Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/409/2011 z 29. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. apríla 2012, sp. zn. 2CoE/409/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6110202906.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/409/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6110202906.1 | 2012-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 35 EP, § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 2 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 53 ods. 4 OZ, OZ, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 45 ods. 3 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96b4af61-d59e-44b8-b4e0-79c0e4a59b02 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110202906.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/409/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110202906
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110202906.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105 zast. MCGA legal, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, IČO: 36 715 662 proti povinnému: X. A., nar. X.X.XXXX, bytom
F., B. XXX/XX vedenej pod sp. zn. EX 274/2010 súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčekom,
Exekútorský úrad Bratislava, Kutlíková 17 pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.584,43
EUR s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
2Er/219/2010-27 z 4.4.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
2Er/219/2010-43 zo dňa 11.5.2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Er/219/2010-27 zo dňa 4. apríla 2011 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Er/219/2010-43 zo dňa 11. mája 2011
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd konajúci ako súd exekučný svojim rozhodnutím žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. M1308284 zo dňa 23.9.2009, ktorý bol vydaný z
titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2006
uzatvorenej s právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s. a povinným. Exekučný súd
mal za preukázané, že v predmetnom konaní aj napriek označeniu zmluvy ako zmluvy o úvere ide
o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky pre úver.
Exekučný súd ich preskúmal a zistil, že obsahujú neprijateľnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku,
ktorá je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s
ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Na základe zistených skutočností exekučný súd zamietol udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený podaným odvolaním žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu
zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, tak ako to žiada v žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej
republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pričom cieľom tejto úpravy
je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná právna úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že v období
do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu
podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v obchodnom zákonníku a Zákone o spotrebiteľských



úveroch 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu
s ustanovením § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 1.4.2004, ani sankcia
neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Takisto sa na predmetný prípad nemalo vzťahovať
ani ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré až od 1.1.2008 označilo za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Oprávnený
namietal použitie Smernice na daný prípad, pretože smernicu nemožno aplikovať priamo, lebo smernica
ako prameň práva nemá priamy účinok. Poukázal aj na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa
stal rozhodcovský rozsudok právoplatný aj vykonateľný, pretože povinný nepodal proti nemu opravný
prostriedok.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté
uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Odvolací
súd preto potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p., lebo je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c)..

Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.



Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 5.04.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku ako aj ZoRK vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia
súdnemu exekútorovi je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj
zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom,
že skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Exekučný súd je predovšetkým povinný
skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade
zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí
na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.

Podľa § 35 cit. zákona doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku súdu, ale je nesporné, že
zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý odporuje dobrým mravom
bolo možné preskúmať aj bez podania žaloby na príslušnom súde.

Podľa § 159 Občianskeho súdneho poriadku u rozsudkov sa rozlišuje formálna právoplatnosť a
materiálna právoplatnosť. Rozsudok nadobúda formálnu právoplatnosť, ak ho už nemožno napadnúť
odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť,
ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci (prekážka veci právoplatne
rozsúdenej). Exekučný súd je však v zmysle hore citovaného § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda
viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 cit. zákona aj čo do
jeho vecnej správnosti. Môže skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie (alebo aj na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonávanie exekúcie) podľa Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky
uvedené v § 40 písm. a) alebo b), alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Námietky oprávneného z tohto pohľadu boli preto nedôvodné.

Podľa § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka (platného ku dňu uzavretia zmluvy) Spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal odvolací súd za preukázané, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel
právny predchodca oprávneného s povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože Občiansky
zákonník v čase uzavretia zmluvy o úvere na rozdiel od súčasnej úpravy, ktorá za spotrebiteľskú
zmluvu považuje každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
vymedzila aj, že spotrebiteľskými zmluvami sú aj iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona, kde sa nachádza aj zmluva o pôžičke, ktorá má znaky zmluvy, ktorú uzavrel právny predchodca
oprávneného s povinným a to aj v súlade s citovaným ustanovením § 52 ods. 2 a 3. V tomto dôsledku
sa na daný právny vzťah vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú právnu úpravu
spotrebiteľských zmlúv.



Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná
o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor
súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym
súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel
a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie
sporu súkromnou osobou. S ohľadom na čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993 zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa. Oprávnený takisto nepreukázal možnosť povinného individuálne dohodnúť rozhodcovskú
doložku, ktorá je obsahom všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej
doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom v rámci Všeobecných podmienok pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru, len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Na margo dôvodovej správy odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že oprávnený nesprávne
poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

A to je presne to, na čo poukazuje Kristian Csach „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk). Doložku nie je
možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či
doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval odvolanie oprávneného za nedôvodné
a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie