Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/101/2012 z 9. 10. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. októbra 2012, sp. zn. 17Co/101/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6110203572.1
Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/101/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6110203572.1 | 2012-10-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod
Citované ustanovenia: § 65 ZoR, § 75 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b467953d-a5f0-4f92-914c-68e9b7d55430
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110203572.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/101/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110203572
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110203572.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci
navrhovateľa L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., Z. Q. XX, zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou,
advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Pestovateľská 2682/18, proti odporkyni X. X., rod. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. B., F. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou, so sídlom Advokátskej
kancelárie Banská Bystrica, Skuteckého 30, za účasti maloletých detí L. X., nar. XX. XX. XXXX a
maloletej F. X., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom B. B., Mlynská XX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/20/2010-222 z 02. 03. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd v poradí druhým rozsudkom uložil navrhovateľovi ako otcovi maloletých detí povinnosť
prispievať na výživu maloletej L. X., nar. XX. XX. XXXX, výživným v sume 190 Eur mesačne a na maloletú
F. X., nar. XX. XX. XXXX, výživným v sume 210 Eur mesačne, počnúc dňom 28. 12. 2010, vždy do 15.
dňa v mesiaci  vopred k rukám ich matky (odporkyne) X. X.. Za obdobie od 28. 12. 2010 do 02. 03.
2012, kedy vo veci rozhodol, vyčíslil dlžné výživné u maloletej L. na 980 Eur a u maloletej F. na 1.120
Eur. Otcovi uložil povinnosť uhradiť dlžné výživné k rukám matky v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov  právo na náhradu trov konania nepriznal.

O zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky rozhodol v rozsudku, ktorým manželstvo
účastníkov rozviedol. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 28. 12. 2010. Po
opätovnom prejednaní veci a doplnení dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co/26/2011 z 30. 05. 2011 dospel k názoru, že zákonným kritériám, podľa ktorých sa
určuje vyživovacia povinnosť rodičov, zodpovedá výživné v sume 190 Eur na maloletú L. a 210 Eur na
maloletú F. vzhľadom na ich rozdielny, ale v oboch prípadoch dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý
u oboch detí vyžaduje zvýšené finančné náklady nielen na ich výživu a bežné materiálne zabezpečenie,
ale aj na lieky, liečivá, lekársku i ďalšiu odbornú starostlivosť. Matke detí bráni celodenná osobná
starostlivosť o dcéru F. zabezpečiť si príjem výkonom vlastnej profesie. Je odkázaná len na sociálne
dávky. Schopnosti otca platiť výživné v určenej výške posudzoval podľa § 75 ods. 1 druhej vety zákona
č. 36/2005 Z. z.  o rodine (ďalej len „Zákon o rodine"), majúc za to, že sa otec detí bez vážnych dôvodov
vzdal výhodnejšieho zamestnania a majetkového prospechu, keď ako spoločník spoločnosti PRŠANEC
s. r. o., Banská Bystrica túto spoločnosť predal a ako konateľ a zamestnanec spoločnosti PRŠANEC s.



r. o., Banská Bystrica sa vzdal vyššieho príjmu, než ktorý dosahuje u aktuálneho zamestnávateľa B. T.
Transport, s. r. o., Trenčín. Skutočný príjem otca v spoločnosti PRŠANEC s. r. o. sa zistiť nepodarilo.
Za nedôveryhodné považoval tvrdenie otca a svedka X. C., že otec detí vykonáva funkciu konateľa v
obchodnej spoločnosti RAT, s. r. o., Banská Bystrica len za jednorázovú odmenu 100 Eur, ktorá mu má
byť vyplatená po podaní daňového priznania, najmä keď táto spoločnosť má sídlo v dome, v ktorom žije
otec so svojou matkou. Ani výsluchom aktuálnej partnerky otca D.. A. K. sa súdu nepodarilo objasniť
okolnosti predaja spoločnosti PRŠANEC s. r. o., spoločného podnikania otca a D.. A. K., ani prevodu
nehnuteľnosti otca na D.. A. K.. S ohľadom na odbornú spôsobilosť otca prijal okresný súd záver, že
otec nevyužíva svoju odbornosť, schopnosti a možnosti na zabezpečenie čo najlepšieho príjmu.

Po zistení, že otec detí od mesiaca august 2011 prispieval na výživu dcér výživným len v sumách po
50 Eur mesačne, uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť k rukám matky detí dlžné výživné v zákonnej
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal z dôvodu, že ani jedna zo strán si právo na
náhradu trov konania neuplatnila.

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním navrhovateľ. Prvostupňovému súdu vytkol, že vo svojom
rozhodnutí sa napriek pokynu odvolacieho súdu  opätovne nevyporiadal podrobne, ktoré matkou
tvrdené náklady na výživu a výchovu detí považoval za odôvodnené a preukázané. Od matky ani
nevyžadoval potvrdenia o nákupe liekov a liečiv pre maloleté deti napriek tomu, že z výpisov z účtu
poistenca predložených súdu navrhovateľom bolo zistiteľné, že za obdobie od 01. 01. 2010 do 31.
07. 2011 uhrádzala matka na liečbu a lieky maloletých detí oveľa nižšie sumy, ako v konaní uvádzala.
Prvostupňový súd v rozhodnutí iba všeobecne konštatoval, že zdravotný stav maloletých detí vyžaduje
zvýšené finančné náklady nielen na ich výživu a bežné materiálne zabezpečenie, ale aj na lieky, liečivá
a lekársku a ďalšiu odbornú starostlivosť. Súd nevzal do úvahy námietky otca podložené výpoveďou
svedkyne  F.. V. V. vo vzťahu k údajnej liečbe maloletých detí metódou EEG feedback. Otec detí
pozná zdravotný stav maloletých detí. Nespochybňuje, že maloletá F. je ťažko zdravotne postihnutá
a pohybuje sa iba pomocou mechanického vozíka. Zdravotný stav maloletej F. sa nezlepšuje aj z
dôvodu, že matka s maloletou F. necvičí, jej zdravotný stav zanedbáva, nevyužíva kúpeľnú liečbu v
rehabilitačnom zariadení Kováčová, na ktorú má maloletá F. nárok. Namiesto tejto terapie vystavuje dieťa
platenej doplnkovej liečbe, napr. metódou EEG feedback, ktorá by mala pre dieťa význam len, ak by na
takúto liečbu bola zdravotne a psychicky spôsobilá. Matka dieťaťa nadhodnocuje výdavky nad osobnú a
zdravotnú starostlivosť maloletej F.. Maloletá F. je od 02. 09. 2011 žiačkou Špeciálnej základnej školy na
Ďumbierskej 15 v Banskej Bystrici, v školskej jedálni sa nestravuje a na začiatku roka platené príspevky
do ZRPŠ uvádza matka vo vyššej sume než boli skutočne zaplatené. Pri škole je funkčný školský
klub, v ktorom môže dieťa tráviť čas od 6.30 hod. ráno do 16.30 hod., čo umožňuje matke maloletej
hľadať si zamestnanie, ktorému sa zámerne vyhýba, aby jej nebol odňatý opatrovateľský príspevok. V
prípade preukázanej potreby celodennej starostlivosti o maloletú F. by opatrovateľský príspevok na ňu
mohli poberať rodiča odporkyne, ktorí sú starobní dôchodcovia a v starostlivosti o deti matke pomáhajú.
Maloletú F. do školy vozí otec odporkyne.

Maloletá L. je zdravé dieťa, ktoré nevyžaduje žiadnu špeciálnu opateru. Navštevuje Základnú školu na
Tajovského ulici v Banskej Bystrici a na jej výchovu a výživu nemôže vynakladať odporkyňa sumu 405,20
Eur ako tvrdila.

Záver okresného súdu, že sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania a majetkového prospechu a z
tohto dôvodu by súd mal posudzovať schopnosti a možnosti otca platiť výživné podľa § 75 ods. 1
Zákona o rodine nie je správny. Navrhovateľ bol živnostníkom od roku 2007 do 19. 03. 2011, ale
aktívne ako fyzická osoba nepodnikal už od roku 2007. Spoločnosť PRŠANEC s. r. o. bola v strate už
od roku 2008. Práve z dôvodov pretrvávajúcej straty previedol navrhovateľ celý svoj obchodný podiel
odplatnou zmluvou o prevode obchodného podielu za cenu 9.559,85 Eur na nadobúdateľa. Z odplaty
za prevod obchodného podielu vyplatil navrhovateľ ako zmenečný ručiteľ časť kontokorentného úveru
poskytnutého  bankou obchodnej spoločnosti PRŠANEC s. r. o. a ako spoludlžník uzavrel aj dohodu
o pristúpení k záväzku z kontokorentného úveru, ktorý naďalej navrhovateľ spláca. Dôvody, pre ktoré
navrhovateľ pristúpil k odpredaju obchodného podielu (nesplatený úver a i ďalšie pretrvávajúce záväzky
spoločnosti a nepriaznivý vývoj neustále zhoršujúci stav spoločnosti v dôsledku hospodárskej krízy)
navrhovateľ súdu preukázal. Pracovný pomer u spoločnosti PRŠANEC s. r. o. dohodou k 31. 07. 2011



ukončil navrhovateľ z dôvodu predaja svojho obchodného podielu a z dôvodu, že nadobúdateľ tohto
obchodného podielu nemienil zamestnávať pôvodných zamestnancov spoločnosti. Ihneď od 01. 08.
2011 sa otec zamestnal v spoločnosti B.T. Transport s. r. o., Trenčín. Príjmy spoločnosti PRŠANEC s.
r. o. aj B.T. Transport s. r. o., boli súdu doložené. S majiteľom spoločnosti RAT s. r. o., Banská Bystrica
dohodnutá odmena za výkon funkcie konateľa 100 Eur ročne zodpovedá rozsahu vykonávanej činnosti
navrhovateľom pre túto spoločnosť 15 až 20 minút týždenne.

Dôvodom prevodu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území A. v
podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a O. X. bola potreba uchrániť rodinný dom s priľahlými
nehnuteľnosťami pre rodinu po dedičskom konaní vedenom po nebohom F. X. - bratovi navrhovateľa.
Dedičia zo zákona dedičstvo po F. X. odmietli a dedičstvo pripadlo štátu. Štát a veritelia nesúhlasili
s uzavretím dohody o prenechaní predloženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov, preto bola
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 19. 02. 2010 nariadená likvidácia dedičstva. Poručiteľ
F. X. bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti podielu 1/6. Matka poručiteľa vlastniaca
podiel 4/6-iny nemala finančné prostriedky na odkúpenie podielu nebohého F. X.. Cenu podielu vyplatila
D.. A. K..

Pri rozhodovaní o výške výživného prvostupňový súd nezohľadnil mesačné náklady navrhovateľa vo
výške 372,22 Eur na rôzne poistky, splátku úveru, na rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom bývajú
matka s deťmi, príspevok na inkaso a bývanie, platby za komunálny odpad.

Od marca 2012 prispieva otec na výživu maloletých detí výživným po 70 Eur mesačne a jeho snahou
je prispievať na opodstatnené a matkou preukázané náklady vynaložené na maloleté deti aj vyššou
sumou, pokiaľ to jeho zárobkové možnosti dovolia. Prvostupňovým súdom určená výška výživného je
v rozpore so Zákonom o rodine aj z dôvodu, že nie je vymožiteľné; po jeho úhrade by navrhovateľovi
nezostalo ani životné minimum. Navrhovateľ uznávajúc, že zdravotný stav maloletej F. vyžaduje určiť
vyššie výživné navrhuje zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že na maloletú F. bude určené výživné
sumou 80 Eur mesačne a na maloletú L. vo výške 60 Eur mesačne a zročné výživné sa povolí
otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach určených vo výške zodpovedajúcej zárobkovým
možnostiam navrhovateľa, eventuálne nech odvolací súd rozsudok okresného súdu zruší a vec mu vráti
na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila len odporkyňa. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny. Zopakovala, že náklady na starostlivosť o maloleté deti vyjadrila v reálnej výške. Výživné
sa určuje do budúcna tak, aby pokrylo nielen každodenné výdavky na bežné potreby detí, ale aj
vyskytujúce sa len v určitých obdobiach a potreby náhodilé. Je pravda, že niektoré liečebné  procedúry
ako Pyramída alebo Biofeedback resp. EEG feedback deti v súčasnosti neabsolvujú, ale iba z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov. Ich prospešnosť pre deti potvrdila svedkyňa X.. F. Q. psychologička.
Matkou vykázané výdavky nezahŕňajú ani napr. náklady na kúpeľnú liečbu, ktoré by pre svoj zdravotný
stav mali maloleté deti absolvovať minimálne raz ročne. Medzi výdavky na deti odporkyňa nezahrnula
ani klasickú obuv a ošatenie. Pre poruchy gastroenterologického charakteru je liečba alternatívnymi
liečivami pre maloleté deti vhodná. S návštevou školy nie sú výdavky len na začiatku (poistenie a
príspevok na ZRPŠ), ale v priebehu celého roka. Maloletá F. má problémy s jemnou motorikou.  Z
toho dôvodu je odporkyňa nútená zaobstarávať pre ňu špeciálne písacie potreby, ktoré sú finančne
náročnejšie. Nepravdivé je tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa bráni styku otca s dcérami. Maloleté
deti sú vo veku 14 rokov, kedy vedia vyjadriť vlastný názor na styk s otcom. Navrhovateľ bezdôvodne
vytýka odporkyni, že zanedbáva starostlivosť o maloleté deti. Kúpeľnú liečbu maloletej F. uhrádza
zdravotná poisťovňa, ale vzhľadom na jej zdravotný  stav je nutná aj účasť doprevádzajúcej osoby, ktorá
si kúpeľnú liečbu hradí sama. Cena kúpeľnej liečby 330 Eur na 4 - 5 týždňov je pre odporkyňu položka,
ktorú si nemôže dovoliť. Za bezočivú považuje výtku navrhovateľa, že spotreba plienok pre maloletú
F. je vysoká, pretože je odporkyňa nevozí na toaletu. Odporkyňa sa o maloleté dcéry stará s vypätím
všetkých fyzických aj psychických síl. Manipulácia so 14-ročným dieťaťom, ktoré nie je schopné sa samé
pochybovať, je pre odporkyňu ako subtílnu ženu prinajmenšom vyčerpávajúca.

Ochorenia, pre ktoré je maloletá L. od narodenia sledovaná odbornými lekármi, nie sú bežnými
chorobami. Tvrdením, že maloletá L. je zdravé dieťa s bežnými chorobami a nevyžaduje žiadnu
špeciálnu opateru, ani zvýšené náklady na výživu, navrhovateľ  extranne zľahčuje jej zdravotný stav.



Dôkazom o správnosti úvah prvostupňového súdu, že sa navrhovateľ vzdal výhodnejšieho zamestnania
a majetkového prospechu, je  jeho klesajúci príjem v spoločnosti PRŠANEC s. r. o. a mzda, ktorú
dosahuje u súčasného zamestnávateľa B.T. Transport s. r. o.. Vysvetlenia podané navrhovateľom k
prevodu nehnuteľností na D.. A. K. sa týkajú iba matky navrhovateľa O. X., ale nevysvetľujú, aké dôvody
viedli navrhovateľa k prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu na D.. A. K., ani skutočnosť, ako naložil
navrhovateľ s finančnými prostriedkami získanými z predaja nehnuteľnosti. Odporkyňa je toho názoru,
že príjem navrhovateľa je diametrálne odlišný od toho, aký v konaní prezentoval. Navrhovateľ podnikol
všetky úkony smerujúce k umelému zníženiu svojho príjmu, majetku a majetkového prospechu za
účelom určenia minimálneho výživného. Prvostupňový súd vyčerpávajúco zistil skutkový stav a posúdil
všetky aspekty majúce vplyv na rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca. Aj v zmysle judikatúry súdov
pre posúdenie schopností a možností povinného rodiča platiť výživné, nie sú rozhodujúce jeho skutočné
zárobkové a majetkové pomery, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti dané okrem iného
fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a pod..

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214    ods. 2 O. s. p. a
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Výkon rodičovských práv a povinností upravoval súd prvého stupňa v konaní o rozvod manželstva.
Po vzájomnej dohode rodičov boli obe maloleté deti F. a L. zverené do osobnej starostlivosti matky.
Súčasťou rodičovských práv a povinností sú podľa § 28    ods. 1 Zákona o rodine sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa a správa jeho majetku. V § 28 ods. 2 Zákona o rodine je zakotvené, že rodičovské práva
a povinnosti majú obaja rodičia. Vo fungujúcej rodine zabezpečujú rodičovské práva a povinnosti
dobrovoľne obaja rodičia. Spoločne vychovávajú deti, zabezpečujú zdravotnú starostlivosť a výživu detí
v takom rozsahu, ako to záujem detí vyžaduje bez toho, aby jeden druhému vytýkali, že sa dieťaťu
poskytuje nadštandardná starostlivosť na úkor niektorého z rodičov. Takto sa správali zrejme aj rodičia
maloletej F. a L., až kým sa navrhovateľ nerozhodol podať návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ v
návrhu na začatie konania uviedol, že ako konateľ obchodnej spoločnosti PRŠANEC, s. r. o., v ktorej
zároveň aj pracoval, sa zdržiaval v práci často do večerných hodín v záujme získania vysokého príjmu,
ktorý si vyžadovali zvýšené náklady na lieky, operácie a iné spoplatnené vyšetrenia nevyhnutné na
zlepšenie zdravotného stavu ich postihnutej dcéry. Akonáhle  sa navrhovateľ rozhodol osamostatniť,
popiera matkou detí tvrdené zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť maloletých detí. Nie je ochotný
podieľať sa zvýšenými finančnými čiastkami (oproti príspevku matky) na nákladoch na výchovu, výživu
a zdravotnú starostlivosť maloletých detí s tvrdením že sám nemá dostatok finančných prostriedkov
a maloleté deti už sústavnú starostlivosť matky nepotrebujú, preto by sa mohla matka zamestnať a
zvýšiť príjem do rozpočtu rodiny. O zverenie maloletých  detí do svojej osobnej starostlivosti nemal
záujem s odôvodnením, že je v najlepšom záujme pre obe deti, ak ich súd zverí do osobnej starostlivosti
odporkyne. V návrhu na začatie konania ešte tvrdil, že jeho finančná situácia mu dovoľuje, aby na
deti uhrádzal každej po 100 Eur napriek tomu, že už v čase začatia konania uvádzal, že spláca úver
v Poštovej banke čerpaný na prestavbu rodinného domu za účelom zlepšenia životných podmienok
maloletej F. a sám má vysoké a nevyhnutné výdavky. Počas konania otec svoje stanovisko zmenil a
nielen osobnú starostlivosť a výchovu prenecháva na matku detí, ale snaží sa presunúť na ňu aj všetku
starostlivosť o zabezpečenie  výživy maloletých detí a úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Zákon o rodine v § 62 zakotvuje povinnosť rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a súdu sa ukladá
pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. V §-e 62 ods. 5 Zákon o rodine výslovne zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča nemá súd brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zákon
o rodine pamätá aj na situácie, kedy nie je možné reálny príjem povinného rodiča  zistiť jednoduchým
dopytom na zamestnávateľa, pretože má príjmy aj z inej než závislej činnosti, napr. z podnikania, kde
si účtovníctvo vedie sám rodič. Práve pre tieto prípady ukladá Zákon o rodine v § 63 ods. 1 rodičovi,



ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu povinnosť preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov
chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností  potrebných na rozhodnutie. Ak si
rodič túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje
20-násobok sumy životného minima (životné minimum fyzickej osoby podľa § 2 písm. a/ zákona č.
601/2003 Z. z. o životnom minime je aktuálne 194,58 Eur). U podnikateľov súd nevychádza iba z
vykázaného zisku ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ale musí sa podľa § 63 ods. 2 Zákona
o rodine zaoberať aj tým, či nie sú vykázané také výdavky, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť alebo
ich nebolo nevyhnutné vynaložiť vo vykázanom rozsahu a možnosti a schopnosti povinného potom
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Týmito zákonnými ustanoveniami je vyjadrené, že prvoradá povinnosť rodičov je postarať sa o výživu
maloletých detí, ktoré nie sú pre svoj vek a obmedzenú spôsobilosť na právne úkony schopné zabezpečiť
pre seba finančné prostriedky na živobytie.  Ak každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti a
možnosti je povinný platiť minimálne výživné v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, je bezvýznamná námietka
navrhovateľa, že rozsudok okresného súdu o výške výživného určeného vo vyššom rozsahu než by bolo
možné vykonať  pri exekúcii zrážky z jeho príjmu, nie je vykonateľné. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti povinného rodiča môže súd prihliadať len na odôvodnené potreby oprávneného z výživného
a na schopnosti a možnosti povinnej osoby, neskúma, akým spôsobom oprávnená osoba od povinnej
osoby dosiahne zaplatenie výživného. Je v záujme povinnej osoby, aby si súdom určenú povinnosť
splnila a oprávnenej osoby, aby v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti zaplatenie výživného od
povinnej osoby dosiahla. Oprávnená osoba na výživné je v prípade nesplnenia si povinnosti rodiča platiť
výživné chránená ustanoveniami zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a povinná osoba
postihnutá podľa ustanovení Trestného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnenými potrebami maloletých detí sú náklady spojené s ich výživou, ošatením, bývaním,
starostlivosťou o zdravie, vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím, tiež záujmami.
Odôvodnené potreby oprávneného sú ohraničené schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi
povinného. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej
povinnej osoby, jeho zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými
skúsenosťami. Okresný súd po vrátení veci na opätovné prejednanie v dostatočnom rozsahu pre účely
určenia vyživovacej povinnosti otca preskúmal odôvodnené potreby maloletých detí aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery navrhovateľa ako povinnej osoby aj bez toho, aby skúmal, či každý
konkrétny  matkou uvádzaný liek alebo výživový doplnok, či kozmetický prípravok je v každom mesiaci
nevyhnutný pre to-ktoré dieťa. Vyhodnotiť skutkové tvrdenia účastníkov o výške nákladov na zdravotnú
starostlivosť neznamená, že súd bude posudzovať vplyv každého rodičmi uvádzaného lieku alebo
doplnku výživy na zdravotný stav maloletých detí, pretože to nie je účelom konania o určenie výživného
a súd nemá na zhodnotenie vplyvu konkrétnych liekov alebo zdravotných výkonov na zdravotný stav
detí ani potrebné odborné vedomosti.  Pre zistenie, či matka odôvodnene uvádza vyššie než je
bežné náklady na zdravotnú starostlivosť maloletých detí, postačovali listiny predkladané účastníkmi
o rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti maloletým deťom zdravotnou poisťovňou a výsluch
odborníka lekára poznajúceho zdravotný stav maloletých detí. Z výpisov z účtu poistenca zdravotnej
poisťovne je zistiteľné, že maloletá L. okrem všeobecného lekára navštevuje aj čelustnú ortopédiu a
klinického psychológa. Lekárske správy založené v spise a prehľad výdavkov na poistenca vyhotovený
Spoločnou zdravotnou poisťovňou, a. s., pobočka Banská Bystrica vyvracajú tvrdenie otca, že maloletá
L. je absolútne zdravé dieťa s bežnými  ochoreniami. U maloletej L. tiež bola diagnostikovaná detská
mozgová obrna a boli jej predpisované ortopedické pomôcky. Výrazne horší zdravotný stav maloletej
F. je preukázaný nielen zhodnými skutkovými tvrdeniami rodičov, ale aj výpisom z účtu poistenca a
lekárskymi správami. Svedkyňa X.. F. Q., ktorá poskytuje maloletým deťom individuálnu psychoterapiu,
potvrdila, že pre maloleté deti by bola prospešná aj iná liečba, než ktorú v súčasnosti absolvujú (napr.



EEG feedback), ktorá nie je v celom rozsahu hradená zdravotnou poisťovňou. Z dôkazov vykonaných
prvostupňovým súdom považuje aj odvolací súd za preukázané, že zdravotná starostlivosť na obe deti
vyžaduje zvýšené výdavky.

Ak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici priznal matke detí nárok na peňažný príspevok
za opatrovanie, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, spolu
s ďalšími dôkazmi o zdravotnom stave detí, považuje odvolací súd za preukázané, že matka detí
odôvodnene nepracuje a v plnom rozsahu zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú F.. Osobná
starostlivosť matky o deti čiastočne nahrádza jej vyživovaciu povinnosť. Otec detí vo vzťahu k maloletým
deťom nevykonáva žiadne úkony osobnej starostlivosti, nie je s nimi v dennodennom kontakte, nevozí
ich na vyšetrenia k lekárom, do školy (pomoc matke poskytujú jej rodičia, starobní dôchodcovia), výkon
rodičovských povinností z jeho stany sa obmedzuje len na platenie výživného. Okresný súd dôvodne
určil výživné podľa predpokladaných zárobkových schopností a majetkových možností otca v rozsahu
190 Eur na maloletú L. a 210 Eur na maloletú F..

Za rozhodné obdobie od dátumu právoplatnosti rozvodového rozsudku 28. 12. 2010 do rozhodnutia
prvostupňového súdu mal otec detí príjem z výkonu závislej činnosti pre spoločnosť PRŠANEC s. r. o.,
Banská Bystrica, v ktorej zároveň vykonával funkciu konateľa spoločnosti, bol oprávnený podnikať aj
na základe živnostenského oprávnenia, od 01. 08. 2011 je zamestnancom spoločnosti B.T. Transport s.
r. o., Trenčín a od 30. 04. 2011 je konateľom spoločnosti RAT s. r. o., Banská Bystrica. Navrhovateľ v
priebehu konania udával rôzne údaje o svojich príjmov v spoločnosti PRŠANEC s. r. o.. Dňa 27. 04. 2010
tvrdil, že jeho mesačný zárobok je 750 Eur, ale 23. 11. 2010 udával už iba sumu 560 Eur mesačne, ale
žiadny z týchto údajov nekorešponduje so správami o zárobku, ktoré pre seba o sebe navrhovateľ ako
konateľ obchodnej spoločnosti PRŠANEC s. r. o. vydával. Jeho čistá mzda za obdobie od januára do
konca júla 2011 podľa mzdového listu v spoločnosti PRŠANEC     s. r. o. bola len 462,75 Eur. Navrhovateľ
nedokladoval, či a v akej výške poberal odmenu ako konateľ v spoločnosti PRŠANEC s. r. o..

Pri skúmaní, či sa skončením pracovného pomeru dohodou u spoločnosti PRŠANEC s. r. o. nevzdal
navrhovateľ výhodnejšieho zamestnania, keď v spoločnosti B.T. Transport     s. r. o., Trenčín  mu
bola priznaná základná hrubá mzda 380,40 Eur, nie je možné vychádzať z tvrdenia navrhovateľa,
že pracovný pomer u spoločnosti PRŠANEC s. r. o. Banská Bystrica skončil dohodou z dôvodu, že
nový majiteľ spoločnosti nemal záujem zamestnávať pôvodných zamestnancov. Dohoda o skončení
pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu jednoznačne vyjadruje vôľu navrhovateľa skončiť pracovný
pomer dobrovoľne. Ak za rok 2009 dosahoval navrhovateľ u spoločnosti PRŠANEC s. r. o. čistý mesačný
príjem 538,30 Eur, za rok 2010 čistý mesačný príjem 529,12 Eur, za sedem mesiacov roku 2011 čistý
mesačný príjem 462,75 Eur, jednoznačne u spoločnosti B.T. Transport s. r. o. Trenčín dosahuje nižší
príjem vykázaný týmto zamestnávateľom v roku 2011 pri hrubej mzde 500 Eur na 407,09 Eur v čistom
mesačne.

Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu a odporkyne, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť
odpredaja obchodného podielu spoločnosti PRŠANEC s. r. o. a správne aj tento úkon navrhovateľa
vyhodnotil okresný súd, že sa vzdal navrhovateľ bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, ktorý
z tejto spoločnosti mal alebo mohol mať.

Navrhovateľ nevyužíva v dostatočnom rozsahu svoje schopnosti získané vzdelaním a skúsenosťami v
podnikaní, keď výkon funkcie konateľa spoločnosti RAT s. r. o., Banská Bystrica vykonáva za odmenu
100 Eur ročne.

Vysvetlenia podané navrhovateľom v odvolaní k odpredaju nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX kat. úz. A. D.. A. K. nemajú žiadnu logiku (záchrana rodinného domu postaveného matkou
navrhovateľa a synmi F. a L., ktorý sa následne odpredáva D.. A. K., cudzej osobe nepatriacej do
rodiny) a vôbec nevyvracajú názor okresného súdu, že sa odpredajom spoluvlastníckeho podielu na



týchto  nehnuteľnostiach vzdal navrhovateľ účelovo majetkového prospechu. Navrhovateľ netvrdí, že
by pre nepriaznivý zdravotný stav bol obmedzený pri hľadaní si zamestnania adekvátneho svojmu
vzdelaniu a svojim skúsenostiam alebo si nezabezpečuje adekvátny príjem vlastnou podnikateľskou
činnosťou tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v potrebnom rozsahu plniť.
Ním deklarované výdavky na bývanie, stravu a osobný život sú bežnými výdavkami, ktoré vznikajú aj
na strane odporkyne a maloletých detí. Ostatné výdavky na splácanie úveru, platenie poistiek nemajú
prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodiča. Ak by si navrhovateľ našiel zamestnanie, v ktorom by
dosahoval príjem aspoň 750 Eur mesačne ako tvrdil v návrhu na začatie konania a ďalšou činnosťou
napr. výkonom funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným alebo vlastnou podnikateľskou
činnosťou by si doplnil príjem zhruba o 350 Eur mesačne, pri určení výživného v sume 400 Eur na
obe deti by stále otcovi detí zostala na úhradu vlastných potrieb suma 600 Eur. Z predpokladaného
príjmu otca 1.000 Eur mesačne v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posúdení správnosti
rozhodnutia okresného súdu o výške výživného vychádzal odvolací súd z dôvodu, že sa navrhovateľ
vzdal výhodnejšieho zárobku skončením predchádzajúceho pracovného pomeru u PRŠANEC s. r.
o. dohodou bez udania dôvodu. Na možné majetkové pomery ovplyvňujúce schopnosť navrhovateľa
platiť výživné v súdom určenej výške prihliadol odvolací súd po zistení, že bez vážnych dôvodov
odpredal navrhovateľ majetkový podiel v obchodnej spoločnosti PRŠANEC, aj nehnuteľnosť, ktorú v
spoluvlastníckom podiele 1/6 vlastnil.

U matky detí iný príjem než dávky poskytované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny naposledy v
sume 348 Eur zistený nebol.

Prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti pre určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti otca a na základe tohto zistenia odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.

Na pojednávaní dňa 02. 03. 2012 prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ za obdobie od 28. 12. 2010 do
júla 2011 vrátane platil výživné v prvostupňovým súdom určenej výške rozsudkom č. k. 10C/20/2010-80
z 23. 11. 2010 sumu 190 Eur mesačne na maloletú L. a 210 Eur mesačne na maloletú F.. Od 01. 08.
2011 neplatil výživné vo výške určenej rozvodovým rozsudkom, iba po 50 Eur mesačne. Prvostupňový
súd opätovne určil výživné na maloleté deti vo výške 190 Eur na maloletú L. a 210 Eur na maloletú
F., preto za obdobie od 28. 12. 2010 do 02. 03. 2012 (skutočne 01. 08. 2011 - 02. 03. 2012) vznikol
navrhovateľovi dlh na výživnom u maloletej L. vo výške 980 Eur (7 mesiacov x 190 Eur = 1.330 Eur
mínus zaplatených 7 x 50 Eur = 350 Eur, rozdiel 980 Eur) a u maloletej F. dlhuje na výživnom 1.120 Eur
(210 Eur x 7 mesiacov = 1.470 Eur mínus zaplatených 7 x 50 Eur = 350 Eur, rozdiel 1.120 Eur). Odvolací
súd nevyhovel návrhu navrhovateľa v odvolaní, aby mu súd povolil splácať zročné výživné pre maloleté
deti v mesačných splátkach z dôvodu, že odpredajom obchodného podielu spoločnosti PRŠANEC s.
r. o. získal navrhovateľ 9.559,85 Eur a odpredajom spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnosti vedenej
na LV č. XXX kat. úz. A. D.. A. K. získal 16.596,96 Eur, je zamestnaný, zdravý, bez ďalšej vyživovacej
povinnosti a maloleté deti sú na výživné od otca v plnom rozsahu odkázané.

Odvolací súd nerozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 03. 03. 2012 naďalej, iba potvrdil
prvostupňový rozsudok o povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 28. 12. 2010 do 02. 03.
2012 z dôvodu, že rozsudok o povinnosti platiť výživné je v zmysle   § 162 ods. 2 O. s. p. predbežne
vykonateľný a je vecou výkonu rozhodnutia zistiť, či a v akej výške dlhuje otec na zročnom výživnom
za obdobie od 02. 03. 2012 naďalej.

Výrok o trovách konania zodpovedá § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva, aj ustanoveniu § 151
ods. 1 O. s. p., podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodujúce súd na návrh.

Odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné ani čiastočne, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.



Podľa § 144 O. s. p. v konaní o rozvod manželstva účastníci právo na náhradu trov konania nemajú.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.