Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/48/2012 z 21. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. februára 2012, sp. zn. 16CoE/48/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012899684.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoE/48/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6012899684.1 | 2012-02-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/baba87b4-5ecb-4f2e-b9d5-0ca1aaa78cb5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012899684.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/48/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899684
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899684.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Račianska 42/A,
831 02 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnému P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. A., Q. XXX/XX, zastúpeného
ustanovenou opatrovníčkou Ľubicou Marčokovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš,
vedenej pod sp. zn. EX 2977/11 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad 821
08 Bratislava, Záhradnícka 62, pre vymoženie 246, 37 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Er/430/2004 - 91 zo dňa 15. 12. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, p o t v r d z u j e .

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy
exekúcie, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšku ostáva uznesenie n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil, nakoľko dňa 19.
07. 2011 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Er/430/2004 - 65 zo
dňa 03. 03. 2011, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú.

Okresný súd zároveň rozhodol i o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a povinnosť
zaplatiť pôvodnému súdnemu exekútorovi sumu 37, 93 EUR uložil oprávnenému. V odôvodnení
uznesenia súd uviedol, že v danom prípade sa exekúcia vykonávala na základe nespôsobilého
exekučného titulu, zastavenie exekúcie tak procesne zavinil oprávnený, preto je povinný uhradiť trovy
pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Novo poverenému súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti uzneseniu podal v zákonnej 15 - dňovej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že v danom
prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Po doručení návrhu na vykonanie
exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia, ktoré mu
bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
udelené. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení
poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za „súladný“, a preto
následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V danom štádiu súd nezistil
rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu.



Oprávnený tiež namietal závery okresného súdu o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie
notárskej zápisnice Poukázal na to, že aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a
povinnosti priamo zastúpenému. Podľa názoru oprávneného sa udelením plnomocenstva povinný, ako
dlžník, nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj
na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Navyše, povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po
uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka
v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil.

Oprávnený zároveň zdôraznil, že predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlásila za
neprípustnú, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho
stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie situácia,
kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už
bude premlčaná.

Oprávnený namietal aj nesprávnosť rozhodnutia súdu vo výroku o trovách exekúcie. Súd podľa jeho
názoru uznesenie v časti trov exekúcie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 OSP,
keďže neuviedol, z čoho vychádzal pri priznaní exekučných trov, akým spôsobom posúdil účelnosť počtu
hodín vynaložených súdnym exekútorom na exekúciu, ako aj odôvodnenie hotových výdavkov v zmysle
ust. § 22 vyhlášky účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia nie je zrejmé, aké úkony odmeňované v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. b) a ods.
3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v spojení s § 15 ods. 1 tejto vyhlášky boli súdnym exekútorom vykonané.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP viazaný jeho rozsahom a
dôvodmi postupom podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania podľa uznesenie okresného
súdu vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne
a vo výroku o trovách exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu podľa ust. § 221
ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie.

Po oboznámení sa s predloženým spisom odvolací súd zistil, že odvolanie oprávneného proti výroku
uznesenia, ktorým bola exekúcia zastavená sa po obsahovej stránke absolútne zhoduje s odvolaním,
ktorým oprávnený napadol uznesenie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

Odvolacími námietkami oprávneného sa tak už zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k.
16CoE/215/2011 - 79 zo dňa 26. 05. 2011 a vyporiadal sa so všetkými dôvodmi vyhlásenia exekúcie
za neprípustnú. Keďže uznesenie okresného súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú,
nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia dňom 19. 07. 2011, je akákoľvek polemika ohľadom
existencie či neexistencie spôsobilého exekučného titulu nadbytočná, nakoľko táto otázka už bola
vyriešená vo vyššie uvedených rozhodnutiach.

Okresný súd tak postupoval správne, keď v rámci druhej fázy zastavujúceho konania exekúciu zastavil.

V ďalšom sa odvolací súd zaoberal odvolaním oprávneného proti výroku uznesenia, ktorým súd
uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy
exekúcie vo výške 37, 93 EUR.

Podľa ust. § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, by odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.



Výrok rozhodnutia súdu vyjadruje rozriešenie otázky, ktorá je predmetom rozhodnutia, či už je to
vec sama alebo iná otázka. Výrok tvorí jadro súdneho rozhodnutia, avšak nemenej dôležitou
časťou rozhodnutia je odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku ako aj uznesenia má význam z hľadiska
prostriedkov kontroly správnosti rozhodnutia, a to tak kontroly vlastnej, ako aj zo strany účastníkov,
ale aj zo strany odvolacieho súdu, ktorý ho preskúmava a napokon aj zo strany verejnosti.
Odôvodnenie predstavuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku (uznesenia) .

V prejednávanej veci odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie a odvolaciu námietku
oprávneného, pokiaľ sa týka nedostatočného preukázania trov exekúcie a chýbajúceho odôvodnenia
priznaných trov exekúcie, považoval za opodstatnenú a dôvodnú.

Súd prvého stupňa sa v uvedenom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že súdnemu exekútorovi
priznal trovy exekúcie vo výške 37, 93 EUR. Exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol,
z čoho uvedená suma pozostáva, čo predstavuje odmenu súdneho exekútora a za aké úkony mu bola
prípadná odmena priznaná, resp. či priznal súdnemu exekútorovi i náhradu hotových výdavkov a v akej
výške a podľa akého právneho predpisu rozhodol.

Keďže súd prvého stupňa súdnemu uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť pôvodnému súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie bez náležitého odôvodnenia, v dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie v
časti o trovách exekúcie nepreskúmateľné. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu v tejto časti
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.