{"guid": "8c59b1e7-0d8c-4f88-9a38-f49aec6bdd66:c8ba4a4c-049f-47d8-8412-f3f71f72fec4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6012899493.1", "spisova_znacka": "41CoE/177/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/177/2012 z 30. 7. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2012, sp. zn. 41CoE/177/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012899493.1", "identifikacne_cislo": "6012899493", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2012-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-30.odsek-3", "nazov": "§ 30 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-30.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-3", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-4", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-30", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8ba4a4c-049f-47d8-8412-f3f71f72fec4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012899493.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6012899493.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6012899493.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 41CoE/177/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6012899493\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899493.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nso sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich\nPaľko, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421 proti povinnému B. N.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom T.O. č. XXXX/XX, L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,\nExekútorský úrad, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 9035/2008, na vymoženie\npohľadávky oprávneného vo výške 1.095,57 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Revúca č.k. 4Er/3983/2008-11, IČS: 6808203840, zo dňa 23.04.2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNávrh oprávneného na prerušenie konania  z a mi e t a .\n\nUznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/3983/2008-11, IČS: 6808203840, zo dňa 23.04.2012  p o\nt v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu\nexekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozsudok\nStáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské\nrameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 04241/2008 zo\ndňa 22.05.2008 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný\nna základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX  (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj\nVšeobecné podmienky poskytnutia úveru („VPPÚ“). Tieto v bode 17 ustanovili, že všetky spory, ktoré\nvzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne pred vyššie uvedeným rozhodcovským\nsúdom alebo pred všeobecným súdom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, v závislosti od toho,\nkde žalujúca strana podá návrh na začatie konania. S poukazom na § 52 až § 54 Občianskeho\nzákonníka okresný súd posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľský a\nzmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Okresný súd poukázal aj na ust. čl. 2 písm. a) a čl. 3 bod\n1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla\n1993 (ďalej len „Smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č.\n150/2004 Z. z. účinným od 1. apríla 2004 (okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia\nplatnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky\nzákonník. Argumentoval aj odkazom na prílohu Smernice obsahujúcu indikatívny zoznam neprijateľných\npodmienok, najmä na bod 1 písm. q) spomínanej prílohy. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka,\nktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa\ndosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už\ntúto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa.\nRozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie\ns ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa\nvšetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj podmienkam o rozhodcovskom konaní, ak\nho vyvolal dodávateľ. Svoj záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vyvodil okresný súd z faktu,\n\nže rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom\na spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti s aplikáciou Smernice okresný súd poukázal\nna rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach ASTURCOM, ktorý judikoval, že Smernica musí byť\nvykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného\nrozhodcovského rozsudku  vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k\ndispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť\nrozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, či je\npodľa vnútroštátnych pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe\nvnútroštátneho práva. Okresný súd s odkazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že bol\npovinný skúmať podmienky exekúcie pred vydaním poverenia exekútorovi, ale prípustnosť exekúcie je\noprávnený skúmať aj v priebehu celého exekučného konania, ako je uvedené aj v náleze Ústavného\nsúdu SR č. II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný\nskúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a  nielen\nv súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie\ndôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže\nurobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ďalej okresný súd citoval ust. § 3, 4 a 30 ods.\n1 a 2 Exekučného poriadku a nález ÚS SR sp. zn. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 a v spojení so\nskutočnosťou, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, dospel k záveru, že exekúcia by v\ntomto prípade bola vykonávaná v rozpore so zákonom, preto ani nepriznal súdnemu exekútorovi trovy\nexekúcie.\n\nProti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie\nokresného súdu. V odôvodnení namietol predovšetkým nedostatok právomoci exekučného súdu\npreskúmavať exekučný titul a rozhodcovskú doložku, čím porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu\n- zásadu legality. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal\nsúlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ustanovenia § 44\nods. 2 Exekučného poriadku.  Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti\nprieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ustanovením § 40 v spojení s ustanovením\n§ 43 Zákona o rozhodcovskom konaní a keďže mu neprináleží konať o zrušení rozhodcovského\nrozsudku, nemá zákonné oprávnenie umožňujúce zamedzenie účinkov rozhodcovského rozsudku.\nTakýto postup exekučného súdu zasahuje do práv a právneho postavenia oprávneného. Úspešný\nžalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia opravného procesu indikovaného\nustanovením § 40 a nasl. ZoRK revíznym postupom exekučného súdu všetky svoje justičné práva\nspojené s právom  na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia\nust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd , je v priamo\nrozpore s ústavným právom žalobcu (veriteľa) a domnieva sa tak, že je povinnosťou súdov v situácii,\nkeď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný)\nvykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Právna úprava, ktorá umožňuje  bez časového\nobmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo\npovinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná. Zákon o\nrozhodcovskom konaní zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné  právny akt alebo jeho účinky právnou\ncestou napadnúť. Exekučný súd tak nebol oprávnený zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne\nrozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade  s platnými predpismi.  Exekučný súd musí\ns takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade\nby porušil  zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup na účastníkov\nkonania. S ohľadom na to odvolateľ navrhol exekučné konanie prerušiť. Oprávnený ďalej namieta, že\nustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v\nrozhodcovskom konaní, nie však v rozsudku rozhodcovského súdu. Nie je z hľadiska princípu právnej\nistoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právnom poriadku možné, aby paralelne\npopri sebe existovali rovnocenné opravné mechanizmy zamerané na revíziu rozsudku rozhodcovského\nsúdu. Povinný by sa tak mohol vždy spoľahnúť na revíziu vykonávanú exekučným súdom a bol by\nzbavený zákonného bremena tvrdenia, dôkazného bremena a zodpovednosti za prípadný neúspech\nv konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň dochádza k vylúčeniu dvojinštančnosti\nkonania. Oprávnený je pritom v konaní pred exekučným súdom výrazne v nevýhodnom postavení,\npričom odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho postavením obchodnej spoločnosti, pretože\nmusí byť zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania. Oprávnený preto tvrdí, že bolo porušené\njeho právo na súdnu ochranu, lebo  exekučný súd založil  a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho,\n\naby mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre\nrozhodnutie exekučného súdu. Súdne konanie tak neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny\nproces s dodržaním zásady „rovnosti zbraní“.  Oprávnený navyše namieta zdôvodnenie rozhodnutia\nsúdu s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS, nakoľko táto nemá všeobecnú záväznosť ako\nnariadenie a ani citované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú záväznosť.  Pokiaľ ide\no rozhodcovskú doložku, oprávnený tvrdí, že je platná. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili\nprávomoc rozhodcovského súdu neustanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v\nrozhodcovskom konaní. Nejde pritom o fiktívnu možnosť, ale o reálnu, skutočnú možnosť voľby\nrozhodujúceho orgánu,  spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd\nprostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde. V odvolaní oprávnený spochybňuje aj dôvody,\npre ktoré exekučný súd považoval uzavretú zmluvu medzi oprávneným a povinným za zmluvu o\nspotrebiteľskom úvere. Oprávnený poskytol úver na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle §\n497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré mali v tom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového\nvzťahu. Pokiaľ sa právny režim uzavretej zmluvy o úvere spravoval ustanoveniami Obchodného\nzákonníka, tento nevyžaduje, aby v zmluve o úvere bola ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i.\naj ročná percentuálna miera nákladov. Oprávnený poukazuje na to, že poskytuje klientom peňažné\nprostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme splátok, pričom klient\nmá možnosť zvoliť si podmienky poskytovania úveru. Oprávnený namieta aj nesprávne posúdenie\nohľadom neprimerane vysokých úrokov z omeškania, pretože povinný podpísaním zmluvy o úvere\nvyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. s úrokmi z omeškania vo výške 0,25% za každý deň\nomeškania. Zdôrazňuje, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší\nzmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve.  Podľa názoru oprávneného\ndohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je tak v rozpore s dobrými mravmi,\nani so zásadou poctivého obchodného styku, pretože oprávnený poskytuje úver z vlastných zdrojov a\nnevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Uviedol ďalej, že ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného\nzákonníka má dispozitívnu povahu, pričom výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým\ndohodou zmluvných strán. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR č.k. 1Obdo\n34/2004 zo dňa 21.12.2004, v ktorom súd konštatoval, že výška úrokov 0,25% denne z dlžnej sumy\nnie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Toto stanovisko je obsiahnuté i v početných\nďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. č.k. 2Obdo 26/2004 zo dňa 22.09.2005, č.k. 2Obdo\n28/2004 zo dňa 22.09.2005), v ktorých súd zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov\nna dobré mravy, keďže odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal\nmožnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok,\nku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho\na včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dohodnutej výške.\nOprávnený znáša vysoké obchodné riziko a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku. V\nzávere oprávnený opätovne zdôraznil, že úrok z omeškania je sankciou a povinný má vždy možnosť\nplatenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Oprávnený ďalej namietal,\nže súladnosť exekučného titulu so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní\npoverenia na vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil\nsúdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania\npoverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali\nviesť k zmene postoja súdu. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v súlade s\nustanovením § 221 O.s.p.  zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na  ďalšie konanie.\n\nSúdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného\ntitulu, a preto nemôže ani zaujať stanovisko k obsahu odvolania podaného oprávneným.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa §\n212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214\nods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný ako dlžník uzatvorili dňa 23.10.2007\nZmluvu úvere č. XXXXXXX,  na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške\n663,88 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 108,21 Eur. Odvolací súd\n\npoukazuje na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 634,67 Eur, čo je 95,60\n% z výšky poskytnutého úveru. V bode 17 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory,\nktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú\nriešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo cestou\npríslušného súdu SR v súdnom konaní podľa  Občianskeho súdneho poriadku. Predmetná zmluva bola\npodkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť\noprávnenému 1.510,49 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,25% denne  zo sumy 1.132,58 Eur od\n16.04.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 323,01 Eur do troch dní od právoplatnosti\nrozhodcovského rozsudku.\n\nOdvolací súd sa primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na\nktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská\ndoložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach\na povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“).\nOdvolací súd preskúmaním rozhodcovskej doložky ako aj rozhodcovského rozsudku dospel k záveru,\nže predmetný rozhodcovský rozsudok nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu,\na to vzhľadom na tú skutočnosť, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá ako\nabsolútne neplatný právny úkon založila právomoc rozhodcovského súdu na konanie v tejto veci.\nOprávnený uzavrel s povinným Zmluvu, ktorá je v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka\nv znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou, a to s prihliadnutím na povahu\núčastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári. Preto je\npotrebné na tento úverový vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) aplikovať\nustanovenia spotrebiteľského práva. Pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie\nje rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len či ide o\nposkytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Vychádzajúc z európskej\nlegislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné\nvychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu. Občiansky zákonník\nlen exemplifikatívne ustanovuje, ktoré podmienky možno považovať za neprijateľné. Je nutné v širšom\nkontexte vychádzať i z osobitnej právnej úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa, účinnej v čase uzavretia\nposudzovanej úverovej zmluvy. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany\nslabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa z jeho práv. Východiskom spotrebiteľskej ochrany\nje postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym\ndodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontaktu; s ohľadom na vyššiu\nprofesionálnu skúsenosť dodávateľa; lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb\na so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových\nzmlúv. Ochrane spotrebiteľa venuje mimoriadnu pozornosť aj Európska únia. Základným právnym\naktom ochrany spotrebiteľa je Smernica implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom,\nktorý novelizoval Občiansky zákonník, ale Smernica má aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná\npre Slovenskú republiku a slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych\nvzťahov. Predmetná zmluva o úvere, ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu, obsahuje podmienky\nspôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán nielen v oblasti\nsankcií, ale za neprijateľnú podmienku treba v prvom rade považovať dojednanie o tzv. rozhodcovskej\ndoložke. V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania odvolací súd poukazuje\nna niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý,\nresp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:\n\n1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do\nvšeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná,\nformálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že podpisom\nzmluvy, obsahom ktorej sú aj VPPÚ a  rozhodcovská doložka, sa povinný reálne vopred vzdal práva\nna účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je\nv podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Obsah rozhodcovskej doložky bol\nveriteľom vopred pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala\nv predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa\ndosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného\nstavu medzi poskytovateľom úveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinným.\n\n2/ Rozhodcovský súd postupoval nesprávne aj v prípade posudzovanie právneho nároku žalobcu\n(oprávneného). V súlade s jednotlivými ustanoveniami ZoRK sa mal zaoberať nielen samotnou\nplatnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie v danom konaní, čo v tomto\nprípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale v súlade s ust. § 33 ZoRK bol\npovinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej\nzmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,\nalebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo\nspotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov\nna ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.\n\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa\nuskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice\nak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá  v zmluve o úvere v čase jej uzatvárania neprijateľnou\npodmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola  ako taká už od počiatku neplatnou\npodľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže\nbyť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Cieľom rozhodcovskej\nzmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné\nstrany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je  význam\nrozhodcovskej doložky osobitný, pretože pre prípad vzniku sporu súkromná osoba rozhoduje o právach\na právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.\n\nOdvolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný  v každom štádiu vedenia exekúcie,  skúmať\npodmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že\nExekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so\nzákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru\nÚstavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných\nhmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke\nstanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie\nsp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z\ndôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v\nkompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.\nPrvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný,\nt.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odovlací súd podporne odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne\nrozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor\nv súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny\nsúd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky\nobsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého\nvnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3\na 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky,\nktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je\nviazaný touto podmienkou. K námietke odvolateľa o porušení ústavne garantovaných práv oprávneného,\nako účastníka konania, práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred\nsúdom odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky na podklade listinných dôkazov, ktoré predložil oprávnený, preto nie je možné konštatovať\nporušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Odvolací\nsúd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a  v súlade s početnou judikatúrou\nSúdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-\n76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.\n\nOdvolateľ tiež namietol neprípustnosť aplikácie smernice Rady ES a judikatúry Súdneho dvora ES, čo\nz pohľadu odvolacieho nemá zásadný význam, keďže okresný súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil\npráve aplikáciou vnútroštátnych prepisov, na komunitárne právo odkazuje len podporne. Záver o\nspotrebiteľskom vzťahu okresný súd oprel o ust. §  2 písm. b) a § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských\núveroch, na základe čoho vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona.\nOdvolateľ namietol aj podriadenie tohto zmluvného vzťahu pod režim upravený ustanoveniami zákona o\nspotrebiteľských úveroch z dôvodu jeho povahy ako absolútneho obchodu. Odvolací súd k tejto námietke\n\nuvádza, že na posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, nie je rozhodujúce, akou právnou\nformou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale dôležité je to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v\nprospech spotrebiteľa za odplatu. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená\nv Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi\nalebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľskom úvere  upravuje úverovú zmluvu v prípade,\nkeď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu\nk Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme výraznú ochranu\npre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vrátene\nslužieb na finančnom trhu, upravený v ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (v spojení s\nustanovením § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a ustanovením § 3 ods. 3\nneskôr prijatého zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že aj na právny vzťah\nzaložený medzi oprávneným a povinným Zmluvou o úvere, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v\ndanej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné\na účinné v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce\nsa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva\no úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Klauzula o aplikácii Obchodného\nzákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,\nmedzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, na ktoré odkazuje\nodvolací súd.\n\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka  nebola osobitne\nspotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého.\nZastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského\nsúdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, §\n45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania\nzamietne návrh na vydanie poverenia. Preto okresný súd postupoval správne keď exekúciu vyhlásil za\nneprípustnú a zastavil ju.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako\nvecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolací súd zistil, že oprávnený žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné postupom podľa ust. §\n109 ods. 1 písm. b) O.s.p.  a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložil návrh na konanie o súlade\nust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov\npráva v právny poriadok. Vzhľadom na to, že podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné\nkonanie nie je možné prerušiť, odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.\n\nUznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/3983/2008", "guid": "98bd4d3a-e005-44f9-be67-dc01f357ae49:51ab0fd3-b2d2-4757-bd62-b8c14e71a892", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "98bd4d3a-e005-44f9-be67-dc01f357ae49:51ab0fd3-b2d2-4757-bd62-b8c14e71a892", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/3983/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 4Er/3983/2008 z 23. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Revúca", "datum_vydania": "2012-04-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/98bd4d3a-e005-44f9-be67-dc01f357ae49:51ab0fd3-b2d2-4757-bd62-b8c14e71a892"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ee0d0255-b180-421b-aae5-4a7e3caa5866", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee0d0255-b180-421b-aae5-4a7e3caa5866"}, {"guid": "ussr:5afea9c6-03df-4a8e-8fd0-f507035ae9c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 7/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5afea9c6-03df-4a8e-8fd0-f507035ae9c6"}, {"guid": "ba4031e6-1121-485f-95b1-415a55cfa701:62f50587-ca89-4694-bbe5-da43ba229b3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6814204878.2", "spisova_znacka": "2CoE/35/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/35/2020 z 13. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6814204878.2"}, {"guid": "ba4031e6-1121-485f-95b1-415a55cfa701:e2bc3123-76e9-4060-8f5e-ba95bc383135", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6814204878.2", "spisova_znacka": "2CoE/35/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/35/2020 z 13. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6814204878.2"}]}