Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/107/2012 z 27. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. marca 2012, sp. zn. 2CoE/107/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012899557.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/107/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6012899557.1 | 2012-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f179ca51-e075-41e8-bece-0ff1f4af346d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012899557.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/107/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899557
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899557.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom AK D. XX, XXX
XX R. proti povinnej: T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. B. č. X, Q. o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 548,10 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou,
Exekútorský úrad so sídlom Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 245/2004, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/1247/2004-27 zo dňa 10. mája 2011
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/1247/2004-27 zo dňa 10. mája 2011 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 11Er/1247/2004-27 zo dňa
10. mája 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou pod
sp. zn. EX 55/2004 za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ zák.č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu dospel k
záveru, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom. Konštatoval, že predmetná notárska zápisnica
nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku
zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a preto aj uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka
spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, je neplatné. Napriek tomu, že exekúcia
sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul,
a preto súd aj bez návrhu v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Exekučný súd súčasne s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie súdnej exekútorke vo výške 63,53 Eur.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu. V odvolaní namietal, že exekučný súd
opakovane posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica bola predmetom
preskúmania súdom už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, súd v tomto
konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom a súdnemu exekútorovi vydal poverenie na
vykonanie exekúcie. Rovnako notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice nezistil
rozpor plnomocenstva so zákonom. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol
kedykoľvek po uzatvorení zmluvy udelené plnomocenstvo podľa § 33b Občianskeho zákonníka (OZ)
odvolať, čo však neurobil. Poukázal na to, že notárska zápisnica má všetky náležitosti a bola dodržaná
aj kvalifikovaná forma tohto právneho úkonu. Odvolateľ síce uznal, že posudzovanie vykonateľnosti
exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia
súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne
preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, avšak



táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej
notárskej zápisnici v porovnaní s jeho prístupom k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide
o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej
osoby. Zákon zavedením notárskej zápisnice ako exekučného titulu účastníkom hmotno-právneho
vzťahu umožnil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva
preskúmaval súd. Ak by to mal robiť exekučný súd v rámci exekučného konania, muselo by to byť v
zákone uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ napokon uviedol, že zastavením exekúcie prebiehajúcej už
od r. 2004, hoci nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane pre neho situácia, kedy si
už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná.
Odvolateľ ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s priznanou výškou trov exekúcie. Pokiaľ sa jedná o s
priznanú náhradu hotových výdavkov poukázal na ust. § 25 vyhlášky, pričom uviedol, že v odmene
súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou, a uviedol, že pod tento pojem nepochybne patria aj také položky ako spotrebný materiál,
obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučný súd na základe žiadosti súdnej
exekútorky JUDr. Stanislavy Kolesárovej vydal dňa 13. mája 2004 poverenie na vykonanie exekúcie na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 16512,- Sk istiny s úrokom z omeškania
0,25% denne zo sumy 13910,- Sk od 28. októbra 2003 do 7. januára 2004 vo výške 2469,- Sk a zo
sumy 12840,- Sk od 8. januára 2004 do zaplatenia a trov exekúcie na základe notárskej zápisnice notára
JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 5454/2003, NZ 120336/2003 zo dňa 13. decembra 2003. Exekučný súd
uznesením č.k. 11Er/1247/2004-27 zo dňa 10. mája 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju
s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 25. septembra 2003 zmluvu
o úvere, súčasťou ktorej bol vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra dlžníčkou (povinnou) na uznanie záväzku z úveru v mene dlžníčky v notárskej zápisnici ako
exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Z predloženej
notárskej zápisnice zo dňa 13. decembra 2003 vyplýva, že na notársky úrad sa dostavil Mgr. Bruno
Žlnay, konajúci na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. januára 2003, zastupujúci advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra, advokáta konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice,
ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho
záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa §
41 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe splnomocnenia vyhlásil, že povinná uzavrela zmluvu o
úvere, na základe ktorej bol povinnej ako dlžníčke poskytnutý úver vo výške 9 000,- Sk (298,74 Eur).
Za povinnú vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 17582,- Sk (583,615 Eur), z
toho úver a poplatok predstavujú sumu 13910,- Sk (461,72 Eur), pričom táto suma sa bude úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 28. októbra 2003 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva
z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej
zápisnice. Zároveň vyhlásil, že predmetný dlh povinná splatí do 22. decembra 2003 ako aj to, že v
prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou. Zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Žlnay.

Zo zmluvy o úvere zo dňa 25. septembra 2003 súd zistil, že táto v strede textu obsahuje časť označenú
ako „Splnomocnenie“. Podľa tohto „Splnomocnenia“ dlžníčka ako splnomocniteľka splnomocnila
advokáta - priamo v predtlači uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako



exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníčky uznal jej záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby
sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm.
e/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V texte je ďalej uvedené, že
notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej,
právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
a bude preto titulom pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžníčka sa súčasne zaviazala uhradiť
všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Zmluva o úvere v časti textu označenej ako
„Splnomocnenie“ obsahuje text : „splnomocnenie prijímam“ a zrejme podpis splnomocnenca, avšak
neobsahuje údaj osvedčujúci dátum prijatia plnomocenstva. Zmluva ďalej obsahuje vyhlásenie dlžníčky
o tom, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
tejto zmluvy, je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny označenej ako „Zmluva o úvere“ sa
nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 19 týchto podmienok obidve zmluvné
strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali a bod 21 týchto podmienok obsahuje vyhlásenie o tom, že zmluva
je vyhotovená v štyroch exemplároch, pričom jeden exemplár ostáva dlžníčke, dva prislúchajú veriteľovi
a jeden advokátovi Mgr. T. Kušnírovi. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere však nevyplýva, že by
dlžníčka (povinná) splnomocnila veriteľa (oprávneného) na odoslanie zmluvy o úvere (obsahujúcej o.i.
splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra) tomuto advokátovi.

Odvolací súd vyhodnotil námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že exekučný súd posudzoval vec,
o ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo
prekážku veci rozsúdenej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorý
oprávňuje súdneho exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu. Rovnako odvolací súd poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/164/1996). Rovnako za
nedôvodnú považoval odvolací súd námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva už
posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom
notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd
deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín, ktoré oprávnený
predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda ešte v dobe pred vydaním poverenia, avšak
vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený v každom štádiu konania skúmať, či exekučný titul je
vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej a v prípade, že tieto požiadavky nespĺňa, musí v každom
štádiu konania na takéto zistenie aj adekvátne procesne zareagovať, vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi neznamená, že by bolo potrebné považovať za nesprávny taký postup exekučného súdu,
ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju potom, čo už vydal takého poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi.

Rovnako považuje odvolací súd za nedôvodnú aj odvolateľovu námietku týkajúcu sa nesprávneho
právneho záveru exekučného súdu o neplatnosti plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na
základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.



Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 43b ods. 1 OZ návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká

a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,

b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo

c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Podľa § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníčkou a jej zástupcom (pokiaľ
by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
dlžníčka nemala možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná
ako formulárová zmluva - ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a
už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak veriteľ
(oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníčku (v jej
mene), je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr.
Tomáš Kušnír bude obhajovať záujmy dlžníčky (povinnej). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu,
že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme
bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere.
V takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti
splnomocniteľke (dlžníčke), t.j. jeho vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust.
§ 22 OZ vylučuje z možnosti zastupovať dlžníčku (povinnú).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z obsahu predloženého
splnomocnenia, ktoré je začlenené do textu zmluvy o úvere vyplýva, že takáto dohoda o zastúpení
jednoznačne medzi povinnou a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia splnomocnenia nebola. Z
prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinnou v zastúpení vyplýva,
že v zmluve o úvere je na tej istej listine jednak zmluva o úvere a jednak plnomocenstvo, ktoré
je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je
však právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo
povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej
strane. Takýto prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe podľa § 45 OZ až od okamihu, keď jej dôjde.
Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobeného v neprítomnosti druhej strany nepostačuje
písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane



aj adresoval, t.j. odoslal, resp. urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa
doručená či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane,
resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny je nepochybné, že dlžníčka podpísala zmluvu o úvere a
súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev dňa 25. septembra 2003 v neprítomnosti advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra. Ďalej z uvedenej listiny vyplýva, že dlžníčka obdržala a teda disponovala len jedným
vyhotovením predmetnej zmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dlžníčka neodoslala návrh
dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - „vybranému“ advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi.
Z predloženej listiny napokon nevyplýva ani skutočnosť, kedy „vybraný“ advokát takýto návrh dohody
o zastúpení prijal, keďže táto listina neobsahuje údaj o dátume prijatia takéhoto návrhu - dohody o
plnomocenstve. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je preto irelevantné skúmať, či a kto predmetnú
zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je návrh na uzavretie dohody o plnomocenstve, vôbec Mgr. Tomášovi
Kušnírovi doručoval. Z predloženej listiny totiž nevyplýva, že k uzavretiu dohody o plnomocenstve došlo,
resp. že by medzi zastúpeným a zástupcom takáto dohoda vôbec vznikla.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že
dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná, plnomocenstvo je v rozpore so zákonom (§ 31 OZ) a
z toho dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným
titulom voči povinnej uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd sa zaoberal napokon aj tým, či predložená notárska zápisnica spĺňa formálne a materiálne
náležitosti potrebné na to, aby mohla byť exekučným titulom.

Z uvedeného hľadiska je povinnosťou exekučného súdu skúmať, či exekučný titul, ktorého výkon je
navrhovaný, bol vydaný oprávneným orgánom a či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený
a povinný vecne legitimovaní a či je exekúcia navrhovaná v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie
pohľadávky oprávneného. Pokiaľ ide o iné exekučné tituly, ako rozhodnutia uvedené v ust. § 41 ods. 2
Exekučného poriadku, sú vykonateľné len vtedy, ak obsahujú presné vymedzenie práv a povinností na
plnenie, ich individualizáciu, rozsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Uvedeným titulom
sú potom aj notárske zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená osoba oprávneného a povinného, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou v notárskej zápisnici súhlasila.

V prejednávanej veci sa oprávnený domáhal exekúcie na základe notárskej zápisnice, z ktorej vyplýva,
že jej účastníkom je povinná zastúpená advokátom Mgr. Brunom Žlnayom (na základe substitučnej
plnej moci od Mgr. Tomáša Kušníra). Obsahom uvedeného zápisu je vyhlásenie povinnej o uznaní dlhu,
pričom notárska zápisnica súčasne obsahuje aj vyhlásenie povinnej o priamej exekučnej vykonateľnosti
notárskej zápisnice.

Titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nie je hmotnoprávny úkon uvedený
v notárskej zápisnici, ale samotná notárska zápisnica. Notárskou zápisnicou sa rozumie listina spísaná
notárom, ktorá spĺňa náležitosti stanovené na spisovanie notárskych zápisníc podľa zák.č. 323/1991 Zb.
(Notársky poriadok) a ktorá má charakter verejnej listiny. Podľa notárskej zápisnice je možné nariadiť
exekúciu vtedy, ak spĺňa nielen náležitosti stanovené pre spisovanie notárskych zápisníc Notárskym
poriadkom, ale aj náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.

Notársku zápisnicu možno vykonať len vtedy, ak je vykonateľná po materiálnej stránke. Ustanovenie §
46 a nasl. Notárskeho poriadku obsahuje formálne náležitosti notárskej zápisnice ako titulu pre exekúciu,
pričom ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku určuje obsahovú stránku notárskej zápisnice
ako titulu pre exekúciu tak, že vymedzuje predpoklady jej materiálnej vykonateľnosti. Jedným z týchto
predpokladov je, aby išlo o notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok. Zo znenia § 41 ods. 1
písm. c/ Exekučného poriadku tiež vyplýva, aká povinnosť môže byť prostredníctvom notárskej zápisnice
so súhlasom k vykonateľnosti vymáhaná. Určuje aj to, že musí ísť o povinnosť zo záväzku, t.j. zo
záväzkovo-právneho vzťahu. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti obsahuje záväzok vtedy,
ak obsahuje takú povinnosť, ktorá má byť na jej podklade vymožená a ktorá vyplýva zo záväzku.



Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku okruh účastníkov notárskej zápisnice ako titulu pre
exekúciu výslovne neoznačuje. Vyplýva však z neho, že prejav vôle povinnej osoby je požadovaný len
vo vzťahu k súhlasu s vykonateľnosťou. Vyznačenie ostatných náležitostí môže byť vykonané len na
základe zhodných údajov oprávnenej a povinnej osoby.

Odvolací súd vychádzal z toho, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa
jej zmyslu a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom o ich vzájomných
právach a povinnostiach, ktoré môže veriteľ vymáhať od dlžníka prostredníctvom exekúcie bez toho,
aby musel mať iný titul. Notárska zápisnica, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul pre exekúciu, musí byť
spísaná s osobou povinnou aj s osobou oprávnenou, pričom musí obsahovať výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa právnej argumentácie uvedenej v náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 5/2000 z 13. júla 2000 „... práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom
každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku
tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času
na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j.
skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva
v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna
stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade
obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť
určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí
obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na
plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti
exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných
predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že záver o ich splnení alebo nesplnení sa
v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal
do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že
posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním
vykonateľnosti rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu
nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska
hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť
nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici
oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré
majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku
zápisnicu ako o exekučný titul, tak ako už bolo uvedené, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný
„súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal v
prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami,
najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu
vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon
jej to dovolil najmä tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon
zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia
uplatniť počas jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez
toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o
tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho,
či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V
tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká



sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné
pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny
spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na
ktorých treba bezpodmienečne trvať“.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že preskúmanie formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je v kompetencii exekučného súdu. Podstatnou
náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska
zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Exekučný súd preto správne skúmal, či je predložený
exekučný titul materiálne vykonateľný a jeho záver o tom, že notárska zápisnica nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu ako na spôsobilý exekučný titul kladie ust. § 41 ods. 2
písm. c/ Exekučného poriadku je správny vzhľadom na výsledok právneho posúdenia predloženého
splnomocnenia. Exekučný súd správne vyhodnotil aj skutočnosť, že notárska zápisnica nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom pre neexistenciu súhlasu povinnej s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.

Odvolateľ napadol odvolaním aj výšku odmeny priznanej súdnej exekútorke, pričom uloženie samotnej
povinnosti nahradiť súdnej exekútorke trovy exekučného konania nebolo odvolaním napadnuté.
Odvolací súd sa preto v súlade s § 212 ods. 1 O.s.p. zaoberal len oprávnenosťou výšky priznaných
trov exekúcie v časti odmeny súdnej exekútorky. Exekučný súd priznal napadnutým rozhodnutím súdnej
exekútorke trovy exekúcie v celkovej výške 63,53 Eur spočívajúce v hodinovej odmene vo výške 6,64
Eur - z toho 10 minút za vypracovanie predbežných trov exekúcie, 2x 10 minút za úradný záznam
zo služobnej cesty, 15 minút za vypracovanie výzvy, pričom uviedol, že súdnej exekútorke nepriznal
odmenu za kontrolu a evidenciu a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie, zaslanie spisovej
dokumentácie, spracovanie vyúčtovania trov exekúcie, oznámenie o skončení exekúcie, vrátane
poverenia a archiváciu spisového materiálu, nakoľko exekučný súd považoval tieto za administratívne
práce súvisiace s výkonom exekúcie, pričom odmena za ne je zahrnutá už v samotnej odmene
súdneho exekútora, podľa § 25 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“). Ďalej exekučný
súd priznal súdnej exekútorke jedenásť paušálnych úkonov po 3,32 Eur - získanie poverenia, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, 6x zisťovanie platiteľa mzdy, 2x
zisťovanie majetku povinnej. Pokiaľ ide o hotové výdavky v súlade s § 22 vyhlášky, exekučný súd priznal
náhradu hotových výdavkov v sume 12,17 Eur, pričom nepriznal náhradu za cestovné nakoľko súdna
exekútorka nedoložila všetky potrebné doklady potrebné k priznaniu uvedených náhrad, napr. technický
preukaz, cestovný príkaz, ďalej súd nepriznal náhradu za telekomunikačné výdavky, overenie, ako aj
archiváciu a režijné náklady nakoľko tieto nemal súd za preukázané čo do výšky a účelu. Súd priznal
súdnej exekútorke 19% daň z priadanej hodnoty vo výške 8,20 Eur zo základu dane 43,16 Eur, podľa
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

Odvolateľ namietal priznanú náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora, pretože podľa názoru
odvolateľa spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné sa považujú za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 vyhlášky. Odvolací súd
sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že súdnemu exekútorovi vznikli v súvislosti s exekúciou
hotové výdavky za poštovné, telekomunikačné výdavky, overenie, kolky a režijné náklady podľa § 22
vyhlášky( aj napriek tomu, že s výnimkou kolkov, telekomunikačné výdavky, overenie, režijné náklady
nemal súd za preukázané čo do výšky a účelu), ktoré preto nie je možné považovať za administratívne
práce podľa § 25 vyhlášky, tak ako to v odvolaní tvrdí odvolateľ.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie exekučného súdu,
ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).



Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.