Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/104/2012 z 23. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. mája 2012, sp. zn. 41CoE/104/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6109221680.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/104/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6109221680.1 | 2012-05-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 58 EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78621abf-3fdf-4a6f-8c02-b6d63614ada0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6109221680.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/104/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109221680
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109221680.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y. X, XXX XX N. Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 208,39 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
pod sp. zn. EX 5259/09, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 7Er/149/2009-23 zo dňa 30. 08. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/149/2009-23 zo dňa 30. 08. 2011 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 7Er/149/2009-23 zo dňa 30. 08. 2011 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Kmeťova 13, Košice sp. zn. EP 30604/09 zo dňa 17. 07. 2009.
Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXX o vydanie
kreditnej platobnej karty I., a.s., uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou I.,
a.s., S. J. X, G., zast. SPRÁVOU KREDITNÝCH KARIET, a.s, so sídlom Námestie Sv. Egídia, Poprad a
povinným. V článku VIII bode 1 obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet I., ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Okresný súd zmluvu o úvere, uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na jej obsah a účastníkov záväzkového vzťahu. Konštatoval, že
pre posúdenie okolností, či sa jedná o spotrebiteľský úver, nie je dôležitá právna forma spotrebiteľského
úveru, ale dôležité je, že sa jedná o odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech
spotrebiteľa. Prípadnú klauzulu o použití Obchodného zákonníka nepovažoval za prekážku pre aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Okresný súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc s
ohľadom na kritériá, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú
doložku skúmal najmä vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zisťoval, či nie je
takým zmluvným ustanovením v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.



Okresný súd uviedol, že spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha o
vyrovnanie faktickej nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá je postavená na princípe
obmedzenia zmluvnej autonómie. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09
zo dňa 15.06.2009, ktorý v ňom vyslovil názor, že ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam,
kde existuje iné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem,
ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch je subjektívne
právo jednotlivca (dodávateľa) obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto
obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa).

Okresný súd prihliadol aj na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná
zákonom č. 150/2004 Z. z. a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym
normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa smernice nekalé podmienky upravené v
článku 3 bode 1 sú tie, ktoré neboli individuálne dojednané a medzi ktoré podľa prílohy k nej (bod 1 písm.
q)) patrí aj podmienka, cieľom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od
spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výlučne v rozhodcovskom konaní.
Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora ES, najmä na rozhodnutie vo veci Pohotovosť, s.r.o., C-76/10.

V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Oprávnený od počiatku sledoval jej koncipovaním to, aby v prípade vzniku zo sporov zo zmluvy,
boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými všeobecnými zmluvnými podmienkami. Mohol len zmluvu odmietnuť alebo prijať ako celok,
vrátane rozhodcovskej doložky. To je pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží
získať exekučný titul prostredníctvom vopred určeného rozhodcovského súdu. Takýto záver podporuje
i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré
vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa.

Z dôvodov uvedených vyššie okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces
pred nezávislým súdom. Nakoľko rozhodcovská doložka bola v čase jej uzatvorenia neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola od počiatku neplatnou podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ako aj
smernice, tak rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom na vykonanie exekúcie. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z vyššie
uvedených dôvodov nulitným aktom, ktorý nikoho nezaväzuje a na ktorý sa hľadí, akoby neexistoval,
okresný súd z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil z neprípustnú a zastavil ju.

O náhrade trov exekúcie okresný súd rozhodol podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko oprávnený v konaní nemal úspech a súdny exekútor si trovy exekúcie
neuplatnil, okresný súd im náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

V odvolaní uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného
rozhodcovského rozsudku rovnako, ako ich pre rozsudky všeobecných súdov Slovenskej republiky
upravuje Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je
vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je
príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušným konať vo veci ako súd



vyššej inštancie. Pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský
rozsudok, je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči
rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na to, že ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní neumožňuje súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia,
teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu, vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať
rozhodnutie vo veci samej. Citované ustanovenie rovnako neumožňuje exekučnému súdu skúmať
zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, najmä
na rozhodnutie C-40/08. Podľa jeho názoru z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je
možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a
nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý o svojich právach vedel, ale ich neuplatnil. Ani komunitárne
právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu priamu povinnosť preskúmať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že bola narušená zásada rovnocennosti. Do pozornosti dal
aj platnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku v čase uzavretia zmluvy. Namietaným
postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu
ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu.
Zároveň poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej
vyplýva, že úvahy a postup okresného súdu nie sú správne. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 20,84 Eur s DPH.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa k odvolaniu
uviedla, že mu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ako súd odvolací) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného
nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa v
odvolaní obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 21. 10. 2009 bol u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne
súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa
30. 10. 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 30604/09, vydaný dňa
17. 07. 2009 Rozhodcovským súdom, zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, ktorým bola odporcovi (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
(oprávnenému) dlžnú sumu 208,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 07. 2009 do
zaplatenia a náhradu trov konania v sume 41,87 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú právny
predchodca oprávneného ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 06. 07. 2004.

V článku VIII. bode 1 obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet I.,
a.s. (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré sú súčasťou žiadosti č. XXXXXXX zo dňa 23.06.2004 o
vydanie kreditnej platobnej karty I., je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa ktorej všetky majetkové
spory, ktoré v budúcnosti vzniknú medzi nimi z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom
konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom určeným
spoločnosťou Správa kreditných kariet, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 36471160.



Podľa § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny v tom, že základom pre nárok oprávneného
uplatnený v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľská zmluva. Správny bol potom aj postup okresného
súdu, ktorý daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 53 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného k 23. 06. 2004) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 1 citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa
novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva
z článku 6 citovanej smernice, je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne
vzťahy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA
cieľ článku 6 smernice (93/13 EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nekalej povahe takýchto podmienok.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená
v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným dňa 06. 07. 2004 a určujúca právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie
sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky pre vyslovenie záveru o jej neprijateľnosti a
absolútnej neplatnosti podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá rozhodcovská
doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa
predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v
zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, teda zo
vzťahu fakticky nerovnovážneho a povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, mohol len záväzok
z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Nie je možné stotožniť sa s názorom odvolateľa, že
súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov,
ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí a preto od neho nemožno vzhľadom na
úroveň jeho informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu.
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli



bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
nielen Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v
zmluvách, ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených všeobecných
obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke, je v rozpore nielen s
ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
v zmluvách, ale aj vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v
dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Preto
je správne aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.