Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/330/2011 z 13. 11. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. novembra 2012, sp. zn. 15Co/330/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6103899645.6
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/330/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6103899645.6 | 2012-11-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 444 OZ, § 7 ods. 3 zákona č. 32/1965 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bb251b3-8634-4015-aea1-4083f0a8531a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6103899645.6

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/330/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6103899645
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6103899645.6

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne v 1. rade W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom
N. XX, Z. Z. a žalobkyne v 2. rade W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, Z. Z., obidve zastúpené
advokátskou Petrom Fischerom, Partizánska cesta 77, Banská Bystrica proti žalovanému v 1. rade M-
GUM a.s. v likvidácii, so sídlom Streženická cesta 45, Púchov, IČO: 00 152 820 a žalovanému v 2.
rade Continental Matador Rubber, s.r.o. so sídlom Terézie Vansovej 1054, Púchov, IČO: 36 709 557,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského
rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o náhradu škody, na odvolanie žalobkýň 1/, 2/ a žalovaného 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/95/2003 - 759, zo dňa 05. 09. 2011 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zamietnutí návrhu voči žalovanému 1/, o povinnosti
žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ úrok z omeškania, o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 1/,
sumu 3.975,80 eur titulom bolestného, o zamietnutí  návrhu vo zvyšku žalobkyne 1/ voči žalovanému
2/, o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 4.382,- eur titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia, o zamietnutí návrhu vo zvyšku žalobkyne 1/ voči žalovanému 2/, o povinnosti žalovaného
2/ zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 746,90 eur titulom bolestného, o zamietnutí návrhu žalobkyne 2/ voči
žalovanému 2/ na zaplatenie bolestného, o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 4.232,22
eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a o zamietnutí návrhu vo zvyšku žalobkyne 2/ na
zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia  z r u š u j e  a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 15C/95/2003 - 759 zo dňa 05. 09. 2011 návrh voči
žalovanému 1/ zamietol, žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ úrok z omeškania vo
výške 18,6% ročne zo sumy 622,39 eur od 08. 07. 2001 do 20. 08. 2009 titulom materiálnej škody,
uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ bolestné vo výške 3.975,80 eur, vo zvyšku návrh na zaplatenia
bolestného zamietol, uložil povinnosť žalovanému 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 4.382,- eur titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia, vo zvyšku návrh na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia
zamietol, žalovanému 2/ tiež uložil povinnosť žalobkyni 2/ zaplatiť sumu 746,90 eur titulom bolestného,
návrh žalobkyne 2/ voči žalovanému 2/ na zaplatenie bolestného zamietol, povinnosť zaplatiť žalobkyni
2/ sumu 4.232,22 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom návrh vo zvyšku taktiež
zamietol. Zároveň rozhodol aj o zastavení konania o návrhu žalobkýň 1/, 2/ o zaplatenie sumy 1.448,58
eur spoločne a nerozdielne od žalovaných 1/, 2/.  Súd uviedol, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok odôvodnil poukazom na to, že dňa 07. 07. 2001 došlo k dopravnej
nehode pri ktorej žalobkyne utrpeli zranenia a zároveň došlo k poškodeniu  motorového vozidla žalobkyni
1/. K dopravnej nehode došlo v dôsledku nesprávneho postupu pri montáži pneumatiky žalovaným 1/.
Jeho zodpovednosť za škodu a z nej vyplývajúcu danosť nárokov žalobkýň na náhradu bolestného
a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj nároku žalobkyne 1/ na náhradu materiálnej
škody za poškodenie jej motorového vozidla konštatoval súd medzitýmnym rozsudkom zo dňa 13.
03. 2007. Po zániku žalovaného 1/ je obchodná spoločnosť  Continental Matador Rubber, s. r. o. v
spore pasívne legitimovaným subjektom, preto nárok žalobkýň 1/, 2/ voči žalovanému 1/ zamietol.



O povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ úrok z omeškania vo výške 18,6% ročne zo sumy
622,39 eur od 08. 07. 2001 do 20. 08. 2009 titulom materiálnej škody, súd rozhodol na základe
skutočností, že dňa 08. 07. 2001 v dôsledku konania žalovaného 1/ vznikla škoda na motorovom vozidle
vo výške 622,39 eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 20. 08. 2009. Pri výpočte finančnej náhrady za utrpené
bolesti a sťaženie spoločenského života žalobkýň 1/, 2/ vychádzal zo znaleckého posudku W.. V.,
ktorým bolo ustálené bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vychádzal
zo skutočnosti, že išlo o znalecký posudok predložený samotnými žalobkyňami, ktoré nepovažovali v
tomto smere vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Súd dospel k názoru, že u žalobkyne 1/ došlo ku
zraneniam väčšieho rozsahu, v dôsledku ktorých mala podstatne sťaženú situáciu ako pred úrazom.
U žalobkyne 2/ poukázal na vylúčenie z plnohodnotnej účasti na osobnom, spoločenskom, kultúrnom
a športovom živote ako aj konštatoval bolesti spojené so zdravotnými zákrokmi. U obidvoch žalobkýň
priznal sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné vo výške 5 násobku základného bodového
hodnotenia po odpočítaní počas konania zaplatených súm. Nakoľko žalobkyne sa domáhali podstatne
vyšších nárokov ako boli súdom priznané, v prevyšujúcej časti návrh žalobkýň zamietol. O trovách
konania rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O. s. p..

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobkyne 1/, 2/ ako aj vedľajší účastník Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava.

Žalobkyne 1/, 2/ odvolaním napadli výroky  rozsudku, a to výrok ktorým súd návrh voči žalovanému
1/ zamietol, dva výroky, ktorými súd žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť  žalobkyni 1/ sumu 3.975,80 eur
titulom bolestného  a vo zvyšku návrh zamietol, dva výroky, ktorými súd zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť
žalobkyni 1/ uhradiť sumu 4.382,- eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a vo zvyšku návrh
zamietol, dva výroky, ktorými súd žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 746,90 eur titulom
bolestného a vo zvyšku návrh zamietol a dva výroky, ktorými súd zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť
žalobkyni 2/ uhradiť sumu 4.232,22 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a vo zvyšku návrh
zamietol. Žalované 1/, 2/ sa domáhajú primeraného zvýšenia bolestného, ako aj sťaženia spoločenského
uplatnenia vyjadrené 25 násobným zvýšením základného bodového hodnotenia. Poukázali na to, že
prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom nezaoberal všetkými dôkazmi, nevyhodnotil ich a tieto
nemajú odraz pri odôvodnení napadnutého rozsudku a tak nemôžu byť ani podkladom pre výrokovú
časť napadnutého rozhodnutia. Primeranosť nárokov odôvodňovali nielen samotnými skutkovými
okolnosťami dokladovanými v spise, ale aj vzhľadom na trvalosť, ktorá je zvýraznená dlhodobým stavom,
a to od dopravnej nehody zo dňa 07. 07. 2001 do dnes. Žalobkyňa 1/ podrobne poukazovala na bolesti,
ktoré mala spôsobené poraneniami, a ktoré tlmila užívaním liekov proti bolesti. Poukazovala aj na
rozsiahle zranenia, operácie, následné rehabilitácie a tiež na aktívny pracovný vek, ktorý mala v čase
nehody. U žalobkyne 2/ bol zdôraznený jej vek maloletého dieťaťa v čase nehody, rozsiahle zranenia
a trauma súvisiaca s trvalými následkami najmä ohľadne jaziev, zubov, vytrpených bolestí a poberania
liekov. Žalobkyne 1/, 2/ navrhli zmeniť  rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovieť ich návrhu, resp.
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj vedľajší účastník na strane žalovaných Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, a to konkrétne proti výroku, ktorým krajský súd uložil povinnosť
žalovanému 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ úrok z omeškania vo výške 18,6% ročne zo sumy 622,39 eur  od 08.
07. 2001 do 20. 08. 2009. Poukázal na § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. podľa
ktorého ku dňu počiatku omeškania žalovaného v 2. rade s plnením priznanej sumy došlo dňa 08. 07.
2001, pričom výška diskontnej sadzby určenej Národnou banskou Slovenska bola k tomuto dňu 8,8%,
t. j. úrok z omeškania mal predstavovať sumu 17,6%. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa domáhala
priznania úrokov z omeškania v zákonnej výške, súd tým, že jej priznal úrok z omeškania vo výške
18,6% ročne, rozhodol nesprávne v rozpore s citovanou zákonnou úpravou.

Vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkýň 1/, 2/  vedľajší účastník navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.
s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutých častiach zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p..



Žiadnym z účastníkov konania nebol rozsudok okresného súdu napadnutý vo výroku o zastavení
konania o návrhu žalobkýň 1/, 2/ o zaplatenie sumy 1.448,58 eur spoločne a nerozdielne od žalovaných
1/, 2/, preto výrok rozsudku okresného súdu v tejto časti zostáva nedotknutý.

Odvolaním žalobkýň 1/, 2/ bol napadnutý aj výrok rozsudku okresného súdu, ktorým návrh voči
žalovanému 1/ zamietol, aj keď bez bližšieho odôvodnenia. Odvolací súd sa preto zaoberal rozsahom
odvolania aj v tejto časti, aj keď dôvody odvolania neboli uvedené.  Krajský súd v Banskej Bystrici v
uznesení č. k. 15Co/101/2010 - 652 zo dňa 10. 06. 2010 uviedol, že žalovaný 1/ uvedený pod obchodným
menom M - GUM, a. s. v likvidácii, naposledy so sídlom v Púchove, Strženická cesta č. 45, bol dňa 01.
04. 2010 vymazaný z obchodného registra z dôvodu dobrovoľného výmazu. Výmazom z obchodného
registra žalovaný 1/ zanikol (§ 68 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ počas
konania zanikol., nemožno mu ukladať povinnosti. Žalobkyne 1/, 2/ počas konania so súhlasom súdu
rozšírili návrh aj voči žalovanému 2/, ktorý tvrdil a aj žalobkyni 1/ listom zo dňa 02. 07. 2007 oznámil,
že dňa 01. 07. 2007 bol zrealizovaný vklad časti podniku Matador, a.s. zahŕňajúcej gumárenské aktivity
Matadoru, do novej spoločnosti Matador Rubber, s. r. o.. Na základe vkladu časti podniku nadobudol
Matador Ruber, v zmysle § 59 ods. 4, § 477                   a § 487 Obchodného zákonníka s účinnosťou
od 01. 07. 2007 všetky práva, pohľadávky a záväzky Matadoru, týkajúce sa jeho gumárenskej činnosti.
Treba mať za to, že pasívne legitimovaným subjektom v danom spore po zániku pôvodne žalovaného
1/, je žalovaná obchodná spoločnosť  Continental Matador Rubber, s. r. o., so sídlom v Púchove.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1/ M - GUM a. s. v likvidácii, Púchov, počas konania stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalovaný 1/ zanikol a bol dobrovoľne vymazaný z obchodného
registra ku dňu 01. 04. 2010. Podľa § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická
osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví. V tomto prípade došlo k vkladu časti podniku Matador, a. s. zahŕňajúcej gumárenské aktivity
do novej spoločnosti  Matador Rubber, s. r. o., čím nadobudol žalovaný 2/ všetky práva, pohľadávky a
záväzky Matadoru, týkajúce sa jeho gumárenskej činnosti.  Po výmaze žalovaného 1/ z obchodného
registra, keďže došlo k strate  spôsobilosti na jeho strane byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľnou
podmienkou konania, bolo potrebné konanie voči žalovanému 1/ zastaviť podľa § 104 ods. 1 O. s. p..

Vo vzťahu k výroku okresného súdu, ktorým uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ úrok
z omeškania vo výške 18,6% ročne  zo sumy 622,39 eur od 08. 07. 2001 do 20. 08. 2009, je potrebné
prisvedčiť odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, že  pokiaľ súd priznával úrok z
omeškania, bolo potrebné sa riadiť ustanovení nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Podľa § 10a
citovaného nariadenia, ak došlo k omeškaniu pred prvým januárom 2009, výška úroku z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných do 31. 12. 2008.  Podľa § 3 citovaného nariadenia účinného do 31. 12.
2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.  K omeškaniu peňažného dlhu došlo dňa 08.
07. 2001, kedy diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska predstavovala 8,8% preto úrok
z omeškania mal byť priznaný vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, teda 17,6%. Z tohto hľadiska
je však rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný, nakoľko priznaná výška úroku z omeškania 18,6%
ročne nie je právne zdôvodnená.

Žalobkyne odvolaním napadli aj výroky, ktorým žalovanému 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť im sumy
titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom v rozsahu nepriznaného uplatneného
nároku bol návrh zamietnutý. Okresný súd priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako
aj náhradu bolestného u oboch žalobkýň rovnako, u oboch nárokov vo výške 5 násobku základného
bodového ohodnotenia.

V tomto rozsahu odvolací súd skúmal rozsudok okresného súdu len v tom smere, či okresný súd
nevybočil z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132 O. s. p. v nadväznosti na § 7 ods. 3 vyh.. č.
32/1965 Zb.), či jeho úvaha bola v súlade s pravidlami logického  usadzovania, a či premisy takéhoto
úsudku boli zistené riadnym procesným postupom. Rozhodnutie okresného súdu pri posudzovaní týchto
hľadísk nie je preskúmateľné. Je potrebné uviesť, že tak nárok na odškodnenie za bolesť, ako aj nárok
na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sú samostatnými nárokmi, ktoré sa poskytujú
za odlišných podmienok, pričom u každej zo žalobkýň bolo potrebné zvažovať odškodnenie zvlášť,
podľa subjektívnych okolností. Odlišné posudzovanie týchto okolností je potrebné následne zvážiť  aj
pri uplatnení  primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť  a sťaženie spoločenského uplatnenia.



Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví,  jeho  liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených vo vyhláške. Odškodnenie za
bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia u každej zo žalobkýň zvlášť,
a to aj v prípade primeraného zvýšenia, podľa subjektívnych okolností u každej žalobkyne. Pri sťažení
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh. Aj v tomto prípade  odškodnenie musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti.  Je potrebné  odlíšiť  primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia u každej zo žalobkýň zvlášť. Jednotné, rovnaké zvýšenie
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia u každej zo žalobkýň rovnako (aj keď
základné bodové hodnotenie bolo rôzne) neprispieva k  plnej a spravodlivej náprave odškodnenia bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia, a vzbudzuje pochybnosti o objektívnej úvahe súdu pri priznaní
odškodnenia.

Celková výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od lekáskeho posudku,
ktorý v prípadnom spore podlieha hodnoteniu súdom a jednak od posúdenia predpokladov, ktoré každá
zo žalobkýň vo veku, v ktorom bola poškodená na zdraví, mala pre ďalšie uplatnenie v živote a v
spoločnosti a ktoré sú pre ňu obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi je potrebné  rozumieť
najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, kultúrnom, športovom, spoločenskom živote, možnosť voľby
povolania a ďalšieho sebavzdelávania. Tieto skutočnosti je potrebné u každej zo žalobkýň rozlíšiť a
zvážiť samostatne.

Aj pri posudzovaní zvýšenia odškodnenia za bolesť, sa musí prihliadnuť u každej zo žalobkýň zvlášť
na stavy bolesti, ktoré vytrpeli, na základné osobitných podkladov a dôkazov, z ktorých bude vyvodený
záver pre zvýšenie odškodnenia bolestného.

Je potrebné dať za pravdu odvolaniu žalobkýň 1/, 2/, že okresný súd  sa nedostatočne zaoberal
so všetkými  dôkazmi preukazujúcimi zvlášť u každej žalobkyne potrebu primeraného zvýšenia
odškodnenia za bolesť a zvlášť za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresný súd síce opísal
zranenia oboch žalobkýň, poukázal na bolesti ktorými trpeli, popísal v čom dochádza z sťaženiu
spoločenského uplatnenia, avšak vykonané dokazovanie sa neprenieslo do záverov  ohľadne
primeraného odškodnenia bolesti a poškodenia zdravia, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia,
a či takouto výškou odškodnenia dochádza k plnej a spravodlivej náprave spôsobenej škody na
zdraví. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť  nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, bez
akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady
plnej a tým i spravodlivej nápravy.  Takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy súdom však musí byť
vždy náležite odôvodnené, s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho prípadu
u každého subjektu zvlášť.  Nakoľko okresný súd dôsledne nepostupoval pri rozlíšení nárokov  žalobkýň
na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, a jeho primerané zvýšenie, rozsudok
okresného súdu bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.