Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/159/2012 z 27. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. augusta 2012, sp. zn. 43CoE/159/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012899524.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/159/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6012899524.1 | 2012-08-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 22 OZ, § 39 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36d6fcb4-46f0-405a-97e2-d9953d914e22 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012899524.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/159/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899524 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899524.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Z. XX, XXX XX C., zastúpený opatrovníkom P. O., pracovníkom Okresného súdu Lučenec, vedenej pod sp. zn. EX 1334/03 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, Zvolen pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 617,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/2005/2003-19 zo dňa 27. augusta 2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/2005/2003-19 zo dňa 27. augusta 2010 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím, ktoré vydal vyšší súdny úradník, vyhlásil Okresný súd Zvolen ako súd exekučný exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,06 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo aj plnomocenstvo, ktorým povinný splnomocnil advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Advokát zastúpený advokátskym koncipientom na základe tohto plnomocenstva podpísal pred notárom notársku zápisnicu, kde za povinného konal a uznal jeho dlh vo vzťahu k oprávnenému v plnom rozsahu, čo do základu aj výšky uplatnenej pohľadávky a zároveň vyhlásil, že povinný tento dlh vrátane úrokov splatí v lehote do 02.05.2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Okresný súd poukázal na rozpor záujmov povinného a zástupcu, keď povinný už pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože v zmluve bola použitá predtlač, ktorá obsahovala meno splnomocnenca X.. N. Z.. Pokiaľ teda už dopredu bola určitá osoba predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Zastúpenie na základe plnomocenstva v zmluve o úvere vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase splnomocnenia X.. N. Z. neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tomto čase nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol splnomocniť X.. N. Z. na takéto právo. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že uznanie dlhu a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore so záujmami povinného, tieto právne úkony svojim účelom odporujú zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Keďže dohoda o plnomocenstve uzatvorená medzi povinným a X.. N. Z. podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná, chýba tu jeden z predpokladov na to, aby uvedená notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe tohto konania zástupcu bol potom povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, po uplynutí ktorej sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia súdov SR v obdobných veciach a vychádzal zo záveru, že napriek tomu, že exekúcia sa začala z dôvodu, že notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol podľa § 200 ods. 1 a podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu nevyhnutných trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného. Z exekútorom vyčíslených trov súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky podľa skutočného počtu hodín, ktorú si súdny exekútor uplatnil vo výške 13,28 Eur, a to za 2 hodiny exekučnej činnosti vynaložené na exekúciu za spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že úkon - spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie považoval za administratívne práce, za ktoré súdnemu exekútorovi odmena nepatrí a úkon - návrh na zastavenie exekúcie nie je súdny exekútor oprávnený podať, keďže nie je účastníkom konania. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 15 vyhlášky za 4 úkony exekučnej činnosti, a to za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu a doručenie príkazu na začatie exekúcie po 3,32 Eur vo výške 13,28 Eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 21,78 Eur za poštovné. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil oprávnený a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal najmä tú skutočnosť, že okresný súd posudzoval prejednávanú vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol a to potom, ako na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril okresný súd exekútora vykonaním exekúcie, pretože nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo jeho návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Odvolateľ má za to, že plnomocenstvo advokáta, ktoré mu udelil povinný preskúmal sám notár pri spisovaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom, keď následne vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Zdôraznil, že povinný udelil plnomocenstvo X.. N. Z. dobrovoľne a bez výhrad, pričom ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2002 udelené plnomocenstvo podľa § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, čo neurobil. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Notárska zápisnica predložená v exekučnom konaní je podľa oprávneného spôsobilým exekučným titulom, zodpovedajúcim § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko je urobená v písomnej forme a obsahuje výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Takáto notárska zápisnica je preto rovnako spôsobilým exekučným titulom ako vykonateľné súdne rozhodnutie. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že notárska zápisnica ako exekučný titul neumožňuje, aby sa vec z hľadiska hmotno-právneho preskúmavala v občianskom súdnom konaní, a to ani v exekučnom konaní, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Takýmto rozhodnutím okresného súdu v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie nastane situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, pretože pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Zároveň nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania súdnym exekútorom, preto navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť v celom rozsahu. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 251 ods. 4, § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú doručil súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica Okresnému súdu v Zvolen dňa 30.07.2003 na vykonanie exekúcie pre exekučný titul - notárska zápisnica č.k. N 1503/2003, Nz 30879/2003, ktorú vydal JUDr. Ľubomír Vlha - notár dňa 25.04.2003, ako aj na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 06.06.2003, ktorým požiadal oprávnený voči povinnému o vymoženie nároku vo výške 18.590,- Sk s príslušenstvom, udelil okresný súd exekútorovi poverenie č. 5611 020252* sp. zn. 11Er/2005/2003-10 dňa 31.07.2003, a to podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., ktoré mu bolo doručené 13.08.2003. Následne oprávnený podal návrh na zmenu exekútora podaním doručeným 2. novembra 2009, o ktorom okresný súd nerozhodoval. Okresný súd napadnutým rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom v odôvodnení poukázal na ustanovenia § 22 ods. 2 a § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých nemôže zastupovať iného ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide a ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Vzhľadom k tomu, že oprávnený a povinný už v zmluve o úvere splnomocnili na zastupovanie povinného vopred určeného advokáta v takom rozsahu, že tento bol oprávnený za povinného uznať v notárskej zápisnici jeho dlh, nie je možné považovať takúto dohodu o plnomocenstve, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy za platný právny úkon, pretože splnomocnenec nepresadzoval a nebránil záujmy povinného. Nevyplýva z neho ani to, že by bol mohol pri udelení plnej moci advokátovi prejaviť svoju slobodnú vôľu. Z tohto dôvodu považoval okresný súd dohodu o plnomocenstve obsiahnutú v úverovej zmluve za absolútne neplatný právny úkon a notársku zápisnicu, ktorá je za splnenia zákonom stanovených podmienok exekučným titulom za nespôsobilý exekučný titul, v dôsledku čoho nespĺňa zákonné predpoklady exekučného titulu. Z tohto dôvodu preto nebolo možné exekúciu vykonať, v dôsledku čoho vyhlásil okresný súd exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) platného ku dňu 12.06.2003 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu 20.12.2002 zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že splnomocnenie povinného ako dlžníka je súčasťou formulárového typu zmluvy o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ a povinný ako dlžník v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Dlžník ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo v úverovej zmluve v súlade s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka veriteľovi - oprávnenému ako splnomocnencovi na všetky právne úkony nielen pre konanie v Stredisku cenných papierov SR, ale udelil plnomocenstvo aj priamo advokátovi X.. N. Z. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda aby splnomocnený advokát v mene dlžníka - povinného uznal jeho záväzok z úveru obsiahnutého v úverovej zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je plnomocenstvo podpísal dlžník - povinný dňa 20.12.2002. Na základe takéhoto splnomocnenia následne X.. X. Q. zastupujúci X.. N. Z. vyhlásil pred notárom, že záväzok zo zmluvy o úvere za povinného uznáva a že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e) O.s.p., ako aj to, že súhlasí s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Je treba uviesť, že ak zastupoval povinného advokát, ktorý je zároveň advokátom oprávneného, ide nesporne o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v dôsledku čoho musí zákon zastúpeného chrániť, a to aj proti jeho vôli. Rozpor sa nemusí týkať len právneho úkonu, ku ktorému mal byť zástupca splnomocnený, ale stačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného. Základným predpokladom však je, aby rozpor reálne existoval, preto nestačí len možnosť stretu záujmov, ale k stretu záujmov musí aj fakticky dôjsť, čoho dôkazom je uznanie vykonané advokátom obsiahnuté v notárskej zápisnici. Z plnomocenstva udeleného advokátovi oprávneného, ktorý súbežne zastupoval aj dlžníka - povinného vyplýva, že povinný nemal na výber a nemohol konať slobodne a zvoliť si iného advokáta, pretože meno a priezvisko advokáta už bolo obsiahnuté na formulári zmluvy o úvere, kde bol predtlačený aj obsah splnomocnenia. Je len málo pravdepodobné, že by splnomocnenec konal za splnomocnenca tak, že by presadzoval a bránil jeho záujem, ktorému postupu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že substitučný zástupca splnomocneného advokáta za povinného bez akýchkoľvek výhrad uznal pred notárom v notárskej zápisnici jeho dlh a zároveň súhlasil aj s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. O tejto skutočnosti nemusel mať povinný žiadnu vedomosť, preto sa na súhlas splnomocnenca s vykonateľnosťou notárskej zápisnice namiesto povinného musí nahliadať ako na právny úkon, ktorý nemohol spôsobiť platnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 41 Exekučného poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov preto v súlade s § 41 ods. 2 Exekučného poriadku nie je možné vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vyznačenej oprávnenej osoby, aj keď je tam označená aj osoba povinná, vrátane právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, pretože povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným advokátom, rovnako ako aj jeho vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony zástupcu, ktoré sú vykonané v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho sú podľa § 39 OZ neplatné. Odvolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. júla 2000, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že notárska zápisnica spísaná len so zástupcom povinného nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre absenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Keďže okresný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to či už na návrh účastníka alebo bez neho, pretože jedine spôsobilý exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní, rozhodol okresný súd správne, keď pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou pre výkon, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Je totiž neprípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Odvolací súd v rozsahu podaného odvolania preskúmal aj výrok rozhodnutia o trovách exekúcie, pričom zistil, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách exekúcie rozhodoval podľa § 200 ods. 1 a podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie, keďže vykonania exekúcie sa domáhal na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.