v rodinnom dome v D. C., blíži sa zima a potreboval
by nakúpiť palivo na vykurovanie. Na pojednávaní potvrdil, že poberá čiastočný invalidný dôchodok vo



výške 240,- Eur. Zamestnanie sa mu nepodarilo zohnať, pretože na pravej ruke má odrezané tri prsty
a po zápästie pomliaždenú ruku.

Odporca sa pojednávania vo veci nezúčastnil. Podaním zo dňa 18.06.2012 sa ospravedlnil z neúčasti
a zároveň súhlasil s tým, aby súd rozhodoval v jeho neprítomnosti. Žiadal, aby súd potvrdil jeho
rozhodnutie. V písomnom odvolaní k odvolaniu zo dňa 14.05.2012 uviedol, že navrhovateľ nespĺňa
základné podmienky vzniku nároku na jednorazovú dávku v hmotnej núdzi z dôvodu, že nie je občanom
v hmotnej núdzi, ani poberateľom dávky v hmotnej núdzi s príspevkami, pretože je invalidným občanom,
ktorého mesačný príjem tvorí invalidný dôchodok vo výške 240,- Eur.

Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie podľa § 250l ods. 1 O.s.p. na
riadnom pojednávaní a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi;

(1) jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám,
ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä na
úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie
školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady,

(2) občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne
posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky, možno poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi
do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima.

Podľa § 2 citovaného zákona; hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa
s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s
občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime; za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
189,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime; za príjem sa na účely určenia
súm životného minima považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného
predpisu okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia
z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu.

Odporca v danom prípade rozhodol o žiadosti navrhovateľa o jednorazovej dávke

v hmotnej núdzi v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z., ako príslušný orgán pri
výkone svojej samosprávnej činnosti podľa § 24 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 599/2003 Z.z..
Navrhovateľom požadovaná jednorazová dávka v hmotnej núdzi je forma jednorazovej, okamžitej
pomoci pri preklenutí mimoriadne nepriaznivej prechodnej situácie, do ktorej sa občan dostal nie
vlastným pričinením. Ide o kompenzáciu, ktorá sa poskytuje za účelom zmiernenia alebo prekonania
hmotnej núdze občana, ktorý občan nedosahuje životné minimum. Jednorazová dávka v hmotnej núdzi
je fakultatívna dávka poskytnutá na základe zákonom povolenej voľnej úvahy. Zákonom je v danom
prípade založené voľné uváženie orgánu vo veciach rozhodnutia o poskytnutí takejto dávky a súd
nemôže nahradiť voľné uváženie správneho orgánu svojim vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť
vydaného rozhodnutia. Súd preskúmava v takomto konaní iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých
pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom, a či správny
následok založený rozhodnutím, nie je v rozpore so zákonom.



Po preskúmaní obsahu spisu súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dôvody na zrušenie
napadnutého rozhodnutia, keď odporca správne zistil majetkové pomery navrhovateľa, najmä príjem z
poberania invalidného dôchodku vo výške 240,- Eur mesačne, ktorá suma presahuje životné minimum
navrhovateľa, vychádzajúc z ustanovenia § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. (zistené životné minimum
navrhovateľa je 189,83 Eur). Navrhovateľa preto nemožno považovať v zmysle § 2 zákona č. 599/2003
Z.z. v spojení s § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. za občana v hmotnej núdzi, preto mu ani nebolo možné
poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. Súd poukazuje zároveň aj na znenie § 15 zákona č.
599/2003 Z.z., kde sa nenachádzajú také dôvody na priznanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, aké
uvádzal navrhovateľ vo svojom odvolaní.

Z uvedených dôvodov súd považoval námietky navrhovateľa za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie
odporcu potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní
nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.