{"guid": "a2903624-eff0-41e8-b3b9-7027b05e53ec:3892d111-35db-4e23-8d5c-0317b3276393", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6108205183.1", "spisova_znacka": "13CoE/198/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/198/2012 z 7. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. augusta 2012, sp. zn. 13CoE/198/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6108205183.1", "identifikacne_cislo": "6108205183", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2012-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3892d111-35db-4e23-8d5c-0317b3276393", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6108205183.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6108205183.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6108205183.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 13CoE/198/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6108205183\nDátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108205183.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie začatej na návrh oprávneného:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36\n864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: T. C.,\nnar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. č. XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so\nsídlom exekútorského úradu 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX/900/2008, o odvolaní\noprávneného zo dňa 05. 06. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4Er/3039/2008-27 zo\ndňa 15. 05. 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a vo výroku, ktorým\nexekúciu zastavil,  p o t v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú (výrok I.), túto zastavil (výrok II.) a\nsúdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok III.). Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57\nods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Exekučným\ntitulom by mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská\nrozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 7618/2007 vydaný dňa 22. 10. 2007. Zistil, že oprávnený a povinná\nuzavreli dňa      20. 11. 2006 formulárovú zmluvu o úvere, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom\nspory z nej mali byť rozhodované rozhodcovským súdom na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky\n- rozhodcovskej doložky. Súd pri svojom rozhodnutí aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. Rozhodcovská doložka je upravená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré\nboli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy.\nPovinná nemala pri podpise zmluvy možnosť dohodnúť sa s veriteľom na Všeobecných podmienkach;\nmohla len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia\núveru, teda aj rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Exekučný\ntitul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom,\npreto okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.\n\nProti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako prvý\ndôvod uviedol, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.       § 205 ods. 2 písm. b/\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)). Všeobecný súd založil\nsvoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového\nstavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový\nstav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu,\nktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináleží. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať\núkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto\nrozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,\n\nako by bol exekučný súd zrušený, zdôrazňujúc, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácií, keď\nexekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti\nv zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý\nmusí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd dotvárať\nsvoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne\npostavenie žalovaného tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste\na v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Ochrana práva, pre ktorú existovala právnymi\npredpismi vymedzená procesná cesta, ktorou súdna oprava rozhodnutí rozhodcovských súdov svojou\nzvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok\nuž nemožno uplatniť a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel\nje odlišný. Oprávnený poukázal na to, že úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom\nnahradenia opraveného procesu indikovaného ust. § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní\nrevíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu\na právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,\ntak ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu\nna súdnu ochranu. Uviedol s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu, konkrétne uznesenie sp.\nzn. I. ÚS 331/09, I. ÚS 212/06, že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu, je povinnosťou\nvšeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. V súvislosti s plynutím\nčasu z pohľadu ochrany princípov právneho štátu poukázal na skutočnosť, že ak ustanovenie § 41\nZákona o rozhodcovskom konaní pri stanovení lehoty, v ktorej účastník konania môže podať žalobu\no zrušenie rozhodcovského  rozsudku sleduje účel - zabezpečiť právnu istotu v tom smere, aby sa\npo uplynutí tejto lehoty nezasahovalo do nadobudnutých práv a uložených povinností rozhodnutiami\nrozhodcovských súdov, potom je neopodstatnené, aby exekučný súd mohol kedykoľvek bez časového\nobmedzenia vstupovať do právnych vzťahov založených rozsudkom. Všeobecný súd vo veci žalobcu\nnebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu\nbolo vydané v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého\nuznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase\nkeď došlo k vydaniu rozhodnutia rozhodcovského súdu, Slovenská republika bola právnym štátom, a\npreto žalovanému nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku\npríslušnému všeobecnému súdu. Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou\nrušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka\nv konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a\nnedostatky exekučného titulu. Ak sa všeobecný súd nestotožnil s ústavnou interpretáciou  ust. § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku, mal prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na\nkonanie o súlade predmetného ustanovenia s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.\n\nAko druhý dôvod odvolania uviedol, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona\npotrebný (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. e/ OSP). Všeobecný\nsúd podľa jeho názoru interpretoval a následne aplikoval ustanovenie               § 45 ods. 2 Zákona\no rozhodcovskom konaní tak, ako akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v\nrozsahu rozhodcovského súdu nedostatky špecifikované v ust.  § 45 ods. 1 písm. b/, c/  Zákona o\nrozhodcovskom konaní. Oprávnený však tvrdí, že súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone\nrozhodnutia rozhodcovského súdu  alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto\nrozhodnutia len na návrh účastníka.\n\nAko ďalší dôvod odvolania uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť\nkonať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ OSP).\nExekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo\nho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského\nkonania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s\nexekučnou vecou. Poukázal aj na zákaz diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku\nč.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalobca, aj keď výkon a ochrana\njeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom\nvýrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Z okolností daného prípadu\nnemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť  odlišné\nzaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu.\nTiež poukázal na potrebu ústavnej aplikácie právnych noriem a na skutočnosť, že exekučný súd založil\na odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu\n\nprameňa práva. Exekučný súd aplikoval ustanovenie smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú\nzáväznosť. Následne oprávnený uviedol, že okresný súd bez jeho vypočutia  rozhodol o jeho právnom\npostavení, nemal možnosť sa vyjadriť a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré\nboli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Postup, ktorý zvolil exekučný súd dal povinnej\ndodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie obáv z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie\ns poukazom aj na zásadu kontradiktórnosti konania. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil\nakúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením\njudiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho\nkonania. Negácia zásady dvojinštančnosti súdneho konania exekučným súdom ohľadom posúdenia\nmerita veci je v podmienkach právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu na súdnu ochranu,\nako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces.\n\nAko štvrtý dôvod odvolania uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože\nnevykonal náležité dokazovanie. Podľa oprávneného exekučný súd vo veci nevykonal dokazovanie,\npričom rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave a ak súd nemá\ndostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.\n\nAko posledný dôvod odvolania oprávnený uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Poukázal na ustanovenie\n§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že ak by zákonodarca chcel umožniť prieskum\nrozhodcovského rozhodnutia, medzi taxatívne uvedenými dôvodmi stanovenými v ust. § 45 Zákona o\nrozhodcovskom konaní by uviedol aj ďalšie. Exekučný súd si však podľa ľubovôle okruh prieskumu\nexekučného titulu svojvoľne rozšíril aj na otázky, ktoré nebol oprávnený riešiť. Ohľadne neplatnosti\nrozhodcovskej doložky uviedol, že exekučný súd bol oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané\nrozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka\nje platná, nevyžadujúca, aby spotrebiteľ spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.\nÚčastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na všeobecný.\nNejde pritom o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu.\nNie je ani možné stotožniť sa s názorom, že pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu nevýhodné\nresp., že by samo o sebe spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán. Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením predmetnej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom\núvere. Zdôraznil, že poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe\nzmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa právny režim uzavretej zmluvy\no úvere spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, tento nevyžaduje, aby v zmluve         o\núvere bola ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Oprávnený\npoukazuje na to, že poskytuje klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak nie formou odloženej\nplatby, ale vo forme splátok, pričom klient má možnosť zvoliť si podmienky poskytovania úveru. Pokiaľ\nide o tvrdenie o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený uviedol, že povinná podpísaním\nzmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s úrokom z omeškania vo výške\n0,25% za každý deň omeškania, dohodnutým v bode 6 Všeobecných podmienok poskytovania úveru,\nktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úroku\nz omeškania 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného\nstyku, keďže oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní\núveru a nesie tak obchodné riziko. Zdôraznil, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje\nlen v prípade, ak poruší zmluvné podmienky. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že ani zo zákona,\nani z iných prepisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej\nsadzby, ktorú si môžu zmluvné vzťahy dohodnúť. Záverom opätovne uviedol, že súd v exekučnom\nkonaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe\nrozhodcovského rozsudku. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom na základe vykonateľného a\nplatného exekučného titulu. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi\npoverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon\nexekúcie nenastali žiadne nové ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.\n\nVzhľadom na tieto odvolacie námietky oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu vo\n\nvýroku, ktorým exekúciu  vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil podľa       § 219 ods. 1 a 2 OSP ako\nvecne správne potvrdil.\n\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, ktoré bolo vydané súdom\nprvého stupňa, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov (§ 219 ods.\n2 OSP).\n\nZ predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol súd prvého stupňa.\nOkresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti,\nže daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a\nsvoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že snaha dodávateľa použiť\npri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník, naráža na prednosť ustanovení Občianskeho\nzákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy a vykonávacích predpisov k nemu. Na určenie, či ide o\nspotrebiteľskú zmluvu, je nevyhnutné preskúmať, či sa zmluva uzatvára medzi „dodávateľom, ktorý pri\njej uzatváraní a plnení koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti“ (§\n52 ods. 3 OZ) a „spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy\nnekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti“ (§ 52 ods. 4\nOZ); špeciálne ohľadom spotrebiteľského úveru „spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý\nspotrebiteľsky úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania“ (§ 3 ods. 2\nzákona číslo 258/2001 Z.z. v znení účinnom  pred 11. 06. 2010).\n\nPokiaľ odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku odvolací súd zdôrazňuje\nvzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd nielen v\nprocesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných\npredpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň povinný\nriešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy\n(doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už                v štádiu posudzovania splnenia zákonných\npredpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného\nzaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie\nexekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných\nprávnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené\nstanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011,              sp.zn. 6\nCdo 122/2011 zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či ide o\nrozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,\nv ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a\npresnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene\nvykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať\nexekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka\nkonania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo\nformálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení\nokresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného\nkonania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj\nv iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44           ods. 2 Exekučného poriadku.\n\nOtázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania, uznesením ktorým bola exekúcia zastavená,\nmal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu, sa zaoberal\nÚstavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn.                        I. ÚS 456-/2011-19 zo 23.\nnovembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť\nexekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním\npoverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo\npotrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v\ntomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí\nsp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R\n58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po\n\nstránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek\ntomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.\n\nPreto oprávneným namietaná skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom\nkonaní vystupuje v procesnom postavení povinnej, v rozhodcovskom konaní nenamietala neexistenciu\nrozhodcovskej zmluvy a nevyužila možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou\npodanou na príslušnom súde, je irelevantná. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním\nvecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený\nrozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s\nprávomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil\nrozhodcovský súd.\n\nOdvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §\n37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako\nprávoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súčasne ale s týmto tvrdením\nodvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok,\nže súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe\nplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný\ntitul,  uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.\nTento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci\nPohotovosť               C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých\npodmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia\npovinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej\nposkytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má\npodmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade\nkladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa\nvnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ani\npredošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne\nrozhodnutej, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia. Neobstojí\npreto ani tvrdenie oprávneného, že súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia\nrozhodcovského súdu  alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia  len\nna návrh účastníka.\n\nPokiaľ oprávnený namietal, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej\núprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval ustanovenie smernice\nRady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť, odvolací súd poukazuje na článok 6 ods. 1\nSmernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,\npodľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so\nspotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre\nspotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok  naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia\nexistencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá\nnebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.\nCitovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým\nsa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva\nz čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné\npravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.\n\nNeobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav,\npretože nevykonal náležité dokazovanie, lebo platí, že v exekučnom konaní sa už dokazovanie na\nobjasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Tam,\nkde povinným je spotrebiteľ, judikačná prax ale vyžaduje určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo\ntohto považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa majú exekučný súd a\nexekútor dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti\noboch strán. Pre záver o vyslovení neplatnosti rozhodcovskej doložky bolo postačujúce oboznámiť sa\n\ns písomným vyhotovením zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú,\nštandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text a text pripojených Všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný.\n\nV danej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, pričom\nokresný súd správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá vo Všeobecných\npodmienkach poskytnutia úveru ako súčasti zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou spôsobuje\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to\nvyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka.\n\nZo zmluvy o úvere, ktorú uzavreli zmluvné strany dňa 20. 11. 2006 (č.l. 25 spisu) vyplýva, že oprávnený\nposkytol povinnému úver vo výške 232,36 eur. V zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou\nsúčasťou zmluvy o úvere si zmluvné strany v bode 17 „dohodli“ na spôsobe riešenia sporov -\nrozhodcovskej doložke (č.l. 26 spisu).\n\nOdvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je\nzaložený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel\nk záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje\nhrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).\nRozhodcovská doložka sa nijako neodlišuje od ostatného textu Všeobecných podmienok poskytnutia\núveru. Ak úver bol poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinná ju mohla prijať ako\ncelok vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju odmietnuť\nako celok. Je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby\nv prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho\nsťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, keďže\nrozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§\n53 ods. 4 OZ). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká\nnezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej\nnevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je\nnevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský\nsúd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal).\n\nPokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,\nje nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť\nspôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého\nvymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.\n\nOdvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože odvolateľovi jednak\nušlo pozornosti, že okresný súd danými skutočnosťami ani nedôvodil (ohľadne neprimerane vysokých\núrokoch z omeškania) a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na\nzastavenia exekúcie nie sú právne relevantné.\n\nOdvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nproti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/3039/2008", "guid": "2ff39ec7-3a23-48d3-bbe4-3c0b65c84990:34d96198-aa01-42b4-9bbf-541403bb3a23", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 212/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-28", "citacie_n": 539, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5afea9c6-03df-4a8e-8fd0-f507035ae9c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 7/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5afea9c6-03df-4a8e-8fd0-f507035ae9c6"}, {"guid": "ussr:ccbe1a47-29a1-486a-b6c4-4bc3f7a8f712", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ccbe1a47-29a1-486a-b6c4-4bc3f7a8f712"}]}