Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/349/2012 z 11. 7. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. júla 2012, sp. zn. 1CoE/349/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6109210944.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/349/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6109210944.1 | 2012-07-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/191fa417-f07b-4701-983d-02c37a266902 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6109210944.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/349/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109210944
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109210944.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martin
Máčaj, advokát, so sídlo, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému R. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: T. XXXX/XX, XXX XX F. F., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so
sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 3378/09, na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 730,26-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/795/2009-19 zo dňa 08.03.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods.2 zákona č.233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“) v spojení s § 45 ods.1 písm. c), § 45 ods.2 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej v príslušných častiach len ako „ZoRK“). Vo výroku uznesenia okresný
súd taktiež zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 39,83-Eur súdnemu exekútorovi v
lehote 3 dní od právoplatnosti daného uznesenia.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri
Slovenskej rozhodcovskej a.s., sp. zn. SR 10145/08 zo dňa 21.10.2008. Po preskúmaní zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 09.01.2008, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, túto okresný
súd považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako
„OZ“). Ani prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (ďalej len ako „OBZ“), nie je žiadnou
prekážkou na aplikáciu ustanovení OZ, vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Z povahy zmluvných strán,
predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o
štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto
stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Súd je povinný počas celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, ak kedykoľvek zistí, že tieto nie sú splnené, rozhodne
o zastavení exekúcie. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný- nie je ním viazaný v zmysle § 159 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) a môže ho preskúmavať z hľadísk ZoRK aj čo do materiálnej
správnosti. Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecných súdom v
prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je absolútne neplatná, v rozpore s § 53 ods.4 písm. r) OZ, prieči
sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného
preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie.



Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený
a v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím predmetného uznesenia okrem iného z
nasledovných dôvodov:

- smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. Pre jednotlivé
členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát neimplementuje do
svojho právneho systému; slovenský súd nemôže používať smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu
aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá,

- rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko
umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania,

- z rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci
súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď
rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom,

- rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá dáva spotrebiteľovi možnosť voľby podať žalobu
na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde (nevýhradná rozhodcovská doložka), nebude dotknutá §
53 ods.4 písm. r) OZ; v danom prípade má povinný kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom
orgáne uplatní svoje právo,

- aké skutočnosti viedli konajúci súd k zastaveniu exekúcie, hoci počas celého exekučného konania
nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu.

V závere odvolania oprávnený navrhol, aby súd uznesenie okresného súdu č.k. 4Er/795/2009-19 zo dňa
08.03.2011 zrušil. Uviedol, že sa nestotožňuje ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. K podanému odvolaniu podal vyjadrenie súdny exekútor
v tom zmysle, že v rámci právomoci mu zverenej Exekučným poriadkom nedisponuje kompetenciou
rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania, a preto nemôže zaujať
stanovisko k obsahu odvolania oprávneného.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť
(§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 29.05.2009 bol spísaný vo forme zápisnice pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného návrh
na vykonanie exekúcie. Dňa 15.06.2009 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn.: SR 10145/08 zo dňa 21.10.2008. Týmto rozhodnutím
bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi sumu 730,27-Eur spolu s
0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 720,31-Eur od 14.05.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania v sume 216,82-Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol a dňa 16.06.2009 poveril výkonom
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 62,
821 08 Bratislava.



Krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
potvrdil, pretože aj podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej
uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5
OZ v platnom znení. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom
uznesení okresného súdu, na ktoré poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a naviac súd poukazuje na
ďalšie dôvody zdôrazňujúce správnosť napadnutého rozhodnutia, ktorými zároveň reaguje na relevantné
argumenty odvolania.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok (§ 45 ods. 3 ZoRK).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku, ako aj zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva,
že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul,
na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných
ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul
počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti
vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho
jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v
ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS
55/2011-19).



Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob
rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností
môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Miesto
konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom
konci republiky, porovnaj rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno
Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón
Prades (C- 241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio
Vinas Feliu (C-244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Odvolací súd sa plne stotožňuje aj so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, na ktoré poukázal exekučný súd. Je zrejmé, že
vzhľadom na okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky a obsah jej znenia sa prieči dobrým mravom,
a potom aj výkon práv z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými OZ, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu
aj v štádiu už prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má,
ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku
musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou
zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je
materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie
exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre
ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.

Odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ, kde
sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka,
ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.
Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátny a súkromným súdom,
ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Odvolací súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako
aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie nové dôvody, pre ktoré
má byť exekúcia prípustná, odvolací súd zastáva názor, že v podstate sa jedná o bližšie odôvodnenie
tých istých námietok, ktoré už bolo predmetom posudzovania súdov. Záver súdov o neprípustnosti
vedenia exekúcie v obdobných veciach, nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by exekúcia
mala byť prípustná, pretože čo i len jeden uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že
exekúciu už nemožno vykonať. Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov)



je exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v predmetnej veci, nové
dôvody „prípustnosti“ exekúcie sú pre rozhodovanie bezvýznamné. Odvolací súd preto ďalšie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažuje za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému
dospela ustálená rozhodovacia prax súdov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná
odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje
sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs Grécko z 29. Mája 1997, Higgins vs
Francúzsko z 19. Februára 1998). Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje tie argumenty,
ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a výsledkom ktorého bolo konštatovanie o neprípustnosti
exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd, na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Odvolací súd sa stotožňuje aj výrokom uznesenia okresného súdu týkajúcim sa náhrady trov exekúcie,
pričom ani samotný oprávnený ich výšku v odvolaní nenamietal.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.