{"guid": "e3c1dc85-d72b-416b-b6b1-05ad43208910:1f572ab5-af19-4bcd-a44e-b3ad6a720b67", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6109224485.4", "spisova_znacka": "13CoPr/3/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoPr/3/2012 z 16. 4. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. apríla 2012, sp. zn. 13CoPr/3/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6109224485.4", "identifikacne_cislo": "6109224485", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2012-04-16", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f572ab5-af19-4bcd-a44e-b3ad6a720b67", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6109224485.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6109224485.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6109224485.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109224485
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109224485.4

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a členov JUDr. Márie Rišiaňovej a Štefana Huljaka v právnej veci navrhovateľky: U.. Y.
F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, zast.: AK JUDr. Andrea Slezáková, s. r. o., Robotnícka 10,
Banská Bystrica, proti odporcovi: Základná škola, so sídlom Trieda SNP 20, Banská Bystrica, zast.:
U.. R. X., nar. XX. XX. XXXX, U. rad XX, M., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na
odvolanie navrhovateľky zo dňa 07. 02. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
7C/203/2009-273 zo dňa 19. 12. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a rozhodol o povinnosti
navrhovateľky uhradiť odporcovi trovy konania v sume 99,50 eura do troch dní. Súd zistil, že
navrhovateľka žiadala určiť návrhom podaným dňa 30. 11. 2009 neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, ktorá jej bola doručená dňa 18. 06. 2009 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce z dôvodu, že sa stala nadbytočnou vzhľadom na rozhodnutie navrhovateľa o zrušení pracovných
miest. Uviedla, že rozhodnutím odporcu dňa 28. 05. 2009 e. č. 129/2009 o zrušení pracovných miest
zamestnancov ju považoval zamestnávateľ za nadbytočnú. Odporca jej dňa 18. 06. 2009 doručil návrh
dohody o zmene pracovných podmienok, ktorým jej navrhol zmenu pracovnej zmluvy tak, že jej týždenný
pracovný čas sa zmení z 37,5 hodiny na pracovný čas 19 hodín a jej týždenný pracovný úväzok
vyučovacej činnosti sa zmení z 23 hodín na 11,5 hodiny. S takýmto návrhom navrhovateľka nesúhlasila.
Po tom, čo jej bola doručená výpoveď zo dňa 30. 06. 2009 oznámila, odporcovi, že výpoveď považuje za
neplatnú a trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu. Uviedla, že má
aprobáciu na vyučovanie predmetov matematika a chémia. K zrušeniu jej pracovného miesta nemohlo
dôjsť, nakoľko počet hodín vyučovaných, v ktorých mala aprobáciu matematiky síce klesol o tri hodiny,
avšak sa zvýšil počet hodín chémie o 3,5 hodiny, pričom jedine ona mala odbornosť - aprobáciu na
predmet chémia. Poukázala, že následne na jej pracovné miesto odporca prijal do pracovného pomeru
nového zamestnanca na plný úväzok a to učiteľku F., ktorá mala aprobáciu biológia a chémia a prevzala
všetkých 13,5 hodín chémie, ktoré dovtedy učila ona.

Podanému návrhu sa odporca bránil. Rozhodnutím zo dňa 18. 05. 2009 došlo k organizačnej zmene
vzhľadom na to, že klesol týždenný výkon zo 458,5 vyučovacích hodín na 442 hodín. Rozdiel bol 16,5
hodiny. Rozhodnutím sa tiež sledovalo zabezpečenie odbornosti vyučovania. Po tom, čo navrhovateľka



odmietla návrh dohody o zmene pracovných podmienok, na základe ktorých by vyučovala svoj
aprobačný predmet, odporca nemal inú možnosť ako pristúpiť k výpovedi z dôvodu nadbytočnosti.

Súd zistil, že na základe inej organizačnej zmeny prijatej odporcom dňa  18. 05. 2009 došlo na druhom
stupni ZŠ u odporcu k nadbytočnosti. Navrhovateľke odpadla časť jej pracovnej náplne, došlo k zníženiu
vyučovacích hodín matematiky a odporca teda nemal potrebu, aby navrhovateľka pre neho vykonávala
práce v pôvodnom rozsahu. V súlade so Zákonníkom práce musia byť splnené všetky zákonné
predpoklady vymedzujúce daný výpovedný dôvod, avšak o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný
rozhoduje zamestnávateľ sám. V tomto smere nemožno preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd
skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce výpovedný dôvod, teda či bola daná príčinná
súvislosť medzi organizačnou zmenou a skončením pracovného pomeru s navrhovateľkou na základe
výpovede a súd zistil, že takáto príčinná súvislosť bola daná, pretože navrhovateľke odpadla časť jej
pracovnej náplne.

Proti rozsudku odvolanie podala navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, že jej žalobe
bude vyhovené v celom rozsahu a bude jej priznaný nárok na náhradu trov konania.

Napadnutý rozsudok považuje navrhovateľka za nezákonný, pretože súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom. Súd sa pri vyhodnocovaní
vykonaných dôkazov zameral výlučne na preukázanú skutočnosť, že v čase medzi rozhodnutím o inej
organizačnej zmene odporcu a daním výpovede navrhovateľke pre nadbytočnosť, bola medzi odporcom
ako zamestnávateľom a učiteľkou druhého stupňa U.. X. uzatvorená dohoda o zmene pracovných
podmienok, na základe ktorej došlo k preradeniu U.. X. do školského klubu. Výpoveď navrhovateľke bola
doručená až po uzatvorení dohody o zmene pracovnej činnosti s U.. X. a v tom čase už navrhovateľka
nemohla byť nadbytočná v príčinnej súvislosti s prijatou organizačnou zmenou, nakoľko zníženie
výkonov na druhom stupni o 16,5 vyučovacích hodín týždenne bolo dosiahnuté uzatvorením dohody
s U.. X.. Navrhovateľka v odvolaní predkladá svoj náhľad na to, akým spôsobom majú byť počítané
týždenné výkony na druhom stupni, pričom z jej výpočtu počet vyučovacích hodín, o ktoré sa znížil
výkon U.. X. uzatvorením dohody s odporcom o zmene pracovnej zmluvy v čase medzi prijatím inej
organizačnej zmeny odporcu a daním výpovede navrhovateľke, dochádza k záveru, že organizačná
zmena bola naplnená v celom rozsahu, ba dokonca bol prekročený počet vyučovacích hodín, o ktoré sa
znížil výkon vyučovacích hodín na druhom stupni. Dokonca vznikla potreba prijať ďalšieho zamestnanca
a nie skončiť pracovný pomer. K uzatvoreniu dohody o zmene pracovnej zmluvy medzi odporcom a U..
X. malo dôjsť až po prijatí organizačnej zmeny odporcu. Tvrdenie odporcu o tom, že pri rozhodovaní o
inej organizačnej zmene bolo v počte 442 vyučovacích hodín potrebných pre druhý stupeň na rok 2009
a 2010 započítaných 5 vyučovacích hodín U.. X., považuje za nepravdivé a účelové.

Navrhovateľka má za to, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a v dôsledku toho
aj nesprávne posúdil vec po právnej stránke, keď konštatoval, že z hľadiska ustanovenia § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce nemožno dohodu uzatvorenú medzi odporcom a U.. X. brať vôbec do úvahy,
pretože k uzavretiu tejto dohody nedošlo po skončení pracovného pomeru navrhovateľky, ale ešte pred
daním jej výpovede.

Navrhovateľka opätovne poukazuje, že odporca pred uplynutím troch mesiacov od skončenia
pracovného pomeru s navrhovateľkou prijal do pracovného pomeru U.. F. na jej pracovného miesto
ako učiteľku chémie, keďže dovtedy navrhovateľka ako jediná učiteľka mala  aprobáciu na vyučovanie
predmetu chémia. Odporca jej ponúkol uzatvorenie dohody o zmene pracovných podmienok, podľa
ktorej by sa jej týždenný pracovný čas zmenil z 37,5 hodín na 19 hodín, ale zároveň by sa týždenný
úväzok jej vyučovacej činnosti zmenil z 23 hodín na 11,5 hodín vyučovacej činnosti týždenne.  V konaní
bolo preukázané, že počet vyučovacích hodín chémie sa v školskom roku 2009 a 2010 zvýšil z 10 na
13,5 hodiny. Bola jedinou učiteľkou s odbornosťou na vyučovanie chémie, čo v konaní nebolo medzi
účastníkmi sporné. Uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok  medzi ňou a odporcom by
mal odporca zabezpečené vyučovanie len 11,5 hodín chémie na jej osobu. Zvyšné dve vyučovacie
chémie by nemal odporca zabezpečené a bol by nútený zamestnať ďalšieho učiteľa s odbornosťou na
vyučovanie chémie.



Navrhovateľka takto dospela k záveru, že nemohla byť pre odporcu nadbytočná, pretože dokonca
vzrástol počet vyučovacích hodín chémie, na ktorej vyučovanie ako jediná mala odbornosť a skončením
pracovného pomeru s ňou alebo uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok s ňou by odporca
nemal zabezpečené vyučovanie všetkých hodín chémie.

Pokiaľ ide o zníženie počtu vyučovacích hodín matematiky, poukázala, že v 7,5 hodín matematiky v
školskom roku 2009/2010 vyučovali iní učitelia ako nadčasové hodiny. Odporca resp. riaditeľ školy
je povinný pedagogickým zamestnancom najskôr prerozdeliť všetky vyučovacie hodiny v rámci ich
vyučovacej činnosti a predchádzať tak vyučovaniu nadčasových hodín a až potom môže pristúpiť k
prepúšťaniu zamestnancov pre nadbytočnosť.

Navrhovateľka tvrdí, že neodpadla žiadna časť jej pracovnej náplne keďže v školskom roku 2008/2009
vyučovala všetky predmety odborne a v školskom roku 2009/2010 sa zvýšil počet vyučovacích hodín
chémie, na ktorý mala ako jediná aprobáciu, o 3,5 hodín. Odporca dokonca ešte počas plynutia
výpovednej doby uzavrel pracovný pomer s učiteľkou F., ktorá po nej prevzala vyučovanie všetkých
hodín chémie.

Záverom navrhovateľka uviedla, že rozhodnutie považuje za rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, pretože rieši doposiaľ nenastolenú otázku, ktorej spôsob riešenia je významný z hľadiska
rozhodovacej činnosti súdov vôbec, má vplyv na prípady podobnej povahy. Rozhodnutie rieši právnu
otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená. Navrhla preto, aby v prípade, ak bude napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdený, bolo vo výroku rozsudku vyslovené, že dovolanie vo veci je
prípustné.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca. Žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a o trovách
rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 OSP. Vo vyjadrení poukazuje, že tvrdenia navrhovateľky už boli predmetom
doplneného dokazovania pred Okresným súdom Banská Bystrica a už krajský súd z predložených
dôkazov konštatoval, že pri rozhodovaní o inej organizačnej zmene bolo v počte 442 vyučovacích
hodín potrebných pre druhý stupeň na rok 2009/2010 započítaných 5 vyučovacích hodín U.. X.. U.. X.
mala v školskom roku 2009/2010 vyučovať na druhom stupni 5 hodín týždenne a to etickú výchovu.
Navrhovateľka nemala aprobáciu na tento predmet.

Odporca zdôraznil, že z hľadiska § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce nemožno dohodu uzatvorenú
medzi odporcom a U.. X. vôbec brať do úvahy, pretože k uzatvoreniu tejto dohody nedošlo po skončení
pracovného pomeru žalobkyne, ale ešte pred daním jej výpovede.

Je pravdou, že odporca ešte pred uplynutím troch mesiacov od skončenia pracovného pomeru
s navrhovateľkou prijal do pracovného pomeru U.. F. ako učiteľku chémie. Chémiu, dovtedy ako
jediná učiteľka vyučovala navrhovateľka. S navrhovateľkou však bol rozviazaný pracovný pomer a je
pochopiteľné, že U.. F. musela vykryť aj vyučovacie hodiny po navrhovateľke.

Odporca zdôraznil nesprávnosť konštrukcie právnej zástupkyne navrhovateľky, podľa ktorej: „ako bolo
v konaní preukázané, počet vyučovacích hodín chémie sa v školskom roku 2009/2010 zvýšil z 10 na
13,5 hodiny. Keďže som bola jedinou učiteľkou s odbornosťou na vyučovanie chémie, čo v konaní
nebolo medzi účastníkmi sporné, uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok medzi mnou a
odporcom by mal odporca zabezpečené vyučovanie len 11,5 hodín chémie mojou osobou. Zvyšné dve
vyučovacie hodiny chémie by nemal odporca zabezpečené a bol by nútený zamestnať ďalšieho učiteľa
s odbornosťou na vyučovanie chémie“.

Odporca poukazuje na § 3 ods. 4 druhá veta zák. č.. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch
a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení neskorších právnych
predpisov. Podľa tohto ustanovenia riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia určí týždenný
rozsah hodín priamej výchovnovzdelávacej činnosti pedagogickému zamestnancovi (ďalej len „úväzok“)



najviac na obdobie školského roka. Prejavom toho je určenie úväzku učiteľa a to, ktorý predmet/ktoré
predmety a v akom rozsahu bude/budú tvoriť záväzok učiteľa. Práve preto, že žalobkyňa bola jedinou
učiteľkou chémie, žalovaný jej ponúkol v návrhu zo dňa 08. 06. 2009 prácu v rozsahu 11,5 vyučovacích
hodín týždenne na vyučovanie predmetu chémie, čo však odmietla. Odporca už na pojednávaní dňa
14. 04. 2009 uviedol, že U.. F. by bola prijatá aj keby žalobkyňa súhlasila s návrhom žalovanej a to v
súlade s § 3 ods. 4 druhá veta zákona č. 317/2009 Z. z. aby vyučovala dve hodiny predmetu chémia.
Vôľa žalobkyne ani jej prejav vôle, že neprijala návrh zo dňa 08. 06. 2009 nebol samotnou žalobkyňou
ani prostredníctvom jej právnej zástupkyne spochybňovaný.

Odporca zaujal stanovisko aj k tvrdeniu právnej zástupkyne navrhovateľky, že 7,5 hodiny matematiky
v školskom roku 2009/2010 vyučovali iní učitelia ako nadčasové hodiny. Poukázal, že skutočnosť, že
niektorí pedagogickí zamestnanci vyučujú dva aprobačné predmety, majú vyššiu mieru vyučovacej
povinnosti  (viac ako 23 hodín týždenne) neznamená, že majú nadčasový výkon práce práve vyučovaním
hodín matematiky.

Odporca neakceptuje odkaz právnej zástupkyne žalobkyne na vyjadrenie Mestského úradu v Banskej
Bystrici zo dňa 08. 06. 2011, značka OSK - SUR/163280/2011 (č. l. 177 spisu), že u odporcu nedošlo
v školskom roku 2009/2010 k zníženiu počtu žiakov druhého stupňa ZŠ oproti predchádzajúcemu
školskému roku 2008/2009, ale naopak k ich zvýšeniu. Tým nedošlo k zníženiu počtu tried a teda
nemohlo dôjsť ani k zníženiu počtu vyučovacích hodín povinných predmetov a teda k zníženiu počtu
výkonov na druhom stupni, preto rozhodnutie odporcu ako zamestnávateľa o organizačnej zmene zo
dňa 18. 05. 2009, ktorý rozhodol o znížení počtu vyučovacích hodín na druhom stupni, považuje za v
rozpore so skutočným stavom a skutočnými potrebami ZŠ.

Odporca opätovne vysvetlil, že zníženie počtu tried vôbec nesúvisí so znížením počtu vyučovacích hodín
a teda toto nemožno použiť ako argument na to, že ani nedošlo k zníženiu počtu výkonov na druhom
stupni. Právna zástupkyňa žalobkyne túto spojitosť uvádzanú v odvolaní právne neodôvodnila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Napriek tomu, že v priebehu konania okresným ako aj odvolacím súdom bolo viackrát vysvetlené,
akým spôsobom je potrebné pristupovať k právnemu riešeniu navrhovateľkou nastolenej otázky, a ktoré
tvrdenia navrhovateľky je potrebné skutkovo preskúmavať, pretože majú vplyv na právne posúdenie
veci, a ktoré nie, odvolací súd opätovne uvádza.

Dňa 18. 05. 2009 odporca t. j. Základná škola, Trieda SNP 20, 974 47  Banská Bystrica, prijala iné
organizačné zmeny. Podľa týchto celkový týždenný výkon v školskom roku 2008/2009 vo výške 458,5
vyučovacích hodín na druhom stupni ZŠ sa v školskom roku 2009/2010 mení na celkový týždenný
výkon vo výške 442 vyučovacích hodín, čím dochádza k zníženiu výkonov o 16,5 vyučovacích hodín
týždenne. Po prepočítaní z rozsahom týždenného úväzku pedagogických zamestnancov dochádza k
zníženiu prepočítaného počtu pedagogických zamestnancov o 0,7.

Po prijatí tejto organizačnej zmeny odporca ponúkol navrhovateľke dohodu o zmene pracovných
podmienok, podľa ktorej sa jej pracovný čas mení z 37,5 hodín podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa
pre výkon práce vo verejnom záujme na týždenný pracovný čas 19 hodín. Týždenný úväzok vyučovacej
činnosti sa mení z 23 hodín na 11,5 hodín vyučovacej činnosti týždenne. Účinnosť tejto zmeny nastáva
od 01. 09. 2009.



Navrhovateľka ponúkanú dohodu o zmene pracovných podmienok neprijala. Túto skutočnosť oznámila
zamestnávateľovi písomne dňa 10. 06. 2009.

Odporca preto dňa 18. 06. 2009 vypracoval a následne navrhovateľke doručil výpoveď z pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V tejto výpovedi sa okrem iného uvádza:
„Rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 18. 05. 2009 evidenčné číslo 129/2009 boli prijaté iné organizačné
zmeny, ktoré boli prerokované ZO OZ pri ZŠ, Trieda SNP 20, Banská Bystrica dňa 15. 05. 2009.

Na základe toho Vám zamestnávateľ dňa 08. 06. 2009 predložil návrh na dohodu o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 08. 06. 2009, evidenčné číslo 150/2009, ktorý ste neprijali.

Z uvedeného dôvodu ste sa stali nadbytočnou, a preto s Vami  zamestnávateľ končí pracovný pomer
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce“.

Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách.

Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa pri tomto výpovednom
dôvode je, že dôvod musí existovať najneskôr v čase dania výpovede. Predpokladom výpovedného
dôvodu nadbytočnosti je, že v dôsledku realizácie organizačnej zmeny v dohľadnom čase - spravidla vo
výpovednej dobe - stratí zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. Uplatnenie výpovedného
dôvodu nadbytočnosti je teda možné už vtedy, keď sa o organizačnej zmene rozhodne.

Pri preskúmavaní existencie výpovedného dôvodu nadbytočnosti je potrebné zisťovať, či išlo o zmenu
úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia
efektívnosti práce, alebo iné organizačné zmeny. Je potrebné zistiť či sa zamestnanec stal skutočne
nadbytočným. Zamestnávateľ  však musí preukázať, že po skončení pracovného pomeru počas
obdobia troch mesiacov znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto a na toto miesto neprijal iného
zamestnanca. Je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou
zamestnanca a organizačnými zmenami. O výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným,
rozhoduje zamestnávateľ.

Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce by nebol daný, ak by zamestnávateľ
takto chcel skončiť pracovný pomer so zamestnancom zaradeným na pracovisku alebo vykonávajúcim
práce, ktorých sa predmetná organizačná zmena netýka. Rovnako aj v prípade, keby nadbytočnosť
zamestnanca bola dôsledkom uzatvorenia pracovných pomerov s novými zamestnancami.

Navrhovateľka odmietla zmenu pracovnej náplne a inú vhodnú prácu zamestnávateľ pre navrhovateľku
nemal. Bola tak splnená aj podmienka § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce.

V konaní bolo preukázané, že k inej organizačnej zmene došlo. V dôsledku inej organizačnej zmeny
došlo na druhom stupni ZŠ k zníženiu prepočítaného počtu pedagogických zamestnancov o 0,7.
V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že by v čase prijímania iných organizačných zmien a
následne v školskom roku 2009/2010 neboli organizačné zmeny organizované.

Na druhom stupni  základnej školy odporcu teda vznikla nadbytočnosť o 0,7. Pri rozhodovaní o výbere
zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným, rozhodol zamestnávateľ, že pôjde o navrhovateľku.
Navrhovateľke bola ponúknutá zmena pracovného zaradenia, čo neprijala.



V priebehu troch mesiacov po skončení pracovného pomeru nebolo znovu vytvorené zrušené pracovné
miesto navrhovateľky. To, že hodiny chémie, ktoré navrhovateľka mohla vyučovať v rámci svojej
aprobácie, prevzala novoprijatá zamestnankyňa U.. F. bol dôsledok skutočnosti, že navrhovateľka
odmietla dohodu o zmene pracovných podmienok a teda odmietla aj vyučovať chémiu, čo viedlo k
tomu, že jej bola daná výpoveď. Odporca ako zamestnávateľ nemohol zostať bez pokrytia vyučovania
chémie odborným pracovníkom a prijal novú zamestnankyňu. Táto však nebola prijatá na zrušené
pracovné miesto navrhovateľky. U.. F. zabezpečovala vyučovanie chémie, ktoré mohla zabezpečovať
navrhovateľka ak by bola pristúpila k zmene dojednaných podmienok pracovnej zmluvy.

V tejto súvislosti aj odporca potvrdil, že nový zamestnanec na vyučovanie dvoch hodín chémie by
bol musel byť prijatý v každom prípade. Postup zamestnávateľa nebol znovu vytvorením zrušeného
pracovného miesta navrhovateľky.

Argumentáciu navrhovateľky týkajúcu sa rôznych pracovných hodín, ktoré by bola mohla vyučovať
v druhom stupni, nemožno prijať. Nie iba preto, že v tejto súvislosti je argumentácia navrhovateľky
neprehľadná a nevychádza z organizácie práce odporcu, ale preto, že by nešlo o naplnenie požiadavky
Zákonníka práce § 63 ods. 2 písm. b/. Toto ustanovenie výslovne uvádza: „Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu
zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo sa podrobiť
predchádzajúce j príprave na túto inú prácu“.

Zo znenia zákona teda vyplýva, že zamestnávateľ musí mať pre zamestnanca v čase dania výpovede
inú vhodnú prácu, ktorú mu môže ponúknuť. Ustanovenie zákona nevyžaduje, aby zamestnávateľ svoju
činnosť organizačne prispôsobil požiadavkám zamestnanca a nové pracovné miesto pre nadbytočného
pracovníka vytvoril.

Úvahy navrhovateľky o tom, ktoré vyučovacie hodiny a v akom rozsahu by mohla vyučovať by možno
mohli byť aj reálne, ale iba vtedy ak by odporca prispôsobil svoju organizačnú štruktúru požiadavkám
navrhovateľky. Súd však v žiadnom prípade nemôže nariaďovať zamestnávateľovi akým spôsobom má
svoje úlohy plniť alebo akým spôsobom má vystavať organizáciu práce.

Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Nebola však v konaní úspešná a preto jej
náhrada s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP s použitím ust. § 224 ods. 1 OSP nemohla byť priznaná.

Úspešný odporca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a svoj nárok formuloval vetou,
ktorou žiadal o trovách rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.

Pri rozhodovaní o priznaní odvolacích trov, krajský súd použil ust. § 150 ods. 1 OSP. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že navrhovateľka v dôsledku organizačných zmien prišla o
prácu.

Napriek žiadosti navrhovateľky odvolací súd nevyslovil vo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie
je prípustné. Odvolací súd si neosvojil názor navrhovateľky, že ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Otázka platnosti výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je v
rozhodovacej praxi súdov často krát riešená.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/203/2009", "guid": "03a04dd3-6707-478e-b8f7-b7d8974726f0:df6ff2e7-d539-4bbc-b09d-43d6aad79f88", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}